Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
169/371123.72d4af.pdf
PDF · 117.86 KB
No categories available
4Sžso/43/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej
veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, proti žalovanému: Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočky v Liptovskom Mikuláši, č.
2644/2004/A zo dňa 16. septembra 2004, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č.k. 2S 341/07-33 z 2. júla 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. júla
2008, č.k. 2S 341/07-33, p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie Všeobecnej zdravotnej
poisťovne (identifikované vo výroku rozsudku krajského súdu), ktorým bol občan D. S.
zaviazaný zaplatiť dlžné poistné v sume 1734 Sk ako platiteľ poistného podľa § 10
ods. 2 zák.č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení. Krajský súd tak rozhodol na základe
žaloby podanej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, keďže žalovaný, ako orgán,
do ktorého právomoci patrí konanie a rozhodovanie vo veciach pohľadávok na poistnom
podľa § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3 zák.č. 581/2004 Z.z., nevyhovel protestu prokurátora
podanému proti predmetnému rozhodnutiu.
Krajský súd neuznal dôvody žalovaného, ktorý tvrdil, že nie je v jeho pôsobnosti
konať o proteste prokurátora, keďže podľa § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. bola na úrad
prenesená len kompetencia na dokončenie začatých a do dňa transformácie zdravotnej
poisťovne právoplatne neskončených správnych konaní, pričom zákonodarcom nebol
stanovený správny orgán, ktorý by sa zaoberal mimoriadnymi opravnými prostriedkami,
podanými účastníkmi v správnom konaní. Krajský súd vyslovil právny názor, že účelom
prechodného ustanovenia § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. bolo časové ohraničenie výkonu
rozhodovacej činnosti jednotlivých zdravotných poisťovní podľa dovtedajších predpisov
a určenie momentu, od ktorého táto právomoc prešla výlučne na žalovaného. To sa týkalo len
tých správnych konaní, ktoré sa začali u konkrétnej zdravotnej poisťovne a ku dňu prenosu
kompetencií na žalovaného neboli právoplatne skončené. Pre tieto prípady zákonodarca
explicitne stanovil, že neskončené správne konania dokončí Úrad. Z toho však nemožno
vyvodiť, že tie správne konania, ktoré boli právoplatne skončené za účinnosti zákona
č. 273/1994 Z.z., sa žalovaného netýkajú a že zodpovednosť za túto agendu žalovaný
neprevzal. Takýto výklad prechodných ustanovení zákona č. 581/2004 Z.z. by viedol
k neprípustným dôsledkom najmä v tom, že pri využití zákonných mimoriadnych opravných
prostriedkov, prípadne prostriedkov správneho dozoru podľa Správneho poriadku, by
v takýchto veciach nemal kto rozhodovať. Tu sa možno stotožniť s názorom žalobcu, že
v súlade s princípom kontinuity verejnej správy musí orgán, ktorému zákon zveril úlohy
na určitom úseku verejnej správy, tieto úlohy v plnom rozsahu plniť, pretože výkon verejnej
správy pre určitú oblasť regulovaných spoločenských vzťahov nie je možné prerušiť alebo
ukončiť. Možno teda jednoznačne konštatovať, že vylúčenie právomoci žalovaného
rozhodovať o mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo o protestoch prokurátora
vo veciach, ktoré boli právoplatne ukončené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 580/2004
a zákona č. 581/2004 Z.z., z ustanovení novej právnej úpravy v žiadnom prípade nemožno
vyvodiť. Protest prokurátora bol preto správne podaný žalovanému, ktorému bolo zákonom
č. 581/2004 Z.z. zverené vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením
a rozhodovanie o nárokoch zdravotnej poisťovne na poistnom. Pokiaľ žalovaný vo svojich
stanoviskách k podanému protestu prokurátora tvrdil, že zákonodarca nestanovil orgán, ktorý
by sa zaoberal protestmi prokurátora vo veciach právoplatne skončených pred nadobudnutím
účinnosti zákona č. 581/2004 Z.z., posúdil vec z tohto pohľadu po právnej stránke nesprávne.
Krajský súd súčasne vyslovil aj právny názor, podľa ktorého VšZP v konaní nezistila náležite
skutočný stav veci pre uloženie právnej povinnosti.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie, v ktorom okrem skutkových
zistení, ktoré neboli sporné, uviedol námietky totožné s obsahom vyjadrenia k žalobe a žiadal
zrušenie prvostupňového rozsudku a potvrdenie rozhodnutia VšZP. Poukázal na nevyužitie
opravného prostriedku ako podmienky konania podľa § 247 OSP.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach
podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd
rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP.
Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dôvodne vyhovel žalobe prokurátora,
ktorý sa domáhal zrušenia rozhodnutia VšZP o povinnosti občana zaplatiť dlžné poistné, pre
ktoré nebol žiadny materiálny dôvod, pričom žalovaný nevyhovel protestu prokurátora proti
predmetnému rozhodnutiu. Z tohto hľadiska odvolací súd nepovažuje za opodstatnené
odvolacie dôvody, v ktorých žalovaný poukazuje na právoplatnosť platobného výmeru
vydaného poisťovňou. Podaním protestu prokurátora bol sledovaný cieľ odstrániť nezákonné
rozhodnutie, založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a na nesprávnych
právnych záveroch, ktoré z toho vyplynuli. Keďže žalovaný o proteste nekonal a nerozhodol,
má sa za to, že mu nebolo vyhovené, čím je podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP daná aktívna
legitimácia samotného prokurátora na podanie správnej žaloby. Nie je pritom rozhodujúce,
aké procesné oprávnenia využil v správnom konaní samotný platiteľ poistného. Preto tiež
pokiaľ ide o jedinú vecnú námietku žalobcu proti napadnutému platobnému výmeru
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu,
súd s argumentáciou žalobcu súhlasil. Poistenec D. S. bol v období od 1. januára 1995 do 31.
marca 1995 študentom Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši, resp. v čase od 15.
apríla 1196 do 30. mája 1996 zamestnancom spoločnosti I., s.r.o., nemohol mať povinnosť
odviesť poistné na zdravotné poistenie v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 273/2004 Z.z., ako mu
to uložil napadnutý platobný výmer. Keďže orgán verejnej správy zdravotného poistenia
vychádzal zo zistenia, že D. S. bol od 1. januára do 2. apríla 1995
a od 4. apríla do 31. mája 1996 platiteľom poistného podľa § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994
Z.z., pričom tieto informácie čerpal len z protokolu o kontrole č. 2644/2004 zo dňa 2. augusta
2004, ktorý naviac podľa názoru odvolacieho súdu je neúplný a nemá žiadnu vypovedaciu
schopnosť, žalovaný rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu
a v rozpore s § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, ktorého právnemu režimu rozhodovanie
zdravotnej poisťovne v predmetnej veci podliehalo.
Pokiaľ žalovaný dôvodil svojím doterajším výkladom § 84 zák.č. 581/2004 Z.z.,
odvolací súd rovnako ako krajský súd zastáva názor, že na žalovaného prešla pôsobnosť
rozhodovať v správnom konaní podľa ustanovení zák.č. 71/1967 Zb. bez vyčlenenia
niektorého z tam uvedených procesných inštitútov z právomoci žalovaného, teda úmyslom
zákonodarcu nebolo vylúčiť oprávnenie žalovaného rozhodovať o mimoriadnom opravnom
prostriedku, prípadne o proteste prokurátora, ktorý bol aj podľa názoru odvolacieho súdu
vecne odôvodnený.
Z týchto dôvodov odvolací súd aj s poukazom na dôvody už uvedené krajským súdom,
podľa § 219 ods. 2 OSP prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová