Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f51/370193.4ca91f.pdf
PDF · 98.1 KB
No categories available
1Nc/13/2009
Najvyšší súd 1 Nc 13/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. T. H.,
bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. E. V., advokátkou v B., proti žalovaným 1/ Slovenskej
republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13,
Bratislava, 2/ Krajskému súdu v Bratislave, Záhradnícka č. 10, Bratislava, o zaplatenie
51 000,-- Sk (1 692,89 EUR), vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.
27 C 204/2006, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Bratislave z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 7 Co 48/2009, rozhodol
t a k t o :
Predsedníčka senátu 7 Co Krajského súdu v Bratislave JUDr. Mária Hajdínová
a sudkyne tohto senátu JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Katarína Štrignerová n i e s ú
v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave
pod sp.zn. 7 Co 48/2009.
O d ô v o d n e n i e
V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 27 C 204/2006
a na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 7 Co 48/2009 vo výroku tohto uznesenia uvedené
sudkyne odvolacieho senátu (7 Co) Krajského súdu v Bratislave (ktorý bol v súlade
so zákonom a s rozvrhom práce určený na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci)
doručili predsedníčke označeného krajského súdu písomné oznámenie, v ktorom uviedli, že sú
u nich dané skutočnosti, pre ktoré je sudca vylúčený (§ 15 ods. 1 O.s.p.).
Po doručení oznámenia predsedníčka Krajského súdu v Bratislave predložila vec
24. júna 2009 na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v zmysle § 15 ods. 1
veta štvrtá O.s.p. s tým, že sudkyne JUDr. Mária Hajdínová, JUDr. Bianka Gelačíková
a JUDr. Katarína Štrignerová (ďalej len “označené sudkyne“) nie sú vylúčené z prejednávania
a rozhodovania tejto veci pre ich vzťah k účastníkom konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudkýň
o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal
zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimku z tejto prezumpcie
stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1
O.s.p.).
Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď :
1/ k veci (o taký vzťah ide napríklad vtedy, keď sudca má osobný záujem na určitom
výsledku konania),
2/ k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského,
manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného alebo relevantného osobného
vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],
3/ k zástupcom účastníkov (viď vyššie 2/).
Analýza skutočností uvádzaných označenými sudkyňami neumožňuje podľa názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatie záveru, že tieto sudkyne sú vylúčené
z prejednávania a rozhodovania veci.
Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať
sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie
súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne
spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.
Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanému prípadu,
účastníkom konania a ich zástupcom vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu
zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo
súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej
pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.
O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať
vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje
konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá
skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pomer, so zreteľom
na ktorý by vznikali pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Súčasťou takto vnímaného vecného
prístupu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania je tiež schopnosť vyrovnať sa
vnútorne so situáciou, že niektorého z účastníkov pozná. Aj takáto schopnosť sudcu je totiž
neoddeliteľnou súčasťou jeho spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu.
V danom prípade z vyjadrenia označených (zákonných) sudkýň vyplýva, že existenciu
vzťahu vylučujúceho ich z prejednávania a rozhodovania veci, resp. pochybnosti o svojej
nezaujatosti vidia všetky tri vo vzťahu k účastníkom konania, keď žalobkyňa je sudkyňou
Krajského súdu v Bratislave (ich kolegyňou) a žalovaný 2/ je v prejednávanej veci odvolacím
súdom, na odvolanie ktorého vec bola predložená odvolaciemu súdu.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sama skutočnosť, že sudca sa
zo svojich subjektívnych hľadísk “cíti zaujatý“ buď vo vzťahu k účastníkovi konania alebo
k zástupcovi účastníka alebo že sa zo svojho osobného pohľadu domnieva, že v jeho prípade
môžu vznikať pochybnosti o jeho nezaujatosti, nezakladá ale bez ďalšieho dôvod pre
vylúčenie tohto sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, a to najmä nie vtedy, ak
okolnosti, z ktorých sudca subjektívne vyvodzuje možnosť vzniku pochybnosti o jeho
nezaujatom prístupe, nie sú ničím objektivizované alebo ak objektívne nemôžu viesť
k legitímnym pochybnostiam o jeho nezaujatosti alebo ak sú vyvážené takými okolnosťami
objektívnej povahy, so zreteľom na ktoré jestvuje dostatočná záruka, že iný sudca
nachádzajúci sa v rovnakej alebo obdobnej situácii by nemohol byť zaujatý a vylučoval by
objektívnu oprávnenosť obavy z nedostatku nestrannosti súdneho rozhodovania. Všeobecné
záruky takéhoto charakteru vyplývajú v právnom poriadku Slovenskej republiky
predovšetkým z ústavne zakotveného nezávislého postavenia sudcu ako reprezentanta súdnej
moci v demokratickej spoločnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o návrhoch oprávnených osôb
(§ 15 O.s.p.) založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk teórie
zdania (tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska). V súlade s judikatúrou ESĽP,
ústavného súdu a tiež vyššie uvedeným výkladom dospel k záveru, že v prípade označených
sudkýň nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 14
ods. 1 O.s.p. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje žiadny dôvod
objektívnej povahy, so zreteľom na ktorý by mohli vznikať pochybnosti o tom, že senát
Krajského súdu v Bratislave zložený z označených sudkýň bude voči účastníkom konania
postupovať nezaujato, neutrálne, že im prizná rovnaké možnosti na uplatnenie všetkých práv
účastníka občianskeho súdneho konania, že žiadnemu z nich nebude nadŕžať a že vec
objektívne – podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia – posúdi so zreteľom na všetky
skutočnosti významné pre rozhodnutie.
Preto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že označené sudkyne nie sú
vylúčené z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 2. júla 2009
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová