Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
693/370902.e701eb.pdf
PDF · 96.8 KB
No categories available
4Cdo/34/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 34/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. P. P., bývajúceho
v Ž., zastúpeného JUDr. T. P., advokátkou so sídlom v Ž., proti žalovanej Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 2, o zaplatenie 3 200,56 EUR (96 420,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp.zn. 7 C 40/2006, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 25. novembra 2008 sp.zn. 16 Co 184/2008 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica 30.12.2005 sa žalobca domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 94 420,-- Sk predstavujúcej náhradu škody, ktorá mu mala
byť spôsobená nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľky bývalého KÚJP PZ v B. vo
veci vedenej pred týmto orgánom pod sp.zn. ČVS:X. Za škodu považoval náklady vynaložené
v inom konaní (o ochranu osobnosti), v ktorom bolo ustálené, že orgány činné v trestnom
konaní postupovali proti nemu nezákonným spôsobom.
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 20. októbra 2006 č.k. 7 C 40/2006-44
žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil
tým, že trovy vynaložené žalobcom v konaní o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp.zn. 9 C 61/2004, ktorých náhrada mu nebola priznaná, si žalobca
zavinil sám, a pre zodpovednosť štátu za škodu v zmysle § 18 zákona č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) nie je splnená podmienka príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou škodou.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie žalobcu rozsudkom
z 25. novembra 2008 sp.zn. 16 Co 184/2008 (po tom, čo jeho predchádzajúci rozsudok
z 11. decembra 2007 sp.zn. 16 Co 333/2006, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu, bol
zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2008 sp.zn.
4 Cdo 47/2008 pre čiastočnú nepreskúmateľnosť) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1,-- Sk (0,03 EUR) do troch dní a vo zvyšku
vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, prvostupňový rozsudok potvrdil. Zároveň
rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov prvostupňového, odvolacieho
a dovolacieho konania 1 680,30 Sk (55,78 EUR) do troch dní. Na rozdiel od súdu prvého
stupňa bol toho názoru, že náklady (trovy), ktoré vznikli žalobcovi v konaní o ochranu
osobnosti, treba považovať za škodu, za ktorú zodpovedá štát podľa § 18 zákona
č. 58/1969 Zb., no len ak boli vynaložené na ochranu jeho práv dôvodne. Za takéto dôvodne
vynaložené náklady v konaní o ochranu osobnosti považoval len náklady spočívajúce
v zaplatení súdneho poplatku 2 x 2000,-- Sk (t.j. zo súdneho poplatku z nároku uplatneného
v konaní o ochranu osobnosti vo forme morálnej satisfakcie, teda ospravedlnenia).
Poukazujúc na možnosť moderačného práva vyplývajúceho z ustanovenia § 450
Obč. zákonníka však náhradu škody, pozostávajúcu z uvedených nákladov, znížil na priznanú
1,-- Sk. Ostatné výdavky vynaložené žalobcom v konaní o ochranu osobnosti nepovažoval
za škodu, pretože neboli vynaložené dôvodne, a v dôsledku toho nebol splnený ani
predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to príčinná súvislosť medzi konaním policajného
orgánu a týmito výdavkami (nákladmi).
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym
posúdením veci odvolacím súdom vo vzťahu k aplikácii § 450 Obč. zákonníka poukazujúc
na to, že na uplatnenie moderačného práva neboli splnené podmienky. Namietal tiež
nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti, keďže podľa jeho
názoru nebolo zrejmé, akými úvahami sa odvolací súd riadil, keď nepovažoval vzniknutú
škodu za škodu spôsobenú úmyselne.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako
nedôvodný zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž v potvrdzujúcom výroku (resp. výrokoch) o zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho
súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku
žiaden záväzný právny názor nevyslovil a ani vysloviť nemohol, keďže skorší rozsudok
odvolacieho súdu zrušil len pre vadu konania spočívajúcu v čiastočnej nepreskúmateľnosti
tohto rozsudku. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil
prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti
dovolania namietanú dovolateľom, ktorá mala spočívať v odňatí jeho možnosti konať pred
súdom v dôsledku ním tvrdeného nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu
v časti týkajúcej sa právneho záveru, že škoda nebola spôsobená úmyselne. Podľa názoru
dovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá aj v tejto namietanej
časti požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd svoj právny
záver o neexistencii prekážky pre možnosť použitia ustanovenia § 450 Obč. zákonníka, ktorá
by bola daná vtedy, ak by škoda bola spôsobená úmyselne, odôvodnil tým, že v konaní nebolo
preukázané úmyselné spôsobenie škody, keď žalobca svoje tvrdenie v tomto smere nedoložil
(teda nepreukázal).
Vzhľadom na to, že dovolateľ podal dovolanie proti celému rozsudku odvolacieho
súdu, teda aj proti jeho zmeňujúcemu výroku, ktorým bolo žalobe v časti o zaplatenie 1,-- Sk
vyhovené, dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania aj proti tomuto výroku, pričom dospel
k záveru, že v tejto časti je subjektívne neprípustné. Dovolateľovi bolo totiž odvolacím súdom
v uvedenom zmeňujúcom výroku vyhovené, preto nebol subjektívne oprávnený na podanie
dovolania.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa
§ 218 ods. l písm.b/ a c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová