Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
37a/370156.abe618.pdf
PDF · 108.76 KB
No categories available
1Cdo/81/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. M. Deáka, v právnej veci
žalobcu M. M., bývajúceho v B., zastúpeného Mgr. M. Š., advokátom v B., proti
žalovanému J. B. – S., spol. s r.o., D., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru a o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.
16 C 198/2004, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. marca
2008 sp.zn. 6 Co 451/06, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II medzitýmnym rozsudkom z 28. júna 2006 č.k. 16 C 198/04-
48 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka
práce dané odporcom navrhovateľovi 21. mája 2004 je neplatné a vyslovil, že o náhrade mzdy
a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalobca pracoval u žalovaného od 1. júla 2002 ako obchodný zástupca s miestom
výkonu práce T. kraj. Listom z 21. mája 2004 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so
žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce. Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalovaný skutkovo vymedzil tak, že žalobca vážne skresľoval svoje
pracovné výkony (zalistovanie produktov, výkazy, databázy) o prítomnosti a predaji
výrobkov J. B. – S., spol. s r.o., keď u zákazníkov L. – P. B., U. – P., E. – P., B.B. – M. a u
ďalších 21. zákazníkov vykazoval návštevu, zalistovanie produktov a ich predaj, pričom
kontrolou boli zistené nepravdivosti výkazov žalobcu. Okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo žalobcovi doručené poštou 23. júna 2004. Nebolo v konaní preukázané, že by
bolo okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi doručené 21. mája 2004. Konateľ
žalovaného J. S. rozhodol o rozviazaní pracovného pomeru so žalobcom dohodou, po tom, čo
k uzavretiu tejto dohody nedošlo, vydal pokyn okamžite skončiť pracovný pomer so
žalobcom. Oba dokumenty, teda dohoda o rozviazaní pracovného pomeru a okamžité
skončenie pracovného pomeru nemohli byť žalobcovi predložené v jeden deň, t.j. na rokovaní
so žalobcom 21. mája 2004, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru podpísal konateľ
žalovaného J. S. v P. O porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobcu sa jeho nadriadený
Ľ. B. dozvedel v januári 2004 a týmto momentom sa teda žalovaný dozvedel o dôvode na
okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so
žalobcom až 21. mája 2004, teda oneskorene – po uplynutí jednomesačnej prekluzívnej lehoty
uvedenej v § 68 ods. 2 Zákonníka práce.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. marca 2008 sp.zn.
6 Co 451/06 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému do rúk advokáta JUDr. M. B. trovy konania
10 325,-- Sk (342,73 EUR) do troch dní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po doplnení
dokazovania výsluchom svedkov Ľ. B. a M. P. z ich výpovedí vyplýva, že na rokovaní so
žalobcom, ktoré prebehlo 21. mája 2004 v sídle žalovaného v B., bola žalobcovi ponúknutá
možnosť skončiť pracovný pomer u žalovaného dohodou, a keďže žalobca túto možnosť
odmietol, bolo mu doručované okamžité skončenie pracovného pomeru z 21. mája 2004
podpísané konateľom žalovaného J. S.. Žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru
odmietol prevziať a odišiel. Z toho je zrejmé, že žalovaný doručoval žalobcovi okamžité
skončenie pracovného pomeru na pracovisku v súlade s § 38 ods. 3 Zákonníka práce
a žalobca prijatie tejto písomnosti odmietol. Účinky doručenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcovi nastali dňom 21. mája 2004 (§ 38 ods. 4 druhá veta Zákonníka
práce). Dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
okamžitým skončením uvedená v § 77 Zákonníka práce začala žalobcovi plynúť 22. mája
2004 a uplynula 21. júla 2004. Žalobca podal svoju žalobu na súd prvého stupňa až
19. augusta 2004, teda oneskorene. Vzhľadom na to nebolo potrebné zisťovať, či žalovaný
okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom pred uplynutím jednomesačnej subjektívnej
lehoty uvedenej v § 68 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ku ktorému
došlo v dôsledku nedostatočného zisťovania skutkového stavu veci a v dôsledku tejto vady
došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Poukázal na to, že odvolací súd svoje rozhodnutie
opiera výlučne o svedecké výpovede zamestnancov, resp. jedného bývalého zamestnanca
žalovaného, ktorí pred súdom prvého stupňa vypovedali odlišne v porovnaní s naučenými
výpoveďami pred odvolacím súdom. Poprel dodržanie zákonnej lehoty pre možnosť dania
okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože o údajnom konaní napĺňajúcom podstatu
závažného porušenia pracovnej disciplíny sa podľa výpovede svedka žalovaného tento
dozvedel v januári 2004, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi
skutočne doručené až poštou 23. júna 2004. Tým je zároveň preukázané, že nemohlo dôjsť
k zmeškaniu lehoty na podanie určovacej žaloby o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru. V tejto súvislosti s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka
práce uviedol, že ak by žalovaný skutočne, tak ako tvrdil, doručoval žalovanému okamžité
skončenie pracovného pomeru 21. mája 2004 na pracovisku, nebolo by potrebné, aby
žalovaný opätovne doručoval toto okamžité skončenie iným spôsobom.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu toto navrhol zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel
k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/
O.s.p. Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní
najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu
z obsahu spisu nezistil.
Dovolateľ namieta, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce (v znení účinnom od 1. júla 2003)
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne
pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite
skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité
skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer
skončiť (§ 77 Zákonníka práce).
Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako
o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich
z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ
zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je
možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku (§ 38 ods. 1 Zákonníka
práce).
Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie
písomnosti odmietne (§ 38 ods. 4 veta druhá Zákonníka práce).
Skutkové zistenia potrebné pre posúdenie žaloby o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, z ktorých vychádzal odvolací súd pri rozhodovaní, sú
v prejednávanej veci postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Vyplýva z nich, že
21. mája 2004 sa uskutočnilo v sídle žalovaného rokovanie so žalobcom, predmetom ktorého
bolo skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Nakoľko k dohode o skončení pracovného
pomeru medzi účastníkmi nedošlo, žalovaný doručoval žalobcovi na tomto rokovaní okamžité
skončenie pracovného pomeru vopred pripravené a podpísané v Prahe konateľom spoločnosti
žalovaného J. S., ktoré na predmetné rokovanie do B. priniesol v konaní vypočutý svedok M.
P.. Žalobca však prijatie tejto písomnosti odmietol a z rokovania odišiel (ušiel). Znamená to
teda (ako to uvádza aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia), že týmto dňom, t.j.
21. mája 2004 nastali účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi
(§ 38 ods. 4 veta druhá Zákonníka práce) a súčasne mu začala plynúť zákonná dvojmesačná
lehota na uplatnenie neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce),
ktorej posledným dňom bol 21. júl 2004, a to bez ohľadu na skutočnosť, že po doručovaní
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi pri osobnom rokovaní 21. mája 2004
mu žalovaný následne tento písomný rozväzovací prejav doručoval (nadbytočne) poštou
(23. júna 2004). Ak teda žalobca podal predmetnú žalobu na súd až 19. augusta 2004, záver
odvolacieho súdu o oneskorenom podaní žaloby je správny a jej zamietnutie z tohto dôvodu
bolo správne.
Preto dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaný, ktorému by podľa
výsledku konania právo na náhradu tohto konania vzniklo, návrh na rozhodnutie o trovách
nepodal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová