Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0f5/368978.7de163.pdf
PDF · 107.43 KB
No categories available
1Cdo/50/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 50/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : B. H. Ul. L., zastúpeného
JUDr. T., advokátkou so sídlom v H., Ul. L., proti žalovanému: C., H. Ul. D., zastúpenému
JUDr. Š., advokátom so sídlom v H., Ul. X., o zaplatenie 299.680,- Sk (9.947,55 €)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5 C 101/2006, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. novembra 2008 sp. zn. 2
Co 59/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné rozsudkom z 31. januára 2008 č.k. 5 C 101/2006-122 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 290.826,- Sk (9653.75 €) so 6 % úrokom z
omeškania z dlžnej sumy od 1. marca 2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške
92.602,- Sk (3073.82 €), všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom z
24. novembra 2008 sp. zn. 2 Co 59/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
vyhovujúcej časti do sumy 287.504,- Sk (9543.38 €) s prísl., zmenil rozsudok v jeho
vyhovujúcej časti nad sumu 287.504,- Sk (9543.38€) s prísl. tak, že v tejto časti žalobu
zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 111.368,-
Sk (3696.74 €) na účet zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný a navrhol, aby
dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého
stupňa, pretože obe rozhodnutia súdov nižších stupňov majú vady, pre ktoré je potrebné ich
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. 243b ods. 3 O.s.p.
Dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), a rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Žalobca navrhol dovolanie odmietnuť ako neprípustné, pretože nie sú splnené zákonné
podmienky na podanie dovolania v zmysle ust. § 237 a § 238 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým, či sú splnené podmienky dovolacieho konania.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1
O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danom prípade dovolanie smeruje v časti potvrdzujúceho výroku (prvý výrok) proti
rozsudku, ktorý nevykazuje znaky ani jedného z rozsudkov uvedených v ustanoveniach
vymenovaných vyššie. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p., dovolací
súd v tejto veci ešte nerozhodoval a teda ani nevyslovil svoj právny názor (§ 238 ods. 2
O.s.p.) a odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil, že je dovolanie
prípustné (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu
súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa
dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne
zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/
až g/ O.s.p., teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.
Pokiaľ žalovaný v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), je treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom (rovnako ako iná vada
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovaného boli opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto
hľadiska nezaoberal), ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p.
V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený skutkový stav
správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné. O takýto prípad ale v danej veci nejde. Pokiaľ nie sú
splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa
§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V časti týkajúcej sa zmeňujúceho výroku (druhý výrok) je žalovaným napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, teda také
rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky jedného z vyššie uvedených rozsudkov (§ 238 ods. 1
O.s.p.). V tomto prípade však na strane žalovaného ide o nedostatok subjektívnej legitimácie
na podanie dovolania.
Na podanie dovolania sú legitimovaní účastníci konania alebo ich právni nástupcovia.
Z tohto všeobecného záveru však nemožno vyvodiť, že v konkrétnom prípade môžu
dovolanie podať obe sporové strany (všetci účastníci konania). Aj keď táto otázka nie je v
zákone výslovne riešená, z povahy dovolania ako opravného prostriedku vyplýva, že
dovolanie môže podať len tá strana (účastník konania), ktorej nebolo rozhodnutím
odvolacieho súdu v celom rozsahu vyhovené, prípadne, ktorej bola týmto rozhodnutím
spôsobená iná určitá ujma na jej právach. Pritom nie je rozhodujúce celé znenie rozhodnutia
odvolacieho súdu, ale iba jeho výrok a na obsah rozhodnutia súdu prvého stupňa nemožno
prihliadať vôbec. Taktiež pri tomto posudzovaní nemožno brať do úvahy subjektívne
presvedčenie účastníka konania, ale iba objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho
súdu bola účastníkovi spôsobená určitá, hoci nie veľmi významná ujma, ktorú možno
odstrániť zrušením napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak
rozsudkom odvolacieho súdu bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, môže dovolanie podať
iba žalovaný a naopak, ak bola žaloba zamietnutá, môže dovolanie podať iba žalobca. Tieto
zásady sa použijú aj vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v
§ 237 O.s.p. Zo samotnej skutočnosti, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí takouto vadou,
nemožno vyvodzovať, že by tým účastníkovi konania bola spôsobená určitá ujma na jeho
právach. Pri skúmaní oprávnenia na podanie dovolania z tohto hľadiska je totiž podstatné, že
rozhodnutie odvolacieho súdu vyznelo celkom podľa jeho požiadaviek, a že uspokojený
účastník konania objektívne nemôže mať žiadny záujem na zrušení rozhodnutia. Ak teda
dovolanie podal účastník konania, ktorému výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu bolo v
celom rozsahu vyhovené, resp. mu ním nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach,
dovolací súd dovolanie odmietne.
Vzhľadom na uvedené, keďže v danom prípade síce je dovolanie podľa § 238 ods. 1
O.s.p. prípustné, ale žalovanému zmeňujúcim výrokom (druhý výrok) rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že žaloba bola v tejto časti
zamietnutá (teda napadnutým výrokom rozsudku dovolateľovi nebola na jeho právach
spôsobená žiadna ujma), žalovaný nebol osobou legitimovanou na podanie dovolania v časti
zmeňujúceho výroku rozsudku. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
žalovaného ako neprípustné v tejto časti odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Dovolateľ ďalej v dovolaní namieta, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu
neobsahuje zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. a rozsudok preto
považuje za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, resp. pre ich nezrozumiteľnosť.
Konanie je tak podľa názoru dovolateľa postihnuté i tzv. inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Po preskúmaní dovolania však dovolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu takouto vadou netrpí.
Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť rozsudku odvolacieho súdu aj v časti o trovách
odvolacieho konania, treba uviesť, že dovolanie smeruje v tejto časti proti rozhodnutiu, ktoré
je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má však povahu uznesenia a túto povahu
nestráca, hoci rozhodnutie o trovách s rozhodnutím o veci súvisí a je v ňom zahrnuté (§ 167
ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú
upravené v ustanovení § 237 a § 239 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v
predmetnej veci (proti rozhodnutiu o trovách odvolacieho konania) neprichádza do úvahy;
nejde tu o uznesenie, ktoré je uvedené v § 239 ods. 1 O.s.p., a ani o niektoré z potvrdzujúcich
uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p., a podľa § 239 ods. 3 O.s.p.
ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide - okrem iného - o uznesenie o trovách konania
(dovolanie proti takémuto uzneseniu je teda podľa citovaného ustanovenia vždy vylúčené).
Keďže vo vzťahu k tomuto výroku existencia vady konania v zmysle § 237 O.s.p.
v dovolacom konaní nevyšla najavo, nie je dovolanie proti tomuto výroku prípustné ani podľa
tohto ustanovenia.
Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania
podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej
správnosti napadnutého rozsudku, ktorú nesprávnosť dovolaním žalovaný namieta.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142
ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd mu však náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že nepodal
návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnost vyhotovenia :
Hrčková Marta