Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/120/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd S. v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a

členov senátu JUDr. Evy Hudobovej a Ľubomíry Kúdelovej, v právnej veci žalobcu:

Ministerstvo zdravotníctva SR, P. O. Box 52, Limbová č. 2, Bratislava, proti žalovanému:

JUDr. A. správca konkurznej podstaty úpadcu M., š.p., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. B.,

o určenie pravosti pohľadávky vo výške 37 475 800,- Sk, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -246 zo dňa 9. apríla 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-246 zo dňa 9. apríla 2008 p o t v r d z u j e .

Žalovanému trovy v odvolacom konaní nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5 Cbi –246 zo dňa 09. 04. 2008

rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal žalovanému nahradiť trovy konania

vo výške 263. 520,-- Sk .V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom,

doručeným súdu dňa 02. 08. 2005 domáhal určenia pravosti a výšky prihlásenej pohľadávky

v konkurznom konaní úpadcu M., š.p., vedenom pod spisovou značkou

vo výške 37 475 800,-- Sk, pre účely rozvrhového konania, ktorá pohľadávka mala vzniknúť

ako škoda, za konanie žalovaného, vyplývajúce z mandátnej zmluvy, o zabezpečení dovozu

liekov a zdravotníckych pomôcok z I., uzatvorenej dňa 31. 05. 1999. Konajúci súd vykonal

dokazovanie, dôkazmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia a konštatoval, že Zmluvou o

prevode správy pohľadávky štátu, uzatvorenej dňa 18. 05. 1999, Slovenská republika

Ministerstvo financií SR ako odovzdávajúci a Slovenská republika Ministerstvo zdravotníctva

SR ako preberajúci, uzatvorili zmluvu o prevode správy pohľadávky štátu – Slovenskej

republiky voči I. vo výške 37 928 271,61 INR clearingových indických rupií a že žalobca sa

zaviazal označenou zmluvou zabezpečiť realizáciu projektu „Dovoz liekov a zdravotníckych

pomôcok z I. v termíne do 31. 12. 1999. Na základe uvedenej zmluvy o postúpení žalobca ako

mandant uzavrel Mandátnu zmluvu o zabezpečení dovozu liekov a zdravotníckych pomôcok

a Mandátnu zmluvu o zabezpečení distribúcie liekov a zdravotníckych pomôcok zo dňa

31. 05. 1999 so spoločnosťou M., š.p.. S poukazom na dohodu v týchto zmluvách štátny

podnik M. uzavrel zmluvu s firmou - spoločnosťou P., kúpno-predajnú zmluvu, označenú ako

Kontrakt 001/1999 na dodávku zdravotníckych pomôcok a liekov v zmysle prílohy č. 1

označenej zmluvy. Citoval zmluvu o otvorení akreditívu č. 02016/01 1999, uzatvorenú

medzi Č., a.s. so žalovaným - dovozný dokumentárny akreditív vo výške 37 928 271,61

INR, ku ktorej žalovaný vystavil príkaz k vystaveniu neodvolateľného dokumentárneho

akreditívu, na základe čoho žalobca preukazoval realizáciu platieb výpismi z účtu. Vzhľadom

na reklamácie liekov z dôvodu ich nekvality žalobca vystavil pre žalovaného list s oznámením

s oznamom o návrhu na zablokovanie akreditívu, ktorý však na základe rokovania

zúčastnených spolu so Štátnym pre kontrolu liečiv zablokovať nebolo možné.

Následne žalovaný reklamoval u I. lieky, ktorú reklamáciu I. uznala a ku dňu 20. 10. 1999

boli prevzaté 4 kontajnery dodaného tovaru s následným predložením na posúdenie zo strany

Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv . Žalovaný listom zo dňa 22. 11. 1999 vypracoval správu

o stave dodávok z deblokácie s I. ako aj predložil správu MZ SR zo dňa 05. 01. 2000

s návrhom na odstúpenie od kontraktu z dôvodu, že dodávky opakovane nespĺňajú

kvalitatívne požiadavky. Následne žalobca dňa 07. 03. 2000 uzatvoril zmluvu

o postúpení pohľadávky so spoločnosťou P. ako predávajúci ako postupcom budúcej

pohľadávky voči spoločnosti N., z titulu nahlásenia poistných udalostí pri plnení

zdravotníckeho materiálu pre Slovenskú republiku. V článku 1./ označenej zmluvy žalobca

vystupoval na strane postupníka pohľadávky, ktorá je pohľadávkou uhradenia náhrady škody,

spôsobenej žalobcovi vadným plnením postupcu, to jest spoločnosti P. Rozhodnutím

Ministerstva zdravotníctva SR k 01. 03. 2001 štátny podnik M. B. vstúpil do likvidácie

a listom zo dňa 04. 07. 2001 štátny podnik M. žiadal spoločnosť C. za účelom vysporiadania -

likvidácie poistnej udalosti na uskutočnenie rokovania a úhradu poistného. Zo záznamu zo

dňa 06. 08. 2001 konajúci súd zistil, že spoločnosť C., ktorá zabezpečovala v zmysle

uzatvorených zmlúv vysporiadanie škody, vzniknutej pri preprave zdravotníckeho materiálu

z Indie, bola poverená likvidáciou vzniknutej poistnej udalosti, oznámila žalovanému, že

indická poisťovacia spoločnosť z dôvodu nesprávneho naloženia tovaru vzniknutú škodu na

tovare neuznala. Následne uznesením Krajský súd vyhlásil uznesením č. k. zo dňa

08. 03. 2005 konkurz na majetok dlžníka M., š.p. B., za správcu konkurznej podstaty

ustanovil správcu JUDr. R. a za nového správcu JUDr. F. Citoval ustanovenia § 20 ods. 1 ods.

2 , § 21 ods. 2, § 23 ods. 2 a ods. 5 Zákona o konkurze a vyrovnaní a konštatoval, že nárok

posúdil aj v súvislosti s ustanovením – v súvislosti s §

566 . Konštatoval, že mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že

pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením

právnych úkonov v mene mandanta, alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje

zaplatiť. S poukazom na ustanovenie citoval povinnosti

mandatára, citoval ustanovenie , ,

podľa ktorého poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti

povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na

ktorú bola poškodená strana povinná. Konštatoval, že v tomto prípade na základe

predložených listinných dôkazov žalobca nepreukázal porušenie záväzkového vzťahu,

vyplývajúceho z uzatvorenej mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným s následkom

vzniku škody konaním žalovaného, čím by žalovaný bol zodpovedný za vzniknutú škodu -

škodu z titulu dodávky vadného tovaru s následkom vzniku pohľadávky žalobcu ako veriteľa

v rámci konkurzného konania. Na základe uvedeného konajúci návrh zamietol. K námietke

premlčania uviedol, že lehota na uplatnenie práva je štvorročná. Z vykonaného dokazovania

súd prvého stupňa zistil, že žalovaný vykonával úkony v zmysle mandátnej zmluvy, riadne

o postupe informoval a neodchýlil sa od pokynov žalobcu v jeho neprospech s následkom

vzniku škody porušením záväzkovej povinnosti zo strany žalovaného. O trovách konania

rozhodol podľa

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa odvolal žalobca podaním, doručeným

súdu 03. 06. 2008 a navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd určí, že pohľadávka

žalobcu vo výške 37 475 800,--Sk, uplatnená v konkurznom konaní na majetok úpadcu,

vedenom pred Krajským súdom v Bratislave pod č. k. , je oprávnená, súd ju

považuje za zistenú a že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.. Namietal, že

konajúci súd bez bližšieho zdôvodnenia, čo malo byť zo strany žalobcu porušené, neuviedol,

zanedbal, čo mal žalobca preukázať a návrh bezdôvodne zamietol. Podľa žalobcu predložené

listinné dôkazy preukazujú práve opak, a to, že k porušeniu zo strany žalovaného došlo

porušením záväzkového vzťahu, označil za zrejmé. Citoval ustanovenia § 567 ods. 1, 2

, , , s poukazom na ktoré

konštatoval, že mandatár nepostupoval pri zriaďovaní obchodnej operácie s odbornou

starostlivosťou a neobstaral záležitosti mandanta v súlade s uzavretou mandátnou zmluvou

v súlade s príslušnými ustanoveniami a pokynmi mandanta

a v súlade s jeho záujmami, pretože uzavrel nevýhodne zmluvy, neumožňujúce zastaviť

úhradu vadného plnenia, prevzal iný tovar, ako bol dohodnutý v kúpnej zmluve a zaplatil

prevzatý tovar, iný tovar, ako aj nedodaný v celom rozsahu, napriek žiadosti ministerstva ešte

v priebehu zablokovania akreditívu. Podľa žalobcu žalovaný nepokračoval v usporiadaní

nárokov zo zodpovednosti za vady vykonaním príslušných právnych úkonov v zmysle

svojich reklamácii a v zmysle uznesenia vlády SR č. 623, to jest ukončením zmluvného

vzťahu odstúpením od zmluvy a uplatnením nároku, vrátane peňažného plnenia od indického

partnera a na náhradu škody a tým spôsobil, že sa jeho práva premlčali, a preto z jeho strany

bol nereálny predpoklad úspešného vymáhania sporných nárokov súdnou cestou. Poukázal

na písomné vyjadrenie zo dňa 11. 06. 2007 a k nemu pripojené listinné dôkazy, a to najmä

na priložené listy ministerstva zo dňa 11. 04. 2002, 27. 09. 2002, ktorými bol úpadca (vtedy

ešte v likvidácii) vyzvaný na podanie správy o priebehu vysporiadania predmetnej

pohľadávky a ktoré tiež preukazujú, že úpadca si neplnil zmluvné povinnosti. Na základe

takto uvedeného skutkového a právneho stavu podľa žalobcu možno konštatovať, že mandatár

spôsobil škodu na majetku štátu v celom rozsahu deblokovanej pohľadávky S. voči I.,

evidovanej ministerstvom v slovenských korunách vo výške 37 475 800,-- Sk, ktorá suma

predstavuje finančnú časť, poskytnutú žalovanému na úhradu kúpeného tovaru. Existencia

pohľadávky ako taká nikdy spochybnená nebola a jej základ je daný práve uzavretím

mandátnej zmluvy so žalovaným zo dňa 31. 05. 1999 poskytnutím finančnej čiastky hore

vyššie uvedenej a táto pohľadávka nebola zo strany žalovaného uspokojená, a to ani dodaním

tovaru a ani vrátením finančnej čiastky. Vzhľadom na uvedené, ministerstvo je názoru, že

neporušilo ustanovenie o konkurze a vyrovnaní v platnom

znení a zastáva názor, že bolo naplnené ustanovenie § 23 ods. 2 zákona a že tiež bolo

preukázané, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností zo záväzkového vzťahu

v zmysle ustanovenia . Vzhľadom na špecifickosť

prejednávanej veci, že predmetom toho konania je určenie pravosti prihlásenej pohľadávky

a nie žaloba na náhrady škody, čo by zakladalo finančné plnenie a tým aj použitie ustanovenia

§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/ 2004 Z. z., podľa žalobcu súd nemal priznať žiadnemu

účastníkovi konania náhradu trov konania. Navrhol podľa jeho odvolaniu

vyhovieť a žiadne trovy konania účastníkom nepriznať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s.

p., bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu je právne nedôvodné.

Predmetom žaloby je určenie pravosti pohľadávky vo výške 37 475 800,-- Sk, ktorá

podľa žalobcu vznikla ako jeho dôvodné právo na náhradu škody. Podľa tvrdenia žalobcu

táto škoda vznikla porušením povinností mandatára, spočívajúcich v porušení zákonných

a zmluvných povinností podmienok, následkom ktorého porušenia došlo ku škode na majetku

štátu v celom rozsahu deblokovanej pohľadávky SR voči I., evidovanej ministerstvom

v slovenských korunách vo výške 37 450 800,-- Sk, ktorá suma predstavuje čiastku,

poskytnutú mandatárovi na úhradu kúpeného tovaru.

Z predložených dôkazov, ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že

zmluvou o prevode správy pohľadávky štátu, uzatvorenej dňa 28. 05. 1999 Slovenská

republika – Ministerstvo financií SR ako odovzdávajúci a Slovenská republika – Ministerstvo

zdravotníctva SR ako preberajúci uzatvorili zmluvu o prevode správy pohľadávky štátu –

Slovenskej republiky voči I. vo výške 37 928 271,61 INR (clearingových indických rupií).

Sporné nie je ani, že žalobca sa zaviazal označenou zmluvou zabezpečiť realizáciu projektu

„Dovoz liekov a zdravotníckych pomôcok z I. v termíne do 31. 12. 1999 a že na základe tejto

zmluvy o postúpení uzatvoril ako mandant Mandátnu zmluvu o zabezpečení dovozu liekov

a zdravotníckych pomôcok a Mandátnu zmluvu o zabezpečení distribúcie liekov

a zdravotníckych pomôcok zo dňa 31. 05. 1999 so spoločnosťou M., š.p. B.. Z obsahu tejto

zmluvy, konkrétne článku III., vyplývalo pre žalovaného, aké a ako má povinnosti pre

mandatára žalobcu zabezpečovať a uskutočňovať činnosť podľa pokynov žalobcu a v súlade

s jeho záujmami. Na základe takto dohodnutej zmluvy uzatvoril žalovaný zmluvu

so spoločnosťou P. kúpno-predajnú zmluvu ako kontrakt 001/1999 na dodávku

zdravotníckych pomôcok a liekov v zmysle prílohy č. 1 označenej zmluvy.

Z ustanovenia vyplýva, že kto poruší svoju povinnosť

zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže

preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový súd s poukazom na § 376

nedospel k záveru, že by žalobca preukázal porušenie záväzkového

vzťahu, vyplývajúceho z uzatvorenej mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným,

následkom ktorého porušenia by bol žalovaný za vzniknutú škodu zodpovedný.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je , či žalovaný porušil jeho

povinnosť z uzavretej mandátnej zmluvy, následkom ktorého porušenia došlo ku vzniku

škody, vo výške sumy, ktorej určenie pravosti pohľadávky uplatňuje. Žalobca v odvolaní

poukázal na bod II. 1.4 a bod III.1. mandátnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že predmetom

mandátnej zmluvy bol záväzok mandatára vykonať pre mandanta dovoznú obchodnú

operáciu, vyplývajúci z uznesenia vlády SR, a to prípravou a uskutočnením právnych

a obchodných úkonov v mene mandanta podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho

záujmami. Z vykonaných dôkazov však nie je zrejmé, čo žalovaný v zmysle tejto zmluvy

porušil a akú obchodnú operáciu, vyplývajúcu z uznesenia vlády SR č. 415 vykonal v rozpore

s pokynmi žalobcu a obsahom citovaným uznesením. Z vykonaného dokazovania nie je

taktiež zrejmé, akú odbornú starostlivosť pri zriaďovaní záležitosti porušil, a teda v čom

postupoval v rozpore s ustanovením , . Žalobca

konkrétne v odvolaní neoznámil, čo mandatár mandantovi neoznámil, čo malo za následok

vznik škody, ktorej výšku predmetnou žalobou uplatňuje. Fakt, že kontrolou Štátneho ústavu

pre kontrolu liečiv bolo zistené poškodenie dodaného tovaru a nesúlad s kvalitou sa nedá

považovať za porušenie povinnosti mandatára, ktorý zabezpečoval dovoz liekov z I. v súlade

s uznesením vlády Slovenskej republiky, ktorým vláda schválila návrh realizácie dovozu

liekov a zdravotníckych pomôcok z I., ktorý návrh nebol návrhom žalovaného. Žalovaný

vadnosť dodávky z I. nezapríčinil porušením jeho povinností z mandátnej zmluvy

a skutočnosť, že tovar nespĺňal náležitosti, stanovené predpismi taktiež nebolo zavinením

žalovaného. Žalovaný neporušil žiadnu povinnosť pri bezodkladnom informovaní žalobcu

o vadách dodaného tovaru, a to, že tovar bol vadný, čo nesporne bol, nebolo porušením

z mandátnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca nepreukázal žiadne

porušenie povinnosti žalovaného pri jeho konaní spojeným so stavom deblokácie a kvalitou

deblokovaného tovaru. Fakt, že spoločnosť C., poverená likvidáciou vzniknutej poistnej

udalosti, oznámila žalovanému, že indická poisťovacia spoločnosť neuznala vzniknutú škodu

na tovare sa taktiež nedá označiť za porušenie povinnosti žalovaného z mandátnej zmluvy. Na

základe vykonaného dokazovania prvostupňového súdu a existujúcich dôkazov Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa stotožnil s vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu, že

v danom prípade nebolo žalobcom preukázané, že žalovaný porušil povinnosť z mandátnej

zmluvy, ktorej porušenie malo za následok vznik škody. Prvostupňový súd na základe

existujúcich dôkazov dospel k správnemu záveru, že s odkazom na ustanovenia § 373, § 376

nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu.

Skutočnosť, že žalobcovi škoda vznikla sporná nie je, ale toto nie je postačujúcim kritériom

pre konštatovanie, že za túto škodu zodpovedá žalovaný v dôsledku toho, že mal s žalobcom

uzavretú mandátnu zmluvu. Žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaným

z mandátnej zmluvy, ktoré by malo za následok vzniknutú škodu, a preto aj návrh na určenie

pravosti pohľadávky, vzniknutej v dôsledku škody, za ktorú žalovaný nezodpovedá, je právne

nedôvodný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov napadnuté

rozhodnutie z jeho správnych dôvodov v súlade s ustanovením § 219 O. s. p

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému trovy vznikli

v odvolacom konaní za jeden úkon právnej pomoci za vyjadrenie k odvolaniu, keďže

žalovaný si v súlade s . trovy nevyčíslil v spojení s mu

trovy konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 23. júna 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu