Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/43/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej

veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, proti žalovanému: Úrad pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočky v Liptovskom Mikuláši, č.

2644/2004/A zo dňa 16. septembra 2004, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č.k. -33 z 2. júla 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. júla

2008, č.k. -33, p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie Všeobecnej zdravotnej

poisťovne (identifikované vo výroku rozsudku krajského súdu), ktorým bol občan D. S.

zaviazaný zaplatiť dlžné poistné v sume 1734 Sk ako platiteľ poistného podľa § 10

ods. 2 o zdravotnom poistení. Krajský súd tak rozhodol na základe

žaloby podanej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, keďže žalovaný, ako orgán,

do ktorého právomoci patrí konanie a rozhodovanie vo veciach pohľadávok na poistnom

podľa , nevyhovel protestu prokurátora

podanému proti predmetnému rozhodnutiu.

Krajský súd neuznal dôvody žalovaného, ktorý tvrdil, že nie je v jeho pôsobnosti

konať o proteste prokurátora, keďže podľa bola na úrad

prenesená len kompetencia na dokončenie začatých a do dňa transformácie zdravotnej

poisťovne právoplatne neskončených správnych konaní, pričom zákonodarcom nebol

stanovený správny orgán, ktorý by sa zaoberal mimoriadnymi opravnými prostriedkami,

podanými účastníkmi v správnom konaní. Krajský súd vyslovil právny názor, že účelom

prechodného ustanovenia bolo časové ohraničenie výkonu

rozhodovacej činnosti jednotlivých zdravotných poisťovní podľa dovtedajších predpisov

a určenie momentu, od ktorého táto právomoc prešla výlučne na žalovaného. To sa týkalo len

tých správnych konaní, ktoré sa začali u konkrétnej zdravotnej poisťovne a ku dňu prenosu

kompetencií na žalovaného neboli právoplatne skončené. Pre tieto prípady zákonodarca

explicitne stanovil, že neskončené správne konania dokončí Úrad. Z toho však nemožno

vyvodiť, že tie správne konania, ktoré boli právoplatne skončené za účinnosti zákona

č. , sa žalovaného netýkajú a že zodpovednosť za túto agendu žalovaný

neprevzal. Takýto výklad prechodných ustanovení by viedol

k neprípustným dôsledkom najmä v tom, že pri využití zákonných mimoriadnych opravných

prostriedkov, prípadne prostriedkov správneho dozoru podľa Správneho poriadku, by

v takýchto veciach nemal kto rozhodovať. Tu sa možno stotožniť s názorom žalobcu, že

v súlade s princípom kontinuity verejnej správy musí orgán, ktorému zákon zveril úlohy

na určitom úseku verejnej správy, tieto úlohy v plnom rozsahu plniť, pretože výkon verejnej

správy pre určitú oblasť regulovaných spoločenských vzťahov nie je možné prerušiť alebo

ukončiť. Možno teda jednoznačne konštatovať, že vylúčenie právomoci žalovaného

rozhodovať o mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo o protestoch prokurátora

vo veciach, ktoré boli právoplatne ukončené pred nadobudnutím účinnosti

a , z ustanovení novej právnej úpravy v žiadnom prípade nemožno

vyvodiť. Protest prokurátora bol preto správne podaný žalovanému, ktorému bolo zákonom

č. zverené vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením

a rozhodovanie o nárokoch zdravotnej poisťovne na poistnom. Pokiaľ žalovaný vo svojich

stanoviskách k podanému protestu prokurátora tvrdil, že zákonodarca nestanovil orgán, ktorý

by sa zaoberal protestmi prokurátora vo veciach právoplatne skončených pred nadobudnutím

účinnosti , posúdil vec z tohto pohľadu po právnej stránke nesprávne.

Krajský súd súčasne vyslovil aj právny názor, podľa ktorého VšZP v konaní nezistila náležite

skutočný stav veci pre uloženie právnej povinnosti.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie, v ktorom okrem skutkových

zistení, ktoré neboli sporné, uviedol námietky totožné s obsahom vyjadrenia k žalobe a žiadal

zrušenie prvostupňového rozsudku a potvrdenie rozhodnutia VšZP. Poukázal na nevyužitie

opravného prostriedku ako podmienky konania podľa .

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach

podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd

rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa .

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dôvodne vyhovel žalobe prokurátora,

ktorý sa domáhal zrušenia rozhodnutia VšZP o povinnosti občana zaplatiť dlžné poistné, pre

ktoré nebol žiadny materiálny dôvod, pričom žalovaný nevyhovel protestu prokurátora proti

predmetnému rozhodnutiu. Z tohto hľadiska odvolací súd nepovažuje za opodstatnené

odvolacie dôvody, v ktorých žalovaný poukazuje na právoplatnosť platobného výmeru

vydaného poisťovňou. Podaním protestu prokurátora bol sledovaný cieľ odstrániť nezákonné

rozhodnutie, založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a na nesprávnych

právnych záveroch, ktoré z toho vyplynuli. Keďže žalovaný o proteste nekonal a nerozhodol,

má sa za to, že mu nebolo vyhovené, čím je podľa daná aktívna

legitimácia samotného prokurátora na podanie správnej žaloby. Nie je pritom rozhodujúce,

aké procesné oprávnenia využil v správnom konaní samotný platiteľ poistného. Preto tiež

pokiaľ ide o jedinú vecnú námietku žalobcu proti napadnutému platobnému výmeru

Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu,

súd s argumentáciou žalobcu súhlasil. Poistenec D. S. bol v období od 1. januára 1995 do 31.

marca 1995 študentom Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši, resp. v čase od 15.

apríla 1196 do 30. mája 1996 zamestnancom spoločnosti I., s.r.o., nemohol mať povinnosť

odviesť poistné na zdravotné poistenie v zmysle , ako mu

to uložil napadnutý platobný výmer. Keďže orgán verejnej správy zdravotného poistenia

vychádzal zo zistenia, že D. S. bol od 1. januára do 2. apríla 1995

a od 4. apríla do 31. mája 1996 platiteľom poistného podľa

Z.z., pričom tieto informácie čerpal len z protokolu o kontrole č. 2644/2004 zo dňa 2. augusta

2004, ktorý naviac podľa názoru odvolacieho súdu je neúplný a nemá žiadnu vypovedaciu

schopnosť, žalovaný rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu

a v rozpore s § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, ktorého právnemu režimu rozhodovanie

zdravotnej poisťovne v predmetnej veci podliehalo.

Pokiaľ žalovaný dôvodil svojím doterajším výkladom ,

odvolací súd rovnako ako krajský súd zastáva názor, že na žalovaného prešla pôsobnosť

rozhodovať v správnom konaní podľa ustanovení bez vyčlenenia

niektorého z tam uvedených procesných inštitútov z právomoci žalovaného, teda úmyslom

zákonodarcu nebolo vylúčiť oprávnenie žalovaného rozhodovať o mimoriadnom opravnom

prostriedku, prípadne o proteste prokurátora, ktorý bol aj podľa názoru odvolacieho súdu

vecne odôvodnený.

Z týchto dôvodov odvolací súd aj s poukazom na dôvody už uvedené krajským súdom,

podľa prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová