Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-37-2020.pdf
PDF · 97.61 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 3.098,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti žaloby o zaplatenie sumy 1.517 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 1.517 eur od 09.10.2019 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Súd žiadnej zo strán konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
IV. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok z návrhu vo výške 84,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenskej pošty, a.s.) po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.098,18 eur spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žaloba pozostáva z argumentov vzťahujúcich sa k dvom pohľadávkam žalobcu. Prvá pohľadávka žalobcu vo výške 1.581,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. z predmetnej sumy od 27.11.2018 do zaplatenia spočívala v nároku z titulu náhrady škody, ktorá mala vzniknúť z dôvodu neoprávneného krátenia žalovaného z odpočtu za zhodnotenie-amortizáciu. Bližšie skutkové okolnosti žalobca ozrejmil v žalobe. Druhá pohľadávka žalobcu vo výške 1.517 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy od 09.10.2019 až do zaplatenia spočíva v nároku na náhradu škody v zmysle uplatneného nároku listom žalobcu zo dňa 13.06.2019.
2. Súd vydal v navrhovanom znení platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, keďže nárok žalobcu neuznáva. K pohľadávke č. 1 žalovaný namietal pasívnu vecnú legitimáciu, a to z dôvodu, že dopravnú nehodu dňa 05.06,2018 na úseku Košice Poľov-Košice Pereš spôsobilo motorové vozidlo zn. MAN s EČV:J Wielton s EČV:J ktoré v čase predmetnej nehody nemalo u žalovaného uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 12.10.2018 bol žalovaný len poverený Slovenskou kanceláriou poisťovateľov došetriť predmetnú udalosť, ktorá bola refundovaná z garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov. K pohľadávke č. 2 uviedol, že dňa 14.10.2019 poukázal na účet žalobcu plnenie vo výške 1.487,52 eur. Odpočítaná čiastka 29,48 eur predstavuje amortizáciu.
3. Žalobca sa vyjadril v podaní doručenom dňa 20.11.2020 tak, že žiadal, aby súd konanie v časti pohľadávky č. 2 v sume 1.487,52 eur zastavil. K sume 29,48 eur upozornil, že ide o skutočnú škodu.
4. Žalovaný sa následne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 22.12.2020 tak, že sumu 29,48 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania žalovaný uhradil dňa 16.12.2020.
5. Na základe uvedeného žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.03.2021 vzal žalobcu v časti celej pohľadávky č. 2 s príslušenstvom späť. Zároveň navrhol k pohľadávke č. 1 pripustiť na strane žalovaného vstup ďalšieho subjektu do konania, a to Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, keďže zistil, že výlučným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti je Slovenská kancelária poisťovateľov.
6. Súd uznesením zo dňa 10.05.2021 pripustil vstup ďalšieho subjektu, a to Slovenskej kancelárie poisťovateľov ako žalovaného 2. Žalovaný 1 následne namietal premlčanie pohľadávky č. 1, ako aj listispendenciu z dôvodu prebiehajúceho konania voči žalovanému 2 na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 50 C 98/2020. Súd preto uznesením zo dňa 12.10.2021 zastavil konanie voči žalovanému 2 v celom rozsahu.
7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise vo vzťahu k pohľadávke č. 1, a to s výpismi z Obchodného registra, s oznámením o spôsobe likvidácie poistnej udalosti, s uplatnením nároku na náhradu škody, s hlásením škody so záznamom dopravnej nehody, s vyčíslením škody a výdajkami, s fotodokumentáciou, ako aj s ďalšími písomnými a ústnymi prejavmi strán konania.
8. Vo vzťahu k pohľadávke č. 2 a výroku I. tohto rozsudku súd upozorňuje na § 144 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), v zmysle ktorého žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť v časti pohľadávky č. 2, a to ešte pred otvorením pojednávania, súd konanie zastavil v časti sumy 1.517 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 1.517 eur od 09.10.2019 do zaplatenia, bez ohľadu na súhlas žalovaného, v zmysle § 145 ods. 2 CSP.
12. Súd vo vzťahu k pohľadávke č. 1 vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
13. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
14. Podľa § 153 ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
15. Podľa § 153 ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
16. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
17. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
18. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
19. Podľa § 219 ods. 1 CSP rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
20. Podľa § 219 ods. 2 CSP rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.
21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP") poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
22. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
23. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
25. Podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona o PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
26. Podľa § 24 ods. 9 zákona o PZP kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.
27. Podľa § 822 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v rozhodnom znení (ďalej len „OZ") z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
28. Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
29. Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáha náhrady škody 1.581,18 eur s príslušenstvom, ku ktorej došlo dňa 05.06.2018 v dôsledku dopravnej nehody - stretu prevádzok motorových vozidiel MAN, EČV:J a Wielton s EČV:J a to na diaľnici R2 v smere Košice Poľov-Košice Pereš, pri ktorom bol poškodený majetok žalobcu. Predmetná suma predstavuje krátenú časť náhrady z dôvodu žalovaným uvádzanej amortizácie v oznámení o poistnom plnení zo dňa 12.11.2018.
30. V konaní nebola sporná samotná dopravná nehoda, ani jej priebeh, vznik a rozsah škody žalobcu na majetku Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ani zodpovednosť vodiča motorového vozidla MAN, EČV:J.. Predmetné motorové vozidlo nebolo u žalovaného poistené v zmysle zákona o PZP. Sporným nebolo, že Slovenská kancelária poisťovateľov v zmysle § 24 ods. 9 zákona o PZP splnomocnila na vysporiadanie nároku z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. žalovaného. Žalovaný na základe tohto
poverenia oznámil žalobcovi listom zo dňa 12.11.2018 likvidáciu predmetnej udalosti a výšku výpočtu plnenia v sume 6.626,10 eur.
31. Sporným bola preto v konaní otázka týkajúca sa dôvodu krátenia poistného plnenia, amortizácia a námietka premlčania zo strany žalovaného.
32. Žalovaný predovšetkým namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, avšak v tomto smere súd konštatuje, že napriek tomu, že žalobca sám v podaní doručenom súdu dňa 29.03.2021 priznal, že výlučným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vo vzťahu k pohľadávke č. 1 je Slovenská kancelária poisťovateľov, na podanej žalobe v danej časti zotrval. Súd preto skúmal vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného.
33. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009 <aspi:// module='JUD'&link='JUD60294SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).
34. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný ako osoba poškodená predmetnou udalosťou v dôsledku prevádzky motorového vozidla škodcu. Z dôvodu, že zákon o PZP výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené, je nutné vychádzať z ustanovení § 2 písm. f) v znení § 4 ods. 1 zákona o PZP, z ktorých vyplýva, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ, alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok § 420 OZ (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku z 31. 08. 2010, sp. zn. 4 Cdo/54/2009 <https://www.judikaty.info/document/nssr/6590>). V danej veci bolo nepochybne preukázané (a nebolo stranami konania ani vzájomne rozporované), že pasívne vecne legitimovanou subjektom bola v danom prípade Slovenská kancelária poisťovateľov, ktorá poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, čo bol aj daný prípad. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný vo zvyšnej časti pohľadávky (pohľadávka č. 1), a preto súd žalobu zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania súd rozhodol vo výroku III. tohto rozsudku podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V súlade so zásadou úspechu (pohľadávka č. 1), ako aj zásadou procesného zavinenia za zastavenia konania (pohľadávka č. 2), súd dospel k záveru, že žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
40. Žalobca zobral žalobu späť v časti pohľadávky č. 2 z dôvodu, že žalovaný uhradil časť sumy 1.487,52 eur už pred podaním žaloby, v rámci ktorej možno procesné zavinenie za zastavenie konania pričítať žalobcovi a po podaní žaloby časť sumy 29,48 eur, možno procesné zavinenie za zastavenie konania pričítať žalovanému. Po pričítaní časti pohľadávky č. 1, v rámci ktorej mal úspech vo výsledku žalovaný, možno zhrnúť, že pri uplatnení pôvodnej istiny vo výške 3.098,18 eur, a z toho čiastočného späťvzatia žaloby v sume v 1.517 eur, v rámci ktorej možno pričítať procesné zavinenie za zastavenie konania vo výške 29,48 eur žalovanému a 1.487,25 eur žalobcovi a istiny, ktorú požadoval žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby, v ktorej bol úspešný žalovaný vo výške 1.581,18 eur, predstavuje úspech žalobcu 0,95 % (suma 29,48 eur) a úspech žalovaného 99,05 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného (aj z dôvodu procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania) od úspechu žalobcu z dôvodu procesného
zavinenia žalovaného na zastavení konania, je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalovaného vo veci predstavoval 98,10 %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalovaného v konaní. Súd však rozhodol tak, že žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov z dôvodu hospodárnosti konania a procesnej ekonómie konania, keďže žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli.
41. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
42. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
43. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. súdy, orgány štátnej správy súdov, orgány prokuratúry, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
44. V predmetnej veci bol návrh žalobcu v časti pohľadávky č. 2 zobratý späť pred prvým pojednávaním vo veci samej. Žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 185,50 eur. V časti pohľadávky č. 2 bol súdny poplatok zaplatený v sume 91 eur.
45. Súd vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku zaplateného za návrh v sume 91 eur, a to krátený o 6,70 eur prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta a.s. po právoplatnosti tohto uznesenia. Výška vráteného súdneho poplatku žalobcovi podľa vyššie uvedeného je 84,30 eur.
Poučenie:
Proti rozsudku vo výroku I. II. a III. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).
Proti tomuto rozsudku vo výroku IV. nie je prípustné odvolanie.