Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c5f/370731.a73825.pdf
PDF · 106.66 KB
No categories available
5Cdo/53/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 53/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. P. P.,
bývajúceho v B., 2/ H. P., bývajúcej v B., obaja zastúpení JUDr. A. L., advokátom v B., proti
odporkyni E. T., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. T., advokátom v B., o vypratanie
pivnice a uvedenie do pôvodného stavu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.
18 C 79/2001, o dovolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 31. marca 2006, sp.zn. 3 Co 137/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. marca
2006, sp.zn. 3 Co 137/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 16. decembra 2005 č.k. 18 C 79/2001 - 166
zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/, ktorým sa domáhali voči odporkyni vypratania pivnice
2
v dome na R. č. X. v B., s.č. X., na parc.č. X., X., X. o výmere X. m, patriacej k bytu
navrhovateľov. Navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
odporkyni trovy konania vo výške 8 250 Sk na účet právneho zástupcu.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ uznesením z 31. marca
2006, sp.zn. 3 Co 137/2006 ich odvolanie odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 204 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 47 ods. 1, 2 O.s.p. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že písomné
vyhotovenie napadnutého prvostupňového rozsudku bolo právnemu zástupcovi
navrhovateľov 1/, 2/ riadne doručované dňa 11.1.2006 na adresu R. a ďalší pokus o doručenie
zásielky sa uskutočnil dňa 12.1.2006. Oba pokusy o doručenie do vlastných rúk boli
bezvýsledné. Zásielku považoval za doručenú dňom 15.1.2006 a za posledný deň 15 dňovej
lehoty na možnosť podania odvolania považoval pondelok 30.1.2006. Keďže navrhovatelia
1/, 2/ podali odvolanie až dňa 13.3.2006, ich odvolanie ako oneskorene podané v zmysle
§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol. Poukázal aj na to, že podaním z 28.2.2006 právny
zástupca navrhovateľov 1/, 2/ oznámil súdu, že rozsudok mu nebol doručený a preto ho
neprevzal a zároveň požiadal, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané klientovi.
Zo spisu nevyplýva, že by rozsudok súdu prvého stupňa prevzali navrhovatelia. Na dopyt
súdu, kde sa zdržiaval v dňoch 11.1. a 12.1.2006 právny zástupca navrhovateľov 1/, 2/
nereagoval. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo žiadosti advokáta
o doručenie rozhodnutia a ani z dôvodov odvolania nevyplýva, že advokát zamestnáva osobu,
resp. poveril niekoho iného prijímaním písomnosti. Zo spisu nie je zrejmé, že by advokát
reagoval na výzvu súdu a doručil relevantný dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že sa
nezdržiaval na mieste v čase doručovania zásielky. Za daného stavu odvolací súd dospel
k záveru, že účinky doručenia písomnosti (rozsudku) nastali dňa 15.1.2006 tretím dňom
od uloženia zásielky na pošte v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/, 2/,
ktorí ho navrhli zrušiť a vec žiadali vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania vyvodzovali z toho, že rozhodnutie o odmietnutí odvolania, bolo vydané v konaní
postihnutom vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Súd im odňal možnosť konať tým, že
nimi včas podané odvolanie odmietol, hoci pre takýto procesný postup nemal zákonný dôvod.
Pri doručovaní rozhodnutia súdu prvého stupňa totiž nebol dodržaný zákonný postup
v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. nakoľko ich právnemu zástupcovi nebol riadne
doručený rozsudok súdu prvého stupňa. V čase doručovania predmetnej zásielky a jej
uloženia na pošte sa v mieste doručovania nezdržiaval, zdržiaval sa v H., kde má aj trvalý
pobyt a bol práceneschopný. Navrhovatelia 1/, 2/ poukázali aj na tú skutočnosť, že na dopyt
súdu prvého stupňa, podaním z 28.3.2006 ich právny zástupca súdu oznámil, v čase 11.1.
a 12.1.2006 pre dlhodobú práceneschopnosť a imobilitu, sa zdržiaval vo svojom rodinnom
dome v H.. Vytýkali odvolaciemu súdu aj nesprávne právne posúdenie veci.
Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či ich opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008 – ďalej len O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúce uznesenie, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Navrhovateľmi 1/, 2/ je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí ich
odvolania a preto dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľmi priamo
namietanej (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať
len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na dovolateľmi
tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti
dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
vydanie uznesenia o odmietnutí odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že
podmienky pre takýto procesný postup súdu neboli splnené.
Podľa § 158 ods. 2 O.s.p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručí
účastníkom konania prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za skutočnosť určujúcu pre začiatok lehoty
na podanie odvolania treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa.
V prejednávanej veci dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal
jednak z ustanovenia § 47 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého do vlastných rúk treba doručiť
písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak tak nariadi súd, jednak
z ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má
doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho
vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú
v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto
lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne
zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne
po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť.
Pri doručovaní súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou,
ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka
zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2
O.s.p., osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento
dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ
doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či
táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu
vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo
doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase
doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť
preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení
bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania
zdržoval.
V preskúmavanej veci je z obsahu vrátenej zásielky pripojenej k č. l. 168 spisu zrejmé,
že obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované
doručenie bol vykonaný dňa 11.1.2006, opakované doručenie bolo vykonané 12.1.2006
a zásielka bola uložená na pošte 12.1.2006. Okolnosť, že právny zástupca navrhovateľov 1/,
2/ sa v mieste doručenia zdržoval, doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretože žiaden
takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa
v mieste doručenia zdržuje“).
Právny zástupca navrhovateľov 1/, 2/ v odvolacom konaní zákonné doručenie
prvostupňového rozhodnutia namietal, a preto bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie
na zistenie tejto okolnosti. Jeho právne závery však nie je možné považovať za vecne správne.
Dovolací súd poukazuje na to, že „právo na súd“, ktorého jedným z aspektov je právo
na prístup k súdu nie je absolútne a podlieha určitým obmedzeniam, najmä pokiaľ ide
o podmienky prípustnosti opravného prostriedku. Tieto obmedzenia však nesmú zamedziť
alebo obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že by
uvedené právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Takéto obmedzenia nebudú zlučiteľné
s článkom 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ak nesledujú
legitímny cieľ, alebo ak neexistuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a cieľom,
ktorý má byť dosiahnutý (viď Horňáček proti Slovenskej republike – právo na prístup
k súdu).
Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi
súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad
a používanie zákonných ustanovení procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Preto aj všeobecný súd je povinný vykladať a používať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu
bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy
majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty
a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4
v spojení s čl. 51 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na význam práva na súdnu
ochranu v právnom štáte však pre záver o nesplnení podmienok konania nestačí iba
pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo
rozumných pochybností.
Pokiaľ teda všeobecný súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej
lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí
vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I ÚS 119/07).
Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nebol zachovaný zákonný postup určený
ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., len v prípade dodržania ktorého môže byť na pošte uložená
zásielka považovaná za doručenú. Právny zástupca navrhovateľov 1/, 2/, ktorému mala byť
zásielka s prvostupňovým rozhodnutím doručená do vlastných rúk, sa v mieste doručenia
v čase doručovania uvedenej písomnosti nezdržiaval, preto nedošlo k platnému doručeniu
tejto písomnosti. Následne nemožno vychádzať z fikcie doručenia rozhodnutia uplynutím
tretieho dňa od jeho uloženia a odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ , ktoré tento podali na pošte
13.3.2006 (č.l. 176 spisu) bolo podané včas, v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ preto
odvolací súd jeho opravný prostriedok odmietol ako oneskorene podaný, odňal mu možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu (vrátene súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania
a opravného uznesenia) vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť
považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté
uznesenia odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júla 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková