Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/16/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Š. Šatku v právnej veci

žalobcu: J. C. L., X. D. S., D., Í., zastúpeného advokátom JUDr. I. M., L., 811 08 Bratislava,

proti žalovanému: F., D.,

X. Bratislava, IČO: X., zastúpenému advokátom JUDr. Š. D.,

AK D., s. r. o., S., X. Bratislava, o zaplatenie

3 294,26 Eur (99 243 Sk), na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 26. novembra 2008 č. k. -209, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. novembra 2008 č. k. – 209

v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 152,46 Eur na náhradu trov odvolacieho

konania na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v časti na zaplatenie 4 094 Sk

konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 95 149 Sk istiny

a 32 295 Sk na náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe zisteného skutkového stavu

a s prihliadnutím na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 31. mája 2007 sp. zn. . Predmet sporu predstavuje súčet úrokov

z omeškania s plnením peňažných záväzkov, ktoré mal žalovaný voči osobám oprávneným

na vyplatenie menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov, ktoré boli emitované F. S. podľa § 24

ods. 4 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení

neskorších predpisov. Žalobca ako postupník nadobudol v januári 2003 na základe zmlúv

o postúpení pohľadávok od postupcov – bývalých vlastníkov dlhopisov F. S. – ISIN:

880950000526, vydaných v zmysle ustanovenia

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby – pohľadávky voči žalovanému. Každá

pohľadávka predstavuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka z titulu omeškania dlžníka s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu F.

splatného podľa dňa 31. decembra 2000. Uplatnený úrok

z omeškania je v zmysle nariadenia vlády S. č. 17,6% ročne, počnúc

01. 01. 2001 zo sumy 13 740 Sk, čo predstavuje menovitú hodnotu a výnos dlhopisu.

Účastníci konania na pojednávaní dňa 25. 06. 2008 zhodne prehlásili, že nespornými

skutočnosťami v tomto konaní sú zoznamy veriteľov vlastniacich dlhopis F. ku dňu

31. 12. 2000 a spôsob výpočtu úroku z omeškania, t. j. výška úrokovej sadzby a doba trvania

omeškania. Týmto prehlásením boli odstránené výhrady žalovaného k aktívnej legitimácii

postupcov na podpísanie zmlúv o postúpení pohľadávok, ako aj výške uplatnených nárokov.

V rozsahu, v ktorom zmluvy o postúpení pohľadávok a výška žalobcom uplatneného nároku

neboli zhodné s údajmi žalovaného, žalobca zobral svoj návrh so súhlasom žalovaného späť.

Je nesporné, že hodnota dlhopisov, vrátane jeho výnosu po odpočítaní príslušných

poplatkov, bola menovaným osobám vyplatená. Žalovaný svoj zákonný záväzok vyplatiť

menovité hodnoty a výnosy dotknutým osobám, ktoré svoje pohľadávky previedli na žalobcu,

splnil v priebehu roku 2001. Žalovaný namietal, že oprávnení neposkytli dostatočnú

súčinnosť žalovanému k tomu, aby mohol previesť úhradu im prináležiaceho nároku,

t. j. vyplatenie dlhopisu. Žalovaný mal však relatívne dostatočnú lehotu na to, aby sa

„technicky“ pripravil na plnenie povinností, ktoré mu vyplývajú z

Zb. v znení neskorších predpisov. Dôkazom toho je zmluva o poskytnutí osobitnej služby

pre emitenta cenných papierov, ktorú žalovaný uzatvoril s R. - S. S., a. s., Bratislava 4. mája

2000. Žalovaný súdu oznámil, že, ak súd uzná skutočnosť, že došlo k omeškaniu zo strany

žalovaného, v takom prípade nenamieta výšku úrokov, ani spôsob ich výpočtu. Podľa nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 8/1995 sp. zn. z 19. júna 1998,

zverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, v čiastke 84

pod číslom 221/1998, dlhopis F. S. v zmysle sa stal

splatným dňom 31. decembra 2000, a nie v lehote do 31. decembra 2001, ako to tvrdí

žalovaný. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný svoj záväzok na vyplatenie

hodnoty a výnosov dlhopisov dotknutým osobám, ich bývalým majiteľom, nesplnil riadne

a včas v zákonnej lehote do 31. decembra 2000. Počnúc dňom 1. januára 2001 sa žalovaný

dostal do omeškania v zmysle ustanovenia , pretože

pohľadávky veriteľov nadobudli novú kvalitu. Uvedeným dňom splatenie dlhopisu už bolo

žalovateľné, a to aj s úrokmi z omeškania. Na základe podkladov žalovaného žalobca zobral

žalobu v časti o zaplatenie 4 094 Sk späť. Súd v súlade s ust. a konanie

v tejto časti zastavil. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd uznal

nárok žalobcu za oprávnený a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 95 149 Sk z titulu

úrokov z omeškania za oneskorené vyplatenie dlhopisov a ich výnosov splatných

do 31. decembra 2000. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie

Nakoľko žalobca mal vo veci neúspech v pomerne nepatrnej časti,

súd mu priznal plnú náhradu trov konania, celkom vo výške 32 295 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/

). Uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia použitie nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 8/1995 sp. zn. PL. ÚS. 13/97 z 19. júna 1998 nie je na mieste, lebo v uvedenom

konaní sa ústavný súd nezaoberal otázkou splácania dlhopisov fondu a k problematike času

stanoveného na splatenie dlhopisov fondu sa nevyjadril. Ďalej namietal, že v rozhodnutí

nebola zohľadnená námietka neposkytnutia nevyhnutnej súčinnosti veriteľmi na splnenie

záväzku so splatením dlhopisov fondu. Osoby oprávnené na splatenie dlhopisov fondu

ako veritelia sa dňa 31. decembra 2000 nedostavili do sídla žalovaného ako dlžníka

s poukazom na ustanovenie , ani neposkytli údaje

umožňujúce doručenie plnenia a neposkytli tak žalovanému súčinnosť potrebnú na splatenie

dlhopisov fondu v mieste plnenia. Dotknutým veriteľom neodňal právo domáhať sa splatenia

dlhopisov v sídle žalovaného ako v zákonnom mieste plnenia už 31. decembra 2000. Žiaden

z veriteľov, ktorí mali na žalobcu postúpiť nároky uplatnené v konaní, neuplatnil právo

na splatenie dlhopisov fondu pred 1. januárom 2001 alebo neskôr, bez námietok akceptovali

doručovanie príslušných výplat dlhopisov fondu prostredníctvom spoločnosti R. – S. S., a. s.,

a pobočiek S., a. s. Ďalej poukázal na to, že so splácaním dlhopisov počas celého roku 2001,

teda od splatnosti dňa 31. decembra 2000, počítali usmernenia a pokyny upravujúce zdanenie

nakladania s uvedenými dlhopismi, ktoré vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky

ešte pred 31. decembrom 2000. Za uvedeného stavu pokladal žalovaný uplatňovanie nárokov

na úroky z omeškania za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby odvolací

súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy

konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne

potvrdiť. Nesúhlasil s námietkou žalovaného o omeškaní veriteľov s prevzatím plnenia

záväzkov žalovaného. Uviedol, že žalovaný pred splatnosťou dlhopisov, t. j. pred

31. decembrom 2000 zverejnil spôsob vyplácania dlhopisu F., konkrétne prostredníctvom R.

– S. S., a. s., s tým, že na základe výzvy budú výplatným miestom pobočky S., a. s.,

Bratislava. Žalovaný nemal nikdy v úmysle a ani nebol pripravený na vyplácanie dlhopisov

v hotovosti vo svojom sídle k 31. decembru 2000.

Za rozpor s dobrými mravmi pokladal konanie žalovaného, ktorý na jednej strane verejne

z pozície štátnej moci prezentuje, ako, kde a kedy je ochotný a schopný plniť svoje záväzky

voči veriteľom, občanom a na strane druhej mu takáto verejná prezentácia a prísľub nie je

prekážkou k tomu, aby veriteľov účelovo označil za osoby, ktoré sú v omeškaní vo vzťahu

voči nemu. Podotkol, že otázky splatnosti dlhopisov sa Ústavný súd S. dotkol v náleze

č. 8/95 sp. zn. z 19. júna 1998, v ktorom uviedol, že majiteľ dlhopisu má právo

na výplatu menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu v zákonom stanovenej dobe splatnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalovaného v súlade s a bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či sa žalovaný dostal do omeškania

s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov F. S. voči svojim veriteľom, vlastníkom

dlhopisov. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaný zaplatil oprávneným osobám

dlhopis, vrátane ich výnosov do 31. decembra 2001. Sporným zostala skutočnosť, či žalovaný

ich mal splatiť do 31. decembra 2000 ako tvrdí žalobca, alebo

do 31. decembra 2001 ako tvrdí žalovaný. Obaja poukázali na splatnosť dlhopisu stanovenú

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení

neskorších predpisov. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal relevantnými

námietkami žalovaného. Odvolací súd ním uvedené dôvody považuje za vecne správne

a v celom rozsahu sa s nimi stotožnil. K dôvodom uvedeným v rozhodnutí súdu prvého stupňa

odvolací súd iba dopĺňa v zmysle nasledovné:

Podľa splatnosť menovitej hodnoty dlhopisov fondu

a ich výnosov je 31. decembra 2000. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn.

ÚS 235/08-21 (KP8/09-5) zo 17. decembra 2008 vyslovil svoje stanovisko k predmetnej veci.

Stotožnil sa s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku

sp. zn. V 103/2005, podľa ktorého: «Dovolací súd dospel k záveru, že základnú

otázku splatnosti dlhopisov s dôsledkom aj vzniku povinnosti týmto dňom dlhopisy vyplatiť,

rieši citované ustanovenie v jeho platnom znení. Ak otázka

splatnosti (zročnosti) s týmto obvyklým legislatívnym obsahom, ako to v dovolaní správne

naznačuje a prezentuje žalobca, je vyriešená v tomto ustanovení, potom je logické, že zákon

túto otázku nemôže riešiť a ani nerieši iným spôsobom v ďalšom ustanovení, a to v § 24

ods. 11 cit. zákona. Teda, ak je v tomto ustanovení (t. j. )

uvedené, že dlhopis je splatný 31. decembra 2000, potom skutočne zákonodarca takto určil

deň, ku ktorému musia byť dlhopisy aj vyplatené, čo potvrdzuje aj znenie § 24 ods. 10

cit. zákona, podľa ktorého žalovaný mohol dlhopisy splatiť aj pred uvedenou dobou

splatnosti, t. j. pred 31. decembrom 2000. Teda, ak k tomuto dňu bolo zákonom ustanovené,

že dlhopisy sú splatné, potom nemohli byť zároveň aj nesplatné. V tomto zmysle pojem

„splatnosť“ je vykladaný už dlhodobo, ide o pojem ustálený a teóriou a aj praxou takto

chápaný.»

Ústavný súd v uvedenom náleze napokon vyslovil záver, že podľa § 24

ods. 6 dlhopis fondu bol splatný 31. decembra 2000. Preto, ak fond

splatil menovitú hodnotu a výnosy dlhopisov až po uplynutí tejto lehoty, počnúc

1. januárom 2001 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a veriteľom vzniklo

právo na úrok z omeškania. Uložením povinnosti fondu splatiť dlhopis najneskôr do konca

roku 2001 (§ 24 ods. 11 cit. zákona) zákonodarca iba vymedzil dobu trvania tejto formy

privatizácie.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dlhopis fondu ako záväzok žalovaného

bol splatný, resp. zročný 31. decembra 2000. Žalovanému ako dlžníkovi vznikla povinnosť

31. decembra 2000 splatiť svoj peňažný záväzok voči veriteľom a majiteľom dlhopisu vzniklo

právo požadovať splnenie záväzku. V prípade porušenia tejto povinnosti dlžníkom vznikne

potom veriteľovi právo na majetkové sankcie ( ).

Žalovaný nespochybnil v prejednávanej veci uplatnenú výšku ani spôsob výpočtu úroku

z omeškania. Žalovaný namietal, že nebol v omeškaní s plnením peňažného dlhu z dôvodu

na strane veriteľov, ktorí mu neposkytli potrebnú súčinnosť, aby svoj záväzok mohol

splniť včas.

Podľa vety prvej , k omeškaniu dlžníka nedôjde,

ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť

potrebnú na splnenie dlhu. V uvedenom ustanovení sú upravené prípady, kedy nedochádza

k omeškaniu dlžníka. Veriteľovi potom nevzniká právo požadovať od dlžníka úroky, prípadne

poplatok z omeškania. K tomu, aby nedošlo k omeškaniu dlžníka, plnenie musí byť

ponúknuté riadne a včas, t. j., ak bolo urobené v čase splatnosti, prípadne aj skôr, ak je dlžník

oprávnený plniť aj predčasne. Odvolací súd sa v tejto otázke plne stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa. Poznamenáva ďalej, že žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia, že veritelia

mu neposkytli potrebnú súčinnosť, nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy. Nepreukázal,

že v dobe splatnosti svojho záväzku bol pripravený plniť, t. j., že mal dostatok peňažných

prostriedkov, aby svoj záväzok k 31. decembru 2000 splnil. Tiež nepreukázal, že každému

z veriteľov, ktorí postúpili svoje práva z dlhopisu žalobcovi, peňažné plnenie riadne

a včas ponúkol. Preto ani odvolací súd na uvedenú námietku žalovaného v zmysle § 520

nemohol prihliadnuť.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného, že osoby oprávnené

na splatenie dlhopisov fondu ako veritelia sa dňa 31. 12. 2000 nedostavili do sídla žalovaného

ako dlžníka a neposkytli tak žalovanému súčinnosť potrebnú na splatenie dlhopisov fondu

v zákonnom mieste plnenia v zmysle . Podľa tohto ustanovenia dlh sa plní

na mieste určenom dohodou účastníkov, a ak miesto plnenia nie je takto určené, je ním

bydlisko alebo sídlo dlžníka. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ešte pred splatnosťou

dlhopisov, t. j. pred 31. 12. 2000 zverejnil spôsob, akým budú dlhopisy fondu vyplácané.

Tým, že veritelia tento spôsob akceptovali (a zrejme ani inú možnosť nemali),

možno žalovaným určené miesto plnenia považovať za dohodnuté, a preto sa miestom plnenia

nestalo sídlo žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe vyššie uvedeného, rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, má preto právo

na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa obsahu spisu žalobcovi vznikli trovy

len za právne zastupovanie advokátom, ktoré si vyčíslil na 152,46 Eur, a to za jeden úkon

právnej služby – vyjadrenie k odvolaniu z 27. januára 2009 – 121,17 Eur, režijný paušál

6,95 Eur a s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 aj daň z pridanej

hodnoty 19 % k priznanej náhrade trov odvolacieho konania, nakoľko právny zástupca

preukázal, že je platiteľom tejto dane.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. júla 2009

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.