Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/305/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S. P., zastúpená

advokátkou JUDr. T. J., proti žalovanému Úrad geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného

č. LPO-4124/2007/Ja zo dňa 17.septembra 2007, konajúc o odvolaní žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -33 zo dňa 12.novembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

-33 zo dňa 12.novembra 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. -33 zo dňa

12.novembra 2008 zastavil konanie o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania

zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. LPO-4124/2007/Ja zo dňa

17.septembra 2007, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave

č. 31/06-BP zo dňa 27.apríla 2006 o nevyhovení protestu prokurátora a jej odvolanie bolo

zamietnuté. Krajský súd uviedol, že rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovie protestu

prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť

fyzickej alebo právnickej osoby, ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov

alebo povinností nedotýka, nie sú teda aktívne legitimovanými na podanie žaloby podľa

druhej hlavy piatej časti . Právo domáhať sa preskúmania

rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora môže v zmysle ustanovenia § 250b ods. 5

len prokurátor. Keďže takéto rozhodnutie na základe žaloby

fyzickej alebo právnickej osoby nepodlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej

časti , krajský súd postupoval podľa ustanovenia

a konanie zastavil. Na tomto závere nič nemení ani rozsudok

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 26.septembra 2007, ktorým bol

obžalovaný J. K. uznaný vinným (okrem iných skutkov), že dňa 5.decembra 2005 na

príslušnej správe katastra vystupujúc ako Ing. T. A., podal návrh na vklad do katastra

nehnuteľností a predložil kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcou S. P. (žalobkyňou)

a kupujúcim Ing. T. A., a to napriek tomu, že žalobkyňa nikdy túto zmluvu neuzavrela

a nepodpísala, podpis predávajúceho na zmluve nebola overiť a nehnuteľnosti nepredala.

Z uvedeného vyplýva, že zmluva tvoriaca predmet rozhodnutia správy katastra č. V-4608/05

zo dňa 7.decembra 2005 o povolení vkladu, proti ktorému podal prokurátor protest, je

absolútne neplatná a hľadí sa na ňu, akoby nebola uzavretá. Na túto skutočnosť musia

prihliadať všetky orgány z úradnej povinnosti.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

navrhla uznesenie krajského súdu zrušiť ako právne neopodstatnené. Uviedla, že podľa

ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších

predpisov sa v katastrálnom konaní postupuje podľa o správnom

konaní (Správny poriadok). Zo Správneho poriadku (§ 4, § 14, § 15) vyplýva, že žalobkyňa

má postavenie účastníčky konania. Procesné postavenie účastníčky konania uznal žalobkyni

aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 7.júna 2007,

kde už procesne rozhodoval o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III

č. Pd 2006/06-7 zo dňa 7.marca 2006. V tomto rozhodnutí Krajský súd v Bratislave zrušil

rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

č. LPO-3686/2006/Ba zo dňa 1.augusta 2006. Poukázala na to, že v tej istej právnej veci

Krajský súd v Bratislave rozhodol inak. Na druhej strane žalobkyňa súhlasí s tým, že ide

o absolútne neplatný právny úkon, ktorý sú povinné rešpektovať všetky právne subjekty,

avšak orgány geodézie a kartografie (ako aj správa katastra) absolútnu neplatnosť právneho

úkonu nerešpektujú. V uvedenej právnej veci bol J. K. (vystupujúci ako Ing. T. A.)

právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa

26.septembra 2007 (právoplatný dňa 26.septembra 2007) za trestný čin podvodu v súbehu

s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej

uzávery. Na základe uvedených skutočností bol Katastrálny úrad v Bratislave povinný

vyznačiť na liste vlastníctva č. X. vedenom pre katastrálne územie B., „plombu“ o zmene

práva k nehnuteľnosti ako aj následne vykonať prepis nehnuteľnosti na pôvodnú vlastníčku,

t.j. žalobkyňu.

Žalobkyňa ďalej v odvolaní uviedla, že svojím konaní súdny spor nezavinila. Od roku

2005 sa snaží všetkými právnymi prostriedkami (riadnymi opravnými postupmi, trestnými

oznámeniami, protestom prokurátora, atď.), aby jej bolo navrátené vlastnícke právo

k nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

na liste vlastníctva č. X. v katastrálnom území B. Avšak zo strany pracovníkov všetkých

stupňov správnych orgánov sa stretla iba s negatívnymi reakciami a jej vlastnícke právo jej

odmietali prinavrátiť uvedením do pôvodného stavu „restitutio in integrum“.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie

krajského súdu potvrdiť. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , , , podľa ktorých rozhodnutie správneho

orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, na základe žaloby fyzickej alebo

právnickej osoby nepodlieha súdnemu preskúmaniu podľa druhej hlavy piatej časti

. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

sa uvádza, že je nepochybné a samotný názov 4. oddielu štvrtej časti

Správneho poriadku tomu nasvedčuje, že rozhodnutie, ktorým správny orgán rozhodujúci

o proteste prokurátora, protestu prokurátora nevyhovie, nie je rozhodnutím, ktoré zakladá,

mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ani

rozhodnutím, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Z uvedeného dôvodu Občiansky súdny

poriadok umožňuje prokurátorovi, ktorého protestu správny orgán nevyhovel, samostatným

postupom domáhať sa preskúmania a zrušenia takéhoto rozhodnutia súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno

priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia

, .

Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho spisu žalovaného, ktorý je

súčasťou súdneho spisu, zistil, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa predchádzalo v správnom

konaní vydanie týchto rozhodnutí a podanie protestu prokurátora:

• rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

č. V-4608/05 zo dňa 7.decembra 2005, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou

ako predávajúcou a Ing. T. A. ako kupujúcim, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

7.decembra 2005. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v liste

vlastníctve č. X. pre katastrálne územie B. – rodinný dom so súpisným číslom X.,

pozemok parcelné číslo X. zastavené plochy a nádvoria vo výmere 150 m², pozemok

parcelné číslo X. zastavené plochy a nádvoria vo výmere 108 m²,

• protest prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III č. Pd 2006/06-7 zo dňa

7.marca 2006 proti rozhodnutiu Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislava č. V-4608/05 zo dňa 7.decembra 2005,

• rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave č. 31/06-BP zo dňa 27.apríla 2006,

ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III

č. Pd 2006/06-7 zo dňa 7.marca 2006,

• rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

č. LPO-4124/2007/Ja zo dňa 17.septembra 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie

žalobkyne proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Bratislave č. 31/06-BP zo dňa

27.apríla 2006 a toto rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave bolo potvrdené.

Predmetom sporu je otázka aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby

o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.

V súvislosti s touto otázkou odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým ozrejmiť

vzťah medzi žalobou podľa druhej hlavy piatej časti

a protestom prokurátora. Podľa Správneho poriadku sa konanie o proteste prokurátora

a preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom považujú za mimoriadne opravné

prostriedky (spolu s obnovou konania a preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho

konania, ktoré sú v predmetnej právnej veci bez právneho významu). Ide teda o dva

rovnocenné mimoriadne opravné prostriedky, ktoré môžu smerovať proti tomu istému

právoplatnému rozhodnutiu vydanému správnym orgánom.

Protest prokurátora je upravený v ustanovení § 69 Správneho poriadku a v zákone

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre),

konkrétne v ustanoveniach § 22 - § 27, ktoré sa prekrývajú a dopĺňajú. Aj keď správny

poriadok expressis verbis neuvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti

právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, je potrebné vychádzať zo systematického

zaradenia tohto inštitútu v rámci Správneho poriadku a zároveň z ustanovenia § 27 ods. 1

písm. e/ zákona o prokuratúre. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského

dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Charakteristickými

znakmi konania o proteste prokurátora sú nasledovné skutočnosti:

- prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej

správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a ktorým

boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických

osôb,

- nejde o návrhové konanie, t.j. prokurátor môže podať protest na základe vlastnej

dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania; preto môže

protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka,

- protest prokurátora sa podáva na orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal,

- správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môže protestu úplne

vyhovieť alebo ho postúpi svojmu nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho

stupňa, prípadne vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, výsledkom môže byť

vyhovenie alebo nevyhovenie protestu prokurátora,

- proti rozhodnutiu o proteste prokurátora môže prokurátor podať nový protest,

- proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo

podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,

- ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku

1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu

na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon,

- vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá

uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti

nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním

protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste,

- ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku

1 písm. a) nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely

osobitného zákona 20) sa má za to, že protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má tie

isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým

nebolo vyhovené protestu prokurátora.

Protest prokurátora je teda právnym aktom, na základe ktorého môže orgán, ktorého sa

napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu

o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide

o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie

protestu nemá vplyv na formálnoprávnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j.

rozhodnutia vo veci samej (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 4.marca 1998).

Na druhej strane preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom ako

mimoriadny opravný prostriedok je upravený v ustanovení § 70 správneho poriadku a druhej

hlave piatej časti ako rozhodovanie o žalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Ide o návrhové konanie, ktoré je priamo

závislé od dispozičného práva žalobcu podať žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia správneho orgánu. Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule

vyjadrenej v ustanovení článku 46 ods. 2 a v článku 36 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd; však negatívnou enumeráciou

v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich

súdnemu prieskumu. Zároveň je potrebné mať pri preskúmavaní rozhodnutí na pamäti aj

charakteristiku rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú predmetom preskúmavania súdom,

vyjadrenú v ustanoveniach a . Musí

ísť o rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní, prípadne ďalšie

rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických

alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická

alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu zakladá, mení

alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto

rozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté (§ 247 ods. 1, § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku).

Rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora, nie je

rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností

nedotýka (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 31.januára 2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 30.októbra 2003, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

28.septembra 2004). Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu

nevyhovel, nie je teda samo osebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu

vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné

rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie,

a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení

protestu prokurátora teda správny orgán len vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom

uplatneným v proteste. V dôsledku toho zostalo pôvodné právoplatné rozhodnutie nezmenené

a sféra materiálnych práv a povinností žalobkyne zostala nedotknutá.

Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovanie, že v tomto prípade je

potrebné žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu podať proti

rozhodnutiu vo veci samej, teda proti takému rozhodnutiu, ktoré zakladá, mení alebo ruší

oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo sú týmto rozhodnutím

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Tým bude splnená jedna zo základných podmienok na konanie podľa druhej

hlavy piatej časti , ktorej absencia je neodstrániteľná. Od toho

sa odvíja aj lehota na podanie žaloby, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia

správneho orgánu vo veci samej a plynie dva mesiace; jej zmeškanie nemožno odpustiť

( ). V predmetnej právnej veci preto nebola

splnená ani podmienka včasnosti podania žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného

vo veci samej v zmysle ustanovenia , následkom

ktorej bol postup podľa ustanovenia

a zastavenie konania.

Naproti tomu v ustanovení poskytuje

prokurátorovi lehotu na podanie žaloby do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým nebolo vyhovené protestu. Pričom táto žaloba musí smerovať proti rozhodnutiu

vo veci samej (stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. Snj 124/2000 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 70/2001). V prípade, žeby toto právo mal aj

žalobca alebo žalovaný, bolo by to v ustanovení

výslovne uvedené. Primárne to súvisí s lehotou na podanie žaloby; kým prokurátorovi začína

lehota na podanie žaloby plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené

protestu prokurátora (nejde o rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej), žalobcovi zostáva

zachovaná lehota na podanie žaloby podľa ustanovenia § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, t.j. dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej;

zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Z uvedeného je potom možné prijať záver, že žalobkyňa

nemohla podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, pretože

bola viazaná lehotou v zmysle § 250b ods. 1, ktorej márne uplynutie je neodpustiteľné.

V dôsledku toho nemohla podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia vo veci samej

po negatívnom rozhodnutí správneho orgánu o proteste prokurátora z dôvodu uplynutia lehoty

na podanie žaloby. Preto odvolací súd dospel k záveru, že fyzické a právnické osoby nie sú

aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho

orgánu v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Aktívna legitimácia

na podanie žaloby v tomto prípade patrí iba prokurátorovi.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, že „právo na súd“ ktorého jedným z aspektov je právo na prístup k súdu,

nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie

obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, žeby uvedené právo

bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6

ods. 1 Dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak sledujú

legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom

(napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Guérin proti Francúzsku,

č. 51/1997/835/1041 zo dňa 29.júla 1998; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.

k. -14 zo dňa 4.októbra 2007).

V predmetnej právnej veci je jednoznačné, že žalobkyňa mala reálnu možnosť využiť

efektívny prostriedok nápravy – podanie žaloby proti rozhodnutiu Správy katastra pre hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislava č. V-4608/05 zo dňa 7.decembra 2005, ktorým bol

povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 31 ods. 6 katastrálneho

zákona, Správneho poriadku, ). Toto svoje právo

však nevyužila, čím zmeškala lehotu na podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 250b ods. 1

.

K námietke žalobkyne, že v rovnakej veci už Krajský súd v Bratislave rozhodol iným

spôsobom, keď rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č. k. -38 zo dňa 7.júna 2007) Najvyšší súd

Slovenskej republiky uvádza, že vo veci sp. zn. krajský súd zrušil rozhodnutie

žalovaného z dôvodu nepredloženia kompletného administratívneho spisu v origináli, t.j.

rozhodol z iného právneho dôvodu. Krajský súd v Bratislave vo veci sp. zn.

uviedol, že žalovaný na výzvu súdu predložil len nežurnalizovaný spis (originálnym

dokladom bolo napadnuté rozhodnutie, sprievodný list druhostupňového správneho orgánu

zo dňa 6.júla 2006, ktorým bol predložený spis žalovanému, odvolanie žalobkyne; zvyšok

spisu tvorili fotokópie). Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že prvostupňový administratívny spis

sa nachádza na Krajskej prokuratúre v Bratislave, avšak v administratívnom spise sa o tejto

skutočnosti nenachádzal žiadny doklad.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom

súdu prvého stupňa vysloveným v napadnutom uznesení, že žalobkyňa nebola aktívne

legitimovanou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým

nebolo vyhovené protestu prokurátora, preto napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Bratislave č. k. -33 zo dňa 12.novembra 2008 ako vecne správne potvrdil

( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol na základe ustanovenia § 224 ods. 1

v spojení s , keď neúspešnej žalobkyni ich

náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

108Sžo 305/2008

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. júna 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Zuzana Katuščáková