Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/50/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : B. H. Ul. L., zastúpeného

JUDr. T., advokátkou so sídlom v H., Ul. L., proti žalovanému: C., H. Ul. D., zastúpenému

JUDr. Š., advokátom so sídlom v H., Ul. X., o zaplatenie 299.680,- Sk (9.947,55 €)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. novembra 2008 sp. zn. 2

Co 59/2008, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 31. januára 2008 č.k. -122 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 290.826,- Sk (9653.75 €) so 6 % úrokom z

omeškania z dlžnej sumy od 1. marca 2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške

92.602,- Sk (3073.82 €), všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom z

24. novembra 2008 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

vyhovujúcej časti do sumy 287.504,- Sk (9543.38 €) s prísl., zmenil rozsudok v jeho

vyhovujúcej časti nad sumu 287.504,- Sk (9543.38€) s prísl. tak, že v tejto časti žalobu

zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 111.368,-

Sk (3696.74 €) na účet zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný a navrhol, aby

dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého

stupňa, pretože obe rozhodnutia súdov nižších stupňov majú vady, pre ktoré je potrebné ich

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. 243b ods. 3

Dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), a rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Žalobca navrhol dovolanie odmietnuť ako neprípustné, pretože nie sú splnené zákonné

podmienky na podanie dovolania v zmysle ust. a

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

predovšetkým, či sú splnené podmienky dovolacieho konania.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1

), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ).

V danom prípade dovolanie smeruje v časti potvrdzujúceho výroku (prvý výrok) proti

rozsudku, ktorý nevykazuje znaky ani jedného z rozsudkov uvedených v ustanoveniach

vymenovaných vyššie. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle , dovolací

súd v tejto veci ešte nerozhodoval a teda ani nevyslovil svoj právny názor (§ 238 ods. 2

) a odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil, že je dovolanie

prípustné ( ).

Vzhľadom na ustanovenie veta druhá , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa

dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/

až g/ , teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

Pokiaľ žalovaný v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/

), je treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom (rovnako ako iná vada

konania v zmysle ), samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovaného boli opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto

hľadiska nezaoberal), ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený skutkový stav

správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné. O takýto prípad ale v danej veci nejde. Pokiaľ nie sú

splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V časti týkajúcej sa zmeňujúceho výroku (druhý výrok) je žalovaným napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, teda také

rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky jedného z vyššie uvedených rozsudkov (§ 238 ods. 1

). V tomto prípade však na strane žalovaného ide o nedostatok subjektívnej legitimácie

na podanie dovolania.

Na podanie dovolania sú legitimovaní účastníci konania alebo ich právni nástupcovia.

Z tohto všeobecného záveru však nemožno vyvodiť, že v konkrétnom prípade môžu

dovolanie podať obe sporové strany (všetci účastníci konania). Aj keď táto otázka nie je v

zákone výslovne riešená, z povahy dovolania ako opravného prostriedku vyplýva, že

dovolanie môže podať len tá strana (účastník konania), ktorej nebolo rozhodnutím

odvolacieho súdu v celom rozsahu vyhovené, prípadne, ktorej bola týmto rozhodnutím

spôsobená iná určitá ujma na jej právach. Pritom nie je rozhodujúce celé znenie rozhodnutia

odvolacieho súdu, ale iba jeho výrok a na obsah rozhodnutia súdu prvého stupňa nemožno

prihliadať vôbec. Taktiež pri tomto posudzovaní nemožno brať do úvahy subjektívne

presvedčenie účastníka konania, ale iba objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho

súdu bola účastníkovi spôsobená určitá, hoci nie veľmi významná ujma, ktorú možno

odstrániť zrušením napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak

rozsudkom odvolacieho súdu bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, môže dovolanie podať

iba žalovaný a naopak, ak bola žaloba zamietnutá, môže dovolanie podať iba žalobca. Tieto

zásady sa použijú aj vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v

Zo samotnej skutočnosti, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí takouto vadou,

nemožno vyvodzovať, že by tým účastníkovi konania bola spôsobená určitá ujma na jeho

právach. Pri skúmaní oprávnenia na podanie dovolania z tohto hľadiska je totiž podstatné, že

rozhodnutie odvolacieho súdu vyznelo celkom podľa jeho požiadaviek, a že uspokojený

účastník konania objektívne nemôže mať žiadny záujem na zrušení rozhodnutia. Ak teda

dovolanie podal účastník konania, ktorému výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu bolo v

celom rozsahu vyhovené, resp. mu ním nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach,

dovolací súd dovolanie odmietne.

Vzhľadom na uvedené, keďže v danom prípade síce je dovolanie podľa § 238 ods. 1

prípustné, ale žalovanému zmeňujúcim výrokom (druhý výrok) rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že žaloba bola v tejto časti

zamietnutá (teda napadnutým výrokom rozsudku dovolateľovi nebola na jeho právach

spôsobená žiadna ujma), žalovaný nebol osobou legitimovanou na podanie dovolania v časti

zmeňujúceho výroku rozsudku. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalovaného ako neprípustné v tejto časti odmietol ( v spojení s

ods. 1 písm. b/ ).

Dovolateľ ďalej v dovolaní namieta, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu

neobsahuje zákonné náležitosti podľa ustanovenia a rozsudok preto

považuje za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, resp. pre ich nezrozumiteľnosť.

Konanie je tak podľa názoru dovolateľa postihnuté i tzv. inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej ( ).

Po preskúmaní dovolania však dovolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu takouto vadou netrpí.

Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť rozsudku odvolacieho súdu aj v časti o trovách

odvolacieho konania, treba uviesť, že dovolanie smeruje v tejto časti proti rozhodnutiu, ktoré

je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má však povahu uznesenia a túto povahu

nestráca, hoci rozhodnutie o trovách s rozhodnutím o veci súvisí a je v ňom zahrnuté (§ 167

ods. 1 ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú

upravené v ustanovení a Prípustnosť dovolania podľa v

predmetnej veci (proti rozhodnutiu o trovách odvolacieho konania) neprichádza do úvahy;

nejde tu o uznesenie, ktoré je uvedené v , a ani o niektoré z potvrdzujúcich

uznesení vymenovaných v až c/ , a podľa

ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide - okrem iného - o uznesenie o trovách konania

(dovolanie proti takémuto uzneseniu je teda podľa citovaného ustanovenia vždy vylúčené).

Keďže vo vzťahu k tomuto výroku existencia vady konania v zmysle

v dovolacom konaní nevyšla najavo, nie je dovolanie proti tomuto výroku prípustné ani podľa

tohto ustanovenia.

Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozsudku, ktorú nesprávnosť dovolaním žalovaný namieta.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd mu však náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že nepodal

návrh na ich náhradu ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnost vyhotovenia :

Hrčková Marta