Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/53/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. P. P.,

bývajúceho v B., 2/ H. P., bývajúcej v B., obaja zastúpení JUDr. A. L., advokátom v B., proti

odporkyni E. T., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. T., advokátom v B., o vypratanie

pivnice a uvedenie do pôvodného stavu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.

, o dovolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 31. marca 2006, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. marca

2006, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 16. decembra 2005 č.k. - 166

zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/, ktorým sa domáhali voči odporkyni vypratania pivnice

2

v dome na R. č. X. v B., s.č. X., na parc.č. X., X., X. o výmere X. m, patriacej k bytu

navrhovateľov. Navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť

odporkyni trovy konania vo výške 8 250 Sk na účet právneho zástupcu.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ uznesením z 31. marca

2006, sp.zn. ich odvolanie odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 204 ods. 1

v spojení s , Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že písomné

vyhotovenie napadnutého prvostupňového rozsudku bolo právnemu zástupcovi

navrhovateľov 1/, 2/ riadne doručované dňa 11.1.2006 na adresu R. a ďalší pokus o doručenie

zásielky sa uskutočnil dňa 12.1.2006. Oba pokusy o doručenie do vlastných rúk boli

bezvýsledné. Zásielku považoval za doručenú dňom 15.1.2006 a za posledný deň 15 dňovej

lehoty na možnosť podania odvolania považoval pondelok 30.1.2006. Keďže navrhovatelia

1/, 2/ podali odvolanie až dňa 13.3.2006, ich odvolanie ako oneskorene podané v zmysle

odmietol. Poukázal aj na to, že podaním z 28.2.2006 právny

zástupca navrhovateľov 1/, 2/ oznámil súdu, že rozsudok mu nebol doručený a preto ho

neprevzal a zároveň požiadal, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané klientovi.

Zo spisu nevyplýva, že by rozsudok súdu prvého stupňa prevzali navrhovatelia. Na dopyt

súdu, kde sa zdržiaval v dňoch 11.1. a 12.1.2006 právny zástupca navrhovateľov 1/, 2/

nereagoval. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo žiadosti advokáta

o doručenie rozhodnutia a ani z dôvodov odvolania nevyplýva, že advokát zamestnáva osobu,

resp. poveril niekoho iného prijímaním písomnosti. Zo spisu nie je zrejmé, že by advokát

reagoval na výzvu súdu a doručil relevantný dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že sa

nezdržiaval na mieste v čase doručovania zásielky. Za daného stavu odvolací súd dospel

k záveru, že účinky doručenia písomnosti (rozsudku) nastali dňa 15.1.2006 tretím dňom

od uloženia zásielky na pošte v súlade s ustanovením

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/, 2/,

ktorí ho navrhli zrušiť a vec žiadali vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania vyvodzovali z toho, že rozhodnutie o odmietnutí odvolania, bolo vydané v konaní

postihnutom vadou uvedenou v Súd im odňal možnosť konať tým, že

nimi včas podané odvolanie odmietol, hoci pre takýto procesný postup nemal zákonný dôvod.

Pri doručovaní rozhodnutia súdu prvého stupňa totiž nebol dodržaný zákonný postup

v zmysle ustanovenia nakoľko ich právnemu zástupcovi nebol riadne

doručený rozsudok súdu prvého stupňa. V čase doručovania predmetnej zásielky a jej

uloženia na pošte sa v mieste doručovania nezdržiaval, zdržiaval sa v H., kde má aj trvalý

pobyt a bol práceneschopný. Navrhovatelia 1/, 2/ poukázali aj na tú skutočnosť, že na dopyt

súdu prvého stupňa, podaním z 28.3.2006 ich právny zástupca súdu oznámil, v čase 11.1.

a 12.1.2006 pre dlhodobú práceneschopnosť a imobilitu, sa zdržiaval vo svojom rodinnom

dome v H.. Vytýkali odvolaciemu súdu aj nesprávne právne posúdenie veci.

Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či ich opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( v znení do 15. októbra 2008 – ďalej len ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu ( ), alebo potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky ( ).

Navrhovateľmi 1/, 2/ je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí ich

odvolania a preto dovolanie podľa a prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , či len na skúmanie existencie vady dovolateľmi priamo

namietanej ( ), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať

len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na dovolateľmi

tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti

dovolania podľa ustanovenia

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom

konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj

vydanie uznesenia o odmietnutí odvolania podľa v prípade, že

podmienky pre takýto procesný postup súdu neboli splnené.

Podľa rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručí

účastníkom konania prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za skutočnosť určujúcu pre začiatok lehoty

na podanie odvolania treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa.

V prejednávanej veci dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal

jednak z ustanovenia , podľa ktorého do vlastných rúk treba doručiť

písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak tak nariadi súd, jednak

z ustanovenia , v zmysle ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má

doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho

vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne

zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne

po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť.

Pri doručovaní súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou,

ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka

zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2

, osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento

dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ

doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či

táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu

vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo

doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase

doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť

preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení

bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania

zdržoval.

V preskúmavanej veci je z obsahu vrátenej zásielky pripojenej k č. l. 168 spisu zrejmé,

že obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované

doručenie bol vykonaný dňa 11.1.2006, opakované doručenie bolo vykonané 12.1.2006

a zásielka bola uložená na pošte 12.1.2006. Okolnosť, že právny zástupca navrhovateľov 1/,

2/ sa v mieste doručenia zdržoval, doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretože žiaden

takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa

v mieste doručenia zdržuje“).

Právny zástupca navrhovateľov 1/, 2/ v odvolacom konaní zákonné doručenie

prvostupňového rozhodnutia namietal, a preto bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie

na zistenie tejto okolnosti. Jeho právne závery však nie je možné považovať za vecne správne.

Dovolací súd poukazuje na to, že „právo na súd“, ktorého jedným z aspektov je právo

na prístup k súdu nie je absolútne a podlieha určitým obmedzeniam, najmä pokiaľ ide

o podmienky prípustnosti opravného prostriedku. Tieto obmedzenia však nesmú zamedziť

alebo obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že by

uvedené právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Takéto obmedzenia nebudú zlučiteľné

s článkom 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ak nesledujú

legitímny cieľ, alebo ak neexistuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a cieľom,

ktorý má byť dosiahnutý (viď Horňáček proti Slovenskej republike – právo na prístup

k súdu).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi

súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad

a používanie zákonných ustanovení procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať

základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa .

Preto aj všeobecný súd je povinný vykladať a používať ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu

bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy

majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ).

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4

v spojení s ). Vzhľadom na význam práva na súdnu

ochranu v právnom štáte však pre záver o nesplnení podmienok konania nestačí iba

pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo

rozumných pochybností.

Pokiaľ teda všeobecný súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej

lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí

vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (viď nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nebol zachovaný zákonný postup určený

ustanovením , len v prípade dodržania ktorého môže byť na pošte uložená

zásielka považovaná za doručenú. Právny zástupca navrhovateľov 1/, 2/, ktorému mala byť

zásielka s prvostupňovým rozhodnutím doručená do vlastných rúk, sa v mieste doručenia

v čase doručovania uvedenej písomnosti nezdržiaval, preto nedošlo k platnému doručeniu

tejto písomnosti. Následne nemožno vychádzať z fikcie doručenia rozhodnutia uplynutím

tretieho dňa od jeho uloženia a odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ , ktoré tento podali na pošte

13.3.2006 (č.l. 176 spisu) bolo podané včas, v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ preto

odvolací súd jeho opravný prostriedok odmietol ako oneskorene podaný, odňal mu možnosť

pred súdom konať ( ).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu (vrátene súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania

a opravného uznesenia) vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť

považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté

uznesenia odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júla 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková