Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ndob/15/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky 3

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. M. B. advokát, K. X.

B., zast. Mgr. M. L. advokátkou, X. B., K. proti žalovanému JUDr. T. V., N. X., B., správca

konkurznej podstaty úpadcu W. spol. s. r. o. v konkurze, zast. JUDr. J. H. advokátom,

X., P., H. , o určenie pravosti pohľadávky vo výške

196 280,48 Eur, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. , takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. T. P. nie je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave

pod č. k. .

O d ô v o d n e n i e:

Žalobca na pojednávaní dňa 13. 05. 2009 vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni

Krajského súdu v Bratislave JUDr. T. P., ktorú odôvodnila tým,

že táto svojim nezákonným postupom a vyjadreniami v predmetnom konaní vzbudzuje

dôvodné pochybnosti o svojej nezaujatosti a nestrannosti. Uviedol, že sudkyňa v predmetnej

veci vyniesla rozsudok už na prvom pojednávaní, na ktoré žalobca svoju neúčasť riadne

ospravedlnil a skutočnosť, že uvedeným postupom bola žalobcovi odňatá možnosť konať

23

pred súdom a ústavné právo na spravodlivý proces potvrdil i odvolací súd, ktorý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil, pričom konštatoval, že viaceré závery súdu prvého stupňa

sú nesprávne a nemajú oporu v spisovom materiáli ani v právnom poriadku Slovenskej

republiky. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako i konštantnej

judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa

napĺňa znaky svojvoľného rozhodnutia, ktorým sa podľa názoru žalobcu konajúca sudkyňa

dopustila viacerých závažných disciplinárnych previnení. V dôsledku nezákonného

rozhodnutia sudkyne si žalobca po dobu takmer dvoch rokov nemohol v konkurznom konaní

vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. uplatňovať svoje práva

konkurzného veriteľa a účastníka konania, v dôsledku čoho sa nemohol napríklad zúčastniť

na hlasovaní o odvolaní správcu konkurznej podstaty, t. j. žalovaného v tomto súdnom

konaní, ktorý si na škodu konkurzných veriteľov neplní svoje zákonné povinnosti. Žalobca

na pojednávaní v predmetnej veci konanom dňa 13. 05. 2009, t. j. na prvom pojednávaní,

ktorého sa zúčastnil, z viacerých vyjadrení sudkyne nadobudol vážne pochybnosti

o jej nezaujatosti a nestrannosti vo vzťahu k prejednávanej veci, resp. k účastníkom konania.

Uviedol, že sudkyňa hneď v úvode pojednávania, bez vypočutia účastníkov a vykonania

dôkazov prejudikovala svoje rozhodnutie o podstatnej právnej otázke predmetného sporu,

keď písomné uznanie dlhu dlžníka s úradne osvedčeným podpisom označila za neplatný

právny úkon, čo dokazuje doložený zvukový záznam z pojednávania. Z tohto je tiež zrejmé,

že po upozornení žalobcu, že prejudikovala svoje rozhodnutie čo je nezákonné, sa sudkyňa

začala brániť tým, že nepovedala, že to považuje za neplatné, ale že existuje takéto

ustanovenie v zákone o konkurze a vyrovnaní. Počas priebehu pojednávania sudkyňa

tiež nevhodným a nedôstojným spôsobom komentovala vyjadrenia žalobcu, napríklad

slovami: “ Prosím ? To nemyslíte vážne pán doktor ?. Tiež neusmernila žalovaného,

keď počas prednesu návrhu žalobcom a predkladaní dôkazov, tento začal žalobcu verbálne

prerušovať. Na žiadosť žalobcu po predložení dôkazov vyjadriť sa k právnej stránke veci,

sudkyňa reagovala podráždene a tiež k tvrdeniu žalobcu o tom, že právne služby skutočne

poskytoval a že odporca vo svojom vyjadrení z 31. 07. 2006 klamal, sudkyňa

pochybovačnými úškrnmi a tiež verbálne dávala zreteľne najavo svoj negatívny postoj

k vyjadreniu žalobcu. K pocitu žalobcu, že je zaujatá, uviedla, že žalobca môže vzniesť

námietku zaujatosti, bude rada. Na doloženie svojej námietky žalobca poukázal

na ust. § 2, § 30 zákona o sudcoch a prísediacich, uznesenie Najvyššieho súdu

N dt 58/02, nález ÚS 16/00 a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca má za to,

sudkyňa v predmetnej veci v zjavnom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky

33

a v zjavnom rozpore s obsahom súdneho spisu vydala svojvoľné rozhodnutie, ktoré navyše

odôvodnila nelogickým a iracionálnym spôsobom. Keďže toto rozhodnutie má toľko

závažných skutkových a právnych vád, už samé o sebe vzbudzuje otázky o nezaujatosti

a nestrannosti sudkyne vo vzťahu k prejednávanej veci, resp. účastníkom konania.

Na pojednávaní dňa 13. 05. 2009 založila sudkyňa objektívne pochybnosti o svojej

nezaujatosti a nestrannosti k prejednávanej veci, resp. k účastníkom konania, a to najmä

prejudikovaním podstatnej právnej otázky predmetného súdneho sporu, urážlivým

komentovaním vyjadrení účastníka konania prednesených pred súdom, nedôstojným

správaním, ako aj prejavovaním evidentnej náklonnosti voči druhému účastníkovi konania.

Vyjadrením k námietke zaujatosti, prejavila aj svoj subjektívny postoj k prejednávanej veci,

resp. k účastníkom konania. Uvedené skutočnosti môžu vyvolávať zdanie, že sudkyňa môže

byť vystavená tlaku a ovplyvňovaniu určitých osôb, ktoré majú záujem na tom, aby žaloba

bola zamietnutá a aby žalobca nemohol uplatňovať v konkurznom konaní práva konkurzného

veriteľa a účastníka konania, a tým zasahovať do priebehu konkurzného konania, o ktorom

už i Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že v ňom práva žalobcu boli porušené.

Z uvedených dôvodov žiada, aby konajúca sudkyňa bola z prejednávania a rozhodovania veci

vylúčená.

Podaním z 12. 06. 2009 žalobca doplnil námietku zaujatosti na základe skutočnosti,

že dňa 11. 05. 2009 pri nahliadnutí do spisu zistil, na základe splnomocnenia udeleného

PhDr. E. H. dňa 17. 02. 2009 nahliadla do spisu advokátka JUDr. Ľ. B. Podľa doručenej

odpovede z Krajského súdu v Bratislave na jeho sťažnosť v tomto smere, PhDr. E. H. vec

ohľadom nahliadnutia do súdneho spisu osobne prekonzultovala so zákonnou sudkyňou.

V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako i zákonnej úpravy,

do súdneho spisu majú zásadne právo

nazerať len účastníci konania a ich zástupcovia. Výnimka je zákonom pripustená

v ust. , v zmysle ktorého musia byť kumulatívne splnené všetky

podmienky. Pretože PhDr. E. H., hoci je konateľkou spoločnosti W. spol. s r.o. v konkurze,

nie je účastníčkou predmetného konania, a preto zo strany Krajského súdu v Bratislave došlo

k zrejmému porušeniu zákona, pretože umožnil neoprávnenej osobe nazrieť do spisu

a dokonca je poskytol fotokópie viacerých dokumentov zo súdneho spisu. Dodatočný súhlas

sudcu s nahliadnutím do súdneho spisu niekomu inému, než účastníkovi konania, nemá spätné

účinky, pričom naviac nemožno ním konvalidovať neoprávnené nahliadnutie do spisu.

Z obsahu spisu nie sú zrejmé,

43

aké vážne dôvody boli preukázané pre uvedené nahliadnutie do spisu. Je však zrejmé,

že uvedeným sprístupnením spisu môžu byť vážnym spôsobom dotknuté práva účastníkov

konania, pretože zákonnej sudkyni je známe, že obaja účastníci konania vedú v súčasnosti

viacero súdnych sporov s PhDr. E. H. a pokiaľ ide o osobu žalobcu,

tento na túto skutočnosť upozornil konajúcu sudkyňu v podaní z 11. 05. 2009. Viaceré

z týchto sporov majú vecnú súvislosť s predmetným konaním, a preto oboznamovanie

uvedenej konateľky úpadcu s obsahom súdneho spisu je v evidentnom rozpore s oprávnenými

záujmami účastníkov konania. Z obsahu spisu nevyplýva, či sudkyňa urobila potrebné úkony

smerujúce k zisteniu, či zákonné podmienky pre sprístupnenie spisu sú splnené. Naviac

na pojednávaní 13. 05. 2009 žalobca navrhol vypočutie uvedenej PhDr. E. H. ako svedka a aj

z tohto dôvodu je prekvapivé, že konajúca sudkyňa „po osobnej konzultácii“ udelila súhlas

k nahliadnutiu do spisu, a to v čase, keď už voči nej bola vznesená námietka zaujatosti, kedy

bola oprávnená robiť len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Pri nahliadnutí

do spisu boli uvedenej PhDr. E. H., resp. jej právnej zástupkyni, vyhotovené

aj fotokópie dokumentov, čím došlo k zrejmému porušeniu zákona. Uvedeným postupom

bola tak porušená základná garancia, ktorá je súčasťou základného práva na súdnu ochranu,

či práva na spravodlivé súdne konanie, ktorá napovedá o zjavne nezákonnom a svojvoľnom

postupe konajúcej sudkyne.

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. T. P. vo vyjadrení k podanej námietke

zaujatosti uviedla, že nie je zaujatá, nemá vzťah k prejednávanej veci,

ani k účastníkom konania. Žalobcu, žalovaného ani konateľku žalovaného p. H. nepozná.

Nespochybňuje skutočnosť, že žalobca si vyhotovil zvukový záznam z pojednávania

oprávnene, avšak postupoval tak bez vedomia súdu. Pri prejednávaní sporu postupovala tak,

ako pri všetkých ostatných sporoch podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, nestranne,

bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Skutočnosti ne zodpovedá, že na pojednávaní 13. 05. 2009 prejudikovala svoje rozhodnutie

o podstatnej právnej otázke predmetného sporu, a to, že písomné uznanie dlžníka

z 13. 09. 2005 je neplatný právny úkon. Už vo svojom rozhodnutí z 06. 12. 2006 uviedla,

že v čase uznania dlhu bol v konkurznom konaní úpadcu ustanovený predbežný správca,

ktorý nedal súhlas na takýto právny úkon, preto je uznanie dlhu podľa § 9c ZKV neplatný

právny úkon. Keďže žalobca, okrem tohto dôkazu žiaden iný dôkaz na preukázanie

oprávnenosti svojho nároku nepredložil, v zmysle účastníkom uviedla,

ako sa na základe preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci a vyzvala žalobcu,

53

aby predložil ďalšie dôkazy, prípadne navrhol ďalšie dokazovanie. Priebeh konania určuje

sudca a je len na sudcovi, aký spôsob vedenia konania zvolí. Predložený dôkaz – uznanie –

nie je podľa jej názoru dostačujúce, čo však neznamená, že žalobca nemôže ďalej trvať

na odlišnej právnej argumentácii. Žalobcovi nebolo odňaté právo predniesť svoj návrh

a navrhnúť ďalšie dokazovanie. Bolo mu umožnené, aby mohol náležite právne

argumentovať. Nebolo mu odňaté právo vyjadriť sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať

dôkazy na ich vyvrátenie a zakladať do súdneho spisu doklady, ktoré považuje za dôležité.

Priebeh pojednávania určuje súd a jej snahou bolo usmerniť žalobcu, aby sa vyjadroval

k meritu veci. Žalobca čítaním odôvodnenia rozhodnutia NS SR, ktorý je súčasťou súdneho

spisu, zbytočne predlžoval pojednávanie. Je pravdou, že počas prednášania návrhu žalobcu

vstúpila do jeho prednesu. Táto skutočnosť nie je uvedená v zápisnici z pojednávania,

pretože to nepovažovala za dôležité. Taktiež nepovažovala za dôležité protokolovať,

že žalobca požiadal, aby predloženie jednotlivých dôkazov protokolovala tak,

aby bolo zrejmé, čo zakladá do spisu. Tiež nepovažovala za dôležité zaprotokolovať,

že po navrhnutí svedkov zo strany žalobcu a po jej upozornení, aby si na budúce pojednávanie

pripravil otázky na svedkov, jej žalobca povedal, aby ho nepoučovala, veď on je advokát

a to vie. Žalovaný počas prednesu návrhu žalobcom vstúpil do tohto prednesu jedinou vetou,

a to vtedy, keď žalobca zakladal do súdneho spisu opakovane množstvo dokladov, ktorými

chcel preukázať, že pre úpadcu vykonávala právne služby. Žalovaný k tomu iba uviedol,

že nespochybňuje vykonanie právnych služieb zo strany žalobcu, avšak nemá z jeho strany

žiadne vyúčtovanie týchto služieb, a preto zakladanie všetkých dokladov je zbytočné. Žiadal

žalobcu, aby vykonanie uplatnených oprávnených ´úkonov preukázal. Napriek tejto výhrade

žalovaného, žalobcovi bolo umožnené založenie všetkých dokladov do spisu. Žalobca počas

celého pojednávania svojím arogantným, poučovacím vystupovaním spôsobil,

že celé pojednávanie sa viedlo v napätej atmosfére, čo sa určite prejavilo na vystupovaní

všetkých zúčastnených strán. Žalobcu viackrát upozornila, aby nepoučoval súd, ako má viesť

pojednávanie. Za celý čas pojednávania žalovaný nemal možnosť sa k návrhu vyjadriť,

pretože počas celého pojednávania sa k veci vyjadroval žalobca. Nie si vedomá,

že by žalovaný nahlas komentoval vyjadrenia žalobcu. Žalobca sám priznal, že žiadne

vyúčtovanie úkonov, ani špecifikáciu nemá. Pokiaľ ide o jej rozhodnutie z 06. 12.2006

žalobca využil všetky opravné prostriedky, rozhodnutie bolo zrušené a vrátené na ďalšie

konanie. Vydané rozhodnutie v žiadnom prípade nebolo svojvoľné a vychádzalo z jediného

dôkazu, ktorý predložil žalobca, a to uznania z 13. 09. 2005. Ako bolo zistené

63

aj na pojednávaní 13. 05. 2009 iný dôkaz zatiaľ žalobca nepredložil. Sám priznal že žiadne

vyúčtovanie úkonov, ani špecifikáciu nemá. Preto jeho námietku považuje za účelovú.

K doplneniu námietok zaujatosti sudkyňa uviedla, že dňa 19. 05. 2009 dala písomný

súhlas k nahliadnutiu do súdneho spisu, a to v súlade s , pretože

ide o konateľku úpadcu, ktorý nestratil spôsobilosť na právne úkony a je účastníčkou

konkurzného konania. Podanie námietky zaujatosti nebráni súdu uskutočniť iné úkony

pred jej predložením nadriadenému súdu. Má za to, že nahliadnutím p. H.

do súdneho spisu nemôžu byť dotknuté záujmy žalobcu, a to predovšetkým z toho dôvodu,

že sám žalobca ju navrhol za svedka. O tom, že p. H. si dala vyhotoviť kópie

zo súdneho spisu nemá žiadnu vedomosť. Na sťažnosť k tejto skutočnosti dostal žalobca

odpoveď podpredsedu krajského súdu. O tom, že medzi žalobcom a uvedenou p. H.

prebiehajú iné súdne spory nič nevie, a túto nepozná. K nahliadnutiu do súdneho spisu

dňa 17. 02. 2009 súhlas nedávala. Pre objektívne posúdenie navrhuje, aby sa k priebehu

pojednávania vyjadril i žalovaný. Má za to, že sú dané dostatočné záruky pre vylúčenie

akejkoľvek pochybnosti pre jej zaujatosť. Žalobcovi nič nebráni trvať na odlišnej právnej

argumentácii, nestotožniť sa so sudcom a využiť všetky oprávnené prostriedky na presadenie

svojich záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal námietku zaujatosti v zmysle

a po preskúmaní spisového materiálu na podklade námietky žalobcu dospel k záveru,

že nie sú dôvody na spochybnenie nezaujatosti uvedenej sudkyne v prejednávaní

a rozhodovaní veci, pre ktoré by táto bola vylúčená.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá u sudcu, ktorý má vec prejednať a o veci

rozhodnúť, taký vzťah jeho osobného záujmu k veci, účastníkom, alebo ich zástupcom,

ktorý by napriek snahe o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Pomer

sudcu k účastníkom alebo ich zástupcom môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom

alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorý môže byť pozitívny, resp. negatívny. Za pomer k veci

ako okolnosti rovnakého významu ako pomer k účastníkovi, ktorý vyplýva predovšetkým

z priameho právneho záujmu sudcu k prejednávanej veci, možno v zmysle uvedeného

73

považovať taký pomer, kedy by sudca bol sám účastníkom konania, alebo rozhodnutím súdu

by bol priamo dotknutý na svojich právach.

Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcu v konaní sa prejavuje v dvoch

aspektoch. Ide o subjektívne kritérium, ktoré sa zakladá na osobnom presvedčení jednotlivého

sudcu v danej veci, a o kritérium objektívne, ktoré spočíva v ubezpečení sa, či sudca

poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere.

Z hľadiska subjektívneho musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná,

až kým sa nepreukáže opak. Naproti tomu z hľadiska objektívneho, musí byť oddelene

od osobného správania sa sudcu zistené, že tu existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolať

pochybnosti o jeho nestrannosti.

Pri rozhodovaní, či v danom prípade existuje oprávnený dôvod obávať sa,

že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko dotknutého účastníka dôležité,

ale nie rozhodujúce. Rozhodujúce je, či tento dôvod, resp. obava môže byť považovaná

za objektívne oprávnenú ( rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Wettstein proti

Švajčiarsku, č. 33958/96, ECHR 2000-XII ).

Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je tiež zrejmé, že skutkovým

dôvodom spôsobilým na námietku zaujatosti je tiež taká skutková okolnosť spočívajúca

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, ktorú treba považovať za nezákonnú.

Dôvodom vylúčenia sudcu, ktorý by mal spočívať v spôsobe, akým tento koná

a rozhoduje, môže byť však iba také zistenie, pre ktoré je možno objektívne pochybovať

o nezaujatosti namietaného sudcu.

Takéto pochybnosti môžu byť vyvolané, tiež tým, že sa sudca dopustí viacerých

závažných procesných pochybení, ktoré by poškodzovali niektorého účastníka, napr. tým,

že mu v prejednávanej veci opakovane vadným postupom znemožnil realizáciu niektorého

zákonného procesného práva a v dôsledku toho tiež porušil povinnosť zabezpečiť účastníkom

rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

I keď v predmetnej veci došlo zo strany konajúcej sudkyne pri pojednávaní,

ktoré sa konalo 06. 12. 2006 bez účasti žalobcu, k procesnému pochybeniu, ktorá skutočnosť

bola i dôvodom pre zrušenie rozsudku vydaného na tomto pojednávaní, neboli zistené

83

iné závažné procesné pochybenia, ku ktorým na základe podanej námietky zaujatosti mohol

Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadnuť.

Nemožno totiž súhlasiť so žalobcom, že uvedené rozhodnutie vykazuje znaky

svojvôle, pretože z objektívneho hľadiska zaujatosť sudcu nezakladá odlišnosť právneho

názoru sudkyne prezentovaného v uvedenom rozhodnutí, s právnym názorom žalobcu vo veci

samej.

Taktiež vychádzajúc z tvrdení žalobcu o správaní sa konajúcej sudkyne

na pojednávaní 13. 05. 2009, ako i jej vyjadrenia k priebehu pojednávania a tiež zápisnice

z priebehu tohto pojednávania, nezistil Najvyšší súd Slovenskej republiky pri vedení

pojednávania žiadne závažné pochybenia, ktorými by žalobcovi boli upreté jeho zákonné

práva, resp. by účastníkom neboli zabezpečené rovnaké možnosti, pre ktoré by bolo možné

vyvodiť tiež, že vzbudzujú pochybnosti o zaujatosti konajúcej sudkyne.

K ďalším dôvodom zaujatosti sudkyne, uvedeným v doplnení podanej námietky

zaujatosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky neprihliadol, pretože ako vyplýva z obsahu

spisu, žalobca sa o týchto dozvedel dňa 11. 05. 2009 pri nahliadnutí do spisu, pre ktorý dôvod

boli dňa 15. 06. 2009 uplatnené až po uplynutí zákonnej 15- dňovej lehoty, v ktorom prípade

sa vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu nepredkladá.

Vzhľadom na to, že neboli dané dôvody, pre ktoré by sudkyňa mala

byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

podanej námietke nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 09. júla 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková

93