Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/173/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J.D.D.I., zast. JUDr. I.M.,

advokátom, L.B. proti žalovanému: F.,D.B., IČO: X., zast. JUDr. Š.D., advokátom,

Advokátska kancelária D.M.B., o zaplatenie 98 032 Sk, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.9.2008, č. k. -317, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

29.9.2008, č. k. -317 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi 98 032 Sk istiny a 38 041 Sk na náhradu trov konania žalobcu na účet jeho

právneho zástupcu.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II.

v Bratislave dňa 15.4.2003 sa žalobca ako údajný vlastník pohľadávok voči žalovanému

domáhal ich zaplatenia celkom v sume 99 032 Sk. Tieto pohľadávky majú predstavovať súčet

úrokov z omeškania žalovaného s plnením peňažných dlhov, ktoré mal žalovaný voči osobám

oprávneným na vyplatenie menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov emitovaných F. podľa §

24 ods. 4 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

neskorších predpisov.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný žalobu zamietol

s odôvodnením, že žalovaný nebol s vyplatením dlhopisov v omeškaní. Odvolací súd

odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu l. stupňa potvrdil a pripustil dovolanie

s odôvodnením, že je potrebné posúdiť, či sa vzhľadom na znenie ustanovenia § 24 ods. 6

a 11 v platnom znení dostal žalovaný do omeškania, keď svoj dlh splnil

do konca roku 2001.

Odvolací súd dovolaciu otázku v zmysle ust. vymedzil tak,

že je potrebné posúdiť, či sa vzhľadom na znenie ustanovenia a

Zb. v platnom znení dostal žalovaný do omeškania, keď svoj dlh splnil do konca roku 2001.

Dovolací súd dospel k záveru, že počnúc dňom 1.1.2001 žalovaný sa dostal

do omeškania (v zmysle odseku 6), pretože pohľadávky veriteľov nadobudli novú kvalitu.

Totiž do doby, kým sa veriteľove pohľadávky stanú splatné, nemôžu veritelia požadovať

na dlžníkovi ich splnenie. Akonáhle sa ale pohľadávka stane splatnou, dlžník je povinný

ju hradiť a ak tak neurobí, tak veriteľ je oprávnený domáhať sa jej splnenia na súde,

a to podaním príslušnej žaloby na plnenie. Uvedeným dňom splatenie dlhopisu už bolo teda

žalovateľné, a to aj s úrokmi z omeškania (je tu actio nata).

Na základe tohto rozhodnutia dovolacieho súdu vydal súd l. stupňa napadnutý

rozsudok.

Súd vychádzal zo záveru vyjadreného v náleze ÚS SR č. 8/1995 sp. zn.

z 19. júna 1998 ktorý uvádza“ Obsahom vlastníckeho práva k dlhopisom sú potom oprávnenia

a povinnosti upravené v ďalších odsekoch § 24. Majiteľ dlhopisu (občan) má právo

na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu v zákonne stanovenej dobe splatnosti

(§ 24 ods. 4.6.7). Z toho vyplýva, že dlhopisy F. mali byť ich majiteľom zo strany žalovaného

splatené v dobe ich splatnosti do 31.12.2000, resp. 31.12.1997 a nie v lehote

do 21.12.2001, ako to tvrdí žalovaný.

Súd preto dospel k záveru, že žalovaný svoj záväzok na vyplatenie hodnoty a výnosu

dotknutým osobám nesplnil riadne a včas v zákonnej lehote. Žalovaný sa dostal do omeškania

s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu ich bývalým majiteľom, pretože dátumom

rozhodným pre posúdenie, kedy mal žalovaný splatiť dlhopisy, bol 31.12.2000

a nie 31.12.2001. Žalovaný bol teda povinný splatiť dlhopisy a výnos z nich v súlade

s ustanovením o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov v deň ich splatnosti, stanovenom na 31.12.2000. Počnúc

dňom 1.1.2001 sa žalovaný dostal do omeškania (v zmysle ustanovenia § 24 ods. 6 zákona

č. ), pretože pohľadávky veriteľov nadobudli novú kvalitu. Uvedeným dňom

splatenie dlhopisu už bolo žalovateľné, a to aj s úrokmi z omeškania.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu

zamietne a žalobcu zaviaže nahradiť mu trovy konania.

Nesprávne právne posúdenie vidí v tom, že súd neopodstatnene použil

na odôvodnenie svojho rozhodnutia nález Ústavného súdu SR č. 8/1995 sp. zn.

z 19.6.1998 namiesto toho, aby aplikoval jeho nález č. 11/95 sp. zn.

z 20.12.1995, ako aj to, že nezohľadnil jeho ďalšie námietky, konkrétne námietku,

že sa nemohol dostať do omeškania pre neposkytnutie súčinnosti veriteľov v zmysle § 567

ods. 1 a § 520 Obč. zák. a námietku, že uplatňovanie úrokov z omeškania preto, že žalovaný

nesplatil dlhopisy v hotovosti v mieste svojho sídla už 31.12.2000 za situácie, keď veritelia,

ktorí postúpili svoje pohľadávky žalobcovi, sa nedostavili do jeho sídla dňa 31.12.2000,

aby si splatenie dlhopisov prevzali, naopak bez námietok akceptovali doručovanie výplat

prostredníctvom S., a.s., je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu

l. stupňa potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Zdôrazňuje, že žalovaný ešte pred splatnosťou dlhopisov, t. j. pred 31.12.2000

zverejnil spôsob, akým budú dlhopisy vyplácané. Tvrdí, že žalovaný nikdy nemal v úmysle,

ani nebol pripravený na vyplácanie dlhopisov v hotovosti vo svojom sídle k 31.12.2000,

pričom v hotovosti a na účtoch mal cca 2,3 miliardy Sk, čo bolo približne 10% z celkovej

hodnoty splatných dlhopisov vrátane ich výnosu a podľa jeho mienky súd posúdil potrebu

súčinnosti veriteľov a vyhodnotil ju ako bezpredmetnú, čo vyvodzuje z časti odôvodnenia

rozsudku, z ktorej cituje, že „žalovaný mal dostatočnú lehotu na plnenie si svojich

povinností“, ako aj z poukázania na zmluvný vzťah medzi žalovaným a R., a.s. ohľadne

spôsobu, času a miesta vyplácania dlhopisov.

Čo do žalovaným namietaného nesúladu uplatňovania úroku z omeškania s dobrými

mravmi tvrdí, že v rozpore s dobrými mravmi je konanie žalovaného, keď na jednej strane

prezentuje, ako splní svoje záväzky a na strane druhej označuje veriteľov za vinníkov svojho

omeškania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že je dôvodné,

pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou došlou

súdu dňa 15.4.2003 ako vlastník postúpených mu pohľadávok v sume 98 032 Sk voči

žalovanému domáhal ich zaplatenia. Tieto pohľadávky majú predstavovať súčet úrokov

z omeškania žalovaného s plnením dlhopisov, ktoré emitoval podľa § 24 ods. 4

a bývalým ich majiteľom splatil s omeškaním.

Súd rozsudkom zo dňa 25.3.2004 žalobu zamietol s odôvodnením, že žalovaný bol

povinný podľa v znení neskorších predpisov splatiť do konca

roka 2001, preto splatením v tomto období sa nedostal do omeškania.

Odvolací súd v svojom rozsudok súdu l. stupňa potvrdzujúcom rozhodnutí zo dňa

7.12.2004 pripustil dovolanie a dovolací súd rozsudkom zo dňa 24.11.2006, č. k.

1 Obdo V 108/2005 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie

konanie. Keďže odvolací súd dovolaciu otázku vymedzil tak, že je potrebné posúdiť,

či sa vzhľadom na znenie ust. a v platnom znení dostal

žalovaný do omeškania, keď svoj dlh splnil do konca roka 2001, dovolací súd uzavrel,

že počnúc dňom 1.1.2001 sa žalovaný dostal do omeškania, pretože pohľadávky sa stali

splatnými.

Z citovaného rozhodnutia dovolacieho súdu treba ešte citovať prvú vetu

predposledného odseku, že dovolací súd, súc viazaný dovolacou otázkou vymedzenou

odvolacím súdom v rozsudku, zaujal stanovisko len k tejto pomerne úzko vymedzenej otázke

a nezaoberal sa ďalšou rozsiahlou argumentáciou účastníkov, ktorá s touto dovolacou otázkou

nesúvisela a v súvislosti s ňou uviesť, že aj vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu žalovaný

namietal okrem iného aj neposkytnutie súčinnosti zo strany veriteľov v zmysle § 520

Obč. zák.

Podľa zistenia odvolacieho súdu žalovaný v odvolaní dôvodne vytýka súdu 1. stupňa,

že sa nevysporiadal s jeho ďalšími námietkami, najmä skutočnosťou, že veritelia oprávnení

z dlhopisov neposkytli žalovanému ako dlžníkovi súčinnosť nevyhnutnú na splatenie dlhu

v zmysle § 520 Obč. zák. a neposúdil, či uplatňovanie nároku na úroky z omeškania

v rozhodovanom prípade nie je v rozpore s dobrými mravmi, čo viedlo k nedostatočnému

zisteniu skutkového stavu, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

V spise (č. l. 27l) je vyjadrenie žalovaného k veci zo dňa 22.8.2008, v ktorom tento

uvádza, že bol pripravený na alternatívu, že podľa zákona môžu osoby oprávnené na výplatu

menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov požadovať peňažné plnenie v mieste sídla F., a to už

31.12.2000.

Odvolací súd konštatoval, že súd 1. stupňa sa s týmito námietkami nezaoberal a teda

ani nevysporiadal a bez akéhokoľvek odôvodnenia rozsudku v tomto smere, v rozpore s ust.

, jednoducho, opierajúc sa o nález ústavného súdu sp. zn.

z 19.6.1998 uzavrel, že žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas a žalobe

vyhovel.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného čo do neposkytnutia súčinnosti veriteľov

- majiteľ dlhopisov vonkoncom nevzal do úvahy, že veriteľov bolo cca 3,5, mil a boli

identifikovaní len tým, že boli občanmi SR, s trvalým pobytom na území SR a dovŕšili

18 rokov. Nevzal do úvahy, že ak veritelia považovali plnenie z dlhopisov za dlh žalovaného

a nie za dar zo strany štátu, bolo ich povinnosťou buď dostaviť sa dňa 31.12.2000,

resp. 1.1.2001 do sídla dlžníka, alebo mu v predstihu, z vlastnej iniciatívy, oznámiť svoju

nespochybniteľnú identifikáciu tak, aby presne vedel, že sú oprávnení a komu a kam

má plniť. Žalobca žiadny dôkaz o tomto smere neposkytol a súd 1. stupňa si ho nevyžiadal.

Súd sa nevysporiadal ani s tým, či veritelia neposkytnutím súčinnosti v súlade s § 520

Obč. zák. nevyslovili súhlas s neskorším splatením dlhopisov bez toho, že by si chceli

uplatniť nárok na úrok z omeškania, čomu by nasviedčala skutočnosť, že nárok na úrok

z omeškania si uplatnili len právnické osoby na základe postúpenia pohľadávok a nie samotní

veritelia, teda majitelia dlhopisov.

Aj s námietkou žalovaného, týkajúcou sa nesúladu uplatnenia úroku z omeškania

s oneskorením výplaty dlhopisov za daných podmienok s dobrými mravmi, sa súd 1. stupňa

vôbec nezaoberal. Názor žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, podľa ktorého

žalovaný považoval za správne a spravodlivé, v súlade s dobrými mravmi, že každému

veriteľovi vyplatil rovnakú sumu, a to aj napriek tomu, že niektorí veritelia dostali svoje

peniaze už v apríli 2001 a iní až v novembri 2001, je v tejto súvislosti irelevantný. Súd musí

k posúdeniu tejto námietky pristúpiť z hľadiska celkovej situácie, nie zo zreteľa jednotlivcov.

Po tomto konštatovaní, že súd l. stupňa nesprávne vec právne posúdil

a že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu 1. stupňa nie je v súlade ust. § 157 ods. 2

, keďže sa v ňom súd nevysporiadal s námietkami, ktoré vzniesol žalovaný, odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa podľa zrušil a vec mu vrátil

v súlade s ust. § 221 ods. 2 na ďalšie konanie.

Podľa rozhodne súd 1. stupňa o náhrade trov odvolacieho konania

v novom rozhodnutí vo veci.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. júla 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.