Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/13/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. T. H.,

bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. E. V., advokátkou v B., proti žalovaným 1/ Slovenskej

republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13,

Bratislava, 2/ Krajskému súdu v Bratislave, Záhradnícka č. 10, Bratislava, o zaplatenie

51 000,-- Sk (1 692,89 EUR), vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.

, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Bratislave z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Predsedníčka senátu 7 Co Krajského súdu v Bratislave JUDr. Mária Hajdínová

a sudkyne tohto senátu JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Katarína Štrignerová n i e s ú

v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave

pod sp.zn. .

O d ô v o d n e n i e

V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.

a na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. vo výroku tohto uznesenia uvedené

sudkyne odvolacieho senátu (7 Co) Krajského súdu v Bratislave (ktorý bol v súlade

so zákonom a s rozvrhom práce určený na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci)

doručili predsedníčke označeného krajského súdu písomné oznámenie, v ktorom uviedli, že sú

u nich dané skutočnosti, pre ktoré je sudca vylúčený ( ).

Po doručení oznámenia predsedníčka Krajského súdu v Bratislave predložila vec

24. júna 2009 na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v zmysle § 15 ods. 1

veta štvrtá s tým, že sudkyne JUDr. Mária Hajdínová, JUDr. Bianka Gelačíková

a JUDr. Katarína Štrignerová (ďalej len “označené sudkyne“) nie sú vylúčené z prejednávania

a rozhodovania tejto veci pre ich vzťah k účastníkom konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave

( ) pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudkýň

o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal

zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimku z tejto prezumpcie

stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1

).

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď :

1/ k veci (o taký vzťah ide napríklad vtedy, keď sudca má osobný záujem na určitom

výsledku konania),

2/ k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského,

manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného alebo relevantného osobného

vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3/ k zástupcom účastníkov (viď vyššie 2/).

Analýza skutočností uvádzaných označenými sudkyňami neumožňuje podľa názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatie záveru, že tieto sudkyne sú vylúčené

z prejednávania a rozhodovania veci.

Z ustanovenia o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať

sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie

súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne

spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.

Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanému prípadu,

účastníkom konania a ich zástupcom vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu

zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo

súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej

pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.

O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať

vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje

konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá

skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pomer, so zreteľom

na ktorý by vznikali pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Súčasťou takto vnímaného vecného

prístupu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania je tiež schopnosť vyrovnať sa

vnútorne so situáciou, že niektorého z účastníkov pozná. Aj takáto schopnosť sudcu je totiž

neoddeliteľnou súčasťou jeho spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu.

V danom prípade z vyjadrenia označených (zákonných) sudkýň vyplýva, že existenciu

vzťahu vylučujúceho ich z prejednávania a rozhodovania veci, resp. pochybnosti o svojej

nezaujatosti vidia všetky tri vo vzťahu k účastníkom konania, keď žalobkyňa je sudkyňou

Krajského súdu v Bratislave (ich kolegyňou) a žalovaný 2/ je v prejednávanej veci odvolacím

súdom, na odvolanie ktorého vec bola predložená odvolaciemu súdu.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sama skutočnosť, že sudca sa

zo svojich subjektívnych hľadísk “cíti zaujatý“ buď vo vzťahu k účastníkovi konania alebo

k zástupcovi účastníka alebo že sa zo svojho osobného pohľadu domnieva, že v jeho prípade

môžu vznikať pochybnosti o jeho nezaujatosti, nezakladá ale bez ďalšieho dôvod pre

vylúčenie tohto sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, a to najmä nie vtedy, ak

okolnosti, z ktorých sudca subjektívne vyvodzuje možnosť vzniku pochybnosti o jeho

nezaujatom prístupe, nie sú ničím objektivizované alebo ak objektívne nemôžu viesť

k legitímnym pochybnostiam o jeho nezaujatosti alebo ak sú vyvážené takými okolnosťami

objektívnej povahy, so zreteľom na ktoré jestvuje dostatočná záruka, že iný sudca

nachádzajúci sa v rovnakej alebo obdobnej situácii by nemohol byť zaujatý a vylučoval by

objektívnu oprávnenosť obavy z nedostatku nestrannosti súdneho rozhodovania. Všeobecné

záruky takéhoto charakteru vyplývajú v právnom poriadku Slovenskej republiky

predovšetkým z ústavne zakotveného nezávislého postavenia sudcu ako reprezentanta súdnej

moci v demokratickej spoločnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o návrhoch oprávnených osôb

( ) založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk teórie

zdania (tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska). V súlade s judikatúrou ESĽP,

ústavného súdu a tiež vyššie uvedeným výkladom dospel k záveru, že v prípade označených

sudkýň nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 14

ods. 1 Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje žiadny dôvod

objektívnej povahy, so zreteľom na ktorý by mohli vznikať pochybnosti o tom, že senát

Krajského súdu v Bratislave zložený z označených sudkýň bude voči účastníkom konania

postupovať nezaujato, neutrálne, že im prizná rovnaké možnosti na uplatnenie všetkých práv

účastníka občianskeho súdneho konania, že žiadnemu z nich nebude nadŕžať a že vec

objektívne – podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia – posúdi so zreteľom na všetky

skutočnosti významné pre rozhodnutie.

Preto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že označené sudkyne nie sú

vylúčené z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. júla 2009

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová