Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9b6/377224.6a2a87.pdf
PDF · 121.08 KB
No categories available
3Ndob/15/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Ndob/15/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. M. B. advokát, K. X.
B., zast. Mgr. M. L. advokátkou, X. B., K. proti žalovanému JUDr. T. V., N. X., B., správca
konkurznej podstaty úpadcu W. spol. s. r. o. v konkurze, zast. JUDr. J. H. advokátom,
X., P., H. , o určenie pravosti pohľadávky vo výške
196 280,48 Eur, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 8Cbi/64/2006, takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. T. P. nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave
pod č. k. 8Cbi/ 64/2006.
O d ô v o d n e n i e:
Žalobca na pojednávaní dňa 13. 05. 2009 vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni
Krajského súdu v Bratislave JUDr. T. P., ktorú odôvodnila tým,
že táto svojim nezákonným postupom a vyjadreniami v predmetnom konaní vzbudzuje
dôvodné pochybnosti o svojej nezaujatosti a nestrannosti. Uviedol, že sudkyňa v predmetnej
veci vyniesla rozsudok už na prvom pojednávaní, na ktoré žalobca svoju neúčasť riadne
ospravedlnil a skutočnosť, že uvedeným postupom bola žalobcovi odňatá možnosť konať
23 Ndob/15/2009
pred súdom a ústavné právo na spravodlivý proces potvrdil i odvolací súd, ktorý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil, pričom konštatoval, že viaceré závery súdu prvého stupňa
sú nesprávne a nemajú oporu v spisovom materiáli ani v právnom poriadku Slovenskej
republiky. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako i konštantnej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa
napĺňa znaky svojvoľného rozhodnutia, ktorým sa podľa názoru žalobcu konajúca sudkyňa
dopustila viacerých závažných disciplinárnych previnení. V dôsledku nezákonného
rozhodnutia sudkyne si žalobca po dobu takmer dvoch rokov nemohol v konkurznom konaní
vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1K 116/2004 uplatňovať svoje práva
konkurzného veriteľa a účastníka konania, v dôsledku čoho sa nemohol napríklad zúčastniť
na hlasovaní o odvolaní správcu konkurznej podstaty, t. j. žalovaného v tomto súdnom
konaní, ktorý si na škodu konkurzných veriteľov neplní svoje zákonné povinnosti. Žalobca
na pojednávaní v predmetnej veci konanom dňa 13. 05. 2009, t. j. na prvom pojednávaní,
ktorého sa zúčastnil, z viacerých vyjadrení sudkyne nadobudol vážne pochybnosti
o jej nezaujatosti a nestrannosti vo vzťahu k prejednávanej veci, resp. k účastníkom konania.
Uviedol, že sudkyňa hneď v úvode pojednávania, bez vypočutia účastníkov a vykonania
dôkazov prejudikovala svoje rozhodnutie o podstatnej právnej otázke predmetného sporu,
keď písomné uznanie dlhu dlžníka s úradne osvedčeným podpisom označila za neplatný
právny úkon, čo dokazuje doložený zvukový záznam z pojednávania. Z tohto je tiež zrejmé,
že po upozornení žalobcu, že prejudikovala svoje rozhodnutie čo je nezákonné, sa sudkyňa
začala brániť tým, že nepovedala, že to považuje za neplatné, ale že existuje takéto
ustanovenie v zákone o konkurze a vyrovnaní. Počas priebehu pojednávania sudkyňa
tiež nevhodným a nedôstojným spôsobom komentovala vyjadrenia žalobcu, napríklad
slovami: “ Prosím ? To nemyslíte vážne pán doktor ?. Tiež neusmernila žalovaného,
keď počas prednesu návrhu žalobcom a predkladaní dôkazov, tento začal žalobcu verbálne
prerušovať. Na žiadosť žalobcu po predložení dôkazov vyjadriť sa k právnej stránke veci,
sudkyňa reagovala podráždene a tiež k tvrdeniu žalobcu o tom, že právne služby skutočne
poskytoval a že odporca vo svojom vyjadrení z 31. 07. 2006 klamal, sudkyňa
pochybovačnými úškrnmi a tiež verbálne dávala zreteľne najavo svoj negatívny postoj
k vyjadreniu žalobcu. K pocitu žalobcu, že je zaujatá, uviedla, že žalobca môže vzniesť
námietku zaujatosti, bude rada. Na doloženie svojej námietky žalobca poukázal
na ust. § 2, § 30 zákona o sudcoch a prísediacich, uznesenie Najvyššieho súdu
N dt 58/02, nález ÚS 16/00 a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca má za to,
sudkyňa v predmetnej veci v zjavnom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky
33 Ndob/15/2009
a v zjavnom rozpore s obsahom súdneho spisu vydala svojvoľné rozhodnutie, ktoré navyše
odôvodnila nelogickým a iracionálnym spôsobom. Keďže toto rozhodnutie má toľko
závažných skutkových a právnych vád, už samé o sebe vzbudzuje otázky o nezaujatosti
a nestrannosti sudkyne vo vzťahu k prejednávanej veci, resp. účastníkom konania.
Na pojednávaní dňa 13. 05. 2009 založila sudkyňa objektívne pochybnosti o svojej
nezaujatosti a nestrannosti k prejednávanej veci, resp. k účastníkom konania, a to najmä
prejudikovaním podstatnej právnej otázky predmetného súdneho sporu, urážlivým
komentovaním vyjadrení účastníka konania prednesených pred súdom, nedôstojným
správaním, ako aj prejavovaním evidentnej náklonnosti voči druhému účastníkovi konania.
Vyjadrením k námietke zaujatosti, prejavila aj svoj subjektívny postoj k prejednávanej veci,
resp. k účastníkom konania. Uvedené skutočnosti môžu vyvolávať zdanie, že sudkyňa môže
byť vystavená tlaku a ovplyvňovaniu určitých osôb, ktoré majú záujem na tom, aby žaloba
bola zamietnutá a aby žalobca nemohol uplatňovať v konkurznom konaní práva konkurzného
veriteľa a účastníka konania, a tým zasahovať do priebehu konkurzného konania, o ktorom
už i Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že v ňom práva žalobcu boli porušené.
Z uvedených dôvodov žiada, aby konajúca sudkyňa bola z prejednávania a rozhodovania veci
vylúčená.
Podaním z 12. 06. 2009 žalobca doplnil námietku zaujatosti na základe skutočnosti,
že dňa 11. 05. 2009 pri nahliadnutí do spisu zistil, na základe splnomocnenia udeleného
PhDr. E. H. dňa 17. 02. 2009 nahliadla do spisu advokátka JUDr. Ľ. B. Podľa doručenej
odpovede z Krajského súdu v Bratislave na jeho sťažnosť v tomto smere, PhDr. E. H. vec
ohľadom nahliadnutia do súdneho spisu osobne prekonzultovala so zákonnou sudkyňou.
V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako i zákonnej úpravy,
do súdneho spisu majú zásadne právo
nazerať len účastníci konania a ich zástupcovia. Výnimka je zákonom pripustená
v ust. § 44 ods.2 O. s. p., v zmysle ktorého musia byť kumulatívne splnené všetky
podmienky. Pretože PhDr. E. H., hoci je konateľkou spoločnosti W. spol. s r.o. v konkurze,
nie je účastníčkou predmetného konania, a preto zo strany Krajského súdu v Bratislave došlo
k zrejmému porušeniu zákona, pretože umožnil neoprávnenej osobe nazrieť do spisu
a dokonca je poskytol fotokópie viacerých dokumentov zo súdneho spisu. Dodatočný súhlas
sudcu s nahliadnutím do súdneho spisu niekomu inému, než účastníkovi konania, nemá spätné
účinky, pričom naviac nemožno ním konvalidovať neoprávnené nahliadnutie do spisu.
Z obsahu spisu nie sú zrejmé,
43 Ndob/15/2009
aké vážne dôvody boli preukázané pre uvedené nahliadnutie do spisu. Je však zrejmé,
že uvedeným sprístupnením spisu môžu byť vážnym spôsobom dotknuté práva účastníkov
konania, pretože zákonnej sudkyni je známe, že obaja účastníci konania vedú v súčasnosti
viacero súdnych sporov s PhDr. E. H. a pokiaľ ide o osobu žalobcu,
tento na túto skutočnosť upozornil konajúcu sudkyňu v podaní z 11. 05. 2009. Viaceré
z týchto sporov majú vecnú súvislosť s predmetným konaním, a preto oboznamovanie
uvedenej konateľky úpadcu s obsahom súdneho spisu je v evidentnom rozpore s oprávnenými
záujmami účastníkov konania. Z obsahu spisu nevyplýva, či sudkyňa urobila potrebné úkony
smerujúce k zisteniu, či zákonné podmienky pre sprístupnenie spisu sú splnené. Naviac
na pojednávaní 13. 05. 2009 žalobca navrhol vypočutie uvedenej PhDr. E. H. ako svedka a aj
z tohto dôvodu je prekvapivé, že konajúca sudkyňa „po osobnej konzultácii“ udelila súhlas
k nahliadnutiu do spisu, a to v čase, keď už voči nej bola vznesená námietka zaujatosti, kedy
bola oprávnená robiť len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Pri nahliadnutí
do spisu boli uvedenej PhDr. E. H., resp. jej právnej zástupkyni, vyhotovené
aj fotokópie dokumentov, čím došlo k zrejmému porušeniu zákona. Uvedeným postupom
bola tak porušená základná garancia, ktorá je súčasťou základného práva na súdnu ochranu,
či práva na spravodlivé súdne konanie, ktorá napovedá o zjavne nezákonnom a svojvoľnom
postupe konajúcej sudkyne.
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. T. P. vo vyjadrení k podanej námietke
zaujatosti uviedla, že nie je zaujatá, nemá vzťah k prejednávanej veci,
ani k účastníkom konania. Žalobcu, žalovaného ani konateľku žalovaného p. H. nepozná.
Nespochybňuje skutočnosť, že žalobca si vyhotovil zvukový záznam z pojednávania
oprávnene, avšak postupoval tak bez vedomia súdu. Pri prejednávaní sporu postupovala tak,
ako pri všetkých ostatných sporoch podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, nestranne,
bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Skutočnosti ne zodpovedá, že na pojednávaní 13. 05. 2009 prejudikovala svoje rozhodnutie
o podstatnej právnej otázke predmetného sporu, a to, že písomné uznanie dlžníka
z 13. 09. 2005 je neplatný právny úkon. Už vo svojom rozhodnutí z 06. 12. 2006 uviedla,
že v čase uznania dlhu bol v konkurznom konaní úpadcu ustanovený predbežný správca,
ktorý nedal súhlas na takýto právny úkon, preto je uznanie dlhu podľa § 9c ZKV neplatný
právny úkon. Keďže žalobca, okrem tohto dôkazu žiaden iný dôkaz na preukázanie
oprávnenosti svojho nároku nepredložil, v zmysle § 100 O. s. p. účastníkom uviedla,
ako sa na základe preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci a vyzvala žalobcu,
53 Ndob/15/2009
aby predložil ďalšie dôkazy, prípadne navrhol ďalšie dokazovanie. Priebeh konania určuje
sudca a je len na sudcovi, aký spôsob vedenia konania zvolí. Predložený dôkaz – uznanie –
nie je podľa jej názoru dostačujúce, čo však neznamená, že žalobca nemôže ďalej trvať
na odlišnej právnej argumentácii. Žalobcovi nebolo odňaté právo predniesť svoj návrh
a navrhnúť ďalšie dokazovanie. Bolo mu umožnené, aby mohol náležite právne
argumentovať. Nebolo mu odňaté právo vyjadriť sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať
dôkazy na ich vyvrátenie a zakladať do súdneho spisu doklady, ktoré považuje za dôležité.
Priebeh pojednávania určuje súd a jej snahou bolo usmerniť žalobcu, aby sa vyjadroval
k meritu veci. Žalobca čítaním odôvodnenia rozhodnutia NS SR, ktorý je súčasťou súdneho
spisu, zbytočne predlžoval pojednávanie. Je pravdou, že počas prednášania návrhu žalobcu
vstúpila do jeho prednesu. Táto skutočnosť nie je uvedená v zápisnici z pojednávania,
pretože to nepovažovala za dôležité. Taktiež nepovažovala za dôležité protokolovať,
že žalobca požiadal, aby predloženie jednotlivých dôkazov protokolovala tak,
aby bolo zrejmé, čo zakladá do spisu. Tiež nepovažovala za dôležité zaprotokolovať,
že po navrhnutí svedkov zo strany žalobcu a po jej upozornení, aby si na budúce pojednávanie
pripravil otázky na svedkov, jej žalobca povedal, aby ho nepoučovala, veď on je advokát
a to vie. Žalovaný počas prednesu návrhu žalobcom vstúpil do tohto prednesu jedinou vetou,
a to vtedy, keď žalobca zakladal do súdneho spisu opakovane množstvo dokladov, ktorými
chcel preukázať, že pre úpadcu vykonávala právne služby. Žalovaný k tomu iba uviedol,
že nespochybňuje vykonanie právnych služieb zo strany žalobcu, avšak nemá z jeho strany
žiadne vyúčtovanie týchto služieb, a preto zakladanie všetkých dokladov je zbytočné. Žiadal
žalobcu, aby vykonanie uplatnených oprávnených ´úkonov preukázal. Napriek tejto výhrade
žalovaného, žalobcovi bolo umožnené založenie všetkých dokladov do spisu. Žalobca počas
celého pojednávania svojím arogantným, poučovacím vystupovaním spôsobil,
že celé pojednávanie sa viedlo v napätej atmosfére, čo sa určite prejavilo na vystupovaní
všetkých zúčastnených strán. Žalobcu viackrát upozornila, aby nepoučoval súd, ako má viesť
pojednávanie. Za celý čas pojednávania žalovaný nemal možnosť sa k návrhu vyjadriť,
pretože počas celého pojednávania sa k veci vyjadroval žalobca. Nie si vedomá,
že by žalovaný nahlas komentoval vyjadrenia žalobcu. Žalobca sám priznal, že žiadne
vyúčtovanie úkonov, ani špecifikáciu nemá. Pokiaľ ide o jej rozhodnutie z 06. 12.2006
žalobca využil všetky opravné prostriedky, rozhodnutie bolo zrušené a vrátené na ďalšie
konanie. Vydané rozhodnutie v žiadnom prípade nebolo svojvoľné a vychádzalo z jediného
dôkazu, ktorý predložil žalobca, a to uznania z 13. 09. 2005. Ako bolo zistené
63 Ndob/15/2009
aj na pojednávaní 13. 05. 2009 iný dôkaz zatiaľ žalobca nepredložil. Sám priznal že žiadne
vyúčtovanie úkonov, ani špecifikáciu nemá. Preto jeho námietku považuje za účelovú.
K doplneniu námietok zaujatosti sudkyňa uviedla, že dňa 19. 05. 2009 dala písomný
súhlas k nahliadnutiu do súdneho spisu, a to v súlade s § 44 ods. 2 O. s. p., pretože
ide o konateľku úpadcu, ktorý nestratil spôsobilosť na právne úkony a je účastníčkou
konkurzného konania. Podanie námietky zaujatosti nebráni súdu uskutočniť iné úkony
pred jej predložením nadriadenému súdu. Má za to, že nahliadnutím p. H.
do súdneho spisu nemôžu byť dotknuté záujmy žalobcu, a to predovšetkým z toho dôvodu,
že sám žalobca ju navrhol za svedka. O tom, že p. H. si dala vyhotoviť kópie
zo súdneho spisu nemá žiadnu vedomosť. Na sťažnosť k tejto skutočnosti dostal žalobca
odpoveď podpredsedu krajského súdu. O tom, že medzi žalobcom a uvedenou p. H.
prebiehajú iné súdne spory nič nevie, a túto nepozná. K nahliadnutiu do súdneho spisu
dňa 17. 02. 2009 súhlas nedávala. Pre objektívne posúdenie navrhuje, aby sa k priebehu
pojednávania vyjadril i žalovaný. Má za to, že sú dané dostatočné záruky pre vylúčenie
akejkoľvek pochybnosti pre jej zaujatosť. Žalobcovi nič nebráni trvať na odlišnej právnej
argumentácii, nestotožniť sa so sudcom a využiť všetky oprávnené prostriedky na presadenie
svojich záujmov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal námietku zaujatosti v zmysle § 16 O. s. p.
a po preskúmaní spisového materiálu na podklade námietky žalobcu dospel k záveru,
že nie sú dôvody na spochybnenie nezaujatosti uvedenej sudkyne v prejednávaní
a rozhodovaní veci, pre ktoré by táto bola vylúčená.
Podľa § 14 ods.1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá u sudcu, ktorý má vec prejednať a o veci
rozhodnúť, taký vzťah jeho osobného záujmu k veci, účastníkom, alebo ich zástupcom,
ktorý by napriek snahe o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Pomer
sudcu k účastníkom alebo ich zástupcom môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom
alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorý môže byť pozitívny, resp. negatívny. Za pomer k veci
ako okolnosti rovnakého významu ako pomer k účastníkovi, ktorý vyplýva predovšetkým
z priameho právneho záujmu sudcu k prejednávanej veci, možno v zmysle uvedeného
73 Ndob/15/2009
považovať taký pomer, kedy by sudca bol sám účastníkom konania, alebo rozhodnutím súdu
by bol priamo dotknutý na svojich právach.
Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcu v konaní sa prejavuje v dvoch
aspektoch. Ide o subjektívne kritérium, ktoré sa zakladá na osobnom presvedčení jednotlivého
sudcu v danej veci, a o kritérium objektívne, ktoré spočíva v ubezpečení sa, či sudca
poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere.
Z hľadiska subjektívneho musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná,
až kým sa nepreukáže opak. Naproti tomu z hľadiska objektívneho, musí byť oddelene
od osobného správania sa sudcu zistené, že tu existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolať
pochybnosti o jeho nestrannosti.
Pri rozhodovaní, či v danom prípade existuje oprávnený dôvod obávať sa,
že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko dotknutého účastníka dôležité,
ale nie rozhodujúce. Rozhodujúce je, či tento dôvod, resp. obava môže byť považovaná
za objektívne oprávnenú ( rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Wettstein proti
Švajčiarsku, č. 33958/96, ECHR 2000-XII ).
Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je tiež zrejmé, že skutkovým
dôvodom spôsobilým na námietku zaujatosti je tiež taká skutková okolnosť spočívajúca
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, ktorú treba považovať za nezákonnú.
Dôvodom vylúčenia sudcu, ktorý by mal spočívať v spôsobe, akým tento koná
a rozhoduje, môže byť však iba také zistenie, pre ktoré je možno objektívne pochybovať
o nezaujatosti namietaného sudcu.
Takéto pochybnosti môžu byť vyvolané, tiež tým, že sa sudca dopustí viacerých
závažných procesných pochybení, ktoré by poškodzovali niektorého účastníka, napr. tým,
že mu v prejednávanej veci opakovane vadným postupom znemožnil realizáciu niektorého
zákonného procesného práva a v dôsledku toho tiež porušil povinnosť zabezpečiť účastníkom
rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
I keď v predmetnej veci došlo zo strany konajúcej sudkyne pri pojednávaní,
ktoré sa konalo 06. 12. 2006 bez účasti žalobcu, k procesnému pochybeniu, ktorá skutočnosť
bola i dôvodom pre zrušenie rozsudku vydaného na tomto pojednávaní, neboli zistené
83 Ndob/15/2009
iné závažné procesné pochybenia, ku ktorým na základe podanej námietky zaujatosti mohol
Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadnuť.
Nemožno totiž súhlasiť so žalobcom, že uvedené rozhodnutie vykazuje znaky
svojvôle, pretože z objektívneho hľadiska zaujatosť sudcu nezakladá odlišnosť právneho
názoru sudkyne prezentovaného v uvedenom rozhodnutí, s právnym názorom žalobcu vo veci
samej.
Taktiež vychádzajúc z tvrdení žalobcu o správaní sa konajúcej sudkyne
na pojednávaní 13. 05. 2009, ako i jej vyjadrenia k priebehu pojednávania a tiež zápisnice
z priebehu tohto pojednávania, nezistil Najvyšší súd Slovenskej republiky pri vedení
pojednávania žiadne závažné pochybenia, ktorými by žalobcovi boli upreté jeho zákonné
práva, resp. by účastníkom neboli zabezpečené rovnaké možnosti, pre ktoré by bolo možné
vyvodiť tiež, že vzbudzujú pochybnosti o zaujatosti konajúcej sudkyne.
K ďalším dôvodom zaujatosti sudkyne, uvedeným v doplnení podanej námietky
zaujatosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky neprihliadol, pretože ako vyplýva z obsahu
spisu, žalobca sa o týchto dozvedel dňa 11. 05. 2009 pri nahliadnutí do spisu, pre ktorý dôvod
boli dňa 15. 06. 2009 uplatnené až po uplynutí zákonnej 15- dňovej lehoty, v ktorom prípade
sa vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu nepredkladá.
Vzhľadom na to, že neboli dané dôvody, pre ktoré by sudkyňa mala
byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
podanej námietke nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 09. júla 2009
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková
93 Ndob/15/2009