Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4c1/371250.336956.pdf
PDF · 126.4 KB
No categories available
8Sžo/305/2008
Najvyšší súd 8Sžo 305/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S. P., zastúpená
advokátkou JUDr. T. J., proti žalovanému Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. LPO-4124/2007/Ja zo dňa 17.septembra 2007, konajúc o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 283/2007-33 zo dňa 12.novembra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S 283/2007-33 zo dňa 12.novembra 2008 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 2S 283/2007-33 zo dňa
12.novembra 2008 zastavil konanie o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania
zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. LPO-4124/2007/Ja zo dňa
17.septembra 2007, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave
č. 31/06-BP zo dňa 27.apríla 2006 o nevyhovení protestu prokurátora a jej odvolanie bolo
zamietnuté. Krajský súd uviedol, že rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovie protestu
prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť
fyzickej alebo právnickej osoby, ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov
alebo povinností nedotýka, nie sú teda aktívne legitimovanými na podanie žaloby podľa
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Právo domáhať sa preskúmania
rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora môže v zmysle ustanovenia § 250b ods. 5
Občianskeho súdneho poriadku len prokurátor. Keďže takéto rozhodnutie na základe žaloby
fyzickej alebo právnickej osoby nepodlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku, krajský súd postupoval podľa ustanovenia § 250d ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku a konanie zastavil. Na tomto závere nič nemení ani rozsudok
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4 T 22/06 zo dňa 26.septembra 2007, ktorým bol
obžalovaný J. K. uznaný vinným (okrem iných skutkov), že dňa 5.decembra 2005 na
príslušnej správe katastra vystupujúc ako Ing. T. A., podal návrh na vklad do katastra
nehnuteľností a predložil kúpnu zmluvu uzavretú medzi predávajúcou S. P. (žalobkyňou)
a kupujúcim Ing. T. A., a to napriek tomu, že žalobkyňa nikdy túto zmluvu neuzavrela
a nepodpísala, podpis predávajúceho na zmluve nebola overiť a nehnuteľnosti nepredala.
Z uvedeného vyplýva, že zmluva tvoriaca predmet rozhodnutia správy katastra č. V-4608/05
zo dňa 7.decembra 2005 o povolení vkladu, proti ktorému podal prokurátor protest, je
absolútne neplatná a hľadí sa na ňu, akoby nebola uzavretá. Na túto skutočnosť musia
prihliadať všetky orgány z úradnej povinnosti.
Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
navrhla uznesenie krajského súdu zrušiť ako právne neopodstatnené. Uviedla, že podľa
ustanovenia § 22 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších
predpisov sa v katastrálnom konaní postupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok). Zo Správneho poriadku (§ 4, § 14, § 15) vyplýva, že žalobkyňa
má postavenie účastníčky konania. Procesné postavenie účastníčky konania uznal žalobkyni
aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1S 328/2006 zo dňa 7.júna 2007,
kde už procesne rozhodoval o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III
č. Pd 2006/06-7 zo dňa 7.marca 2006. V tomto rozhodnutí Krajský súd v Bratislave zrušil
rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
č. LPO-3686/2006/Ba zo dňa 1.augusta 2006. Poukázala na to, že v tej istej právnej veci
Krajský súd v Bratislave rozhodol inak. Na druhej strane žalobkyňa súhlasí s tým, že ide
o absolútne neplatný právny úkon, ktorý sú povinné rešpektovať všetky právne subjekty,
avšak orgány geodézie a kartografie (ako aj správa katastra) absolútnu neplatnosť právneho
úkonu nerešpektujú. V uvedenej právnej veci bol J. K. (vystupujúci ako Ing. T. A.)
právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4 T 22/06 zo dňa
26.septembra 2007 (právoplatný dňa 26.septembra 2007) za trestný čin podvodu v súbehu
s trestným činom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej
uzávery. Na základe uvedených skutočností bol Katastrálny úrad v Bratislave povinný
vyznačiť na liste vlastníctva č. X. vedenom pre katastrálne územie B., „plombu“ o zmene
práva k nehnuteľnosti ako aj následne vykonať prepis nehnuteľnosti na pôvodnú vlastníčku,
t.j. žalobkyňu.
Žalobkyňa ďalej v odvolaní uviedla, že svojím konaní súdny spor nezavinila. Od roku
2005 sa snaží všetkými právnymi prostriedkami (riadnymi opravnými postupmi, trestnými
oznámeniami, protestom prokurátora, atď.), aby jej bolo navrátené vlastnícke právo
k nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
na liste vlastníctva č. X. v katastrálnom území B. Avšak zo strany pracovníkov všetkých
stupňov správnych orgánov sa stretla iba s negatívnymi reakciami a jej vlastnícke právo jej
odmietali prinavrátiť uvedením do pôvodného stavu „restitutio in integrum“.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie
krajského súdu potvrdiť. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Sž 95/2003, 7 Sž 180/2003, 2 Sžo 109/2008, podľa ktorých rozhodnutie správneho
orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, na základe žaloby fyzickej alebo
právnickej osoby nepodlieha súdnemu preskúmaniu podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7 Sž 180/2003 sa uvádza, že je nepochybné a samotný názov 4. oddielu štvrtej časti
Správneho poriadku tomu nasvedčuje, že rozhodnutie, ktorým správny orgán rozhodujúci
o proteste prokurátora, protestu prokurátora nevyhovie, nie je rozhodnutím, ktoré zakladá,
mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ani
rozhodnutím, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Z uvedeného dôvodu Občiansky súdny
poriadok umožňuje prokurátorovi, ktorého protestu správny orgán nevyhovel, samostatným
postupom domáhať sa preskúmania a zrušenia takéhoto rozhodnutia súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno
priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia
§ 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho spisu žalovaného, ktorý je
súčasťou súdneho spisu, zistil, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa predchádzalo v správnom
konaní vydanie týchto rozhodnutí a podanie protestu prokurátora:
• rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
č. V-4608/05 zo dňa 7.decembra 2005, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou
ako predávajúcou a Ing. T. A. ako kupujúcim, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
7.decembra 2005. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v liste
vlastníctve č. X. pre katastrálne územie B. – rodinný dom so súpisným číslom X.,
pozemok parcelné číslo X. zastavené plochy a nádvoria vo výmere 150 m², pozemok
parcelné číslo X. zastavené plochy a nádvoria vo výmere 108 m²,
• protest prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III č. Pd 2006/06-7 zo dňa
7.marca 2006 proti rozhodnutiu Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava č. V-4608/05 zo dňa 7.decembra 2005,
• rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave č. 31/06-BP zo dňa 27.apríla 2006,
ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III
č. Pd 2006/06-7 zo dňa 7.marca 2006,
• rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
č. LPO-4124/2007/Ja zo dňa 17.septembra 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobkyne proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Bratislave č. 31/06-BP zo dňa
27.apríla 2006 a toto rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave bolo potvrdené.
Predmetom sporu je otázka aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby
o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.
V súvislosti s touto otázkou odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým ozrejmiť
vzťah medzi žalobou podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
a protestom prokurátora. Podľa Správneho poriadku sa konanie o proteste prokurátora
a preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom považujú za mimoriadne opravné
prostriedky (spolu s obnovou konania a preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho
konania, ktoré sú v predmetnej právnej veci bez právneho významu). Ide teda o dva
rovnocenné mimoriadne opravné prostriedky, ktoré môžu smerovať proti tomu istému
právoplatnému rozhodnutiu vydanému správnym orgánom.
Protest prokurátora je upravený v ustanovení § 69 Správneho poriadku a v zákone
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre),
konkrétne v ustanoveniach § 22 - § 27, ktoré sa prekrývajú a dopĺňajú. Aj keď správny
poriadok expressis verbis neuvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti
právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, je potrebné vychádzať zo systematického
zaradenia tohto inštitútu v rámci Správneho poriadku a zároveň z ustanovenia § 27 ods. 1
písm. e/ zákona o prokuratúre. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského
dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Charakteristickými
znakmi konania o proteste prokurátora sú nasledovné skutočnosti:
- prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej
správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a ktorým
boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických
osôb,
- nejde o návrhové konanie, t.j. prokurátor môže podať protest na základe vlastnej
dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania; preto môže
protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka,
- protest prokurátora sa podáva na orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal,
- správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môže protestu úplne
vyhovieť alebo ho postúpi svojmu nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho
stupňa, prípadne vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, výsledkom môže byť
vyhovenie alebo nevyhovenie protestu prokurátora,
- proti rozhodnutiu o proteste prokurátora môže prokurátor podať nový protest,
- proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo
podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,
- ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku
1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu
na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
- vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá
uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti
nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním
protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste,
- ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku
1 písm. a) nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely
osobitného zákona 20) sa má za to, že protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má tie
isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým
nebolo vyhovené protestu prokurátora.
Protest prokurátora je teda právnym aktom, na základe ktorého môže orgán, ktorého sa
napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu
o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide
o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie
protestu nemá vplyv na formálnoprávnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j.
rozhodnutia vo veci samej (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
PL. ÚS 17/1998 zo dňa 4.marca 1998).
Na druhej strane preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom ako
mimoriadny opravný prostriedok je upravený v ustanovení § 70 správneho poriadku a druhej
hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Ide o návrhové konanie, ktoré je priamo
závislé od dispozičného práva žalobcu podať žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia správneho orgánu. Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule
vyjadrenej v ustanovení článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 36 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd; Občiansky súdny poriadok však negatívnou enumeráciou
v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich
súdnemu prieskumu. Zároveň je potrebné mať pri preskúmavaní rozhodnutí na pamäti aj
charakteristiku rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú predmetom preskúmavania súdom,
vyjadrenú v ustanoveniach § 244 ods. 3 a § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí
ísť o rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní, prípadne ďalšie
rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická
alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu zakladá, mení
alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto
rozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté (§ 247 ods. 1, § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku).
Rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora, nie je
rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo
právnickej osoby ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností
nedotýka (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 72/2007
zo dňa 31.januára 2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 95/03
zo dňa 30.októbra 2003, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Sžo 109/2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž 180/03 zo dňa
28.septembra 2004). Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu
nevyhovel, nie je teda samo osebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu
vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné
rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie,
a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení
protestu prokurátora teda správny orgán len vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom
uplatneným v proteste. V dôsledku toho zostalo pôvodné právoplatné rozhodnutie nezmenené
a sféra materiálnych práv a povinností žalobkyne zostala nedotknutá.
Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovanie, že v tomto prípade je
potrebné žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu podať proti
rozhodnutiu vo veci samej, teda proti takému rozhodnutiu, ktoré zakladá, mení alebo ruší
oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo sú týmto rozhodnutím
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Tým bude splnená jedna zo základných podmienok na konanie podľa druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorej absencia je neodstrániteľná. Od toho
sa odvíja aj lehota na podanie žaloby, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia
správneho orgánu vo veci samej a plynie dva mesiace; jej zmeškanie nemožno odpustiť
(§ 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). V predmetnej právnej veci preto nebola
splnená ani podmienka včasnosti podania žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
vo veci samej v zmysle ustanovenia § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, následkom
ktorej bol postup podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
a zastavenie konania.
Naproti tomu Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250b ods. 5 poskytuje
prokurátorovi lehotu na podanie žaloby do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým nebolo vyhovené protestu. Pričom táto žaloba musí smerovať proti rozhodnutiu
vo veci samej (stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. Snj 124/2000 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 70/2001). V prípade, žeby toto právo mal aj
žalobca alebo žalovaný, bolo by to v ustanovení § 250b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku
výslovne uvedené. Primárne to súvisí s lehotou na podanie žaloby; kým prokurátorovi začína
lehota na podanie žaloby plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené
protestu prokurátora (nejde o rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej), žalobcovi zostáva
zachovaná lehota na podanie žaloby podľa ustanovenia § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, t.j. dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej;
zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Z uvedeného je potom možné prijať záver, že žalobkyňa
nemohla podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, pretože
bola viazaná lehotou v zmysle § 250b ods. 1, ktorej márne uplynutie je neodpustiteľné.
V dôsledku toho nemohla podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia vo veci samej
po negatívnom rozhodnutí správneho orgánu o proteste prokurátora z dôvodu uplynutia lehoty
na podanie žaloby. Preto odvolací súd dospel k záveru, že fyzické a právnické osoby nie sú
aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho
orgánu v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Aktívna legitimácia
na podanie žaloby v tomto prípade patrí iba prokurátorovi.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že „právo na súd“ ktorého jedným z aspektov je právo na prístup k súdu,
nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie
obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, žeby uvedené právo
bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6
ods. 1 Dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak sledujú
legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom
(napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Guérin proti Francúzsku,
č. 51/1997/835/1041 zo dňa 29.júla 1998; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
k. II. ÚS 218/07-14 zo dňa 4.októbra 2007).
V predmetnej právnej veci je jednoznačné, že žalobkyňa mala reálnu možnosť využiť
efektívny prostriedok nápravy – podanie žaloby proti rozhodnutiu Správy katastra pre hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava č. V-4608/05 zo dňa 7.decembra 2005, ktorým bol
povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 31 ods. 6 katastrálneho
zákona, § 70 Správneho poriadku, § 244 Občianskeho súdneho poriadku). Toto svoje právo
však nevyužila, čím zmeškala lehotu na podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 250b ods. 1
K námietke žalobkyne, že v rovnakej veci už Krajský súd v Bratislave rozhodol iným
spôsobom, keď rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 328/2006-38 zo dňa 7.júna 2007) Najvyšší súd
Slovenskej republiky uvádza, že vo veci sp. zn. 1S 328/2006 krajský súd zrušil rozhodnutie
žalovaného z dôvodu nepredloženia kompletného administratívneho spisu v origináli, t.j.
rozhodol z iného právneho dôvodu. Krajský súd v Bratislave vo veci sp. zn. 1 S 328/2006
uviedol, že žalovaný na výzvu súdu predložil len nežurnalizovaný spis (originálnym
dokladom bolo napadnuté rozhodnutie, sprievodný list druhostupňového správneho orgánu
zo dňa 6.júla 2006, ktorým bol predložený spis žalovanému, odvolanie žalobkyne; zvyšok
spisu tvorili fotokópie). Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že prvostupňový administratívny spis
sa nachádza na Krajskej prokuratúre v Bratislave, avšak v administratívnom spise sa o tejto
skutočnosti nenachádzal žiadny doklad.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom
súdu prvého stupňa vysloveným v napadnutom uznesení, že žalobkyňa nebola aktívne
legitimovanou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým
nebolo vyhovené protestu prokurátora, preto napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2S 283/2007-33 zo dňa 12.novembra 2008 ako vecne správne potvrdil
(§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol na základe ustanovenia § 224 ods. 1
v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnej žalobkyni ich
náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.
108Sžo 305/2008
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 30. júna 2009
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Zuzana Katuščáková