Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NR-11S-99-2020.pdf
PDF · 170.39 KB
Case nature
Area
Subarea
NR-11S/99/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, IČO: 35 629 061, proti žalovanému: Obec Iža, Ďatelinová 315, Iža, IČO: 00 306 487, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M.- advokátska kancelária, s.r.o., skrátene IKAK, s.r.o., G. Czuczora 4, Nové Zámky, IČO: 51 816 865, za účasti: Ing. Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, T. XXX, T., o správnej žalobe zo dňa 24. 06. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 280/2019/908 zo dňa 11. 03. 2019, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie obce Iža č. 280/2019/908 zo dňa 11. 03. 2019 v časti výroku o nevyhovení žiadosti zo dňa 28. 02. 2019 o sprístupnenie informácie o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. V časti výroku rozhodnutia obce Iža č. 280/2019/908 zo dňa 11. 03. 2019 o odmietnutí žiadosti zo dňa 28. 02. 2019 o sprístupnenie informácie o rozpise vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalovanému bola prostredníctvom Obecného úradu Iža dňa 28. 02. 2019 doručená žiadosť Ing. Z. Z. (ďalej aj „žiadateľ“) o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 211/2000 Z.z. alebo zákon o slobode informácií), v rámci ktorej žiadateľ žiadal žalovaného ako povinnú osobu o sprístupnenie informácie:
- rozpis pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019,
- rozpis vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019. Žiadateľ žiadal o sprístupnenie požadovanej informácie na mailovú adresu: a@b.c v zákonom stanovenej lehote.
2. Žalovaný podľa ust. § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. 280/2019/908 zo dňa 11. 03. 2019, ktorým podľa ust. § 9 ods. 2, 3 zákona o slobode informácií a podľa ust. § 13 ods. 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 18/2018 Z.z. alebo zákon o ochrane osobných údajov) nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácie v časti „rozpis
pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019“ s ohľadom na skutočnosť, že ide o informácie osobného charakteru. Zároveň podľa ust. § 3 a ust. § 15 zákona o slobode informácií žalovaný odmietol žiadosť v časti „rozpis vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019“ s ohľadom na skutočnosť, že tieto informácie nemá k dispozícii a ani nemá vedomosť, kde možno požadované informácie získať. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je uvedené v II. časti tohto rozsudku.
3. Proti vyššie označenému rozhodnutiu žalovaného podala Okresná prokuratúra Komárno protest pod č. Pd 27/20/4401-6 zo dňa 20. 03. 2020. Prokurátor mal za to, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, a to ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 3, § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s ust. § 3 ods. 1 prvá veta, ods. 5 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb.).
4. Následne žalovaný zaslal protest prokurátora spolu s výzvou na vyjadrenie žiadateľovi, ktorý sa v stanovenej lehote, ako ani neskôr k nemu nevyjadril.
5. O proteste prokurátora pod č. Pd 27/20/4401-6 zo dňa 20. 03. 2020 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 303/2020/1244 zo dňa 29. 04. 2020 tak, že mu podľa ust. § 24 ods. 6 v nadväznosti na ods. 9 zákona o prokuratúre nevyhovel z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 04. 05. 2020.
6. Okrem vyššie uvedeného súčasťou administratívneho spisu žalovaného bolo aj dožiadanie Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa 04. 02. 2020, ktorého predmetom bolo vyžiadanie si stanoviska k podnetu žiadateľa zo dňa 29. 01. 2020, podnet žiadateľa zo dňa 29. 01. 2020 a tiež odpoveď žalovaného na dožiadanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
7. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 11. 03. 2019 podľa ust. § 9 ods. 2, 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a ust. § 13 ods. 2 zákona č. 18/2018 Z.z. nevyhovel žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie v časti „rozpis pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019“ s ohľadom na skutočnosť, že ide o informácie osobného charakteru a zároveň podľa ust. § 3 a ust. § 15 zákona č. 211/2000 Z.z. žalovaný odmietol žiadosť v časti „rozpis vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019“ s ohľadom na skutočnosť, že tieto informácie nemá k dispozícii a ani nemá vedomosť, kde možno požadované informácie získať. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žiadateľ Ing. Z. Z. žiadosťou, ktorá bola obci doručená dňa 28. 02. 2019 žiadal o sprístupnenie informácií o rozpise pracovného času a rozpise vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019. Konštatoval, že postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z., pričom zároveň definuje aj subjekty, ktoré sú zo zákona povinné poskytovať informácie a taktiež citoval ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 9 ods. 2, 3, § 15 ods. 1, § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ako i ust. § 2, § 13 ods. 2 zákona č. 18/2018 Z.z.. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia informáciu o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 nie je možné zo strany žalovaného ako povinnej osoby sprístupniť, nakoľko ide o informáciu, ktorá je spracovávaná v rámci mzdovej evidencie fyzickej osoby, má priamy súvis s ekonomickou identitou konkrétnej fyzickej osoby, a teda ide o osobné údaje, ktoré spadajú pod zákonnú ochranu. Žiadosťou žiadateľa nie je naplnená ani podmienka určená v ust. § 13 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, a to, že spracúvané osobné údaje na základe osobitného zákona možno z informačného systému poskytnúť, preniesť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania alebo účel zverejňovania, zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré možno poskytnúť alebo zverejniť a zároveň príjemca, ktorému sa osobné údaje poskytnú, nakoľko osoba žiadateľa Ing. Z. Z. nie je treťou osobou - príjemcom, ktorému sa osobné údaje zo zákona poskytnú. Žiadané informácie nenapĺňajú zákonom stanovený účel, ani rozsah, ktoré sú konkrétne určené v ust. § 9 ods. 2, 3 zákona č. 211/2000 Z.z., pričom osoba, ktorej osobné údaje žiadateľ žiada, nie je osobou, o ktorej sa konkrétne určený rozsah osobných údajov
sprístupňuje tretím osobám. Obec Iža ako povinná osoba žiadosti žiadateľa v časti o rozpis pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 nevyhovuje a osobné údaje nesprístupňuje. Žiadanú informáciu o rozpise vykonanej práce náčelníka obec obecnej polície vo februári roku 2019 obec Iža ako povinná osoba nemá k dispozícii, pričom nie je určená ani zákonná povinnosť disponovania so žiadanými údajmi. Rozpis vykonanej práce náčelníka obecnej polície sa priebežne nevyhotovuje, jeho vyhotovenie nie je určené žiadnym legislatívnym a ani iným osobitným predpisom. Takáto informácia teda nie je predmetom evidencie obce a z dôvodu nedisponovania s touto informáciou ju nie je možné sprístupniť. Obec Iža nemá ani vedomosť o inej povinnej osobe, ktorá by mala žiadanú informáciu k dispozícii, a teda ako povinná osoba žiadosť v tejto časti odmieta.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
8. V žalobe zo dňa 24. 06. 2020 (ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 26. 06. 2020) žalobca uviedol, že žalobu podáva podľa ust. § 45 ods. 1 v spojení s ust. § 6 ods. 2 písm. a/ a ust. § 178 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP. Žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 280/2019/908 zo dňa 11. 03. 2019 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V II. až IV. časti žaloby opísal skutkový stav tak, ako je tento uvedený v I. časti tohto rozsudku, citoval ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 3, § 18 ods. 1, 2, § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ust. § 3 ods. 1 veta prvá, ods. 5 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ust. § 2 ods. 3, § 6 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o obecnej polícii) a uviedol, že zo znenia citovaných ustanovení zákona o obecnej polícii vyplýva povinnosť obce zabezpečiť riadenie obecnej polície náčelníkom a povinnosť starostu navrhnúť konkrétnu osobu na vymenovanie do tejto funkcie. V tomto kontexte je potom bezpredmetné, či obec ďalšieho príslušníka obecnej polície má alebo nie. Zákon o obecnej polícii neurčuje obci povinný počet príslušníkov obecnej polície. Ak je však v obci obecná polícia zriadená, je povinnosťou obce mat' obsadenú funkciu náčelníka obecnej polície. Obec potom môže kedykoľvek prijať do pracovného pomeru aj ďalších obecných policajtov. Náčelníka obecnej polície je potrebné považovať za osobu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 9 odsek 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Pri osobách uvedených v tomto ustanovení zákona existuje verejný záujem na tom, aby mala verejnosť informácie o jej činnosti, a to všetko pri dodržiavaní Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 pre ochranu osobných údajov, známe pod skratkou GDPR, ktoré je od 25. 05. 2018 účinné vo všetkých členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenskej republiky a ktoré definuje nové pojmy, zavádza nové práva pre fyzické osoby a povinnosti pre subjekty spracúvajúce osobné údaje fyzických osôb. Je nepochybné, že obec Iža má zriadenú obecnú políciu, na čele ktorej stojí jej náčelník zvolený v intenciách v zákona o obecnom zriadení. Pojem „osobný údaj“ uvedený v ust. § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov treba v predmetnej veci vykladať tak, že nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. nemožno vykladať tak, že všetky iné informácie o výkone verejnej funkcie alebo o úradnej činnosti, ktoré možno spojiť s konkrétne identifikovateľnými osobami pôsobiacimi v orgánoch verejnej moci a ktoré nie sú uvedené v tomto ustanovení sú chránenými osobnými údajmi, ktoré nemožno sprístupniť. Ani ďalšie informácie týkajúce sa výkonu verejnej funkcie alebo výkonu úradnej činnosti (hoci nie sú presne vymedzené v ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.) teda nemožno považovať za osobné údaje, ani za informácie týkajúce sa súkromia. Vyplýva to z princípu, že verejne činné osoby zapojené do záležitostí verejného záujmu majú zúženú ochranu súkromia. Tento záver vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (napr. rozhodnutie Von Hannover v. Nemecko zo dňa 24. 06. 2004), aj Ústavného súdu SR (napr. nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19. 01. 2011). Porušením ochrany osobných údajov alebo ochrany osobnosti a súkromia nebude teda sprístupnenie informácie konkrétne identifikovateľného zamestnanca obecného úradu o jeho pracovných povinnostiach. Dostupnosť takýchto informácií má význam pre možnosť verejnej kontroly. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou žalovaného ako povinnej osoby v rámci vybavovania žiadosti o sprístupnenie informácie, túto vybaviť spôsobom podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., a teda informácie žiadateľovi sprístupniť.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14. 09. 2020 s poukazom na ust.. § 9 ods. 3 zákona 211/2000 Z.z. k podanej žalobe uviedol, že pri skúmaní statusu náčelníka obecnej polície vychádzal aj z ustanovení zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, nakoľko zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícií v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o obecnej polícii“) nerieši pracovnoprávne vzťahy príslušníkov obecnej polície. Taktiež citoval ust. § 2 ods. 1, 3, § 4 v spojení s ust. § 5 ods. 1 zákona o obecnej polícii a ust. § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Vedúceho zamestnanca definuje ust. § 9 ods. 3 Zákonníka práce, pričom hmotnoprávnou podmienkou pre ustanovenie vedúceho zamestnanca je jeho faktické a právne oprávnenie určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Z povahy veci teda vyplýva, že vedúci zamestnanec musí mať aspoň jedného podriadeného zamestnanca. Dočasná, faktická strata podriadeného zamestnanca, napr. z dôvodu čerpania dlhodobej práceneschopnosti, neplateného voľna alebo aj materskej dovolenky, neznamená stratu statusu vedúceho zamestnanca. Avšak túto skutočnosť treba vykladať v súlade so zákazom zneužitia práva, napr. z dôvodu, aby vedúci zamestnanec nebol v pozícií vedúceho len z dôvodu širšej hmotnoprávnej zodpovednosti. Ak je teda zrejmé, že miesto podriadeného zamestnanca nebude obsadené alebo nebude obsadené dlhšiu dobu, zamestnanec bez ohľadu na formálne zaradenie stráca pozíciu vedúceho zamestnanca. Žalovaný nemá a ani nemal iného príslušníka obecnej polície, náčelník obecnej polície nenariaďuje, neorganizuje a neukladá pracovné úlohy podriadeným zamestnancom z dôvodu, že nie je iný príslušník v útvare obecnej polície a tento stav, t.j. náčelník je jediným príslušníkom obecnej polície, nie je dočasný, práve z toho dôvodu, náčelník obecnej polície nespĺňa zákonom stanovené hmotnoprávne podmienky na status vedúceho zamestnanca. Uvedené potvrdzuje aj stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 28. 04. 2020, ktoré žalovaný pripojil. K vytýkanému porušeniu ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. žalovaný uviedol, že ide o osobné údaje zamestnanca, pričom povinnosť sprístupnenia tejto informácie, t.j. rozpisu pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019, nie je daná zákonom ani pre prípad vedúceho zamestnanca, nakoľko v prípade vedúceho zamestnanca zákon taxatívne určuje okruh informácií, ktoré sa majú povinne sprístupniť aj napriek skutočnosti, že sprístupnené informácie sú alebo môžu byť osobnými údajmi fyzickej osoby. Rozpis pracovného času je osobným údajom zamestnanca, ktorý je spracovaný v informačnom systéme. To, či je nejaký údaj osobným, je potrebné posudzovať v danej situácii na základe dostupných údajov, ktoré možno k fyzickej osobe priradiť. Ďalšou z podmienok určených v rámci definície pojmu osobné údaje je vymedzenie, že osobné údaje sa týkajú „určenej“ (identifikovanej) alebo „určiteľnej“ (identifikovateľnej) fyzickej osoby. Zákonná definícia osobných údajov neobsahuje kritérium určenia konkrétnej identity fyzickej osoby. Na základe jej znenia postačuje, aby bola osoba „určiteľná“. Určiteľnosť je v kontexte ochrany osobných údajov stav, keď je fyzickú osobu, na základe určitého údaja alebo viacerých údajov, možné identifikovať. Fyzická osoba sa vo všeobecnosti môže považovať za „identifikovanú“ vtedy, keď je v rámci skupiny osôb odlíšená od všetkých ostatných príslušníkov skupiny, čiže dôjde k jednoznačnému určeniu jej identity. Zároveň žalovaný poukázal na súdnu prax, a to judikát publikovaný pod č. R 96/2006 v Českej republike a nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19. 01. 2001. V závere vyjadrenia konštatoval, že konanie žiadateľa o sprístupnenie informácie, ktoré má šikanózny charakter, je na hranici zneužitia práva, pričom opakovane a účelovo žiada o sprístupnenie informácií a je dôvodná obava o ich použitie. Pri uznaní práva žiadateľa na sprístupnenie informácií treba zohľadniť aj práva obyvateľov obce, zamestnancov obecného úradu, poslancov obecného zastupiteľstva, aby poskytovaním informácií nedošlo k ich obťažovaniu a šikanovaniu zo strany tretích osôb na základe poskytnutých informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Žalovaný bol toho názoru, že postupoval správne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh konania
10. Uznesením č.k. 11S/99/2020-73 zo dňa 30. 09. 2020 súd pribral za účastníka súdneho konania Ing. Z. Z. ako účastníka administratívneho konania, ktorý sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 22. 12. 2020. Uviedol, že informácie ako rozpis pracovného času a rozpis vykonanej práce náčelníka obecnej polície nie sú údaje o jeho finančnej identite. Údaje o dochádzke náčelníka obecnej polície sú relevantnou informáciou z dôvodu závažného podozrenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a poškodzovania verejných finančných záujmov obce Iža. Žalobou napadnuté rozhodnutie č.
280/2019/908 zo dňa 11. 03. 2019 je podpísané osobou, ktorá nie je štatutárnym zástupcom obce a sú v ňom citované zákony, ktoré úzko nesúvisia so žiadosťou o informácie. Obec Iža priebežne vyhotovuje tzv. dochádzkový list pri výkone verejnej funkcie náčelníka obecnej polície. Ako žiadateľ o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. nežiadal obec, aby zverejňovala údaje o finančnej identite náčelníka obecnej polície, ako to zavádzajúco dezinterpretuje starosta obce.
11. Žalovaný v podaní zo dňa 15. 07. 2021 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že ako povinná osoba nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácie v časti týkajúcej sa rozpisu pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 a v časti týkajúcej sa rozpisu vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 žiadosť odmietol. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno po preskúmaní spisového materiálu uplatnila prostriedok prokurátorského dozoru a podala protest prokurátora proti rozhodnutiu zo dňa 11. 03. 2019 v časti nevyhovenia žiadosti týkajúcej sa rozpisu pracovného času náčelníka obecnej polície, pričom postup pri vybavení žiadosti v časti týkajúcej sa rozpisu vykonanej práce nepovažovala za konanie v rozpore so zákonom. V predmetnej veci je relevantnou skutočnosťou, či ide o vedúceho pracovníka alebo o zamestnanca, ktorý nie je vedúcim zamestnancom. Ak by išlo o vedúceho zamestnanca, tak v tom prípade určité údaje už nepodliehajú pod ochranu osobných údajov, ale zákon aj v týchto prípadoch ustanovuje, ktoré údaje sa majú sprístupniť bez obmedzenia, ale ani v prípade vedúceho zamestnanca takou informáciou nie je rozpis pracovného času. Žalovaný nesúhlasil s názorom účastníka konania, ktorý tvrdil, že je bezpredmetné v tejto veci, kto ex post pracuje s vytvoreným súborom informácií evidovaných pod názvom „rozpis pracovného času, resp. dochádzka zamestnanca obce Iža“. V prípade, ak by to bolo bezpredmetné, ani samotný zákon by neuvádzal spracovanie informácií v informačnom systéme podľa podmienok ustanovených osobitným zákonom pri obmedzení sprístupnenia podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.. Samotný tento zákon rozlišuje a selektuje medzi informáciami, ktoré sú k dispozícii povinnej osobe. K tvrdeniu účastníka konania Ing. Z. Z., že žalobou napadnuté rozhodnutie je podpísané osobou, ktorá nie je štatutárnym zástupcom obce, žalovaný uviedol, že takéto konanie nie je v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z.z., ale je v súlade s ust. § 19 tohto zákona. Žalovaný bol toho názoru, že v predmetnej veci postupoval správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami záväzných právnych predpisov. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.
12. Súd zaslal žalobcovi vyjadrenie žalovaného zo dňa 14. 09. 2020 ako i nedatované vyjadrenie pribratého účastníka konania (súdu doručené dňa 22. 12. 2020) s tým, že k zasielaným vyjadreniam sa môže vyjadriť v lehote 20 dní odo dňa ich doručenia c zmysle ust. § 106 ods. 1 SSP.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
13. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej aj „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 03. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania), pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je v časti dôvodná, a preto zrušil výrok rozhodnutia žalovaného č. 280/2019/908 zo dňa 11. 03. 2019 v časti o nevyhovení žiadosti žiadateľa zo dňa 28. 02. 2019 o sprístupnenie informácie o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 (prvý výrok žalobou napadnutého rozhodnutia) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného v tejto časti vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žaloba žalobcu však smerovala proti celému rozhodnutiu žalovaného č. 280/2019/908 zo dňa 11. 03. 2019, teda i proti výroku, ktorým žalovaný odmietol žiadosť zo dňa 28. 02. 2019 o sprístupnenie informácie o rozpise vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019. Skúmaním procesných podmienok, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť o podanej žalobe správny súd dospel k záveru, že v tejto časti žaloby je potrebné konanie zastaviť podľa ust. § 99 písm. f/ SSP, nakoľko žalobca pred podaním žaloby nevyčerpal postup v zmysle ust. § 45 ods. 1 SSP a proti druhému výroku rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 03. 2019 (t.j. proti odmietnutiu žiadosti o poskytnutie informácie týkajúcej sa rozpisu vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019) nepodal protest prokurátora.
Správny súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. 01. 2022 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
14. Podľa § 3 ods. 1, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb.) účinného v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
15. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 564/1991 Zb. alebo „zákon o obecnej polícii“) účinnom do 31. 03. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením. 1) Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Podľa § 4 vyššie citovaného zákona, organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa. 7) Podľa § 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona, činnosť obecnej polície riadi jej náčelník. 8) Za týmto účelom najmä a/ organizuje prácu príslušníkov obecnej polície, b/ podáva starostovi obce správy o situácii na úseku obecných vecí verejného poriadku a o výsledkoch činnosti obecnej polície; o závažných udalostiach ho vyrozumie okamžite, c/ spolupracuje s veliteľom príslušného útvaru Policajného zboru, orgánmi štátnej zdravotníckej správy, orgánmi ochrany životného prostredia a inými orgánmi, d/ predkladá starostovi požiadavky na zabezpečenie činnosti obecnej polície a zodpovedá za hospodárne využívanie zverených prostriedkov, e/ zabezpečuje odborný výcvik a školenie príslušníkov obecnej polície, f/ podáva starostovi návrhy súvisiace s pracovnoprávnymi vzťahmi príslušníkov obecnej polície, g/ plní ďalšie úlohy podľa organizačného poriadku a pokynov starostu.
16. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj Ústava SR), štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 26 ods. 1, 4 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 211/2000 Z.z. alebo zákon o slobode informácií) účinnom do 31. 10. 2020, teda i v čase rozhodovania žalovaného, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 3 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.
Podľa § 9 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 13) Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 14) Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, 9) povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. 16) Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 13) Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom obecného zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, 16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere 16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. 16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a/ titul, b/ meno, c/ priezvisko, d/ funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e/ pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f/ miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g/ mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Osobné údaje osoby, ktorá je nadriadeným v služobnom pomere, 16g) povinná osoba sprístupní v rozsahu a na účel podľa odseku 3, len ak sprístupnenie nie je v rozpore s povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitných predpisov 16i) a zároveň sprístupnenie tejto informácie neohrozí bezpečnosť alebo obranu Slovenskej republiky, ochranu verejného poriadku alebo plnenie úloh týchto osôb alebo orgánov, v ktorých vykonávajú svoju činnosť; ustanovenie § 13 sa v tomto prípade nepoužije. Podľa § 18 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 28) ____________________ 16a) Čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. 16b) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 16c) § 5 ods. 3 až 5 a § 9 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 16d) § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. 16e) § 5 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. 16f) § 9 ods. 3 Zákonníka práce. 16g) Napríklad zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. 16h) § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov účinnom do 18. 11. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú
zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
19. Podľa § 7 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, (ďalej aj „SSP“), správne súdy nepreskúmavajú a/ právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. Podľa § 48 SSP, prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 99 písm. f/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak f/ žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania, Podľa § 170 písm. c/ SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak c/ konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 180 ods. 2 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 181 ods. 2 SSP, prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 2, 4, 6 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie orgánu verejnej správy, číslo jeho rozhodnutia alebo opatrenia a deň vydania, prípadne opis zrušeného výroku rozhodnutia alebo opatrenia, ak správny súd nezrušil celé rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
20. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje,1) alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.
21. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov žalovaného ako správneho orgánu a zároveň ako povinnej osoby podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. pri rozhodovaní vo veci žiadosti žiadateľa Ing. Z. Z. o sprístupnenie informácie o rozpise pracovného času a rozpise vykonanej práce náčelníka obecnej polície obce Iža vo februári roku 2019.
22. Žalovaný o podanej žiadosti rozhodol tak, že jej v časti o sprístupnenie informácie o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 nevyhovel z dôvodu, že ide o informácie osobného charakteru a v časti o sprístupnenie informácie o rozpise vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári 2019 žiadosť odmietol z dôvodu, že tieto informácie ako povinná osoba nemá k dispozícii a nemá ani vedomosť o tom, kde možno požadované informácie získať. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 11. 03. 2019 v časti o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie (poskytnutie) informácie o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno protest zo dňa 20. 03. 2020 a navrhol ho zrušiť. Bol toho názoru, že náčelníka obecnej polície je potrebné považovať za osobu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a pri týchto osobách existuje verejný záujem, aby verejnosť mala informácie o ich činnosti, a to všetko pri dodržaní Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 pre ochranu osobných údajov. Prokurátor považoval rozhodnutie obce Iža zo dňa 11. 03. 2019 v tejto časti (nevyhovenie žiadosti o sprístupnenie informácie o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019) za nezákonné, ale zároveň v proteste uviedol, že vzhľadom na rozsah ustanovení, ktoré bude potrebné zrušiť pre rozpor so zákonom, by ponechanie zvyšnej časti rozhodnutia (v časti 2) stratilo význam, a preto je potrebné protestom napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť. Žalovaný s týmto právnym názorom prokurátora nesúhlasil a rozhodnutím č. 303/2020/1244 zo dňa 29. 04. 2020 nevyhovel protestu prokurátora vo veci nevyhovenia žiadosti žiadateľa Ing. Z. Z. o sprístupnenie časti informácií - rozpisu pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019. Zotrval na svojom názore (spočívajúcom v tom, že túto žiadanú informáciu nie je možné sprístupniť, nakoľko ide o informáciu, ktorá sa týka ochrany osobných údajov fyzickej osoby), ktorý doplnil o tvrdenie, že obecná polícia je poriadkový útvar obce, ktorý má postavenie vykonávateľa verejnej správy s verejno- mocenskými oprávneniami, ktoré sú a môžu byť ustanovené len zákonom. Ide o miestny policajný orgán, ktorý sa podieľa na plnení úloh v oblasti verejného poriadku a bezpečnosti. Zákon o obecnej polícii nerieši pracovnoprávne vzťahy príslušníkov obecnej polície, upravuje ich zákon č. 552/2003 Z.z. a Zákonník práce, a preto žalovaný vychádzal z legálnej definície vedúceho zamestnanca zamestnávateľa (§ 9 ods. 3 Zákonníka práce) a zo skutočnosti, že náčelník obecnej polície je aj jej jediným príslušníkom, a teda nie je osobou vedúceho zamestnanca obecnej samosprávy.
23. V dôsledku nevyhovenia protestu prokurátora (podanom proti prvému výroku rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 03. 2019) podal prokurátor ako žalobca správnu žalobu v zmysle ust. § 45 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 6 ods. 2 písm. a/ SSP proti celému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 11. 03. 2019 (proti obidvom jeho výrokom) tvrdiac, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil.
24. Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov upravuje v ust. § 1 podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je uvedený aj čl. 26 Ústavy SR. Táto poznámka však nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu zákona č. 211/2000 Z.z., t.j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie čl. 26 Ústavy SR. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústava SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú skupinu predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám, druhú tvoria informácie, ktoré štátne orgány, ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie a tretiu skupinu informácií tvoria tie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Predmetom práva na informácie teda môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniu v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia, mravnosti. Z uvedeného vyplýva, že Ústava SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov ust. § 8 a nasl. zákona č. 211/2000 Z.z. upravuje obmedzenia prístupu k informáciám.
25. V predmetnej veci medzi žalobcom a žalovaným bola sporná otázka výkladu a aplikácie ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (15. bod tohto rozsudku) a ust. § 9 ods. 3 Zákonníka práce, a to z dôvodu, že obecná polícia v obci Iža pozostáva z jediného člena, ktorý je zároveň aj vymenovaný za jej náčelníka. Žalovaný nevyhovel žiadosti žiadateľa Ing. Z. Z. o poskytnutie informácie o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 z dôvodu, že ide o informáciu osobného charakteru, ktorá spadá pod zákonnú ochranu. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že nie je naplnená ani podmienka určená v ust. § 13 ods. 2 zákona č. 18/2018 Z.z. a žiadané informácie nenapĺňajú účel a rozsah určený v ust. § 9 ods. 2, 3 zákona č. 211/2000 Z.z., pričom osoba (náčelník obecnej polície), ktorej osobné údaje žiadateľ žiada, nie je osobou, o ktorej sa konkrétne určený rozsah osobných údajov sprístupňuje tretím osobám.
26. Pri posudzovaní postavenia náčelníka obecnej polície správny súd vychádzal z ust. § 2 ods. 1, 2, 3 a ust. § 4, § 5 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, v zmysle ktorých obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením a náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo, ktoré zároveň určuje aj organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce a pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa. Činnosť obecnej polície riadi jej náčelník, ktorého kompetencie sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 6 ods. 1 tohto zákona. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení treba považovať náčelníka obecnej polície za vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je obec ako orgán verejnej moci. Ani žalovaný v predmetnej veci nenamietal, že je orgánom verejnej moci. Tvrdil však, že v jeho prípade náčelník obecnej polície je sám jediným príslušníkom obecnej polície, čo mu reálne neumožňuje žiadneho iného príslušníka polície riadiť a v tejto situácii potom náčelníka obecnej polície v obci Iža nemožno považovať za vedúceho zamestnanca v zmysle ust. § 9 ods. 3 Zákonníka práce a nemožno aplikovať ani ust. § 9 ods. 3 zákon č. 211/2000 Z.z..
27. Zákonník práce v ust. 9 ods. 3 obsahuje zákonnú definíciu pojmu vedúci zamestnanec. Vedúcim zamestnancom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký zamestnanec zamestnávateľa, ktorý je na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnený určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Pod pojem vedúci zamestnanec treba teda zaradiť všetkých zamestnancov zamestnávateľa, ktorí sú oprávnení ukladať pracovné úlohy a dávať záväzné pokyny podriadeným zamestnancom. Vzťah nadriadenosti a podriadenosti zamestnanca však nie je otázkou aktuálneho faktického stavu, ale otázkou právnou a pre posúdenie postavenia zamestnanca z tohto hľadiska je určujúce, či nadriadenosť funkcie vykonávanej zamestnancom voči iným (podriadeným) zamestnancom vyplýva z právneho predpisu alebo z vnútorného organizačného predpisu upravujúceho štruktúru zamestnávateľa. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia (§ 2 ods. 1, 2, 3, § 4, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii) správny súd dospel k záveru, že náčelník obecnej polície je vedúcim zamestnancom zamestnávateľa (obce) bez ohľadu na to, či a koľkých ďalších príslušníkov obecnej polície ako podriadených zamestnancov aktuálne fakticky riadi. Takýto názor súdu vychádza priamo z dikcie príslušných (vyššie uvedených) ustanovení zákona č. 564/1991 Zb., v zmysle ktorých obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením a jej náčelníka na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo, ktoré taktiež určuje organizáciu obecnej polície s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce a pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa. Činnosť obecnej polície riadi náčelník obecnej polície, pričom ďalšie jeho kompetencie sú zakotvené v ust. § 6 ods. 1 písm. a/ až g/ vyššie citovaného zákona, a to aj vo vzťahu k príslušníkom obecnej polície. Teda zákon
priamo zakotvuje vzťah náčelníka obecnej polície a jej ďalších príslušníkov v zmysle nadriadenosti náčelníka obecnej polície voči podriadeným príslušníkom polície a skutočnosť, že v súčasnosti nie sú obsadené ďalšie pozície v obecnej polícii neznamená, že by náčelníka nebolo možné považovať za vedúceho zamestnanca. Uvedený právny názor nepochybne vyplýva aj zo stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 28. 04. 2020, ktoré predložil žalovaný v súdnom konaní, v rámci ktorého sa uvádza, že pre posúdenie nadriadenosti a podriadenosti je významné, či v zmysle napríklad právnych predpisov alebo vnútorných organizačných predpisov, ktoré upravujú organizačnú štruktúru zamestnávateľa sú určené pracovné pozície, ktoré sú podriadené vedúcemu zamestnancovi, aj keď sú napríklad dočasne neobsadené. V predmetnej veci správny súd nežiadal od žalovaného predloženie vnútorného organizačného predpisu upravujúceho jeho štruktúru (existenciu takéhoto predpisu netvrdil ani žalovaný), nakoľko priamo zákon (ust. § 5 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb.) určuje, že obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce a činnosť obecnej polície riadi jej náčelník, pričom vzťah nadriadenosti náčelníka obecnej polície a podriadenosti príslušníkov obecnej polície vyplýva priamo z ust. § 6 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Náčelník obecnej polície je podľa legálnej definície vedúceho zamestnanca zakotvenej v ust. 9 ods. 3 Zákonníka práce vedúcim zamestnancom zamestnávateľa (obce ako orgánu verejnej moci), ktorý je oprávnený určovať a ukladať podriadeným zamestnancom (ďalším príslušníkom obecnej polície) pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Skutočnosť, že náčelník obecnej polície je zároveň jediným príslušníkom obecnej polície a teda zo strany zamestnávateľa nemá vytvorené podmienky na riadenie neznamená, že by sa tak nemohlo stať v budúcnosti. Právne postavenie vedúceho zamestnanca (v tomto prípade náčelníka obecnej polície) nie je dotknuté tým, že pracovné miesta (v tomto prípade príslušníkov obecnej polície), ktoré sú mu podľa zákona podriadené, nie sú fakticky obsadené.
28. Z ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva pre povinnú osobu, ktorá je orgánom verejnej moci (teda i pre žalovaného) povinnosť sprístupniť na účely informovania verejnosti osobné údaje spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, t.j. zákonom č. 18/2018 Z.z. o fyzickej osobe, ktorá je okrem iných i vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci (odkaz na ust. § 9 ods. 3 Zákonníka práce), a to v rozsahu: a/ titul, b/ meno, c/ priezvisko, d/ funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e/ pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f/ miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g/ mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Žiadosťou zo dňa 28. 02. 2019 žiadateľ Ing. Z. Z. žiadal žalovaného ako povinnú osobu okrem iného sprístupniť i rozpis pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019. Správny súd je toho názoru, že údaj o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície v mesiaci február roku 2019 nemožno subsumovať pod osobné údaje vedúceho zamestnanca v zmysle ust. § 9 ods. 3 písm. a/ až g/ zákona č. 211/2000 Z.z.. Podľa ust. 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (na ktorý zákon odkazuje i ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.) osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. Vzhľadom na uvedenú definíciu osobných údajov súd dospel k záveru, že rozpis pracovného času náčelníka obecnej polície nemá charakter osobného údaju tejto fyzickej osoby, ktorý by nebolo možné žiadateľovi sprístupniť. Údaj alebo informáciu o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície v obci nemožno samé o sebe považovať za takú charakteristiku, resp. znak, ktoré tvoria jeho ekonomickú identitu, alebo na základe ktorých by mala byť identifikovaná (identifikovateľná) jeho ekonomická identita. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na dikciu ust. § 9 ods. 3 písm. g/ zákona č. 211/2000 Z.z., v zmysle ktorého sa na účely informovania verejnosti sprístupní údaj spracúvaný v informačnom systéme povinnej osoby o vedúcom zamestnancovi (v predmetnej veci náčelník obecnej polície) zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci (v predmetnej veci obec), a to údaj o mzde, plate alebo platových pomeroch a ďalšie finančných náležitostiach priznaných za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Ak sú teda u vedúceho zamestnanca orgánu verejnej moci za splnenia zákonných podmienok povinne zverejňované osobné údaje v rozsahu jeho
mzdových údajov spracúvaných v informačnom systéme, podľa názoru správneho súdu potom nemožno mať pochybnosť o tom, že takýmto zverejniteľným údajom je i údaj o rozpise jeho pracovného času, ktorý nemá charakter osobného údaju v zmysle ust. § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. ani ust. § 9 ods. 3 písm. a/ až g/ zákona č. 211/2000 Z.z. a ktorý sa nespracúva len v rámci mzdovej evidencie, ako to tvrdí žalovaný, ale napr. i v rámci dochádzkovej evidencie, ktorej sprístupňovanie nie je zákonom nijako obmedzené.
29. S poukazom na vyššie uvedené, potom súd dospel k záveru, že údaj o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019, ktorý požadoval žiadateľ Ing. Z. Z., nemá charakter osobného údaju a nie je ani údajom, charakteristikou ani znakom, ktoré by rozkrývali ekonomickú identitu náčelníka obecnej polície, a preto žalovaný nepostupoval správne, keď nevyhovel žiadosti žiadateľa o sprístupnenie údaju o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície. Žalovaný ako povinná osoba a zároveň zamestnávateľ náčelníka obecnej polície si musí byť vedomý toho, že v zákonom stanovených prípadoch musí zverejňovať i osobné údaje o svojich zamestnancoch v postavení vedúcich zamestnancov. Údaj o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície však takýmto osobným údajom nie je a jeho sprístupnenie potom nemožno považovať za porušenie ochrany osobných údajov, ako sa nesprávne domnieval žalovaný. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 03. 2019 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spočívalo v tom, že údaj o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície považoval za osobný údaj, resp. za údaj, na ktorý sa nevzťahuje ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a nemožno ho potom sprístupniť. Nesprávnosť právneho posúdenia žalovaného spočívala i v tom, že náčelníka obecnej polície, ktorý nemá podriadených príslušníkov obecnej polície nepovažoval za vedúceho zamestnanca v zmysle ust. § 9 ods. 3 Zákonníka práce a ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., čo nemá oporu v zákone. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že príslušníci obecnej polície (bez rozlíšenia, či s jedná o náčelníka alebo radového príslušníka tejto polície) majú v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. pri plnení jej úloh postavenie verejného činiteľa. Pri týchto osobách niet pochýb o tom, že musia strpieť určitý zásah i do svojej súkromnej sféry, nakoľko zastávajú verejné funkcie, resp. pri výkone svojej činnosti konajú vo verejnom záujme. Verejne činné osoby musia rešpektovať, že osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti, automaticky vytvára tlak na ich súkromie a že každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou. Plnenie služobných úloh a vykonávanie právomocí upravených zákonom nemožno považovať za súčasť základného práva na súkromie ani za prejav osobnej povahy. Policajt (a to aj radový), ako verejný činiteľ pri plnení služobných úloh, bezprostredne uplatňuje a realizuje zákonom priznané právomoci a pri svojej činnosti sa riadi všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými právnymi aktami. Výkon jeho právomoci ako verejného činiteľa priamo zasahuje do oblasti základných práv a slobôd iných fyzických osôb, a preto nie je možné takúto činnosť považovať za prejav osobného charakteru. Identita osoby, ktorá pri svojej činnosti zasahuje do osobnej sféry inej fyzickej osoby, resp. rozhoduje o jej právach a povinnostiach, musí byť podrobená zvýšenej kontrole verejnosti. Samotný výkon a plnenie služobných úloh policajta na verejnosti patrí svojim charakterom do verejnej sféry, ktorá podlieha osobitnému rozsahu kontroly zo strany odbornej a laickej verejnosti, a to i formou poskytovania informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. týkajúcich sa rozpisu pracovného času.
30. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná, a preto zrušil výrok rozhodnutia žalovaného č. 280/2019/908 zo dňa 11. 03. 2019 o nevyhovení žiadosti zo dňa 28. 02. 2019 o sprístupnenie informácie o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 (prvý výrok žalobou napadnutého rozhodnutia) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného v tejto časti vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
31. Podanou žalobou však žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 280/2019/908 zo dňa 11. 03. 2019 ako celok, teda žaloba smerovala i proti výroku, ktorým žalovaný odmietol žiadosť zo dňa 28. 02. 2019 o sprístupnenie informácie o rozpise vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019. Skúmaním procesných podmienok, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť o podanej žalobe žalobcu správny súd dospel k záveru, že v tejto časti žaloby je potrebné konanie zastaviť podľa ust. § 99 písm. f/ SSP, nakoľko žalobca pred podaním žaloby nevyčerpal postup v zmysle ust. § 45 ods. 1 SSP a proti druhému výroku rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 03. 2019 (t.j. proti odmietnutiu žiadosti o poskytnutie informácie týkajúcej sa rozpisu vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019) nepodal protest prokurátora. Procesným predpokladom pre podanie žaloby prokurátora
je skutočnosť, že protestu prokurátora proti žalovanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy nebolo vyhovené. Žalobná legitimácia prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy je teda viazaná na nevyhovenie jeho protestu proti rozhodnutiu. Z obsahu protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa 20. 03. 2020 jednoznačne vyplýva, že prokurátor týmto protestom napadol len prvý výrok rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 03. 2019, a to výrok o nevyhovení žiadosti žiadateľa zo dňa 28. 02. 2019 o sprístupnenie informácie o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019. Konštatoval, že rozhodnutie v časti o nevyhovení žiadosti o poskytnutie informácie nemá oporu v zákone a poukazoval na jeho odôvodnenie v tejto časti. Protestom však nebol napadnutý druhý výrok rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 03. 2019, ktorým žalovaný odmietol žiadosť žiadateľa zo dňa 28. 02. 2019 o sprístupnenie informácie o rozpise vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 a odmietnutie poskytnutia tejto informácie prokurátor v proteste zo dňa 20. 03. 2020 nijako nenamietal. Na tejto skutočnosti nič nemení ani záver protestu prokurátora, v ktorom uviedol, že v nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti (ktoré sa však týkali výlučne výroku o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácie o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície) považuje rozhodnutie obce Iža v tejto časti za nezákonné, ale „vzhľadom na rozsah ustanovení, ktoré je potrebné zrušiť pre rozpor so zákonom, by ponechanie zvyšnej časti rozhodnutia (v časti 2) stratilo význam, preto je potrebné toto protestom prokurátora napadnuté rozhodnutie zrušiť“. Protest prokurátora však po obsahovej ako i po formálnej stránke smeroval výlučne proti prvému výroku rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 03. 2019 o nevyhovení žiadosti o informácie v časti rozpisu pracovného času a vzhľadom na takto formulovaný a odôvodnený protest je súd toho názoru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na podanie žaloby prokurátora i proti druhému výroku rozhodnutia žalovaného, teda proti výroku, ktorým žalovaný odmietol žiadosť o sprístupnenie informácie v časti rozpisu vykonanej práce náčelníka obecnej polície. Táto skutočnosť bola dôvodom toho, že v časti výroku žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 03. 2019 o odmietnutí žiadosti zo dňa 28. 02. 2019 o sprístupnenie informácie o rozpise vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 súd konanie zastavil podľa ust. § 99 písm. f/ SSP.
32. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie v časti rozpisu pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019 v súlade s právnym názorom správneho súdu vyššie uvedeným v odôvodnení tohto rozsudku, ktorým je žalovaný podľa ust. § 191 ods. 6 SSP viazaný.
33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. c/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
34. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.