Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/139/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., spol. s r.o., so sídlom

v N., IČO: X., zastúpeného JUDr. M., advokátkou so sídlom v P., proti žalovaným 1/ J.,

bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. V., advokátom so sídlom v P., 2/ J., bývajúcemu v P.,

3/ U., a.s., so sídlom v B., IČO: X., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na

Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného 2/ proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 21. januára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný 2/ je povinný nahradiť žalobcovi do 3 dní trovy dovolacieho konania 46,46 €

do rúk JUDr. M., advokátky so sídlom v P..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom zo 4. apríla 2006 č.k. -226 zastavil

konanie v časti o zapretie pravosti a výšky pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcovi a v časti

o náhradu škody voči žalovanému 3/. Žalovanému 1/ uložil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť

žalobcovi 187 341,88 Sk s príslušenstvom; žalovanému 2/ uložil povinnosť v lehote 3 dní

zaplatiť žalobcovi 14 420 Sk s príslušenstvom. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Žalobcovi a žalovanému 3/ nepriznal náhradu trov konania. Napokon zamietol návrh na

nepripustenie zastupovania žalobcu JUDr. M..

Na odvolanie žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Trenčíne rozsudkom

z 25. apríla 2007 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti

zmenil tak, že žalobu zamietol; žalobcovi uložil povinnosť nahradiť v lehote 3 dní trovy

konania žalovanému 1/ v sume 36 314 Sk a žalovanému 2/ v sume 864 Sk.

Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 25. septembra

2008 sp. zn. uvedený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec vrátil

tomuto súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 21. januára 2009 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania

žalovanému 1/ potvrdil; rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti náhrady trov konania

žalovaného 2/ tak, že žalovaný 2/ je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového

konania 23,16 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk právnej zástupkyne žalobcu

JUDr. M.. Žalovanému 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho

a dovolacieho konania 57,36 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk právnej

zástupkyne žalobcu JUDr. M.. Žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho

konania voči žalovanému 1/. Vykonaným dokazovaním mal preukázaný nárok žalobcu na

ním požadované peňažné plnenie. Vychádzal z toho, že z peňažného účtu žalobcu došlo pri

výkone rozhodnutia k uspokojeniu žalovaného 1/ ako oprávneného účastníka (následne tiež

k uspokojeniu žalovaného 2/) napriek tomu, že žalobca nebol v tomto konaní povinným

subjektom. Tým sa bezdôvodne zväčšil majetok žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Odvolací súd

rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti potvrdil ( ), lebo na

strane žalovaných 1/ a 2/ došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 2/. Uplatnil

dovolacie dôvody v zmysle , a a žiadal rozsudok odvolacieho

súdu zrušiť spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie. Namietal, že konanie je postihnuté vadou v zmysle a Na

vysvetlenie dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p uviedol, že plnenie prijal

na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Prievidza z 25. februára 2000 č.k.

E 133/2007-7 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra 2000 sp. zn.

, ktoré zakladajú prekážku veci právoplatne rozsúdenej ( ).

Postupom odvolacieho súdu, ktorý rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania napriek

tomu, že sa jedná o závažnú vec, mu bola odňatá možnosť pred súdom konať. Peňažné

plnenie 14 420 Sk nie je jeho bezdôvodným obohatením (§ 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka). Vytýkal súdu a/ nevykonanie ním navrhovaného dokazovania spisom Okresného

súdu Nové Zámky sp. zn. , b/ nevyhodnotenie vykonaných dôkazov (listu

žalobcu z 10. marca 1999, potvrdenia o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkov pre

zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov z 10. marca

1999). Nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa názoru dovolateľa v tom, že súd

neprihliadol na námietku premlčania a aplikoval v znení, ktoré sa na

danú vec nevzťahuje. Dospel tiež k nesprávnym právnym záverom o prechode záväzkov

a o právnom nástupníctve po zamestnávateľovi žalovaného 1/.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý má právnické vzdelanie

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

Dovolaním žalovaného 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu

( ). Odvolací súd v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku rešpektoval

záväzný právny názor, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v zrušujúcom

rozsudku z 25. septembra 2008 sp. zn. (viď ). Odvolací

súd výrokom svojho rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné ( ).

Prípustnosť dovolania žalovaného 2/ preto z nevyplýva.

Podané dovolanie by vzhľadom na uvedené bolo procesne prípustné, len ak by

v konaní došlo k procesnej vade v zmysle Dovolací súd je v zmysle

druhá veta povinný vždy skúmať, či k tejto vade nedošlo. So zreteľom na túto

povinnosť a tiež s prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd neobmedzil len na

posudzovanie prípustnosti dovolania podľa , ale skúmal, či v konaní nedošlo

k procesnej vade v zmysle Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až c/ a e/ a g/

netvrdil a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľa v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. d/

Túto vadu vidí dovolateľ v tom, že o zaplatení 14 220 Sk, ktoré prijal ako zástupca

účastníka titulom náhrady trov, bolo už skôr rozhodnuté (pri nútenom výkone rozhodnutia).

K tomu treba uviesť, že dopadá na prípady, v ktorých súd rozhodol

napriek tomu, že mu v tom bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3

). Ak súd zistí, že v tej istej veci bolo právoplatne rozhodnuté, konanie bez ďalšieho

zastaví ( ). Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku už raz rozsúdenej veci

vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo išlo v prechádzajúcom rozhodnutí; musí ísť

o totožnosť osôb a aj o totožnosť predmetu konania, opierajúci sa o rovnaké skutkové

okolnosti. Rozhodnutie súdu o náhrade trov konania nie je spôsobilé založiť prekážku veci

právoplatne rozhodnutej (viď ) a v prípade označených rozhodnutí nejde

o totožnosť predmetu ani účastníkov konania [suma 14 420 Sk bola priznaná vo

vykonávacom konaní účastníkovi konania (teda nie žalovanému 2/, ktorý nebol účastníkom

konania, iba zástupcom účastníka konania) na základe úspechu tohto účastníka pri výkone

rozhodnutia; v prejednávanej veci je – na rozdiel od toho – plnenie 14 420 Sk požadované

priamo od žalovaného 2/, a to na základe celkom odlišného skutkového stavu (z ktorého je

vyvodzovaná povinnosť žalovaného 2/ vrátiť bezdôvodné obohatenie)]. So zreteľom na to

dospel dovolací súd k záveru, že v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. d/

Dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného 2/

pred súdom konať ( ). Podľa názoru dovolateľa malo dôjsť k tejto vade

tým, že odvolací súd prejednal jeho odvolanie bez nariadenia pojednávania. Odňatím

možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu znemožňujúci

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny

poriadok (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci a pod.).

Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje

dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania (viď a ).

Podmienky, za splnenia ktorých môže odvolací súd konať bez pojednávania, musia

vyplývať z obsahu spisu a charakteru prejednávanej veci. V danom prípade odvolací súd

nemusel doplňovať alebo opakovať dokazovanie, lebo sa stotožnil so skutkovým stavom

a právnym posúdením veci tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa. Rozhodnutiu súdu prvého

stupňa predchádzalo prejednanie veci na súdnom pojednávaní (č.l. 223 spisu) nariadenom

podľa Vychádzajúc z povahy prejednávanej veci, obsahu spisu a stanoviska

žalovaného 2/ (bez bližšej konkretizácie tvrdiaceho, že ide o „závažnú“ vec) zaujal dovolací

súd názor, že v tomto prípade nešlo o vec dôležitého verejného záujmu. Z týchto dôvodov

dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd v danom prípade nebol povinný nariadiť

pojednávanie na prejednanie veci samej a že postupoval v súlade s Procesný

postup odvolacieho súdu nezaložil procesnú vadu konania v zmysle

Pokiaľ dovolateľ namietal, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade v zmysle

tým, že odvolací súd nevyhovel návrhu na vykonanie dôkazov,

vykonané dôkazy nesprávne alebo vôbec nevyhodnotil, nesprávne zistil skutkový stav,

prípadne nevzal do úvahy aj ďalšie skutočnosti, dovolací súd uvádza, že inou vadou je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Na tzv. iné vady prihliada dovolací súd len ak je dovolanie

prípustné. I keď je vada tejto povahy dovolací dôvod, sama prípustnosť dovolania nezakladá.

K námietke, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), ktoré vidí predovšetkým v tom, že odvolací súd

„nepoužil správne znenie “, nesprávne posúdil otázku právneho

nástupníctva žalobcu a nevzal zreteľ na to, že žalovaný 2/ peňažné plnenie prijal na základe

uznesenia súdu, dovolací súd poznamenáva, že nesprávne právne posúdenie je síce

relevantným právnym dôvodom, samo osebe však prípustnosť dovolania nezakladá. Ak nie je

dovolanie procesne prípustné, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť preskúmavaniu

z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

Pre prípad, že dovolanie smeruje tiež proti výroku rozsudku odvolacieho súdu

o náhrade trov konania, dovolací súd uvádza, že dovolanie v takom prípade v uvedenej časti

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale

charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym

rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto

povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti

nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné

dovolanie proti uzneseniu ( ). Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho

súdu o trovách konania je ale vylúčená (viď ).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie

žalovaného 2/ smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému nie je tento opravný

prostriedok podľa prípustný a procesné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie

žalovaného 2/ odmietol podľa v spojení s ,

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný. So zreteľom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nezaoberal

sa dovolací súd vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému 2/, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Žalobca náhradu trov dovolacieho konania

uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho

konania spočívajúcu v odmene advokátky za 1 úkon právnej služby, ktorú mu poskytla

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalovaného 2/ (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb –

ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil

podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,20 €, čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

[§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 6,95 €)] a po pripočítaní DPH v sume 6,31 € (§ 18

ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 46,46 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 14. júla 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková