Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cf9/370427.70c55b.pdf
PDF · 99.46 KB
No categories available
2MCdo/11/2008
Najvyšší súd 2 M Cdo 11/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. B., bývajúceho v H.,
zastúpeného JUDr. A. H., advokátom v K., proti odporcovi K., a. s., so sídlom v Z., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu S., so sídlom v N., o 1 080 000 Sk, vedenej na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9 C 224/2002, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. augusta 2007
sp. zn. 8 Co 264/2006 a uzneseniu Okresného súdu Nitra z 18. septembra 2006 č. k.
9 C 224/2002-328, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. augusta 2007
sp. zn. 8 Co 264/2006 vo výroku, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Nitra
z 18. septembra 2006 č. k. 9 C 224/2002-328 v časti týkajúcej sa trov konania odporcu
a navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania a uznesenie Okresného súdu Nitra z 18. septembra 2006 č. k. 9 C 224/2002-328
vo výroku o trovách konania odporcu z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Nitra na
ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 13. apríla 2006 č. k. 9 C 224/2003 – 289 návrh
navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 1 080 000 Sk zamietol. Uznesením z 18. septembra 2006 č. k.
9 C 224/2002 – 328 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania
vo výške 97 993,70 Sk na účet právneho zástupcu a na účet súdu trovy štátu vo výške
6 734 Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 149 O. s. p. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia
vychádzal z vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb a odmenu za jeden úkon právnej služby určil
podľa § 13 ods. 1 a § 10 ods. 1 týchto vyhlášok zo sumy uplatnenej navrhovateľom v návrhu
na začatie konania, t. j. 1 080 000 Sk. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Nitre uznesením z 31. augusta 2007 sp. zn. 8 Co 264/2006 na odvolanie
navrhovateľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 39 943,20 Sk
právnemu zástupcovi do 3 dní. V odôvodnení uviedol, že v danej veci bol odporca
nepochybne úspešný ( návrh navrhovateľa vo veci samej bol zamietnutý ), preto správne súd
prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Za správne
považoval aj určenie výšky odmeny za jeden úkon právnej služby v súlade s § 13 ods. 1
vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako aj skutočnosť, že
neboli dané dôvody pre aplikáciu § 150 O. s. p. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, podľa
ktorého v sporoch o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia z hľadiska trov konania je hodnota veci určená až v rozhodnutí vo veci samej
a hodnota veci sa rovná sume ich náhrady, ktorá je rozhodnutím priznaná a až do rozhodnutia
treba vychádzať z toho, že ide o konanie, v ktorom hodnotu veci nie je možné vyjadriť
v peniazoch. Bol toho názoru, že ak navrhovateľ tvrdil, že sú u neho dané dôvody hodné
osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, potom ho zaťažovalo v tomto smere dôkazné bremeno a mal uniesť procesnú
zodpovednosť za výsledok sporu. Nemožno prehliadať ani právo odporcu na právnu pomoc,
ktorý by pri rešpektovaní výkladu navrhovateľa o trovách konania, vzniknuté trovy musel
znášať sám. V časti náhrady trov štátu sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, keď
prihliadol na osobné a majetkové pomery navrhovateľa a zaviazal ho na zaplatenie len ½
vzniknutých trov. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v časti výroku, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania odporcu a navrhovateľovi bola uložená
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a proti uzneseniu okresného
súdu vo výroku o trovách konania odporcu na základe podnetu navrhovateľa podal
včas mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol zrušiť
rozhodnutie okresného súdu a rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenej časti a vec vrátiť na
ďalšie konanie okresnému súdu. Uviedol, že navrhovateľ sa v konaní domáhal mimoriadneho
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965
Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov
( ďalej len vyhláška č. 32/1965 Zb. ) vo výške 90-násobku základného bodového
ohodnotenia. Súdy oboch stupňov pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne rozhodli
podľa § 142 ods. 1 O. s. p., ale nesprávne aplikovali ustanovenie § 13 ods. 1 vyhlášky
č. 163/2002 Z. z. a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri vypočítaní odmeny a náhrady
advokátovi odporcu. V sporoch o náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
vzhľadom na povahu týchto nárokov, je hodnota veci určená až v rozhodnutí súdu, to
znamená, že hodnota veci sa rovná sume náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktorá je rozhodnutím súdu prisúdená a až dovtedy treba vychádzať z toho, že ide
o konanie, v ktorom hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch. Pri určovaní náhrady
trov právneho zastúpenia v prípade zamietnutia návrhu v plnom rozsahu nie je teda možné
vychádzať z navrhovateľom požadovanej peňažnej sumy, pretože táto len vymedzuje rozsah,
v akom sa ním má súd zaoberať. Je teda zrejmé, že postup pri určení výšky trov právneho
zastúpenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súdy oboch stupňov
považovali za základ pre výpočet tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej služby sumu
1 080 000 Sk ako sumu predstavujúcu hodnotu uplatneného práva v prejednávanej veci.
Ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch ( o ktorý prípad
v prejednávanej veci ide ), základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je podľa § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. jedna desatina, resp. podľa § 11 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. jedna trinástina výpočtového základu. Výpočtovým základom je
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka ( § 1 ods. 3 vyhlášok ). Súdy teda vec nesprávne právne
posúdili.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovou
a právnou argumentáciou generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a
ods. 3 O. s. p. ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky ( § 243g O. s. p. ) na základe podnetu navrhovateľa ( § 243e ods. 1 a 2
O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a
ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozhodnutie krajského a okresného súdu v napadnutej časti
a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b) konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2 v spojení
s § 242 ods. 1 O. s. p. sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami
konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli
dovolateľom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie krajského a okresného
súdu o náhrade trov konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 243f ods. 1
písm. c/ O. s. p. ). V mimoriadnom dovolaní vytýka generálny prokurátor nesprávne
posúdenie charakteru nároku z hľadiska určenia hodnoty sporu a z nej hodnoty základnej
sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri určení výšky trov právneho
zastúpenia odporcu.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Návrh bol v plnom
rozsahu zamietnutý. Teda odporca, ktorý bol úspešný, mal právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal, podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Pri uplatnení nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. musí navrhovateľ v návrhu na
začatie konania uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že
presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby až
súdom prisúdená výška plnenia ( nie navrhovateľom v návrhu uplatnená ) bola braná za
základ pre výpočet jednotlivých trov konania vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej
sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že účastník je zastúpený
advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. Naviac ak v takejto veci má rozhodnutie
súdu povahu konštitutívneho rozhodnutia ( až jeho právoplatnosťou vzniká právo na plnenie )
a účastník poškodený na zdraví nemá inú možnosť len domáhať sa priznania zvýšenia
náhrady podaním návrhu na súd. Tento záver napokon vyplýva i z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2007 sp. zn. 2 M Cdo 3/2006 a dovolací súd nemal
dôvod v prejednávanej veci sa od neho odchýliť. Potom vo veci, kde nebolo prisúdené žiadne
plnenie z dôvodu zamietnutia návrhu ( ako je to v danej veci ), teda kde nie je možné hodnotu
veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, treba pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby vychádzať z § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., podľa ktorého
základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna desatina
výpočtového základu a § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého základnou
sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu ( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 1/2008 ).
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie
podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana
práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto ochranu nebolo možné
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu vo výroku, ktorým potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania odporcu a navrhovateľovi
bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a rozhodnutie
okresného súdu v časti výroku o trovách konania odporcu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu
v napadnutej časti ako aj uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie okresnému súdu ( § 243b ods. 2 veta prvá, ods. 3 O. s. p. v spojení s § 243i
ods. 2 O. s. p. ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného aj
dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: