Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
826/383077.0aa72d.pdf
PDF · 96.94 KB
No categories available
1ObdoV/44/2009
Najvyšší súd 1ObdoV/44/2009 – 278 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M... Z. Slovenskej
republiky, L. X., B.B. proti ţalovanému JUDr. A... F., T., P. X., správcovi podstaty
úpadcu M., š. p. B.B. B. X., zastúpenému JUDr. B. N., advokátkou, T., P. X., o určenie
pravosti pohľadávky 37 475 800 Sk, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 5 Cbi 81/05, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 23. júna 2009 č. k. 4 Obo 120/2008 – 262, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu sa o d m i e t a .
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému na účet jeho zástupcu 3 470,52 Eur náhrady
trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Dovolaním napadnutým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd
odvolací, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z 9. apríla 2008 č. k. 5Cbi 81/2005 – 246
a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa
zamietol ţalobou, ktorou ţalobca ţiadal určiť, ţe jeho pohľadávka proti úpadcovi vo výške
37 475 800 Sk je oprávnená a povaţuje sa za zistenú. Súd prvého stupňa ţalobu zamietol
s odôvodnením, ţe ţalobca nepreukázal, ţe ţalovaný porušil svoje povinnosti mandatára
následkom čoho vznikla škoda na majetku štátu v celom rozsahu deblokovanej pohľadávky
Slovenskej republiky proti Indickej republike, ktorá predstavuje čiastku, ktorá bola
mandatárovi poskytnutá na úhradu kúpeného tovaru. Odvolací súd potvrdil rozsudok
s odôvodnením, ţe sa stotoţňuje so záverom súdu prvého stupňa, ţe nebolo preukázané, ţe
ţalovaný porušil svoje povinnosti so záväzkového vzťahu. V rozhodnutí uviedol, ţe
z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, akú povinnosť mal ţalovaný porušiť a v čom
postupoval v rozpore s § 567 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Ţalobca v konaní neuviedol
aké skutočnosti mu ţalovaný, ako mandant neuviedol, čo malo za následok vznik škody.
Skutočnosť, ţe kontrolou Štátneho majetku pre kontrolu liečiv bolo zistené poškodenie
dodaného tovaru a nedostatočná kvalita dodaného tovaru, sa nedá povaţovať za porušenie
povinnosti mandatára, ktorý zabezpečoval dovoz liekov z Indickej republiky. Rovnako
skutočnosť, ţe indická poisťovacia spoločnosť neuznala vzniknutú škodu na tovare tieţ
nemoţno označiť za porušenie povinností mandatára.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5. augusta 2009.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. V dovolaní uviedol, ţe
súdy nesprávne posúdili právnu otázku, či je riadne v konkurznom konaní uplatnená
pohľadávka oprávnená. Podľa ţalobcu rozhodujúcim kritériom pre posúdenie pravosti
konkurznej prihlášky je skúmanie právneho vzťahu medzu ţalobcom a ţalovaným, teda 1) či
existuje platne uzavretá zmluva, 2) či z tejto zmluvy vzniklo plnenie a 3) či za predmet
zmluvy bola zaplatená dohodnutá odmena. Pre posúdenie dôvodnosti prihlášky preto nie je
rozhodujúca otázka zavinenia, prípadne zodpovednosti, na ktorú sa zameral odvolací súd.
Dôkazy zaloţené v spise jednoznačne nasvedčujú tomu, ţe pohľadávka vznikla. Jej základ je
daný tým, ţe na základe mandátnej zmluvy zaplatil ţalovanému 37 475 800 Sk. Pohľadávka
ţalobcu doposiaľ nebola uspokojená ani dodaním tovaru ani vrátením peňazí. Ţiadal preto,
aby dovolací súd rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby zrušil aj
rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalovaný ţiadal, aby dovolací súd dovolanie ako neprípustné odmietol. Napadnutý je
potvrdzujúci rozsudok a odvolací súd vo svojom rozsudku nevyslovil, ţe je dovolanie
prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po
zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či sa ním napáda
rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol
rozsudkom. Podľa § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné,
ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.), ak smeruje proti rozsudku,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo ak ide o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak
len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po
právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Ţalobcom napadnutý rozsudok nie
je rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p., preto z uvedených zákonných ustanovení
prípustnosť dovolanie nemoţno vyvodiť. Ţalobca síce v dovolaní uvádza, ţe dôvodom
podania dovolania je posúdenie právnej otázky zásadného významu. To, ţe v konaní sa má
posúdiť otázka zásadného právneho významu však sama o sebe nezakladá prípustnosť
dovolania. Uvedená skutočnosť zakladá prípustnosť dovolania v spojení s ďalšou
skutočnosťou, ktorou je, ţe odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku vyslovil
prípustnosť dovolania. Rozsudok odvolacieho súdu však v prejednávanej veci uvedenú
podmienku nespĺňa.
Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
Ţalobca v dovolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci, keďţe odvolací súd sa
stotoţnil s názorom prvostupňového súdu v tom, ţe ţalobcom prihlásená pohľadávka nie je
opodstatnená.
Skutočnosť, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení je jedným
z dôvodov, ktorým moţno odôvodniť dovolanie ( § 241 ods. 2 písm. c. O. s. p.). Podmienkou,
aby mohol dovolací súd preskúmať dôvodnosť dovolania z pohľadu správnosti právneho
posúdenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, je prípustnosť dovolania.
Na rozdiel od dovolacieho dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p., ktorý je
zároveň dôvodom zakladajúcom prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. , dovolacie
dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b) a c) O. s. p. nezakladajú zároveň aj prípustnosť
dovolania.
Ţalobca v dovolaní neuviedol z akých skutočností vyvodzuje prípustnosť dovolania
a neuviedol ani zákonné ustanovenie, z ktorého prípustnosť vyplýva. Dovolací súd napriek
tomu, vychádzajúc zo zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O. s. p. sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa §
238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a) aţ g) O. s. p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, chýbajúceho
návrhu na začatie konania, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať
a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Ani z obsahu
spisu ani z tvrdení ţalobcu v dovolaní však nemoţno dospieť k záveru, ţe by bol naplnený
niektorý z dôvodov zakladajúcich prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p.
Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie ţalobcu odmietol podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok nie je prípustný. Keďţe dovolanie nebolo
prípustné, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
Dovolací súd rozhodol zároveň o trovách dovolacieho konania tak, ţe úspešnému
ţalovanému priznal právo na ich náhradu voči ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Trovami konania ţalovaného
sú trovy právneho zastúpenia advokátom. Pozostávajú z 2 909, 45 Eur odmeny za jeden úkon
právnej sluţby (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. - ďalej len tarifa), 6,95 Eur paušálnej
náhrady výdavkov ( § 16 ods. 6 tarify) a 554,12 Eur dane z pridanej hodnoty ( § 18 ods. 3
tarify), celkom 3 470, 52 Eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. mája 2010
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H. F.