Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/175/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu; J. X. D. 2, Í., zastúpený:

JUDr. I. M. advokátom, L. X. B., proti žalovanému: F. D. X. B., IČO: X. zastúpený: JUDr. Š.

D. advokátom, Advokátska kancelária D.

& P. s. r. o., M. B., o zaplatenie 99 880 Sk,

na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 09. 2008

č. k. -146, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

29. 09. 2008 č. k. -146 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu

l. stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie v časti

2 000 Sk zastavil a žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 97 880 Sk istiny a 23 284 Sk

náhrady trov konania na účet jeho právneho zástupcu.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II,

v Bratislave dňa 28. 08. 2003 sa žalobca ako vlastník postúpených pohľadávok voči

žalovanému domáhal ich zaplatenia celkom v sume 99 880 Sk. Tieto pohľadávky majú

predstavovať súčet úrokov z omeškania žalovaného s plnením peňažných dlhov, ktoré mal

žalovaný voči osobám oprávneným na vyplatenie menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov

emitovaných F. podľa § 24 ods. 4 zák. č.24/ 1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov.

Žalobca ako postupník nadobudol žalovanú sumu 70-timi zmluvami o postúpení

pohľadávok v zmysle § 524 až 530 Obč. zák., uzatvorenými s vlastníkmi dlhopisov

žalovaného v celkovej výške 99 880 Sk. Pohľadávka pozostáva z úrokov z omeškania

vzniknutých omeškaním žalovaného s plnením peňažného dlhu voči bývalým majiteľom

dlhopisov.

Svoj nárok opiera o názor, že v zmysle ( teraz 6 ) zák., č.

dlhopis vrátane výnosu bol splatný 31.12.2000, kedy hodnota dlhopisu bola 13 740 Sk

a tak sa dňom 01. 01. 2001 dlžník dostal do omeškania.

Žalovaný sa bránil tým, že podľa zák. č bol povinný dlhopis

vrátane výnosu splatiť osobám, ktoré ho nadobudli, do konca roka 2001 a túto lehotu dodržal,

keď v priebehu roka 2001 hodnotu dlhopisu vrátane výnosu splatil po odrátaní poplatkov

spojených s vyplatením prostredníctvom S. a. s. B.. Podľa

jeho názoru treba zohľadniť čas daný mu zákonom na splatenie dlhopisov a tvrdí, že nemohol

byť v zmysle §520 Obč. zák. v omeškaní, pretože mu veritelia neposkytli súčinnosť potrebnú

na zaplatenie ďalej, že sporné nároky sú spojené s dlhopismi, ktoré nebolo možné previesť

bez súčasného prevodu dlhopisu, a tiež, že nemal legálnu možnosť postupníkov zo zmlúv

o postúpení pohľadávky identifikovať, a následne zistiť, či v čase postúpenia pohľadávky

boli vlastníkmi dlhopisov.

Súd vychádzal zo záveru vyjadreného v náleze ÚS SR č. 8/1995 sp. zn.

z 19. júna 1998, ktorý uvádza: Obsahom vlastníckeho práva k dlhopisom sú potom

oprávnenia a povinnosti upravené v ďalších odsekoch §24. Majiteľ dlhopisu ( občan )

má právo na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu v zákone stanovenej dobe

splatnosti( §24 ods. 4.6.7 ).Z toho vyplýva, že dlhopisy F. mali byť ich majiteľom

zo strany žalovaného splatené v dobe ich splatnosti do 31. 12. 2000 resp. 31. 12. 1997

a nie v lehote do 21. 12. 2001 ako to tvrdí žalovaný.

Súd preto dospel k záveru, že žalovaný svoj záväzok na vyplatenie hodnoty a výnosu

dotknutým osobám nesplnil riadne a včas v zákonnej lehote. Žalovaný sa dostal do omeškania

s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu ich bývalým majiteľom, pretože dátumom

rozhodným pre posúdenie, kedy mal žalovaný splatiť dlhopisy, bol 31. 12. 2000

a nie 31. 12. 2001. Žalovaný bol teda povinný splatiť dlhopisy a výnos z nich v súlade

ustanovením o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov v deň ich splatnosti stanovenom na 31. 12. 2000.

Počnúc dňom 01. 01. 2001 sa žalovaný dostal do omeškania ( v zmysle ustanovenia

), pretože pohľadávky veriteľov nadobudli novú kvalitu,

uvedeným dňom splatenie dlhopisu už bolo žalovateľné, a to aj s úrokmi z omeškania.

Na základe podkladov žalovaného zo dňa 18. 06. 2008 žalobca zobral žalobu v časti

o zaplatenie 2 000 Sk späť a súd v súlade s ust. § 96 ods. 1 a 3 O. s. p, konanie v tejto časti

zastavil.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd uznal nárok žalobcu

vo zvyšku za oprávnený a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 97 880 Sk z titulu úrokov

z omeškania za oneskorené vyplatenie dlhopisu a jeho výnosu splatného do 31. 12. 2000.

O náhrade trov konania v časti o zaplatenie 2 000 Sk rozhodol súd podľa ust. § 146

ods. 1, písm. c/ 0. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V časti o zaplatenie 97 880 Sk rozhodol súd podľa.

Proti tomuto rozsudku v časti zaväzujúcej ho zaplatiť sumu 97 880 Sk sa odvolal

žalovaný a navrhol ho zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu

nahradiť mu trovy konania.

Považuje opretie rozsudku o Nález ústavného súdu Slovenskej republiky č. 8/1995

sp. zn. z 19. 06. 1998 za neopodstatnené, pretože Ústavný súd Slovenskej

republiky sa v uvedenom konaní vôbec nezaoberal otázkou splácania dlhopisov fondu

a k problematike času stanoveného na splatenie dlhopisov fondu sa nevyjadril. Naopak

v náleze č. 11/95, sp. zn. PL. ÚS. 33/95 z 20. 12. 1995 sa Ústavný súd Slovenskej republiky

exaktne vyjadril, že „podľa ( pozn. aktuálne ods. 11 )

( pozn. novela ) je fond povinný splatiť dlhopis najneskôr do konca

roka 2001 osobám, ktorého ho získali ako majitelia kupónov podľa § 24 ods. 3 citovaného

zákona, ako aj osobám, ktoré nadobudli dlhopis do vlastníctva pred dobou jeho splatnosti

podľa až e) “.

Uvádza, že okrem námietky, že sa nemohol dostať do omeškania s vyplácaním

dlhopisov fondu už uplynutím splatnosti stanovenej podľa

na 31. 12. 2000, pretože na včasné splatenie dlhopisov fondu postačovalo splnenie tejto

povinnosti najneskôr do konca roku 2001, ako to určil ,

uplatnil voči žalobou uplatnenému nároku žalobcu aj ďalšie námietky s ktorým sa súd

l. stupňa nevysporiadal. Veritelia oprávnení na výplatu dlhopisov fondu totiž dňa 31. 12. 2000

neposkytli žalovanému ako dlžníkovi súčinnosť nevyhnutú na splatenie dlhopisov fondu

v zákonnom mieste plnenia, preto sa žalovaný nemohol 01. 01. 2001 dostať do omeškania

so splatením uvedených dlhopisov. Poukazuje pritom na ust. §567 ods. 1 Obč. zák.

ako aj § 520 Obč. zák. Opätovne namieta, že osoby oprávnené na splatenie dlhopisov fondu

ako veritelia sa však dňa 31. 12. 2000 nedostavili do jeho sídla, žalovanému ako dlžníkovi

ani neposkytli údaje umožňujúce doručenie plnenia a neposkytli mu tak súčinnosť potrebnú

na splatenie dlhopisov fondu v zákonnom mieste plnenia. Žalovaný sa preto nemohol

01. 01. 2001 dostať do omeškania so splatením dlhopisov fondu, dotknutí veritelia nemohli

mať nárok na úroky z omeškania voči žalovanému a nemohli tieto nároky ani postúpiť

na žalobcu, ktorý ich uplatnil v predmetom konaní.

Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku‚ že žalovaný

mal relatívne dostatočnú lehotu na to, aby sa pripravil na plnenie predmetných povinností

a tento záver je podľa jeho názoru irelevantný. Dĺžka uvedenej lehoty totiž nemá podľa

zákona vplyv na dôsledky omeškania veriteľov podľa .

Žalovaný v priebehu roka 2001 vzhľadom na skutočnosť, že veľký počet veriteľov

oprávnených na splatenie dlhopisov fondu mal bydlisko vzdialené od sídla žalovaného,

splácal predmetné dlhopisy z hľadiska miesta plnenia nad rámec svojich zákonných

povinností tak, že prostredníctvom spoločnosti R. a. s. a pobočiek S., a. s. zisťoval aktuálne

údaje o veriteľoch a plnenia veriteľom doručoval. Veritelia, ktorí mali na žalobcu postúpiť

nároky uplatnené v predmetnom konaní, bez námietok akceptovali doručovanie príslušných

výplat dlhopisov fondu vyššie spomenutým spôsobom prostredníctvom pobočiek S., a. s.,

žiaden z nich si voči žalovanému neuplatnil právo na splatenie dlhopisu už 01. 01. 2001 alebo

pred týmto

či po tomto dátume.

Uvádza, že z hľadiska času plnenia sa opiera o logický výklad spomenutých

ustanovení a a súv. v tom smere, že bol povinný

splatiť dlhopisy fondu najneskôr do konca roku 2001. Uvedený výklad príslušných zákonných

ustanovení nie je jeho záverom, on sa riadil skutočnosťou, že so splácaním predmetných

dlhopisov počas celého roku 2001, teda od „splatnosti“ dňa 31. 12. 2000 podľa

až do konca roku 2001, teda do uplynutia „doby splatnosti“

podľa , počítali usmernenia a pokyny upravujúce zdanenie

nakladania s uvedenými dlhopismi, ktoré vydalo Ministerstvo financií Slovenskej

republiky ešte pred 31. 12. 2000. Na konkrétne uvedené usmernenia a pokyny v konaní

pred prvostupňovým súdom poukázal.

K odvolaniu zaujal rozsiahle písomné stanovisko žalobca, ktorý sa plne stotožnil

so závermi ako aj odôvodnením rozsudku súd prvého stupňa. Vo svojom stanovisku cituje

pasáže zo vyhovujúceho rozsudku NS SR , ako aj z citovaného nálezu

č. 8/95 s. zn. 13/97.

Poukazuje predovšetkým na to, že všetci účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky –

úrokov z omeškania – na strane postupcu, boli ku dňu splatnosti dlhopisu F.,

t.j. k 31. 12. 2000, veriteľmi F., teda vlastníkmi dlhopisu, s právom uzavrieť zmluvu

o postúpení pohľadávky.

Ďalej uvádza, že žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu oznámil

prvostupňovému súdu, že ak súd uzná skutočnosť, že došlo k omeškaniu zo strany

žalovaného, nenamieta výšku jednotlivých úrokov z omeškania, ani spôsob ich výpočtu.

Poukazuje na to, že žalovaný ešte pred splatnosťou dlhopisov, t. j. pred 31. 12. 2000

zverejnil spôsob, akým budú dlhopisy F. vyplácané, konkrétne prostredníctvom

R. a.s., pričom na základe výzvy budú výplatným miestom pobočky S. a. s.

Nakoniec tvrdí, že žalovaný nemal nikdy v úmysle, ani nebol vôbec pripravený

na vyplácanie dlhopisov v hotovosti vo svojom sídle k 31. 12. 2000, keďže ako vyplýva

z listu F. zo dňa 23. 07. 2008, F. disponoval k 31. 12. 2000 s hotovosťou 5 168 Sk, pričom na

účtoch v bankách mal k dispozícii cca. 2,3 miliardy Sk, čo bolo približne 10 % nominálnej

hodnoty všetkých splatných dlhopisov, vrátane ich garantovaného výnosu.

Na záver opätovne poukazuje na rozsudok dovolacieho súdu 1 Obdo V 3/2006,

ktorý ustálil právny záver, že počnúc dňom 01. 01. 2001 sa žalovaný dostal do omeškania

a uvedeným dňom bolo splatenie dlhopisu žalovateľné, a to aj s úrokmi z omeškania. Podľa

neho je v rozpore s dobrými mravmi konanie žalovaného, keď na jednej strane prezentuje

ako splní svoje záväzky a na strane druhej označuje veriteľov za vinníkov svojho omeškania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobou došlou súdu dňa

28. 08. 2003 sa žalobca ako vlastník postúpených mu pohľadávok v sume 99 880 Sk voči

žalovanému domáhal ich zaplatenia. Tieto pohľadávky majú predstavovať súčet úrokov

z omeškania žalovaného s plnením dlhopisov, ktoré emitoval podľa § 24 ods. 4

a bývalým ich majiteľom splatil s omeškaním. Súd žalobe vyhovel

do výšky 97 880 Sk, pretože na základe späťvzatia žaloby do sumy 2 000 Sk konanie zastavil.

Žalobe vyhovujúce rozhodnutie oprel o názor, vyslovený v náleze Ústavného súdu SR

č. 5/1995 sp.zn. z 19.júna 1998, že dlhopisy boli splatné dňa 31.12.2000

a skutočnosť, že dňa 01. 01. 2001 sa žalovaný dostal do omeškania.

Podľa zistenia odvolacieho súdu žalovaný v odvolaní dôvodne vytýka súdu 1. stupňa,

že sa nevysporiadal s jeho ďalšími námietkami, najmä skutočnosťou, že veritelia dlhopisov

oprávnení neposkytli žalovanému ako dlžníkovi súčinnosť nevyhnutnú na splatenie dlhu

v zmysle § 520 Obč. zák. a neposúdil, či uplatňovanie nároku na úroky z omeškania

v rozhodovanom prípade nie je v rozpore s dobrými mravmi.

V spise ( č. l. 100 ) je vyjadrenie žalovaného k veci zo dňa 22. 08. 2008 v ktorom

tento uvádza, že bol pripravený na alternatívu, že podľa zákona môžu osoby oprávnené

na výplatu menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov požadovať peňažné plnenie v mieste

sídla F. a to už 31. 12. 2000. Uvádza tiež, že ním oslovené osoby však bez námietok

akceptovali plnenie prostredníctvom pobočiek S. a. s.

Odvolací súd konštatoval, že súd l. stupňa sa s týmito námietkami nezaoberal a teda

ani nevysporiadal bez akéhokoľvek odôvodnenia rozsudku v tomto smere, v rozpore

s ust. jednoducho, opierajúc sa o nález ústavného súdu I. 8/1995

sp. zn. z 19. 06. 1998 uzavrel, že žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas

a žalobe vyhovel.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného čo do neposkytnutia súčinnosti veriteľov –

majiteľov dlhopisov vonkoncom nevzal do úvahy, že veriteľov bolo cca 3,5, mil a boli

identifikovaní len tým, že boli občanmi SR s trvalým pobytom na území SR a dovŕšili

18 rokov. Nevzal do úvahy, že ak veritelia považovali plnenie z dlhopisov za dlh žalovaného

a nie za dar zo strany štátu, bolo ich povinnosťou buď dostaviť sa dňa 31. 12. 2000

resp. 01. 01. 2001 do sídla dlžníka, alebo mu v predstihu z vlastnej iniciatívy oznámiť svoju

nespochybniteľnú identifikáciu tak, aby presne vedel, že sú oprávnení a komu a kam

má plniť. Žalobca žiadny dôkaz o tomto smere neposkytol a súd l. stupňa si ho nevyžiadal.

Súd sa nevysporiadal ani s tým, či veritelia neposkytnutím súčinnosti v súlade

s § 520 Obč. zák. nevyslovili súhlas s neskorším splatením dlhopisov bez toho, že by si chceli

uplatniť nárok na úrok z omeškania, čomu by nasviedčala skutočnosť, že nárok na úrok

z omeškania si uplatnili len právnické osoby na základe postúpenia pohľadávok a nie samotní

veritelia - majitelia dlhopisov.

Aj s námietkou žalovaného týkajúcu sa nesúladu uplatnenia úroku z omeškania

s oneskorením výplaty dlhopisov s dobrými mravmi za daných podmienok sa súd l. stupňa

vôbec nezaoberal. Názor žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného podľa ktorého

žalovaný zrejme považoval za správne a spravodlivé, v súlade s dobrými mravmi, že každému

veriteľovi vyplatil rovnakú sumu a to aj napriek tomu, že niektorí veritelia dostali svoje

peniaze už v apríli 2001 a iní až v novembri 2001, je v tejto súvislosti irelevantný. Súd musí

k posúdeniu tejto námietky pristupovať z hľadiska celkovej situácie, nie zo zreteľa

jednotlivcov.

Po tomto konštatovaní, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu l. stupňa

nie je v súlade s ust. , keďže sa v ňom súd nevysporiadal s námietkami,

ktoré vzniesol žalovaný, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa podľa

zrušil a vec mu vrátil v súlade s ust. na ďalšie konanie.

Podľa rozhodne súd l. stupňa o náhrade trov odvolacieho konania

v novom rozhodnutí vo veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. júla 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: L.