Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Nc/22/2009

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. T. H., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. E. V., advokátkou, so sídlom v B., proti žalovaným 1/ Slovenskej

republike - M., so sídlom v B., 2/ K., so sídlom v B., o zaplatenie 51.000,- Sk (1.692,89 €),

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o vylúčení sudcov

Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod

sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Edita Szabová a JUDr. Alena Svetlovská

n i e s ú v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e

V rámci odvolacieho konania proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I

z 14. augusta 2008, č.k. -23, predložila predsedníčka Krajského súdu

v Bratislave Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky písomné oznámenie, v ktorom žiadala

rozhodnúť o námietke zaujatosti sudkýň senátu 7 Co tohto súdu JUDr. Szabovej a

JUDr. Svetlovskej. Tieto sudkyne v písomnom vyjadrení z 12. augusta 2009 zhodne uviedli,

že po zmene rozvrhu práce boli s účinnosťou od 1.8.2009 zaradené do senátu 7 Co,

ktorý pracoval v pôvodnom zložení z predsedníčky senátu JUDr. Hajdinovej a sudkýň

JUDr. Gelačíkovej a JUDr. Štrignerovej. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 2. júla 2009, sp. zn. , rozhodol o oznámení sudcov Krajského súdu

v Bratislave, v ktorom namietali svoju zaujatosť tak, že sudkyne JUDr. Máriu Hajdínovú,

JUDr. Bianku Gelačíkovú a JUDr. Katarínu Štrignerovú nevylúčil z rozhodovania o veci.

Keďže nadriadený súd nerozhodol aj o nimi vznesenej námietke zaujatosti a žalobkyňou

v danom prípade je ich kolegyňa, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, a u JUDr. Svetlovskej

aj vzhľadom na fakt, že žalovaným v druhom rade je Krajský súd v Bratislave, osobne sa cítia

byť zaujaté.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom predmetného zákonného ustanovenia je prispieť k nestrannému

a objektívnemu prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom konania a ich

zástupcom. Tento účel sa naplní v prípade neexistencie akéhokoľvek vzťahu sudcu

k prejednávanej veci alebo k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri

všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec

a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Pomer sudcu k veci môže vyplývať predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu

na prejednávenej veci. Tak je tomu v prípade, keby sudca sám bol účastníkom konania, či na

strane žalobcu alebo žalovaného alebo v prípade, že by mohol byť rozhodnutím súdu priamo

dotknutý na svojich právach (napr. keby mohol byť vedľajším účastníkom). Vylúčený je tiež

sudca, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom než z konania (napr. ako svedok vnímal

skutočnosti, ktoré sú predmetom konania a dokazovania). Sudcov pomer k účastníkom alebo

k ich zástupcom potom môže byť založený predovšetkým príbuzenským alebo jemu

podobným vzťahom ( ), ktorému na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah

priateľský, či naopak vzťah nepriateľský, takej intenzity, že sudca nebude schopný nezávisle

a nestranne rozhodovať vo veci.

V predmetnej veci z obsahu spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že

u namietaných sudkýň nie sú dané dôvody na ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania

veci.

K základným povinnostiam sudcu patrí zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť

dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov, postupovať v konaní

nezaujato a dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola nikým a ničím dôvodne spochybňovaná.

O dodržanie tejto povinnosti má dbať predovšetkým sám sudca, pričom si musí byť vedomý,

že vo funkcii, ktorú zastáva sa bude musieť vnútorne vyrovnať aj so situáciou, že niektorého

z účastníkov pozná (napr. aj ako kolegu). Schopnosť ako sa s touto otázkou sudca vyrovná

je potom určitým dôkazom jeho spôsobilosti a osobnej pripravenosti na výkon súdnictva.

V prejednávaniej veci, zo skutočnosti, že obe sudkyne krajského súdu vyjadrili svoje

subjektívne stanovisko a postoj k žalobkyni, ktoré nemali nestranný charakter, ešte nemožno

bez ďalšieho vyvodiť záver o ich zaujatosti a nemožnosti dospieť k objektívnemu

a predovšetkým zákonnému rozhodnutiu, a to najmä nie vtedy, ak okolnosti, z ktorých

vyvodzujú (subjektívne) možné pochybnosti o nezaujatom prístupe nie sú ničím

objektivizované, objektívne nemôžu viesť k pochybnostiam o ich nestrannosti alebo ak sú

vyvážené takými okolnosťami objektívnej povahy, so zreteľom na ktoré existuje záruka, že

iný sudca by v rovnakej alebo obdobnej situácii nemohol byť zaujatý a vylučoval by

objektívnu oprávnenosť obavy z nedostatku nestrannosti súdneho rozhodovania.

S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky nevzhliadol žiaden

dôvod objektívnej povahy, pre ktorý by mohli vzniknúť pochybnosti o tom, že sudkyne senátu

Krajského súdu v Bratislave JUDr. Szabová a JUDr. Svetlovská by mohli vystupovať voči

účastníkom konania, resp. ich zástupcom nezaujato alebo nestranne a že vec neprejednajú

podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Preto rozhodol tak, že tieto sudkyne z konania

a rozhodovania o veci nevylúčil.

Nadriadený súd podotýka, že keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 2. júla 2009, sp. zn. , právoplatne rozhodol o tom, že z konania o veci

nevylúčil tretiu členku vec prejednávajúceho senátu 7 Co, a to predsedníčku senátu

JUDr. Hajdinovú, predmetný senát krajského súdu je oprávnený vo veci rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. septembra 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: