Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/122/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. B., bývajúceho

v Ň., proti žalovanej Z. V., so sídlom vo V., zastúpenej JUDr. S. H., advokátom v H.,

o určenie neplatnosti výpovede, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 11 C

147/2004, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. marca 2008

sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 31. marca

2008 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 23. novembra 2006 č.k. -142

zamietol žalobu o určenie neplatnosti výpovede danej žalobcovi 13. januára 2004. Žalobu

zamietol pre nemožnosť aplikácie ustanovenia , pretože žalobca

neoznámil žalovanej, že je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalším dôvodom

zamietnutia žaloby bolo nesplnenie kvalifikačných predpokladov žalobcu pre prácu učiteľa

druhého stupňa. Žalobca má ukončené stredoškolské vzdelanie, pre prácu učiteľa druhého

stupňa sa vyžaduje vysokoškolské štúdium.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 13. marca 2008 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe o určenie neplatnosti

výpovede vyhovel. Vo zvyšku rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd otázku platnosti výpovede

nesprávne posúdil. Uviedol, že žalobcovi ako občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím

poskytoval v čase dania výpovede zvýšenú právnu ochranu. Vyplýva to

z ustanovenia , podľa ktorého takémuto zamestnancovi mohol dať

zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu, ktorý podľa

názoru odvolacieho súdu je hmotnoprávnou podmienkou výpovede. Rozhodujúci čas pre

posúdenie otázky, či je potrebný súhlas príslušného úradu je okamih, keď je výpoveď dávaná,

resp. doručovaná. Je preto právne bezvýznamné, či žalovaná (zamestnávateľ) o rozhodnutí,

ktorým bol žalobca (zamestnanec) uznaný za osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou,

vedela alebo nie. Ak k výpovedi nebol daný zákonom predpísaný súhlas je potrebné tento

jednostranný právny úkon žalovanej považovať za neplatný bez ohľadu na splnenie alebo

nesplnenie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce

zo strany žalobcu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Rozsudok

navrhla zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila

nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Nesúhlasila s právnym názorom

odvolacieho súdu k aplikácii ustanovenia , že pri jeho realizácii nie je

potrebné, aby sa vedomosť o zmenenej pracovnej schopnosti zamestnanca alebo o zmenenej

pracovnej schopnosti zamestnanca s ťažším zdravotným postihnutím dostali do dispozície

zamestnávateľa. Spôsob získania informácie je možný iba použitím oznamovania

a preukazovania zmenenej pracovnej schopnosti samotným zamestnancom ak chce použiť

ochranu podľa . Jednoznačne je preto spolu s potrebné aplikovať

najbližšie ustanovenie a analogicky ho použiť a za takéto ustanovenie

považovala , ktorý priznáva ochranu tehotnej zamestnankyni

avšak len za predpokladu písomného informovania o svojom tehotenstve a predloženia

lekárskeho potvrdenia. V ďalšom žalovaná trvala na tom, že žalobcovi bola daná výpoveď

podľa bodu 1. dôvodne, keďže nespĺňa predpoklady

ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, že dovolanie žalovanej je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

Dovolateľka žiadnu z týchto vád nenamietala a jej existencia nevyšla v dovolacom

konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala a ani dovolací súd jej

existenciu z obsahu spisu nezistil.

Dovolateľka namietala, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa (účinného v čase dania výpovede) zamestnancovi

so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou

s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu (ďalej len “zamestnanec

so zmenenou pracovnou schopnosťou“) môže dať zamestnávateľ výpoveď len

s predchádzajúcim súhlasom Národného úradu práce, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas

sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok

na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a/ a e/.

Oba nižšie súdy dostatočne zistili skutkový stav veci, z ktorého vyplýva, že žalobca

pracoval ako učiteľ pre druhý stupeň základnej školy na základe pracovnej zmluvy

zo 17. augusta 1999, na dobu neurčitú. Žalovaná listom zo dňa 13. januára 2004 dala

žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa bodu 1.

z dôvodu nespĺňania kvalifikačných predpokladov pre prácu učiteľa. Žalobca podal žalobu

o neplatnosť výpovede na súd 28. mája 2004 a v priebehu konania doručil žalovanej

rozhodnutie Okresného úradu v Medzilaborciach z 13. novembra 2003, ktorým bol uznaný

za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Odvolací súd založil svoje zmeňujúce rozhodnutie na tom, že nebola splnená základná

hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede uvedená v , a to

predchádzajúci súhlas národného úradu práce s výpoveďou danou žalobcovi, pričom

považoval za nerozhodujúce, či žalovaná mala vedomosť o zdravotnom stave žalobcu alebo

nie.

Dovolací súd sa s názorom odvolacieho súdu nestotožňuje.

Ustanovenie ukladalo (ukladá aj v súčasnej dobe)

zamestnávateľovi povinnosť dať výpoveď z pracovného pomeru zamestnancovi so zmenenou

pracovnou schopnosťou len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce. Z toho

logicky vyplýva, že aby zamestnávateľ mohol žiadať predchádzajúci súhlas k výpovedi, musí

mať vedomosť o tom, že sa jedná o zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Opačne by to znamenalo, že zamestnávateľ by pri každej výpovedi z pracovného pomeru

musel zisťovať, či sa nejedná o zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou a zároveň

žiadať súhlas k výpovedi.

V čase doručenia výpovede žalobcovi nedefinoval pojem zamestnanca

so zmenenou pracovnou schopnosťou. V ustanovení § 40 ods. 6 definoval iba pojem tehotnej

ženy, za ktorú pre účely zákona považoval zamestnankyňu, ktorá svojho zamestnávateľa

písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie. Preto sa dovolací

súd v tejto časti stotožnil s názorom žalovanej o použití analógie tohto ustanovenia na daný

predmet sporu. Túto medzeru v zákone doplnil zákonodarca odsekom 8 citovaného

ustanovenia (), keď za zamestnanca so zdravotným postihnutím

na účely tohto zákona považuje zamestnanca uznaného za invalidného podľa osobitného

predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

Konanie žalobcu, ktorý doručil žalovanej rozhodnutie o ťažkom zdravotnom

postihnutí až v priebehu konania na súde prvého stupňa nie je v súlade so základnými

zásadami vety druhej, podľa ktorého výkon práv a povinností

vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto

nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho

vzťahu alebo spoluzamestnancov. Žalobca sa domáha súdnej ochrany, pričom sám porušil

povinnosti vyplývajúce mu z pracovnoprávneho vzťahu, keď zamestnávateľovi neoznámil, že

je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Vyučoval telesnú výchovu, preto žalovaná

nemala žiadnu pochybnosť o jeho zdravotnej spôsobilosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v celom rozsahu zrušil

(od rozhodnutia vo veci samej je závislé rozhodnutie v zrušujúcej časti týkajúcej sa náhrady

mzdy) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). V ďalšom konaní je právny

názor dovolacieho súdu záväzný ( veta druhá ).

Dovolací súd sa nezaoberal ďalšími dôvodmi dovolania spočívajúcimi v nesplnení

kvalifikačných predpokladov žalobcu pre výkon práce učiteľa. Odvolací súd zmenil rozsudok

prvostupňového súdu pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky výpovede a výpovedným

dôvodom sa ďalej vôbec nezaoberal. Pretože táto časť nebola predmetom konania

na odvolacom súde, nemohol ju dovolací súd v dovolacom konaní skúmať.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová