Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/231/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Ing. S. K., trvale

bývajúcej v B., prechodne v B., zastúpenej JUDr. L. S., advokátom v B., proti povinnému

Ing. J. K., trvale bývajúcemu v P., prechodne v B., o vymoženie výživného, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 23. októbra 2009 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie oprávnenej o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 2. septembra 2008 č.k. -81

exekúciu pre vymoženie výživného zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku.

Vychádzal z uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2008 sp.zn. ,

, na základe ktorého uznesenie súdu prvého stupňa z 23. januára 2003 č.k.

-46 zmenil tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Keďže

rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie zaniklo, súd prvého stupňa exekúciu

zastavil.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie oprávnenej uznesením z 23. októbra 2009

sp.zn. v spojení s opravným uznesením z 26. januára 2011 sp.zn.

uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 2. septembra 2008 č.k.

-81 potvrdil ako vecne správne podľa

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorá

ho navrhla zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzovala z ustanovenia a Svoje rozhodnutie zdôvodnila okrem iných

ustanovení citáciou osemnástich ustanovení . Odňatie možnosti

pred súdom konať vyvodzovala zo skutočnosti, že odvolací súd sa nevysporiadal v dôvodoch

svojho rozhodnutia ( ) so všetkými ňom v odvolaní namietanými

skutočnosťami. Vyčítala odvolaciemu súdu, že i napriek všeobecne známej skutočnosti, že

právny zástupca povinného bol od 9. septembra 2008 vyčiarknutý zo zoznamu advokátov,

v záhlaví svojho rozhodnutia odvolací súd „zvýrazňuje" štatút splnomocneného zástupcu

povinného ako advokáta. Uvedená nesprávnosť bola odvolacím súdom odstránená uznesením

z 26. januára 2011 sp.zn. - pozn. dovolacieho súdu. Vyčítala odvolaciemu súdu,

že v rozpore so skutočnosťou tvrdil, že nepodala proti uzneseniu odvolacieho súdu (z 30. júna

2008 sp.zn. , ) dovolanie, a tiež že sa odvolací súd nevyporiadal

s predčasnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Povinný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný ak

smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ), alebo

uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska (

písm.b/ ) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm.b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenia za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/

).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým dovolací

súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil), je nepochybné, že prípustnosť dovolania oprávnenej z ,

nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou zvád vymenovaných v až g/ Ak je konanie postihnuté niektorou

zvád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,

v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Vady konania v zmysle až e/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť. Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm.g/

, ktoré však v dôvodoch dovolania len citovala bez toho, aby zdôvodnila (vo vzťahu

k prejednávanej veci), z ktorých právnych skutočností možno túto vadu vyvodiť. Dovolací súd

nezistil, že by konanie bolo takouto vadou skutočne postihnuté.

S prihliadnutím na obsah dovolania v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, prípadne súd prvého stupňa, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či

postupom súdov nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie taký

závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje .

O procesnú vadu v zmysle ide vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

K odňatiu možnosti oprávnenej pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým,

že odvolací súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal s dôvodmi jej odvolania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dokladov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primeranie ustanovenia o rozsudku.

Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia (nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 12. mája 2004 sp.zn. ). Súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivé konanie podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 23. júna 2004 sp.zn. , sp.zn. , rozsudok Helle proti

Fínsku z 19. decembra 1997, Sťažnosť č. 20772/92 Zbierky rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

Dovolací súd je toho názoru, že odvolací súd a súd prvého stupňa zrozumiteľne

odôvodnili svoje uznesenia o zastavení exekúcie s náležitým odkazom na ustanovenie príslušnej

právnej normy (§ 57 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku). Súdy oboch stupňov za rozhodujúce

pri rozhodovaní o zastavení exekúcie považovali zaniknutie rozhodnutia, ktoré bolo podkladom

na vykonanie exekúcie (uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 23. januára 2003 č.k.

-46 a Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2008 sp.zn. , ).

Nemožno preto súhlasiť s oprávnenou, že zásadným dôvodom potvrdenia uznesenia

súdu prvého stupňa odvolacím súdom bola okolnosť, že nepreukázala

že podala dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie;

dovolanie navrhovateľky (oprávnenej) proti takémuto rozhodnutiu bolo Najvyšším súdom

Slovenskej republiky odmietnuté uznesením z 28. októbra 2010 sp.zn. -pozn.

dovolacieho súdu. Ani tvrdenie oprávnenej o predčasnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie

súdom prvého stupňa nie je dôvodné, keď podľa zistení dovolacím súdom zmeňujúce

zamietajúce uznesenie odvolacieho súdu z 30. júna 2008 sp.zn. ,

nadobudlo právoplatnosť 22. augusta 2008, keď za doručenie predmetného uznesenia

navrhovateľke (oprávnenej) bol považovaný deň uloženie zásielky na pošte.

Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné a neboli

zistené vady konania uvedené v , dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že dovolanie oprávnenej je neprípustné a preto ho odmietol (

v spojení s ).

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody

pre použitie

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nieje prípustný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2011

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Renáta Matejíková