Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/3/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky O. V., bývajúcej v D.,

zastúpenej K., advokátom v N., N., proti odporkyni O., zastúpenej JUDr. J. K., advokátom

v T., o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 15. mája 2007 sp. zn. a rozsudku Okresného

súdu Trenčín z 20. septembra 2006 č. k. -132, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 15. mája 2007

sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Trenčín z 20. septembra 2006 č. k.

-132 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 6. marca 2002 č. k. -22 návrh

navrhovateľky na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru zamietol

a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín

z 9. 10. 1997 č. k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

z 24. 2. 1999 sp. zn. bolo určené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru

zo 6. 5. 1997 dané odporcom navrhovateľke je neplatné, z ktorého dôvodu si navrhovateľka

uplatňovala náhradu mzdy. Na námietku odporkyne skúmal ako predbežnú otázku skončenia

pracovného pomeru dohodou uzavretou pred okamžitým zrušením pracovného pomeru.

Dospel k záveru, že došlo k rozviazaniu pracovného pomeru medzi účastníkmi dohodou ku

dňu 5. 4. 1997 iným spôsobom ako výslovným v zmysle v tom

čase platnom, ktorá skutočnosť vyplýva z „Potvrdenia o dĺžke zamestnania a o počte dôb

zamestnania pre účely nemocenského poistenia z 2. 4. 1997“. Na túto skutočnosť podľa jeho

názoru nemá vplyv to, že navrhovateľka v potvrdení uviedla ako dôvod skončenia pracovného

pomeru ani to, že táto okolnosť zostala v konaní o určenie

neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru bez povšimnutia. Tým, že pracovný

pomer medzi účastníkmi konania skončil dohodou ku dňu 5. 4. 1997 bolo okamžité

zrušenie pracovného pomeru z 6. 5. 1997 nadbytočné a bolo by len z tohto dôvodu

neplatné. Navrhovateľka v zákonnej dvojmesačnej lehote ( )

nepodala návrh na určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou k 5. 4. 1997,

preto už jej platnosť alebo neplatnosť posudzovať nemohol. Keďže pracovný pomer

navrhovateľky s odporkyňou skončil dňom 5. 4. 1997 dohodou, potom návrh na náhradu

mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru od 6. 5. 1997 do umožnenia nástupu do

práce bol nedôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa Za dôvody

hodné osobitného zreteľa považoval nezamestnanosť navrhovateľky.

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 6. mája 2003 sp. zn. na odvolanie

navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Trenčín ( v poradí druhým ) rozsudkom z 23. februára 2005 č. k.

– 92 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo

výške 43 800 Sk v hrubom so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. 3. 1999 do zaplatenia

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a žiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z právoplatného rozhodnutia

o určení neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo 6. 5. 1997 a navrhovateľke

priznal náhradu mzdy len za 6 mesiacov od konca februára 1999 ( 6 x 7 300 Sk ), kedy

preukázateľne odporkyni oznámila, že trvá na tom, aby ju zamestnávala a žiadala

o prideľovanie práce. Za ďalšie obdobie na návrh odporkyne náhradu mzdy nepriznal

z dôvodu, že navrhovateľka nepredložila dôkaz o podávaní si žiadostí do zamestnania.

O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trenčíne ( v poradí druhým rozhodnutím ) rozsudkom z 18. októbra 2005

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa na odvolanie navrhovateľky

v napadnutej časti, vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Za nesprávne považoval posúdenie nároku navrhovateľky na náhradu mzdy za

obdobie od 13. 7. 1999, t. j. právoplatnosti rozhodnutia o určení neplatnosti okamžitého

zrušenia pracovného pomeru podľa , , pretože od tohto dátumu

sa zmenil na nárok podľa ( prekážky v práci ), ktorý nie je

možné znížiť ani obmedziť 6-mesačnou zákonnou lehotou.

Okresný súd Trenčín ( v poradí tretím ) rozsudkom z 20. septembra 2006 č. k.

– 132 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy

v hrubom za mesiace :

09/1999 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.1999 do

zaplatenia

10/1999 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 11. 1999 do

zaplatenia

11/1999 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 12. 1999 do

zaplatenia

12/1999 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 1. 2000 do

zaplatenia

01/2000 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 2. 2000 do

zaplatenia

02/2000 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 3. 2000 do

zaplatenia

03/2000 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 4. 2000 do

zaplatenia

04/2000 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 5. 2000 do

zaplatenia

05/2000 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 6. 2000 do

zaplatenia

06/2000 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 7. 2000 do

zaplatenia

07/2000 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 8. 2000 do

zaplatenia

08/2000 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 9. 2000 do

zaplatenia

09/2000 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 10. 2000 do

zaplatenia

10/2000 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 11. 2000 do

zaplatenia

11/2000 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 12. 2000 do

zaplatenia

12/2000 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 1. 2001 do

zaplatenia

01/2001 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 2. 2001 do

zaplatenia

02/2001 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 3. 2001 do

zaplatenia

03/2001 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 4. 2001 do

zaplatenia

04/2001 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 5. 2001 do

zaplatenia

05/2001 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 6. 2001 do

zaplatenia

06/2001 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 7. 2001 do

zaplatenia

07/2001 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 8. 2001 do

zaplatenia

08/2001 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 9. 2001 do

zaplatenia

09/2001 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 10. 2001 do

zaplatenia

10/2001 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 11. 2001 do

zaplatenia

11/2001 vo výške 7 300 Sk s 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 12. 2001 do

zaplatenia

12/2001 vo výške 7 300 Sk s 15,4 % ročným úrokom z omeškania od 16. 01. 2002 do

zaplatenia

01/2002 vo výške 7 300 Sk s 15,4 % ročným úrokom z omeškania od 16. 02. 2002 do

zaplatenia

02/2002 vo výške 7 300 Sk s 15,4 % ročným úrokom z omeškania od 16. 03. 2002 do

zaplatenia

03/2002 vo výške 7 300 Sk s 15,4 % ročným úrokom z omeškania od 16. 04. 2002 do

zaplatenia

04/2002 vo výške 7 300 Sk s 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 16. 05. 2002 do

zaplatenia

05/2002 vo výške 7 300 Sk s 16,5 % ročným úrokom z meškania od 16. 06. 2002 do

zaplatenia

06/2002 vo výške 7 300 Sk s 16,5 % ročným úrokom z meškania od 16. 07. 2002 do

zaplatenia

07/2002 vo výške 7 300 Sk s 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 16. 08. 2002 do

zaplatenia

08/2002 vo výške 7 300 Sk s 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 16. 9. 2002 do

zaplatenia

09/2002 vo výške 7 300 Sk s 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 16. 10. 2002 do

zaplatenia

10/2002 vo výške 7 300 Sk s 16 % ročným úrokom z omeškania od 16. 11. 2002 do

zaplatenia

11/2002 vo výške 7 300 Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania od 16. 12. 2002 do

zaplatenia

12/2002 vo výške 7 300 Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania od 16. 01. 2003 do

zaplatenia

01/2003 vo výške 7 300 Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania od 16. 02. 2003 do

zaplatenia

02/2003 vo výške 7 300 Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania od 16. 03. 2003 do

zaplatenia

03/2003 vo výške 7 300 Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania od 16. 04. 2003 do

zaplatenia

04/2003 vo výške 7 300 Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania od 16. 05. 2003 do

zaplatenia

05/2003 vo výške 7 300 Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania od 16. 06. 2003 do

zaplatenia

06/2003 vo výške 7 300 Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania od 16. 07. 2003 do

zaplatenia

07/2003 vo výške 7 300 Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania od 16. 08. 2003 do

zaplatenia

08/2003 vo výške 7 300 Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania od 16. 09. 2003 do

zaplatenia

09/2003 vo výške 7 300 Sk s 12,5 % ročným úrokom z omeškania od 16. 10. 2003 do

zaplatenia

10/2003 vo výške 7 300 Sk s 12,5 % ročným úrokom z omeškania od 16. 11. 2003 do

zaplatenia

11/2003 vo výške 7 300 Sk s 12,5 % ročným úrokom z omeškania od 16. 12. 2003 do

zaplatenia

12/2003 vo výške 7 300 Sk s 12 % ročným úrokom z omeškania od 16. 01. 2004 do

zaplatenia

01/2004 vo výške 7 300 Sk s 12 % ročným úrokom z omeškania od 16. 02. 2004 do

zaplatenia

02/2004 vo výške 7 300 Sk s 12 % ročným úrokom z omeškania od 16. 03. 2004 do

zaplatenia

03/2004 vo výške 7 300 Sk s 11 % ročným úrokom z omeškania od 16. 04. 2004 do

zaplatenia

04/2004 vo výške 7 300 Sk s 10 % ročným úrokom z omeškania od 16. 05. 2004 do

zaplatenia

05/2004 vo výške 7 300 Sk s 10 % ročným úrokom z omeškania od 16. 06. 2004 do

zaplatenia

06/2004 vo výške 7 300 Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 07. 2004 do zaplatenia

07/2004 vo výške 7 300 Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 08. 2004 do zaplatenia

08/2004 vo výške 7 300 Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 09. 2004 do zaplatenia

09/2004 vo výške 7 300 Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 10. 2004 do zaplatenia

10/2004 vo výške 7 300 Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 11. 2004 do zaplatenia

11/2004 vo výške 7 300 Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 16. 12. 2004 do zaplatenia

12/2004 vo výške 7 300 Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 16. 01. 2005 do zaplatenia

01/2005 vo výške 7 300 Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 16. 02. 2005 do zaplatenia

02/2005 vo výške 7 300 Sk s 6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 03. 2005 do zaplatenia

03/2005 vo výške 7 300 Sk s 6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 04. 2005 do zaplatenia

04/2005 vo výške 7 300 Sk s 6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 05. 2005 do zaplatenia

05/2005 vo výške 7 300 Sk s 6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 06. 2005 do zaplatenia

06/2005 vo výške 7 300 Sk s 6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 07. 2005 do zaplatenia

07/2005 vo výške 7 300 Sk s 6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 08. 2005 do zaplatenia

08/2005 vo výške 7 300 Sk s 6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 09. 2005 do zaplatenia

09/2005 vo výške 7 300 Sk s 6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 10. 2005 do zaplatenia

10/2005 vo výške 7 300 Sk s 6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 11. 2005 do zaplatenia

11/2005 vo výške 7 300 Sk s 6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 12. 2005 do zaplatenia

12/2005 vo výške 7 300 Sk s 6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 01. 2006 do zaplatenia

01/2006 vo výške 7 300 Sk s 6 % ročným úrokom z omeškania od 16. 02. 2006 do zaplatenia

02/2006 vo výške 7 300 Sk s 7 % ročným úrokom z omeškania od 16. 03. 2006 do zaplatenia

03/2006 vo výške 7 300 Sk s 7 % ročným úrokom z omeškania od 16. 04. 2006 do zaplatenia

04/2006 vo výške 7 300 Sk s 7 % ročným úrokom z omeškania od 16. 05. 2006 do zaplatenia

05/2006 vo výške 7 300 Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 16. 06. 2006 do zaplatenia

06/2006 vo výške 7 300 Sk s 8 % ročným úrokom z omeškania od 16. 07. 2006 do zaplatenia

07/2006 vo výške 7 300 Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 08. 2006 do zaplatenia

08/2006 vo výške 7 300 Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 09. 2006 do zaplatenia

a náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu vo výške 96 669,60 Sk, všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a na účet súdu súdny poplatok za návrh vo výške

26 280 Sk do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade mzdy rozhodol podľa § 130

ods. 1 , keď účastníci zhodne uviedli, že odporkyňa navrhovateľke

neumožnila vykonávať prácu a ani nedošlo k rozviazaniu pracovného pomeru a priznal ju

vo výške 7 300 Sk mesačne brutto. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 256 ods. 2

v spojení s vládneho nariadenia č. , trovách konania podľa

a súdnom poplatku podľa , zákona

č. o súdnych poplatkoch.

Krajský súd v Trenčíne ( v poradí tretím rozhodnutím ) rozsudkom z 15. mája 2007 sp. zn.

na odvolanie odporkyne rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporkyni

uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania 16 699 Sk do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, že nárok navrhovateľky na náhradu mzdy za

obdobie od 1. 9. 1999 ( právoplatne bola priznaná náhrada mzdy 43 800 Sk brutto za obdobie

do 31. 8. 1999 ) správne súd prvého stupňa posudzoval ( v zmysle právneho názoru

odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvého stupňa )

ako prekážky v práci podľa , a to od dátumu po právoplatnosti

rozsudku o určení neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Ak po tomto

dátume odporkyňa neumožnila navrhovateľke pracovať, ide o prekážky v práci podľa tohto

zákonného ustanovenia. Nárok navrhovateľky na náhradu mzdy v zmysle § 130 ods. 1

je bez obmedzenia, čo znamená, že zamestnávateľ je povinný platiť

zamestnancovi náhradu mzdy až do doby, kým mu neumožní vykonávať pôvodnú prácu. Túto

náhradu nie je možné znížiť o sumy, ktoré zamestnanec zarobil, alebo čo úmyselne zanedbal

zarobiť, ako je tomu pri nárokoch podľa , resp.

Za správne považoval aj vyčíslenie výšky náhrady mzdy

a príslušenstva vzhľadom na výplatný termín u odporkyne. O náhrade trov odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu a proti rozsudku okresného súdu na základe

podnetu odporkyne podal včas mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej

republiky. Navrhol ich zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu. Uviedol, že

okresný i krajský súd vychádzali z názoru krajského súdu, ktorý vyslovil vo svojom

zrušujúcom uznesení zo 6. mája 2003 sp. zn. , podľa ktorého určením

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sa rozhodlo o základe nároku. Svojim

názorom v tomto rozhodnutí zaviazal súd prvého stupňa rešpektovať právoplatné súdne

rozhodnutia o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Následne súdy neprihliadli

na okolnosti namietané odporkyňou, že k skončeniu pracovného pomeru došlo už pred

okamžitým zrušením pracovného pomeru dohodou. Poukázal na to, že podľa § 42 Zákonníka

práce v rozhodnom čase ( do účinnosti ) bolo možné skončiť

pracovný pomer viacerými spôsobmi ( dohodou, výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením

v skúšobnej dobe ). Z tohto zákonného ustanovenia vyplývalo, že skončenie pracovného

pomeru viacerými právnymi úkonmi ani iné právne predpisy nevylučovali

( nezakazovali ). Jednotlivé právne úkony v danej veci bolo preto potrebné posudzovať

samostatne, lebo samostatne nastávali aj ich právne účinky. Existencie pracovného pomeru

alebo jeho zániku sa môže účastník pracovnoprávneho vzťahu domáhať aj všeobecnou

žalobou podľa alebo v rámci náhrady mzdy, kde by sa otázka existencie

alebo skončenia pracovného pomeru riešila ako otázka prejudiciálna. V konaní vedenom na

Okresnom súde Trenčín pod č. k. , z ktorého súdy vychádzali v ďalšom konaní

o náhrade mzdy, navrhovateľka žiadala len určiť neplatnosť okamžitého zrušenia

pracovného pomeru, nežiadala určiť, že pracovný pomer trvá ani náhradu mzdy. Platnosťou

dohody o skončení pracovného pomeru sa nezaoberal. Z uvedeného vyplýva, že bolo

povinnosťou súdu v konaní o náhrade mzdy zisťovať, či nedošlo k platnému uzavretiu dohody

o skončení pracovného pomeru tak ako tvrdí odporkyňa. Dohoda o rozviazaní pracovného

pomeru je dvojstranný právny úkon vyžadujúci súhlasný prejav vôle zamestnanca

a zamestnávateľa skončiť pracovný pomer k určitému dňu. Preto bolo potrebné objasniť

všetky okolnosti existencie dohody o rozviazaní pracovného pomeru, keďže v tlačive

„Potvrdenie o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania pre účely nemocenského

poistenia“ sa uvádzalo, že navrhovateľka skončila pracovný pomer k 5. 4. 1997. Ak oba súdy

vychádzali z názoru, že rozsudkami vydanými v konaní sp. zn. bolo rozhodnuté

o základe nároku a vzhľadom na skončenie pracovného pomeru okamžitým zrušením už nie

je možné preskúmať dôvodnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, pretože sa jedná

o vec rozsúdenú, vec nesprávne právne posúdili. Potom vychádzajúc z nesprávneho právneho

posúdenia veci a z prejudikácie trvania pracovného pomeru ak súd nevykonal na existenciu

dohody o skončení pracovného pomeru žiadne dokazovanie, najmä nevypočul druhého

účastníka dohody, ani sa nezaoberal skutočnosťou, že navrhovateľka skončenie pracovného

pomeru oznamovala osobne na úrade práce ( kde si mohla zásadne svoje nároky uplatňovať

len v prípade, že jej pracovný pomer skončil ), tak rozhodnutie súdu trpí tiež vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože trpí nedostatkami v zisťovaní

skutočností rozhodných pre rozhodnutie vo veci. Totiž vadou v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/

je nesprávnosť zisteného skutkového stavu nie z pohľadu vykonaného dokazovania,

ale z pohľadu postupu súdu v dôkaznom procese. O vadu v zisťovaní skutkového stavu ide

hlavne vtedy, ak súd v dôkaznom konaní nepostupoval v súlade s a nevykonal

dôkaz, ktorý mal poslúžiť k verifikácii právne významnej skutočnosti, predstavujúcej znak

skutkovej podstaty aplikovateľnej právnej normy. Záver súdu o existencii pracovného

pomeru je preto predčasný a rovnako tak je predčasné jeho rozhodnutie o náhrade mzdy.

Napokon poukázal aj na nedostatky v písomnom vyhotovení rozsudku, kde výrok rozsudku

nie je totožný s výrokom rozsudku vyneseným na pojednávaní ( chýba v ňom zastavujúca

a zamietajúca časť ).

Navrhovateľka vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu trvala na tom, že k žiadnej

dohode o skončení pracovného pomeru nedošlo. Napriek tomu súdy dokazovanie ohľadne

údajného skončenia platnosti pracovného pomeru k 5. 4. 1997 vykonali. Bývalý starosta bol

súdom na túto skutočnosť vypočutý a podal čestné prehlásenie, v ktorom potvrdzuje, že on

žiadnu dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpisoval. Z hľadiska je

preukázané, že skončenie pracovného pomeru bolo dané až novým starostom p. S., ktoré

právoplatným rozsudkom bolo zákonným spôsobom zrušené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a

ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu odporkyne ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 1 ) preskúmal rozhodnutie krajského a okresného súdu a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243o ods. 2 v spojení

s ) sa zaoberá vadami uvedenými v a tzv. inými vadami

konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania v zmysle

neboli dovolateľom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie krajského i okresného

súdu o náhrade mzdy spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a inú vadu konania,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( , ).

V mimoriadnom dovolaní vytýka generálny prokurátor nesprávne posúdenie existencie

skončenia pracovného pomeru dohodou a jeho vplyvu na uplatnený nárok a vykonávanie

dokazovania v rozpore s

V prejednávanej veci si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu mzdy z dôvodu

neplatného okamžitého zrušenia pracovného pomeru k 6. 9. 1997, o ktorom bolo právoplatne

rozhodnuté. Odporkyňa dôvodnosť nároku namietala, pretože došlo k skončeniu pracovného

pomeru medzi ním a navrhovateľkou dohodou už 5. 4. 1997.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa v konaní vedenom na Okresnom súde

Trenčín pod sp. zn. domáhala určenia, že okamžité zrušenie pracovného pomeru

dané jej odporkyňou listom zo 6. 9. 1997 je neplatné. Rozsudkom z 9. 10. 1997, právoplatným

13. 7. 1999 ( potvrdeným Krajským súdom v Trenčíne rozsudkom z 24. 2. 1999 sp. zn.

), okresný súd jej návrhu vyhovel a určil, že okamžité zrušenie pracovného

pomeru je neplatné.

V danom konaní vychádzali súdy nižších stupňov z právneho názoru vysloveného

krajským súdom v zrušujúcom uznesení zo 6. 5. 2003, podľa ktorého v uvedenom konaní

o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru sa rozhodlo o základe

uplatneného nároku na náhradu mzdy, ktorý je právoplatný a zaväzujúci a nemôže mať naň

vplyv existencia skončenia pracovného pomeru dohodou. Preto na námietky odporkyne

neprihliadli a dokazovanie na existenciu dohody o skončení pracovného pomeru

(vychádzajúc z prejudikácie trvania pracovného pomeru ) v ďalšom konaní nevykonali.

Podľa ( účinného do 31. 3. 2002 ) bolo možné pracovný

pomer skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým zrušením a zrušením v skúšobnej dobe.

( ani iné právne predpisy ) nevylučovali ( nezakazovali ) skončenie

pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi v citovanom ustanovení uvedenými.

V takom prípade bolo potrebné každý právny úkon posudzovať samostatne, pretože

samostatne nastávali aj ich právne účinky. Existencie pracovného pomeru alebo jeho

zániku sa totiž môže účastník pracovnoprávneho vzťahu domáhať aj všeobecnou žalobou

podľa

V konaní, z ktorého súdy vychádzali pri rozhodovaní v danej veci o náhrade mzdy,

navrhovateľka uplatňovala len neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nežiadala určiť,

že pracovný pomer trvá, ani náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Súdy

rozhodli v súlade s návrhom bez toho, aby skúmali otázku existencie ( zániku ) pracovného

pomeru. Vzhľadom na námietky odporkyne, že pred okamžitým zrušením pracovného

pomeru došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou 5. 4. 1997, ktorá skutočnosť má

vyplývať z „Potvrdenia o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania pre účely

nemocenského poistenia“, bolo potrebné sa ňou zaoberať v ďalšom konaní, t. j. konaní

o náhrade mzdy. Preto pokiaľ súdy vychádzali z právneho názoru, podľa ktorého otázkou

skončenia pracovného pomeru dohodou sa už nemožno zaoberať z dôvodu právoplatne

rozhodnutej veci ( res iudicata ) v otázke skončenia pracovného pomeru ( okamžitým

zrušením ), ako základu nároku pre uplatnenie si náhrady mzdy, vec nesprávne právne

posúdili. Ak potom vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci sa nezaoberali

existenciou skončenia pracovného pomeru dohodou potrebnou pre posúdenie dôvodnosti

uplatneného nároku, nezadovážili si tak potrebné podklady v zmysle ustanovenia § 120

, v dôsledku čoho sú ich rozhodnutia predčasné a konania odvolacieho súdu

a okresného súdu sú postihnuté tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie

podľa v spojení s a , keďže to vyžadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto ochranu nebolo

možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu a rozhodnutie okresného súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je postihnuté vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského

súdu ako aj rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu

( veta prvá, v spojení s ). V novom rozhodnutí

rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: