Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/81/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. M. Deáka, v právnej veci

žalobcu M. M., bývajúceho v B., zastúpeného Mgr. M. Š., advokátom v B., proti

žalovanému J. B. – S., spol. s r.o., D., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného

pomeru a o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. marca

2008 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II medzitýmnym rozsudkom z 28. júna 2006 č.k. 16 C 198/04-

48 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka

práce dané odporcom navrhovateľovi 21. mája 2004 je neplatné a vyslovil, že o náhrade mzdy

a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil

tým, že žalobca pracoval u žalovaného od 1. júla 2002 ako obchodný zástupca s miestom

výkonu práce T. kraj. Listom z 21. mája 2004 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so

žalobcom podľa . Dôvod okamžitého skončenia

pracovného pomeru žalovaný skutkovo vymedzil tak, že žalobca vážne skresľoval svoje

pracovné výkony (zalistovanie produktov, výkazy, databázy) o prítomnosti a predaji

výrobkov J. B. – S., spol. s r.o., keď u zákazníkov L. – P. B., U. – P., E. – P., B.B. – M. a u

ďalších 21. zákazníkov vykazoval návštevu, zalistovanie produktov a ich predaj, pričom

kontrolou boli zistené nepravdivosti výkazov žalobcu. Okamžité skončenie pracovného

pomeru bolo žalobcovi doručené poštou 23. júna 2004. Nebolo v konaní preukázané, že by

bolo okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi doručené 21. mája 2004. Konateľ

žalovaného J. S. rozhodol o rozviazaní pracovného pomeru so žalobcom dohodou, po tom, čo

k uzavretiu tejto dohody nedošlo, vydal pokyn okamžite skončiť pracovný pomer so

žalobcom. Oba dokumenty, teda dohoda o rozviazaní pracovného pomeru a okamžité

skončenie pracovného pomeru nemohli byť žalobcovi predložené v jeden deň, t.j. na rokovaní

so žalobcom 21. mája 2004, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru podpísal konateľ

žalovaného J. S. v P. O porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobcu sa jeho nadriadený

Ľ. B. dozvedel v januári 2004 a týmto momentom sa teda žalovaný dozvedel o dôvode na

okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so

žalobcom až 21. mája 2004, teda oneskorene – po uplynutí jednomesačnej prekluzívnej lehoty

uvedenej v .

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. marca 2008 sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.

Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému do rúk advokáta JUDr. M. B. trovy konania

10 325,-- Sk (342,73 EUR) do troch dní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po doplnení

dokazovania výsluchom svedkov Ľ. B. a M. P. z ich výpovedí vyplýva, že na rokovaní so

žalobcom, ktoré prebehlo 21. mája 2004 v sídle žalovaného v B., bola žalobcovi ponúknutá

možnosť skončiť pracovný pomer u žalovaného dohodou, a keďže žalobca túto možnosť

odmietol, bolo mu doručované okamžité skončenie pracovného pomeru z 21. mája 2004

podpísané konateľom žalovaného J. S.. Žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru

odmietol prevziať a odišiel. Z toho je zrejmé, že žalovaný doručoval žalobcovi okamžité

skončenie pracovného pomeru na pracovisku v súlade s

a žalobca prijatie tejto písomnosti odmietol. Účinky doručenia okamžitého skončenia

pracovného pomeru žalobcovi nastali dňom 21. mája 2004 (§ 38 ods. 4 druhá veta Zákonníka

práce). Dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

okamžitým skončením uvedená v začala žalobcovi plynúť 22. mája

2004 a uplynula 21. júla 2004. Žalobca podal svoju žalobu na súd prvého stupňa až

19. augusta 2004, teda oneskorene. Vzhľadom na to nebolo potrebné zisťovať, či žalovaný

okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom pred uplynutím jednomesačnej subjektívnej

lehoty uvedenej v prvá veta .

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ku ktorému

došlo v dôsledku nedostatočného zisťovania skutkového stavu veci a v dôsledku tejto vady

došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Poukázal na to, že odvolací súd svoje rozhodnutie

opiera výlučne o svedecké výpovede zamestnancov, resp. jedného bývalého zamestnanca

žalovaného, ktorí pred súdom prvého stupňa vypovedali odlišne v porovnaní s naučenými

výpoveďami pred odvolacím súdom. Poprel dodržanie zákonnej lehoty pre možnosť dania

okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože o údajnom konaní napĺňajúcom podstatu

závažného porušenia pracovnej disciplíny sa podľa výpovede svedka žalovaného tento

dozvedel v januári 2004, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi

skutočne doručené až poštou 23. júna 2004. Tým je zároveň preukázané, že nemohlo dôjsť

k zmeškaniu lehoty na podanie určovacej žaloby o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru. V tejto súvislosti s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka

práce uviedol, že ak by žalovaný skutočne, tak ako tvrdil, doručoval žalovanému okamžité

skončenie pracovného pomeru 21. mája 2004 na pracovisku, nebolo by potrebné, aby

žalovaný opätovne doručoval toto okamžité skončenie iným spôsobom.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu toto navrhol zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu

z obsahu spisu nezistil.

Dovolateľ namieta, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa (v znení účinnom od 1. júla 2003)

zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne

pracovnú disciplínu.

Podľa zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite

skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité

skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,

skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer

skončiť ( ).

Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného

pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej

zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako

o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich

z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ

zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je

možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku (§ 38 ods. 1 Zákonníka

práce).

Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie

písomnosti odmietne ( veta druhá ).

Skutkové zistenia potrebné pre posúdenie žaloby o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru, z ktorých vychádzal odvolací súd pri rozhodovaní, sú

v prejednávanej veci postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Vyplýva z nich, že

21. mája 2004 sa uskutočnilo v sídle žalovaného rokovanie so žalobcom, predmetom ktorého

bolo skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Nakoľko k dohode o skončení pracovného

pomeru medzi účastníkmi nedošlo, žalovaný doručoval žalobcovi na tomto rokovaní okamžité

skončenie pracovného pomeru vopred pripravené a podpísané v Prahe konateľom spoločnosti

žalovaného J. S., ktoré na predmetné rokovanie do B. priniesol v konaní vypočutý svedok M.

P.. Žalobca však prijatie tejto písomnosti odmietol a z rokovania odišiel (ušiel). Znamená to

teda (ako to uvádza aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia), že týmto dňom, t.j.

21. mája 2004 nastali účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi

( veta druhá ) a súčasne mu začala plynúť zákonná dvojmesačná

lehota na uplatnenie neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru ( ),

ktorej posledným dňom bol 21. júl 2004, a to bez ohľadu na skutočnosť, že po doručovaní

okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi pri osobnom rokovaní 21. mája 2004

mu žalovaný následne tento písomný rozväzovací prejav doručoval (nadbytočne) poštou

(23. júna 2004). Ak teda žalobca podal predmetnú žalobu na súd až 19. augusta 2004, záver

odvolacieho súdu o oneskorenom podaní žaloby je správny a jej zamietnutie z tohto dôvodu

bolo správne.

Preto dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol ( ).

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a s tým, že žalovaný, ktorému by podľa

výsledku konania právo na náhradu tohto konania vzniklo, návrh na rozhodnutie o trovách

nepodal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová