Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/59/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci

navrhovateľa M., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. D., advokátom so sídlom v B., proti

odporcom 1/ V., bývajúcej v B., t.č. v B., zastúpenej JUDr. Š., advokátkou so sídlom v B., 2/

H., so sídlom v B., 3/ M., so sídlom v B., o určenie neplatnosti zmluvy o prevode

vlastníctva bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. ,

o dovolaní odporcov 1/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. júna 2007

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporkyne 1/ a dovolanie odporkyne 3/ z a m i e t a v častiach smerujúcich

proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. júna 2007 sp. zn. vo

veci samej; tieto dovolania o d m i e t a vo zvyšných častiach.

Odporkyňa 1/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho

konania 47,26 € na účet JUDr. D., advokáta so sídlom v B., ktorý je vedený vo Všeobecnej

úverovej banke, a.s., č. X..

Odporkyňa 3/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho

konania 51,41 € na účet JUDr. D., advokáta so sídlom v B., ktorý je vedený vo Všeobecnej

úverovej banke, a.s., č. X..

O d ô v o d n e n i e

-2-3 Cdo 59/2008

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd domáhal určenia neplatnosti zmluvy

č. X. z 13. júna 2001, ktorú uzavreli odporcovia ohľadom prevodu vlastníctva a zriadenia

záložného práva k bytu č. X. pozostávajúcemu z troch izieb, kuchyne, kúpeľne, WC

a ostatného príslušenstva, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie D.

a nachádza sa v B. na ulici I. č. X. na II. poschodí bytového domu súpisné č. X. na parcele

č. X. zapísanej na liste vlastníctva č. X.; predmetom prevodu bol aj spoluvlastnícky podiel na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach vyššie uvedeného bytového domu a prevod

spoluvlastníckeho podielu pozemku parcely č. X. – zastavaná plocha vo výmere h (ďalej len

„zmluva o prevode vlastníctva bytu“). Navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že on a odporkyňa

1/ sú bývalí manželia – ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava

IV z 23. marca 1999 sp. zn. . Po rozvode podal návrh na zrušenie práva

spoločného nájmu bytu [ktorého sa týka zmluva o prevode vlastníctva – ďalej len „predmetný

byt“)]; jeho návrhu bolo vyhovené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo 14. apríla

2000 sp. zn. s tým, že predmetný byt bude ďalej užívať jeho bývalá manželka

(tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2000

sp. zn. ). Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora

Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30. januára 2002 sp. zn.

MCdo 51/2001 zrušil oba rozsudky o zrušení práva spoločného nájmu predmetného bytu

s odôvodnením, že súdy rozhodli bez náležitého zistenia, či ide alebo nejde o byt služobný.

Okresný súd Bratislava IV, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, rozsudkom zo

17. januára 2003 č.k. -97 návrh na zrušenie práva spoločného nájmu

predmetného bytu zamietol z dôvodu, že opodstatnenosť tohto návrhu medzičasom zanikla

(tým, že odporkyňa sa na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu stala vlastníčkou

predmetného bytu). Z týchto skutkových okolností navrhovateľ vyvodzoval neplatnosť

zmluvy o prevode vlastníctva bytu ( ) – odporkyňa 1/ v zmysle

zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemohla byť bez ďalšieho

považovaná za nájomníčku predmetného bytu a nemohla ho od vlastníka nadobudnúť do jej

vlastníctva [ o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

(ďalej len „“)].

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 11. októbra 2005 č.k. -103 zamietol

návrh a odporcom nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2002 sp. zn. MCdo 51/2001 a uviedol,

-3-3 Cdo 59/2008

že navrhovateľ nepreukázal, že predmetný byt je bytom služobným. Nepredložil totiž

rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o pridelení bytu, ani dohodu

o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu, z ktorých by vyplýval charakter predmetného bytu

ku dňu účinnosti o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom

bytov a s bytovými náhradami (ďalej len „“). Ak by aj predmetný byt

bol pôvodne služobný, stratil tento charakter. Uskutočnením výmeny bytov podľa § 715

nevznikol automaticky nájom vo vymenených bytoch, ale bolo

potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Nájomnú zmluvu uzavrel navrhovateľ s Mestskou

časťou D.; v čase jej uzavretia sa vyžadoval súhlas Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

ktoré ale takýto súhlas neudelilo. Súhlas tohto orgánu s výmenou bytov podľa § 715

nemožno považovať za jeho súhlas podľa zákona č.

Z uvedených dôvodov dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh na určenie

neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva je neopodstatnený. O trovách konania rozhodol

s poukazom na

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo 14. júna 2007 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zmluva o prevode

vlastníctva bytu je neplatná. Odporcom 1/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do

3 dní náhradu trov konania vo výške 234 603 Sk do rúk advokáta JUDr. D. a vo výške

31 564 Sk do rúk advokáta JUDr. B.. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa

považoval zmluvu o prevode vlastníctva bytu za neplatnú. Predmetný byt bol v zmysle

o hospodárení s bytmi bytom služobným a tento charakter si zachoval

aj podľa Už pred výmenou

bytov v roku 1993 bol totiž bytom služobným. Navrhovateľ nadobudol práva k nemu na

základe výmeny za jeho iný byt (tiež služobný) v Malackách. Nájomcom predmetného bytu

sa stal za trvania služobného pomeru, preto aj byt získaný výmenou je bytom služobným.

K výmene oboch služobných bytov došlo medzi dvomi nájomcami, ktorí obaja boli

v služobnom pomere policajta. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky udelilo súhlas

s touto výmenou. Predmetný byt mal jednoznačne charakter služobného bytu nielen v čase

výmeny bytov a po nej, ale aj v čase rozvodu manželstva. Nevzniklo k nemu právo

spoločného nájmu bytu, jeho výlučným nájomcom bol iba navrhovateľ (odporkyni 1/ ako jeho

– vtedy bývalej – manželke vzniklo k predmetnému bytu iba právo bývania). Pokiaľ vlastník

napriek tomu previedol vlastníctvo predmetného bytu v rozpore s § 16 ods. 1 zákona

č. na odporkyňu 1/, ktorá nikdy nebola jeho nájomníčkou, je zmluva o prevode

-4-3 Cdo 59/2008

vlastníctva bytu neplatná z dôvodu jej rozporu so zákonom ( ).

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na v spojení s

ods. 1

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa 1/ dovolanie s odôvodnením, že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Uviedla, že s navrhovateľom ako manželia užívali byt v Malackách. V roku 1993 sa s K.

dohodli na výmene bytu v Malackách za predmetný byt. So súhlasom Mestského bytového

podniku v Malackách ako prenajímateľa bytu v Malackách navrhovateľ 5. apríla 1993 s K.

uzavreli o tejto výmene dohodu ( ). Mestská časť D. uzavrela

13. decembra 1993 s navrhovateľom zmluvu o nájme predmetného bytu, na jej uzavretie ale

neudelilo súhlas Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (

Zb.). Za týchto okolností vznikol v zmysle nájomný

vzťah k predmetnému bytu; nešlo ale o nájom služobného bytu s výlučným nájomcom –

navrhovateľom, ale o nájom obecného bytu v spoločnom nájme navrhovateľa a odporkyne X./

(v čase uzavretia nájomnej zmluvy ešte spolu trvale žili). Toto právo spoločného nájmu bytu

bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo 14. apríla 2000 č.k. 23 C 62/1999-

42 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2000 sp. zn. 15 Co

252/2000 s tým, že predmetný byt bude naďalej ako výlučná nájomníčka užívať odporkyňa

1/. Za tohto právneho stavu odporkyňa 1/ uzavrela zmluvu o prevode vlastníctva bytu.

Platnosť tohto právneho úkonu sa posudzuje podľa stavu v čase jeho urobenia. V čase

uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu (8. júna 2001, resp. 13. júna 2001) bola ale

odporkyňa 1/ určená právoplatným rozhodnutím súdu za výlučnú nájomníčku predmetného

bytu, preto jeho vlastník previedol predmetný byt do jej vlastníctva v súlade so zákonom

( ). Zrušujúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 30. januára 2002 sp. zn. MCdo 51/2001 nemohol spätne vyvolať neplatnosť

zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Odporkyňa 1/ napadla rozhodnutie odvolacieho súdu aj

v časti o náhrade trov konania. Spochybnila správnosť určenia výšky náhrady trov konania

priznaných navrhovateľovi. Odvolací súd pri ich vyčíslení nesprávne vychádzal z položky č. 1

písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov účinného do 31. decembra 2005 z hodnoty predmetu

konania, ktorú stanovil podľa všeobecnej ceny bytu. Keďže predmetom sporu bolo určenie

neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, poplatok za odvolanie mal byť určený podľa

položky č. 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov účinného do 31. decembra 2005.

Odporkyňa 1/ namietala tiež nesprávne vyčíslenie trov právneho zastúpenia, nakoľko tarifná

-5-3 Cdo 59/2008

odmena advokátov bola vyčíslená podľa vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „

Z.z.“), pričom správne mala byť základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon vyčíslená

podľa vyhlášky č. Zo všetkých týchto dôvodov dovolateľka žiadala

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie aj odporkyňa 3/. Žiadala napadnutý

rozsudok zrušiť tak vo veci samej, ako aj vo výroku o jej povinnosti zaplatiť náhradu trov

konania. Podľa jej názoru je nesprávny záver odvolacieho súdu o neplatnosti zmluvy

o prevode vlastníctva bytu. Táto zmluva bola uzavretá aj so zreteľom na rozhodnutia súdov,

v zmysle ktorých bola odporkyňa 1/ určená za výlučnú nájomníčku predmetného bytu. Na

základe týchto rozhodnutí predmetný byt stratil charakter služobného bytu, lebo odporkyňa 1/

nebola zamestnankyňou Policajného zboru Slovenskej republiky. Nebol preto dôvod

neuskutočniť prevod predmetného bytu do vlastníctva odporkyne 1/. Až po rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo 51/2005 Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky potvrdilo, že navrhovateľ je zamestnaný ako policajt Policajného zboru Slovenskej

republiky a že predmetný byt mal charakter služobného bytu. Keďže odporkyňa 3/

postupovala v súlade so zákonom a po zohľadnení právoplatných rozsudkov, nie je dôvod,

aby platila náhradu trov konania vo výške určenej odvolacím súdom.

Navrhovateľ sa samostatne vyjadril tak k dovolaniu odporkyne 1/, ako aj odporkyne 3/.

Obe dovolania žiadal zamietnuť. Podľa jeho názoru je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

vecne správny. Tvrdenia dovolateliek, že nie sú dané dôvody zakladajúce neplatnosť zmluvy

o prevode vlastníctva bytu, sú neopodstatnené. Nesúhlasil ani s námietkou dovolateliek

o nesprávnom rozhodnutí o náhrade trov konania. Žiadal, aby dovolací súd uložil

odporkyniam 1/ a 3/ povinnosť nahradiť mu trovy dovolacieho konania, ktoré spočívajú

v odmene jeho právneho zástupcu za 4 úkony právnej služby celkom vo výške 47 496 Sk.

Odporca 2/ sa vo vyjadrení k dovolaniu odporkyne 1/ stotožnil s dôvodmi jej dovolania

a navrhol tomuto dovolaniu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníčky konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý

-6-3 Cdo 59/2008

rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

a dospel k záveru, že obe dovolania treba zamietnuť v častiach, ktoré smerujú proti výroku

napadnutého rozsudku vo veci samej, a odmietnuť vo zvyšných častiach.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta sa dovolací

súd zaoberal otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v a tzv. inou procesnou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Dovolateľky žiadnu z týchto procesných vád nenamietali a vada tejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Odporkyne 1/ a 3/ v dovolaniach uplatnili dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/

Podľa ich názoru spočíva napadnuté rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Pre správne právne posúdenie prejednávanej veci bolo podstatným vyriešenie otázky, či

predmetný byt bol v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu bytom služobným

(v ktorom výlučným nájomcom bol navrhovateľ) alebo obecným (spoločnými nájomcami

ktorého boli spoločne navrhovateľ a odporkyňa 1/).

Podľa je služobným bytom byt, ktorého nájomca

vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Podľa § 1 ods. 2 písm. f/ zákona

-7-3 Cdo 59/2008

č. služobným bytom je byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,

Federálnym ministerstvom vnútra alebo Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu

účinnosti tohto zákona je policajt Policajného zboru Slovenskej republiky, Federálneho

policajného zboru alebo Zboru hradnej polície alebo príslušník Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky. V zmysle nájomcom

služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu

viazaný, a v mieste výkonu práce nie je vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo

spoločným nájomcom iného bytu, rodinného domu alebo bytového domu. Na uzavretie

nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú

nájomca vykonáva prácu, ak tento orgán alebo fyzická alebo právnická osoba nie je zároveň

prenajímateľom.

K dovolaniu odporkyne 1/ (jeho časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho

súdu vo veci samej) treba na úvod uviesť, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že pred

výmenou bytov v roku 1993 (t.j. výmenou bytu v Malackách užívaného navrhovateľom

a odporkyňou 1/ za predmetný byt), mali oba vymieňané byty charakter služobných bytov

( ) a že navrhovateľ bol „príslušníkom“ v zmysle

(v tejto súvislosti viď potvrdenie Policajného zboru

Slovenskej republiky na č.l. 89 spisu). Spornou bola otázka charakteru predmetného bytu

v čase zániku manželstva navrhovateľa a odporkyne 1/.

Z hľadiska vyriešenia tejto spornej otázky považovala odporkyňa 1/ za významné, že

Mestská časť D. uzavrela 13. decembra 1993 s navrhovateľom zmluvu o nájme predmetného

bytu, na uzavretie ktorej ale neudelilo súhlas Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 1

ods. 4 ). Podľa právneho názoru odporkyne 1/ vzniklo za týchto

okolností navrhovateľovi a odporkyni 1/ k predmetnému bytu právo spoločného nájmu

(obecného) bytu v zmysle .

V súvislosti s uvedeným názorom odporkyne 1/ poukazuje dovolací súd na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2007 sp. zn. , ktorý bol

publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 17/2008 a tiež uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 34/2008. V zmysle tohto

rozsudku ku dňu splnenia dohody o výmene bytov vstupujú účastníci dohody vo výmenou

-8-3 Cdo 59/2008

získaných bytoch do nájomného pomeru založeného medzi prenajímateľom a pôvodnými

nájomcami. V rovnakom čase (súčasne) im zaniká doterajší nájomný vzťah k vymieňanému

bytu. Podmienkou vzniku nájomného vzťahu k výmenou získanému bytu nie je uzatvorenie

novej nájomnej zmluvy, k takejto zmene nová nájomná zmluva nie je potrebná (túto zmenu

nezakladá). Predmetom výmeny bytov podľa a 716 nie sú

vymieňané byty ako predmet vlastníckeho práva, ale práva a povinnosti nájomcov, ktoré sa

viažu k týmto bytom. Ide tu o osobitný, hoci v zákone podrobnejšie neupravený, prípad

zmeny v subjekte právneho vzťahu nájmu bytu na strane nájomcu, keď tento vzťah sa inak

obsahovo nemení.

So závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2007 sp. zn.

sa dovolací súd stotožňuje aj v prejednávanej veci. Nadväzujúc na ne pre

účely preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ

podmienkou vzniku nájomného vzťahu k výmenou získanému služobnému bytu nie je

uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, nemá neudelenie súhlasu s nájomnou zmluvou zo strany

subjektu uvedeného v veta druhá právny následok tvrdený

odporkyňou 1/ – vznik nájmu, nie však k služobnému bytu, ale k bytu obecnému. V danom

prípade nebol k predmetnému bytu pri výmene bytov založený „celkom nový“ právny vzťah

nájmu služobného bytu, v ktorom by sa vyžadoval súhlas subjektu uvedeného v § 1 ods. 4

veta druhá Pri výmene bytov išlo (len) o zmenu v osobe nájomcu pri

inak nezmenenom obsahu (už existujúceho – skôr založeného) právneho vzťahu nájmu

služobného bytu. Pre úplnosť možno dodať, že účel sledovaný ustanovením § 1 ods. 4 veta

druhá bol v danom prípade zohľadnený – Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky malo vedomosť o zamýšľanej výmene bytov, bolo mu umožnené

uplatniť vplyv na pripravovanú zmenu v osobách nájomcov oboch dotknutých bytov a listom

z 9. marca 2003 (č.l. 76 spisu) vyslovilo súhlas s „predmetnou výmenou, nakoľko sú obaja

(t.j. účastníci výmeny) policajtmi PZ SR“.

Pokiaľ odporkyňa 1/ tvrdila, že predmetný byt stratil charakter služobného bytu, lebo

zamestnávateľ navrhovateľa neudelil súhlas k nájomnej zmluve z 13. decembra 1993,

dovolací súd k tomu, čo je uvedené v predchádzajúcom odseku dodáva, že Občiansky

zákonník neupravuje prípady, v ktorých by nájom služobného bytu strácal pôvodný charakter

a menil sa na nájom iného bytu. Výslovnú úpravu v tomto smere obsahoval § 1 ods. 5 zákona

č. (v znení do 30. novembra 2001), v zmysle ktorého povahu služobného bytu

-9-3 Cdo 59/2008

stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom

služobného bytu viazaný a prenajímateľ do 3 mesiacov nevypovedal nájom. O prípad, na

ktorý by dopadalo toto ustanovenie (zrušené s účinnosťou od 1. decembra 2001), ale

v prejednávanej veci nešlo. Aj podľa názoru dovolacieho súdu odporkyňa 1/ v konaní ničím

nepreukázala existenciu skutkových okolností významných z hľadiska tohto ustanovenia

(v danom prípade o zániku služobného pomeru navrhovateľa).

So zreteľom na uvedené treba za správny považovať záver odvolacieho súdu, že

predmetný byt mal charakter služobného bytu nielen pred výmenou a po výmene bytov v roku

1993 (čo napokon vyplýva aj z viacerých vyjadrení samotného Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky založených v spise na č.l. 77 až 80), ale aj v čase zániku manželstva navrhovateľa

a odporkyne 1/. Keďže právo spoločného nájmu bytu manželmi nevzniká v služobných

bytoch (viď v spojení s až Občianskeho

zákonníka), bol navrhovateľ výlučným nájomcom predmetného bytu a odporkyňa 1/ v ňom

mala iba odvodné právo bývania (titulom ich vtedajšieho rodinnoprávneho vzťahu). Pokiaľ

teda vlastník zmluvou o prevode vlastníctva bytu previedol predmetný byt do vlastníctva

odporkyne 1/, prieči sa zmluva o prevode vlastníctva bytu ustanoveniu § 16 ods. 1 zákona

č. , podľa ktorého môže vlastník domu previesť byt len do vlastníctva fyzickej

osoby, ktorá je nájomcom. Odporkyňa 1/ nebola nájomcom bytu, preto zmluva o prevode

vlastníctva je neplatná ( ).

Z hľadiska vyššie uvedeného právneho záveru nebola významná skutočnosť, že

rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo 14. apríla 2000 sp. zn. v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2000 sp. zn. bola

odporkyňa 1/ určená za výlučnú nájomníčku predmetného bytu a že za ňu bola považovaná aj

v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Tu treba poukázať na to, že oba uvedené

rozsudky jednak boli zrušené, jednak mohli byť záväzné iba pre účastníkov konania vedeného

na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. (viď ), nie však

pre účastníkov konania v prejednávanej veci.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že výrok rozsudku

odvolacieho súdu vo veci samej, ktorý je napadnutý dovolaním odporkyne 1/, nespočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (viď ). Dovolací súd preto jej

dovolanie v predmetnej časti zamietol ako nedôvodné ( ).

-10-3 Cdo 59/2008

K dovolaniu odporkyne 3/ (jeho časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho

súdu vo veci samej) dovolací súd uvádza, že aj táto účastníčka konania napadla rozsudok

odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Vzhľadom na právne závery, ktoré zaujal dovolací súd vo vzťahu k dovolaniu

odporkyne 1/, možno uzavrieť, že ani odporkyňou 3/ uplatnený dovolací dôvod nebol použitý

opodstatnene. Dovolací súd aj vo vzťahu k tomuto dovolaniu zdôrazňuje, že predmetný byt

nestratil výmenou, ale ani v čase do rozvodu manželstva navrhovateľa a odporkyne 1/

charakter služobného bytu. Tento charakter nestratil ani právoplatnosťou (neskôr zrušených)

rozsudkov súdov – skutočnosť, že odporkyňa 1/ „nebola zamestnankyňou Policajného zboru

Slovenskej republiky“ je v prejednávanej veci bez právneho významu.

K dovolaniam odporkyne 1/ a 3/ (častiam smerujúcim proti výroku rozsudku odvolacieho

súdu o náhrade trov konania) dovolací súd poukazuje na to, že tieto časti oboch dovolaní

smerujú proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale

charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym

rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto

povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti

nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné

dovolanie proti uzneseniu ( ). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je

prípustné v prípadoch uvedených v a V zmysle ale

ustanovenia a neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách

konania. Ustanovenie teda vylučuje prípustnosť dovolania odporkýň 1/

a 3/ v častiach smerujúcich proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania.

Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola zistená procesná vada konania v zmysle § 237

, Najvyšší súd Slovenskej republiky obe dovolania v týchto častiach odmietol (

ods. 5 v spojení s ).

Odporkyne 1/ a 3/ nemali v dovolacom konaní úspech. V dovolacom konaní úspešnému

navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti odporkyniam 1/ a 3/,

( v spojení s a ). Dovolací súd

priznal navrhovateľovi náhradu týchto trov, ktorá spočíva v odmene advokáta za dva úkony

právnej služby poskytnutej navrhovateľovi vypracovaním vyjadrenia z 19. novembra 2007

k dovolaniu odporkyne 1/ a vypracovaním vyjadrenia z 31. marca 2008 k dovolaniu

odporkyne 3/ (14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. ). Sadzbu tarifnej odmeny určil

-11-3 Cdo 59/2008

podľa vyhlášky č. (zohľadniac vyhlášky č. 655/2004

Z.z.). Pri určení odmeny za vyjadrenie k dovolaniu odporkyne 1/ vychádzal dovolací súd

z 1/13 výpočtového základu za rok 2006 (1 260 Sk), čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (164 Sk)

predstavuje 1 424 Sk (t.j. 47,26 €). Pri určení odmeny za vyjadrenie k dovolaniu odporkyne 3/

vychádzal z 1/13 výpočtového základu za rok 2007 (1 371 Sk), čo s náhradou výdavkov za

miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu

(178 Sk) predstavuje 1 549 Sk (t.j. 51,41 €).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková