Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
935/371020.292f00.pdf
PDF · 98.85 KB
No categories available
3Cdo/191/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 191/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A., bývajúcej v K.,
zastúpenej JUDr. R., advokátom so sídlom v K., proti odporkyniam 1/ M., naposledy
bývajúcej v K., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom M., P., 2/ J., B., správkyni
konkurznej podstaty úpadcu H., spol. s.r.o. „v konkurze“, so sídlom v P., zastúpenej JUDr. K.,
advokátom so sídlom v P., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 9 C 18/2004, o dovolaní odporkyne 2/ proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 20. novembra 2008, sp. zn. 9 Co 211/2005, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno rozsudkom z 18. júla 2005, č.k. 9 C 18/2004-107 určil, že
zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam z 11. decembra 1997 uzavretá medi odporcami
v 1. a 2. rade, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené Správou katastra Komárno zapísané
na LV č. X., kat. úz. Komárno, ako 3-izbový byt č. X, na prízemí obytného domu so súpisným
číslom X. na M. ulici v Komárne, orientačné číslo X., vedený ako stavba na parcele č. X. –
zastavaná plocha vo výmere X. m² s príslušenstvom a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach, zariadeniach domu a pozemku v podiele 6479/167176 je neplatná. Odporkyniam 1/
a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo
výške 9 678 Sk.
Krajský súd v Nitre na odvolanie odporkyne 2/ rozsudkom z 20. novembra 2008,
sp. zn. 9 Co 211/2005 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odporkyniam 1/, 2/
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 1 390 Sk.
Proti tomuto rozsudku podala dovolanie odporkyňa 2/ z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Namietala tiež, že rozsudok odvolacieho súdu
nemôže byť právoplatný, pretože nebol jej riadne doručený, pretože uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo 7. apríla 2006, č.k. 7K 57/03-237 bol na majetok H., spol. s r.o.
vyhlásený konkurz a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. J. (pozn.
dovolacieho súdu – pred predložením veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo
uvedené pochybenie odstránené a rozsudok nadobudol právoplatnosť 25. mája 2009).
Dovolateľka ďalej poukazovala na to, že prvostupňový súd ani odvolací súd sa vo svojom
rozhodnutí vôbec nevysporiadali s tvrdením úpadcu ohľadne zabezpečovaného právneho
úkonu - zmluvy o pôžičke medzi žalovanými účastníkmi. Každý právny úkon je potrebné
vykladať predovšetkým podľa jeho obsahu a nie podľa jeho označenia. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že odporkyňa 1/ dostala od H., spol. s r.o. finančnú hotovosť, ktorú
mala povinnosť vrátiť. Takýto právny úkon má všetky znaky pôžičky, aj keď takto označený
nie je. Žiadny právny predpis pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje písomnú formu. Ak
prvostupňový aj odvolací súd vyvodzujú len na základe nedostatku písomnej formy
neexistenciu zmluvy o pôžičke medzi žalovanými, potom takýto záver nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, lebo tieto skutočnosti boli jednoznačne preukázané. Podľa záveru
prvostupňového aj odvolacieho súdu neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy vyplýva z jej
neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Oba súdy však tento záver vyvodzujú len z údajnej
neexistencie zabezpečovaného záväzku odporkyne 1/, čo je však mylný záver. Z uvedených
dôvodov žiadala zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s rozsudkom okresného
súdu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odporkyne 2/ zamietnuť,
pretože dovolanie v tejto veci nie je podľa § 237 O.s.p. a § 238 O.s.p. prípustné, dovolateľkou
namietané nesprávne právne posúdenie veci nezakladá dovolací dôvod.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr
to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
V danom prípade dovolaním odporkyne 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie
odporkyne 2/ nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie odporkyne 2/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie,
v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené
niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa
preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa (aj so
zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až
g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Odporkyňa 2/ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 O.s.p. netvrdila
a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.
Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namieta, že napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K odňatiu možnosti
dovolateľky pred súdom konať nemohli viesť ani právne závery, na ktorých súdy založili
svoje rozhodnutia, lebo ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred
súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym
hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je
realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p., pretože súd svojím rozhodovaním neporušuje žiadnu procesnú
povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Či už teda súdy
napadnuté rozhodnutia založili na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci
(pozn.: dovolací súd rozhodnutia z tohto aspektu neposudzoval), neodňal tým odporkyni 2/
možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania odporkyne 2/ nemožno vyvodiť zo
žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na
odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska
jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní nebola odporkyňa 2/ úspešná a právo na náhradu trov
dovolacieho konania vzniklo navrhovateľke (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,
lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková