Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/30/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobkyne: O. Š., A.. XX.XX.XXXX, S. W. O., S. XXXX/XX, S..Č.. Ž. XXX proti žalovanému: O.G.Q. F., Y..X.., W., Š. X, G.: XX XXX XXX, o náhradu škody s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť svedkovi U. Š., A..XX.XX.XXXX, trvale bytom S.T. P. XXX, Q. A. P., Č. H. náhradu svedočného v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves, samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 27.06.2019 žalobu, ktorou žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 232,03 Eur spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške zo sumy 232,03 Euro od 01.10.2018 do zaplatenia a zároveň, aby zaviazal žalovaného povinnosť zaplatiť jej trovy konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 29.08.2018 pán U. X., W. X. Š. XXXX/XX, svojím vozidlom, VIN S., pre ktoré má u žalovaného dojednané povinné zmluvné poistenie podľa , zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škode na jej vozidle Š. C., B. : O.. Vyššie uvedenú škodovú udalosť, ktorá je u žalovaného vedená pod č. XXXXXXXXXX pán X. nahlásil žalovanému dňa 04.09.2018. Dňa 19.09.2018 žalobkyňa u žalovaného uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej vyššie uvedenou škodovou udalosťou, a odovzdala kompletnú dokumentáciu k vybaveniu škodovej udalosti. Dňa 04.01.2019 žalovaného výzvou zaslanou na adresu sídla žalovaného, ktorá mu bola doručená dňa 07.01.2019, a rovnako na emailovú adresu D..X. opakovane vyzvala k náhrade škody a škodu presne vyčíslila. Do dňa spísania žaloby žalobkyni nebolo žalovaným oznámené skončenie prešetrovania škodovej udalosti, a teda ani jeho závery, pričom jej bez akéhokoľvek bližšieho popisu bola žalovaným uhradená suma 128,15 Eur, a to napriek tomu, že obhliadkou poškodeného vozidla bola žalovaným stanovená škoda na 360,18 Eur pri oprave v servise a na 256,79 Eur pri oprave svojpomocne. Citujúc , , , ako aj , a a a , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako„ Zz.“), ďalej uviedla, že výška škody je podľa tzv. skutočná škoda. Pojem skutočná škoda znamená zmenšenie

majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Vzhľadom k súhlasnému konštatovaniu zavinenia nehody klientom žalovaného, ktoré je zachytené na zázname o nehode, ktorý potvrdilo šetrenie Polície SR, oddelenie v D., a ďalej vzhľadom ku kalkulácii výšky škody uskutočnenej žalovaným má žalobkyňa za preukázané, že klient žalovaného jej dopravnou nehodou spôsobil škodu vo výške 360,18 Eur, že tuto žalobkyňa u žalovaného riadne uplatnila, pričom v rozpore so zákonom žalovaný dosiaľ neukončil šetrenie poistnej udalosti a nevyplatil poistné plnenie. K výške náhrady škody poukázala na judikatúru slovenských súdov, podľa ktorej výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám, alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý ani od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988- správne malo byť R 5/1978 - poznámka súdu, R 25/1990). Na základe odborného odhadu sám žalovaný výšku škody určil na 360,18 Eur, pričom z dôvodov svojpomocnej opravy výšku škody krátil na 256,79 Eur, čo nie je postup v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou, a preto má žalobkyňa za to, že jej nebola nahradená časť škody vo výške 232,03 Eur (na pohľadávku z náhrady škody započítaných už uhradených 128,15 Eur).

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.09.2019 doručenom súdu dňa 11.09.2019 uviedol, že tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný do dňa spísania žaloby tejto neoznámil skončenie prešetrenia poistnej udalosti je nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný písomným listom zo dňa 25.09.2018 oznámil žalobkyni, že ukončil dňa 24.09.2018 šetrenie poistnej udalosti č. 9566249359. Poistnú udalosť žalovaný likvidoval rozpočtom, pretože oprava vozidla žalobkyne bola vykonaná svojpomocne a to bez poskytnutia daňových dokladov za opravu vozidla, resp. za kúpu náhradných dielov. V tomto prípade nákup týchto dielov nie je preukázaný. Žalovaný postupoval pri stanovení výška škody tak, že kalkulácia nákladov na opravu je vypočítaná s použitím sadzby za normohodinu práce 10,--EUR. Pri výpočte nákladov na opravu boli použité aj náhradné diely od iných distribútorov ako sú oficiálni distribútori náhradných dielov: „. O. ( žalovaný mal zrejme na mysli - Y. O.- poznámka súdu), B., Y., G. I., S.. Po doložení dokladov preukazujúcich nákup náhradných dielov a po preverení poisťovňa ( žalovaný - poznámka sudu) posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia kvality použitých náhradných dielov. Takto stanovené primerané náklady na opravu vozidla pri svojpomocnej oprave vozidla predstavujú základ pre výpočet skutočnej škody. Citujúc a ďalej uviedol, že žalovaný postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami , keď uhradil žalobkyni sumu vo výške 128,15 EUR. Preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobkyňa v písomnej replike zo dňa 23.10.2019 doručenej súdu dňa 30.10.2019 poukázala na to, že vzhľadom na písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe sa nespornými stali jej tvrdenia v žalobe o tom, že dňa XX.XX.XXXX pán U. X., W. X. Š.S. XXXX/XX, svojim vozidlom, VIN S., zavinil dopravnú nehodu, že pán U. X. má pre vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, u žalovaného dojednané povinné zmluvné poistenie podľa , že pri dopravnej nehode bola spôsobená škoda na vozidle žalobkyne Š. C., B. : O., ktorá spočívala v zničení nárazníka, a že žalobkyňa u žalovaného uplatnila (škodu). Ďalej v uvedenej replike žalobkyňa opätovne poukazujúc na judikatúru slovenských súdov (R 5/1988- správne malo, byť R 5/1978 - poznámka súdu, R 25/1990) uviedla, že skutočne škodu opravila svojpomocne a škodu chcela likvidovať rozpočtom, pričom žalovaný od nej nikdy nepožadoval predloženie dokladov o nákupe náhradných dielov ako uvádza vo svojom vyjadrení a ani jej nedoručil oznámenie o skončení šetrenia poistnej udalosti prípisom zo dňa 25.09.2018. Doklady o nákupe mali byť predložené len pre prípad, že by klient požadoval doplatok nad rámec čiastky stanovenej ako škoda hradená rozpočtom. V konečnom dôsledku pokiaľ žalovaný požaduje všetky doklady pre prípad, že poškodený využije možnosť likvidácie a stanovenie výšky škody rozpočtom, žalobkyňa nechápe, aké doklady by mal poškodený predkladať, keď nepredkladanie dokladov pri svojpomocnej oprave je práve podstatou stanovenia nižšej škody než pre prípad opravy v autoservise. Z uvedeného je zrejmé, že poškodený nebude dokladmi disponovať a vždy mu bude nahradzovaná škoda určená podľa rozpočtu ešte krátená. Celkom zjavne tak ide o klamlivé konanie žalovaného, pretože pokiaľ by túto skutočnosť ktorémukoľvek poškodenému oznámil, vždy by tento zvolil opravu v autoservise. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný uskutočnil odhad výšky škody za použitia neoriginálnych náhradných dielov ako uvádza vo svojím vyjadrení, navrhuje žalobkyňa pribrať do konania súdneho znalca. Žalobkyňa považuje za rozhodné, že pre uvedenie veci do pôvodného stavu je nutné uskutočniť výmenu poškodeného dielu za nový originálny náhradný diel. Nie je možné použiť pre určenie výšky škody amortizáciu tohto

náhradného dielu ani jeho zámenu za neoriginálny. V tejto súvislosti odkázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 02.03.2013.

5. Žalovaný k uvedenej písomnej replike žalobkyne do súdom určenej lehoty neposkytol žiadnu písomnú dupliku, aj keď bol k tomu vyzvaný súdom uznesením sp.zn. -41 zo dňa 06.11.2019, ktoré mu bolo doručené dňa 12.11.2019.

6. Dňa 21.01.2020 tunajší súd rozhodol na žiadosť žalobkyne rozsudkom pre zmeškanie sp.zn. -46 a to tak, že zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 232,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 232,03 Eur od 01.10.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj zaplatiť jej náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady by malo byť rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti uvedeného rozsudku. Predmetný rozsudok bol doručený žalovanému dňa 23.01.2020 a žalobkyni dňa 28.01.2020.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v lehote 15 dní odvolanie dôvodiac, že neboli naplnené podmienky vyžadované zákonom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, a nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť účasť na pojednávaní, nakoľko sa v rovnakom čase zúčastnil konania v inej právnej veci na Okresnom súde Prešov sp.zn. . Žalovaný poukázal na to, že v konaní v žiadnom prípade pasívny nebol a od roku 2019, do ktorého sa vedie uvedený súdny spor , „ v ktorom spočiatku vystupoval ako intervenient( !?) „ bol aktívny, vyjadroval sa do konania, „ zúčastnil sa na predbežnom prejednaní sporu( !?)“ , a „ aj v procesnom postavení žalovaného v 2. rade ( !?) sa riadne včas a vyjadroval a zároveň aj vzniesol námietku premlčania ( !?) , s ktorou sa konajúci súd absolútne nevysporiadal“. Zastával názor, že za takýchto okolností sa mal súd prvej inštancie vysporiadať s jeho procesnou obranou v konaní v rozsudku s riadnym odôvodnením, a odlišným postupom súdu došlo k prílišnému formalizmu v súdnom konaní, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, ako aj princíp rovnosti sporových strán.

8. Ospravedlnenie neúčasti žalovaného v tomto spore sp.zn. zo dňa 20.01.2020 na pojednávanie uskutočnené dňa 21.01.2020 o 9:30 hod. bolo sudcovi v tomto senáte civilnou kanceláriou predložené až dňa 22.01.2020, potom čo do tejto civilnej kancelárie bolo uvedeného dňa. t.j. 22.01.2020 postúpené dedičskou kanceláriou, kde bolo založené podateľňou.

9. Krajský súd uznesením sp.zn. -92 zo dňa 07.10.2020 vyššie uvedený rozsudok ( pre zmeškanie) tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.12.2020 doručenom súdu cestou mailu toho istého dňa a cestou pošty dňa 07.12.2020 uviedol, že po oznámení predmetnej škodovej udalosti ju žalovaný zaevidoval pod č. XXXX XXX XXX a začal s jej šetrením. Dňa 03.09.2018 žalovaný prostredníctvom svojho zmluvného partnera, spoločnosti X. X..H..E.., P.. H.. Š. XX, XXX XX Ž., G.: XX XXX XX X (ďalej len „spoločnosť X.“), vykonal obhliadku motorového vozidla, ktorým bola spôsobená predmetná škoda. Následne dňa 10.09.2018 bola vykonaná aj obhliadka poškodeného motorového vozidla žalobkyne. Na základe vykonaného šetrenia bolo zistené, že predmetná škodová udalosť mohla byť spôsobená vozidlom škodcu len čiastočne. Poškodenie zadnej kapoty nemá súvis s predmetnou škodovou udalosťou a rovnako na poškodenom zadnom nárazníku sa nachádzajú staršie nesúvisiace poškodenia (odery). Z uvedeného dôvodu bola zmenená kalkulácia predpokladanej výšky škody. Listom zo dňa 25.09.2018 označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení" žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 24.09.2018 bolo ukončené šetrenie danej škodovej udalosti a súčasne ju vyrozumel o dôvodoch a rozsahu plnenia. Ďalej uviedol, že predmetná kalkulácia predložená žalobkyňou predstavuje predbežný výpočet nákladov na opravu vozidla rozpočtom (svojpomocne) v sume 256,79 Eur, ako aj predbežný výpočet nákladov na opravu, ak by sa oprava vykonávala v nezmluvnom servise t.j. v sume 360,18 Eur. Uvedený výpočet bol stanovený spoločnosťou X. X..H..E.. pri obhliadke vozidla a jedná sa iba o predbežnú kalkuláciu. Spoločnosť X. X..H..E.. je zmluvným vykonávateľom obhliadok motorových vozidiel pre žalovaného pre účely následného prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu poisťovne poskytnúť poistné plnenie. Poverený zamestnanec spoločnosti X. X..H..E.. pri obhliadke postupuje na základe skutočností, uvádzaných vlastníkom (držiteľom) poškodeného vozidla, resp. jeho zástupcom a do zápisu z vykonanej obhliadky uvádza všetky poškodenia, ktoré obhliadkou zistí, a ktoré sú zo strany vlastníka (držiteľa) poškodeného vozidla, resp. jeho zástupcu tvrdené ako vzniknuté v súvislosti

so škodovou udalosťou, spôsobenou motorovým vozidlom, povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poverený zamestnanec spoločnosti X. X..H..E.. sám nerobí závery o nesúvisiacich poškodeniach, ani o rozsahu povinnosti žalovaného poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie poškodenému vykonáva poverený zamestnanec odborného útvaru žalovaného, a to na základe vyhotovenej fotodokumentácie poškodeného vozidla a vozidla škodcu a po posúdení všetkých doložených dokumentov. Žalobkyňa si u žalovaného uplatnila nárok na náhradu škody prostredníctvom vyplneného formulára „Uplatnenie nároku na náhradu škody”. V bode 21. uvedeného tlačiva žalobkyňa vyznačila, že požaduje škodu vyplatiť na základe rozpočtu a teda sa rozhodla, že vozidlo nedá opraviť v autoservise. Pri uvedenej možnosti poskytnutia plnenia bolo zároveň v tlačive uvedené: „V prípade žiadosti o výplatu škody rozpočtom poisťovňa pri poskytnutí náhrady škody uplatní zníženie cien materiálu a práce”. Výška plnenia bola žalovaným kalkulovaná tzv. rozpočtom, a to na základe žiadosti samotnej žalobkyne, ktorá chcela poškodenia opraviť svojpomocne a nemala záujem predkladať doklady o vynaložených finančných prostriedkoch za opravu. Z uvedeného dôvodu bolo žalobkyni poukázané plnenie v sume 128,15 Eur, pričom žalovaný vychádzal z kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom, v ktorej bola stanovená suma 256,79 Eur od ktorej odpočítal sumu predstavujúcu nesúvisiace položky (poškodenie zadnej kapoty) v rozsahu 104,85 Eur. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že by vynaložila na opravu vyššiu sumu prostriedkov, ako bolo plnenie žalovaného. Žalobkyňa požaduje od žalovaného plnenie v rozsahu predbežnej kalkulácie nákladov na opravu vozidla v autoservise, avšak z jej strany nedošlo k takejto oprave a žalovanému, ani konajúcemu súdu, nepredložila faktúru vystavenú zo strany autoservisu za vykonanú opravu.

Žalovaný má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zo strany žalobkyne nedošlo k preukázaniu skutočnosti pokiaľ ide o rozsah škody (poškodenie zadnej kapoty) ani výšky škody (360,18 Eur) a preto žalobkyňa neuniesla dôkazne bremeno v tomto konaní. Žalovaný ďalej namietol žalobkyňou uplatňované úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 232,03 Eur od 01.10.2018 do zaplatenia. Citujúc ust. , a Z z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedol, že právny názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ustanovení uvedeného zákona je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti poisťovne vyjadrenej v ustanovení alebo b) v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Uvedené možno dôvodiť aj zo znenia čl. 4 ods. 6 smernice 2000/26/ ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 0 aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS, podľa ktorého členské štáty zavedú povinnosť, podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo voči jej likvidačnému zástupcovi, a) poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené, alebo b) poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody, alebo jej likvidačný zástupca poskytne odôvodnenú odpovedi na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené. Členské štáty prijmú ustanovenia, aby zabezpečili, že ak návrh nie je predložený v lehote troch mesiacov, okrem náhrady navrhnutej poisťovňou alebo určenej súdom budú poškodenej osobe vyplatené aj úroky. Poškodený je na jednej strane v právnom vzťahu so škodcom, titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa a nasl. a na druhej strane aj v právnom vzťahu s poisťovateľom škodcu, tým že si u neho uplatnil nárok na náhradu škody vo forme vyplatenia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Omeškanie poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa ustanovení , , , ktoré je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného.

11. Žalobkyňa v reakcii na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného v písomnom mailovom podaní zo dňa 06.12.2020 doručenom súdu cestou mailu toho istého dňa uviedla, že pri obhliadke vozidla sám žalovaný stanovil výšku škody vo výške, ktorú žalobkyňa uplatňuje. Žalovaný pri obhliadke neposudzoval žiadne iné poškodenie než poškodenie vzniknuté pri predmetnej autonehode. Ostatne k takémuto postupu nie je žiadny dôvod a takýto záver neplynie ani z protokolu o prehliadke vozidla. Tvrdenie žalovaného, že poistné plnenie bolo oproti výške škody pri prehliadke vozidla krátené po prešetrení poistnej udalosti, a to až po zvolení spôsobu likvidácie poistnej udalosti žalobkyňou je úplne absurdné. V takom prípade by totiž žalobkyňa nikdy nemohla urobiť kvalifikované rozhodnutie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti, pretože výška poistného plnenia v prípade opravy rozpočtom, ani poistného plnenia v prípade opravy v servise by nebola známa, a poisťovňou by bolo poistné plnenie úplne svojvoľne krátené. Žalobkyňa nikdy neuvádzala, že by škoda spočívala v inom poškodení ako v poškodení spôsobenom pri nehode, čo je zrejmé aj z protokolu o nehode a uplatnení náhrady škody, kedy je vždy uvedené, že bol poškodený iba nárazník, a žalovaný iba účelovo uvádza nepravdivú skutočnosť, keď uvádza, že pri obhliadke vozidla bola stanovená škoda aj pre iné poškodenie (zadné kapoty). Voľba spôsobu riešenia poistnej udalosti je logicky vykonaná až potom, čo poškodený (žalobkyňa) pozná výšku poistného plnenia pre oba spôsoby riešenia likvidácie poistnej udalosti. K výške náhrady škody žalobkyňa opätovne poukázala na judikatúru slovenských súdov, z ktorej citovala (R 5/1988, R 25/1990 ). Ďalej uviedla, že škodu skutočne opravila svojpomocne a škodu chcela likvidovať rozpočtom, avšak žalovaný od nej nikdy nepožadoval predloženie dokladov o nákupe náhradných dielov ako uvádza vo svojich pripomienkach, ani jej nedoručil oznámenie o skončení vyšetrovania poistnej udalosti prípisom z 25.9.2018. Doklad o nákupe mali byť predložené iba pre prípad, že by klient požadoval doplatok nad rámec sumy stanovenej ako škoda hradená rozpočtom. Ostatne, pokiaľ žalovaný požaduje všetky doklady pre prípad, že poškodený využije možnosť likvidácie a stanovenia výšky škody rozpočtom, nechápe žalobkyňa, aké doklady by mal poškodený predkladať, keď nepredkladanie dokladov pri svojpomocnej oprave je práve podstatou stanovenia nižšej škody ako pre prípad opravy v autoservise. Z uvedeného je zrejmé, poškodený nebude doklady disponovať a vždy mu bude nahradzovaná škoda určená podľa rozpočtu ešte krátená. Úplne zjavne sa tak jedná o klamlivé konanie žalovaného, pretože ak by túto skutočnosť poisťovňa ktorémukoľvek poškodenému oznámila, vždy by zvolil opravu v autoservise. Ďalej uviedla, že pre uvedené veci (vozidlá) do pôvodného stavu je nutné vykonať výmenu poškodeného dielu za nový originálny náhradný diel. Nie je možné použiť na určenie výšky škody amortizáciu tohto náhradného dielu ani jeho zámenu za neoriginálnu. V tejto súvislosti odkázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. , z 2. marca 2013. Napokon uviedla, že žalovaný jej oznámenie o skončení vyšetrovania škodovej udalosti ani písomné vysvetlenie dôvodov pre zníženie poistného plnenia nedoručil. Oznámenie o poistnom plnení z 25.09.2018 žalobkyni nebolo nikdy doručené. Toto žalobkyňa u žalovaného opakovane reklamovala, najprv emailovou komunikáciou, a následne aj písomne ??, vždy však bez akejkoľvek reakcie. Žalovaný ani neuvádza, kedy malo byť toto oznámenie doručené, teda toto ani netvrdí, a ani nenavrhuje žiadny dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. Vzhľadom na to, že podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona PSP sa písomné vysvetlenie považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené, má žalobkyňa za to, že žalovaný je povinný doručenie oznámenia v konaní preukázať. Postup žalovaného, ktorý so žalobkyňou od počiatku nekomunikuje žiadnym spôsobom, koná arogantne, liknavo a obštrukčne je úplne absurdný, a vedie k nedôvodnému zaťažovaniu súdu úplne bagateľným sporom, a to iba za účelom krátenia práv žalobkyne, ktorá ako poškodená strana nedisponuje právnym aparátom. ako mnoho ďalších poškodených, ktorí sú vedomým a nezákonným postupom žalovaného krátení na svojich právach za účelom krátenia poistného plnenia, pričom žalobkyňa zastáva názor, že takýto postup je úplne amorálny a nemal by požívať právnu ochranu.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a na ich základe zistil tento skutkový stav :

13. Dňa XX.XX.XXXX podľa záznamu o dopravnej nehode došlo o XX:XX hod. v X. Š. k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k stretu vozidla žalobkyne zn. Š. C., B. : O., a vozidla škodcu - U. X., W. X. Š. XXXX/XX, zn. Škoda Octavia - Q. : S..

XX. Svedok U. Š., ktorý v uvedenom čase riadil vozidlo žalobkyne, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na križovatke, ktorá je uvedená v žalobe zastavil, lebo je tam stopka, a keďže nešlo žiadne vozidlo

od Levoče, ani od Popradu, tak sa pohol, avšak následne zaregistroval, že nejaké auto rýchlo vyšlo zo zatáčky od Levoče, a tak pribrzdil, a v tom momente bol náraz, keďže p. X. zrejme nedobrzdil a narazil do neho. Či dotyčný vodič za týmto svedkom stál, alebo dobrzďoval, k tomu sa nevedel vyjadriť. Uvedená výpoveď korešponduje aj s výpoveďou svedka U. X. - vodiča vozidla, ktoré narazilo do vozidla žalobkyne.

15. Svedok U. Š. následne vystúpil z auta, pričom mu svedok U. X. podľa jeho vyjadrenia mal uviesť, že si myslel, že bude v jazde pokračovať. Svedok U. Š. skontroloval auto a zistil, že má narazený nárazník. Uviedol, že ten náraz do nárazníka bol rovný, pretože obe autá išli rovno, bolo vidno, že došlo k nárazu, nakoľko plast nárazníka bol zdeformovaný. Ďalšie škody neboli, nakoľko nárazník absorboval náraz.

16. Podľa svedka U. Š. na miesto došla aj polícia z D., ktorá skontrolovala situáciu, odfotila, a spísala aj protokol o nehode, a podľa vyjadrenia tohto svedka polícia škodcovi uložila blokovú pokutu vo výške 50,- eur. Svedok U. Š. spísal protokol pre poisťovňu, a následne obaja teda ako tento svedok , tak p. X. podpísali uvedený záznam škodovej udalosti pre poisťovňu a rozišli sa. Svedok U. X. si tieto detaily už nepamätal.

17. Pokiaľ ide o samotný stret vyššie uvedených vozidiel, podľa Záznamu o dopravnej nehode, spísaného na tlačive O. F., Y..X.. bolo v dôsledku tohto stretu zaznamenané v rámci kolónky „Viditeľné poškodenia“ poškodenie - „ premáčknutie“ zadného nárazníka vozidla žalobkyne. U vozidla škodcu sa v rámci kolónky „Viditeľné poškodenia“ zaznamenalo poškodenie predného nárazníka. Zo záznamu tiež vyplynulo, že uvedenú nehodu mal zaviniť škodca (zaškrtnutá kolónka č. 15). Uvedené tlačivo bolo oboma účastníkmi dopravnej nehody podpísané.

18. Podľa výpovede svedka U. Š. pri predmetnej dopravnej nehode náraz išiel do nárazníka, nebol tam výstup ani do kapoty, ani do ničoho iného, pričom podľa tohto svedka je poškodenie na celom nárazníku, pretože tento absorboval náraz a pod uvedeným plastom sa nachádza absorpčná pena, ktorá je v dôsledku tohto nárazu úplne zničená. Tento svedok uviedol, že po tomto náraze bol predmetný nárazník preliačený do vnútra, takže on z vnútornej strany vložil ruku, vybral poškodené kúsky absorpčnej peny a následne tento nárazník vytlačil, pričom túto nápravu nárazníka vykonal asi v jeho 1/3 nárazníka v časti nachádzajúcej sa pod ŠPZ značkou. Podľa uvedeného svedka mu následne bolo v servise povedané, že v dôsledku tohto nárazu uvedený nárazník už neplní svoju funkciu.

19. Naproti tomu svedok U. X. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že vozidlo žalobkyne nemalo ani nič dokopy ťuknuté, len škrabanec, tak sa chceli dohodnúť na cene, keďže však manžel žalobkyne (svedok U. Š. ) pýtal podľa vyjadrenia tohto svedka dosť veľa, tak mu tento povedal, že to bude riešiť cez poistku. K iným poškodeniam na vozidle sa svedok nevedel vyjadriť.

20. Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že osobne sama účastná predmetnej dopravnej nehody nebola, a k poškodeniu na vozidle v dôsledku tejto nehody uviedla, že pri tejto dopravnej nehode došlo k nárazu niekde do nárazníka vozidla, avšak či to bolo v strede, alebo niekde inde, to nevedela uviesť.

21. Svedok U. Š. sa nevedel vyjadriť či škrabance na nárazníku sú od nárazu od vozidla škodcu, a to od jeho ŠPZ, zdôraznil len, že mu nejde o škrabance na nárazníku, ale o funkčnosť nárazníka, keďže žalobkyňa vozí na tomto vozidle malé deti. K uvedeným ryhám na nárazníku uvádzal, že je to možné, že ide o poškodenie od nárazu. Zároveň uviedol, že poškodenia viditeľné na fotografii na zadnej kapote vozidla žalobkyne sú starými poškodeniami a teda pokiaľ ide o škrabance na zadnej kapote, sú to staré škrabance, ktoré nemajú súvis s poistnou udalosťou. Rovnako tak pokiaľ ide o poškodenie na blatníku nad zadným kolesom, je to staré poškodenie, ktoré nesúvisí s poistnou udalosťou.

22. Svedok U. X. sa k iným poškodeniam na vozidle nevedel vyjadriť, a rovnako tak ani samotná žalobkyňa, ktorá vo svojej účastníckej výpovedi potvrdila, že na jej poškodenom motorovom vozidle pred predmetnou dopravnou nehodou sa nachádzali sem tam škrabance, ktoré si však všímala len z bodu, odkiaľ nakladala deti do auta, avšak bližší popis tých škrabancov nevedela uviesť.

23. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že škodca - svedok U. X. mal so žalovaným pre vyššie uvedené vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, dojednané povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla.

24. Podľa žalobkyňou predloženého formulára žalovaného zo dňa 29.08.2019 označeného ako „Kalkulácia nákladov na opravu“ výška nákladov na opravu rozpočtom mala predstavovať sumu 256,79 EUR, pričom podľa kolónky „ Dôležité informácie pre klienta:“ kalkulácia nákladov na opravu je vypočítaná s použitím sadzby za normohodinu práce 10,--EUR; Pri výpočte nákladov na opravu boli použité aj náhradné diely od iných distribútorov ako sú oficiálny distribútori náhradných dielov : Y. O. , B., Y., G. I., S. ; a po doložení dokladov preukazujúcich nákup náhradných dielov a po preverení poisťovňa ( žalovaný - poznámka sudu) posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia kvality použitých náhradných dielov.

25. Zároveň v uvedenej Kalkulácii bola uvedená aj výška nákladov na opravu , ktorá platila pre opravu v nezmluvnom servise a to sumou 360,185 EUR vrátane DPH, ktorá suma podľa bližšieho rozpisu predstavovala čiastku 30,01 EUR za položku „práca“ , 78,35 EUR za položku „ lakovanie - práca“ a 191,79 EUR za položku „ lakovanie-materiál“ , čo spolu predstavovalo sumu 300,15 EUR bez DPH. Zároveň sa pri tejto kalkulácii uvádzalo, že vypracovaná v zmysle obhliadky technika X. a platí pri použití technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla pre nezazmluvnený servis.

26. V kolónke „Dôležité informácie pre klienta:“ pri tejto kalkulácii uvádzalo, že je vypočítaná s použitím sadzby za normohodinu obvyklú pre daný typ servisu, že pri výpočte nákladov na opravu boli použité aj náhradné diely od iných distribútorov ako sú oficiálny distribútori náhradných dielov : Y. O. , B., Y., G. I., S...., že po doložení dokladov preukazujúcich nákup náhradných dielov a po preverení poisťovňa (žalovaný - poznámka sudu) posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia kvality použitých náhradných dielov a že pri využití odporúčaných zmluvných servisov sa náklady na opravu prepočítajú podľa platnej zmluvy medzi opravovňou a poisťovňou.

27. Uvedená kalkulácia bližšie nerozvádzala pre opravu akých poškodení vyššie uvedeného predmetného vozidla bola vypracovaná.

28. Podľa Potvrdenia o uplatnení nároku na náhradu škody si žalobkyňa nárok na náhradu škody mala uplatniť dňa 19.09.2018.

29. Zo žalobkyňou vyplneného formulára „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ , ktorý bol ňou vyplnený a podpísaný dňa 18.09.2018, však vyplynulo, že tento bol na príslušnej podateľni žalovaného predložený dňa 21.09.2018. Z tohto formulára tiež vyplynulo, že k škodovému deju malo dôjsť tak, že vinník nedobrzdil na stopke a vrazil do vozidla žalobkyne.

30. Podľa výpovede svedka U. Š. bol to práve on , kto na druhý deň šiel do F. na pobočku žalovaného, kde im odovzdal predmetný záznam o škodovej udalosti, pričom jednu kópiu o tomto zázname, si nechal potvrdiť.

31. Podľa prípisu žalovaného zo dňa 25.09.2018 označeného ako „ Oznámenie o poistnom plnení“ adresovaného žalobkyni na adresu „ S. XXXX/XX, XXX XX O.“ mal tejto oznámiť, že dňa 24.09.2018 mal ukončiť šetrenie vyššie uvedenej poistnej udalosti , pričom podľa vyjadrenia likvidátora v tomto prípise po vykonaní obhliadky motorového vozidla škodcu bolo zistené, že poistná udalosť mohla byť spôsobená jeho vozidlom len čiastočne. Poškodenie zadnej kapoty nesúvisí s danou poistnou udalosťou a na zadnom nárazníku sa nachádzajú aj staršie , nesúvisiace poškodenia, preto odporúčal krátenie plnenia. Na základe uvedeného podľa tohto prípisu tak žalovaný žalobkyni poukazoval len sumu 128,15 EUR. Podľa výpočtu položiek uskutočneného v uvedenom prípise táto suma predstavovala rozdiel medzi sumou 256,79 EUR ako primeranými nákladmi na opravu rozpočtom a súčtom sumy 104,85 EUR ako nesúvisiacou položkou - poškodenou zadnou kapotou a sumy 23,79 EUR ako znížením z lakovania predchádzajúceho poškodenia zadného nárazníka.

32. Žalovaný nepreukázal, že uvedený prípis bol žalobkyni doručený v zákonom určenej lehote, resp. vôbec až do podania žaloby v tomto spore doručený , pričom táto popiera jeho doručenie, a aj to, že uvedený prípis bol jej vôbec doručovaný.

33. Podľa výpovede svedka U. Š. zhruba po mesiaci, až mesiaci a pol, po tom čo auto obhliadol likvidátor, volal do Popradu na pobočku žalovaného a takto sa informoval, prečo nie je predmetná škodová udalosť uzavretá, čiže zlikvidovaná. Na to mu bolo oznámené, že nemôžu nájsť jeho papiere, či by ich nemohol doniesť opätovne, čo on odmietol. Následne podľa výpovede tohto svedka zase ubehla dlhšia doba, možno dva mesiace, kedy počas tohto obdobia sa podľa jeho tvrdení uvedený svedok snažil telefonicky zisťovať, čo je s predmetnou záležitosťou, na čo mu nevedeli podľa jeho vyjadrenia na to odpovedať, a následne po jednom alebo dvoch mesiacoch došli na účet žalobkyne nejaké finančné prostriedky, suma cca 100,- eur aj nejaké drobné od žalovaného. Podľa výpovede svedka U. Š. tento následne volal žalovanému do W., kde ich informoval o dôjdení predmetnej sumy , kedy mu malo byť podľa jeho tvrdení oznámené , že nie je možné, že by dostal nejaké peniaze bez toho, aby mu došiel prípis o ukončení likvidácie predmetnej škodovej udalosti.

34. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že vyššie uvedenú sumu 128,15 EUR žalobkyňa aj obdržala, čo napokon táto potvrdila aj v jednom zo svojich prípisov adresovaných žalovanému.

35. Mailovým prípisom zo dňa 09.11.2018 z mailovej adresy kristina.strebl@gmail.com <.:O..X..I. adresovaným žalovanému na mailovú adresu likvidáciaNP@koop.sk žalobkyňa oznámila žalovanému číslo bankového účtu na zaslanie poistného plnenia, a následne mailovým prípisom zo dňa 13.11.2018 adresovaným na mailovú adresu : G..X. , uskutočneným na základe mailovej výzvy žalovaného zo dňa 13.11.2018, oznámila aj opätovne číslo „škody“ ( poistnej udalosti) - XXXXXXXXXX.

36. Písomným prípisom zo dňa 02.01.2019 označeným ako „Výzva k náhradě škody“ adresovaným žalovanému žalobkyňa tohto vyzvala v lehote 15 dní od doručenia uvedenej výzvy na náhradu škody v zostávajúcej výške 232,03 EUR, ktorá jej bola spôsobená nehodou motorového vozidla, pre ktoré mal škodca uzavreté zmluvné poistenie u žalovaného.

37. V uvedenom prípise tiež uviedla, že na základe odborného odhadu žalovaného tento sám určil výšku škody na 360,18 EUR, pričom z dôvodu svojpomocnej opravy výšku škody krátil na 256,79 EUR, čo nie je podľa žalobkyne v súlade s ňou uvádzanou judikatúrou, a preto má za to, že jej nebola nahradená časť škody vo výške 260,18 EUR (na pohľadávku z náhrady škody započítané už uhradených 100,--EUR).

38. Podľa žalobkyňou predloženého podacieho lístka vyššie uvedená výzva bola žalovanému zaslaná dňa 04.01.2019 ako poštová zásielka č. RE203610219SK ako doporučený list 2. triedy.

39. Písomným prípisom zo dňa 28.01.2019 označeným ako „ Výzva před podáním žaloby“ adresovaným žalovanému žalobkyňa tohto vyzvala v lehote 10 dní od doručenia uvedenej výzvy na náhradu sumy 232,03 EUR ako zbytku náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená vyššie uvedenou nehodou a zároveň ho vyzvala k úhrade úrokov z omeškania v zákonnej výške z čiastky 232,03 EUR za obdobie od 01.10.2018 do zaplatenia.

40. V uvedenom prípise tiež uviedla, že jej do dňa jeho vyhotovenia nebolo oznámené skončenie prešetrenia škodovej udalosti a teda ani jeho závery, pričom jej bez akéhokoľvek bližšieho popisu bola uhradená od žalovaného čiastka 128,15 EUR a to napriek tomu, že obhliadkou vozidla bola žalovaným škoda stanovená na sumu 260,18 EUR pri oprave v servise a na sumu 256,79 EUR pri oprave svojpomocou.

41. Podľa žalobkyňou predloženého podacieho lístka vyššie uvedená výzva bola žalovanému zaslaná dňa 31.01.2019 ako poštová zásielka č. RE203612838SK ako doporučený list 2. triedy.

42. Podľa , ( ďalej len ako „ “) , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

43. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

44. Podľa , rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

45. Podľa , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

46. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

47. Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

48. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

49. Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

50. Podľa , osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie)..

51. Podľa , Poistiť možno najmä

a./ majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

52. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

53. Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

54. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

55. Podľa , ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

56. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

57. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platnom a účinnom k 29.08.2018 (ďalej len ako „“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

b./ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

58. Podľa , poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

59. Podľa 11 ods. 6 , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a./ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b./ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

60. Podľa , náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

61. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)

62. Záväzok poisťovne (v tomto spore žalovaného - poznámka súdu) nahradiť poškodenému (v tomto spore žalobkyni - poznámka súdu) škodu za poisteného z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému; zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu (poisťovňa ním nie je). V prípade, že osobitné predpisy ustanovujú „inak“, vznikne poškodenému právo, aby mu poisťovňa plnila; ani vtedy sa ale poškodený nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia a nemá ani priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni - medzi poškodeným a poisťovňou tu vzniká osobitný právny vzťah, v rámci ktorého má poškodený voči poisťovni špecifický právny nárok na osobitné plnenie. Oba vzťahy treba odlišovať, a to aj z hľadiska subjektu, ktorý je z hľadiska hmotnoprávneho v danom právnom vzťahu nositeľom povinnosti (t. j. je pasívne legitimovaný). V prípade nároku poškodeného na náhradu škody je pasívne legitimovaný škodca. ( porovnaj rozsudok NS SR z 28. 4. 2005, sp. zn. ).

63. Ustanovenie za bodkočiarkou pripúšťa výnimku zo zásady, že poškodený nemá priamy nárok na náhradu škody od poisťovateľa, ak osobitné predpisy neustanovia inak. Takým osobitným predpisom v súčasnosti je , podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, pričom poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. V takomto znení uvedené ustanovenie bolo platné a účinné aj k 29.08.2018, teda v čase kedy došlo k škodovej udalosti, nároky z ktorej sú predmetom tohto sporu. V súvislosti s týmto znením súd zdôrazňuje formuláciu „ je oprávnený“, čo znamená že žalobkyňa má možnosť, nie však povinnosť si svoj nárok na náhradu škody uplatňovať aj prípadne voči poisťovateľovi vinníka nehody, t.j. v danom spore voči žalovanému.

64. Tak ako už súd vyššie uviedol, poškodený nemusí požadovať náhradu škody najskôr od škodcu, môže ho „obísť“ a domáhať sa náhrady škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj nárok, t.j. všetko to, čo by inak bolo povinnosťou poisteného : škodu ( ), vznik poistnej udalosti ( ), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody ( ), ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia ( ). ( porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 17. októbra 2013).

65. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti podľa je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

66. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa až 431 je založená zase na princípe objektívnej zodpovednosti , t.j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku, a okolnosti, ktoré súvisia s tou prevádzkou (najmä konštrukčné prvky, vysoká rýchlosť pohybu, ale aj npr. valivý pohyb kolies podľa stanoviska NS SR ďalej uvedeného). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa sú: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi uvedenou udalosťou a vznikom škody /t.j. medzi a) a b)/ .

67. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd skúmal , či u U. X. ( ďalej len ako „škodca“) , ktorý bol označený za vinníka nehody a za ktorého má plniť žalovaný, boli splnené tieto vyššie uvedené zákonné predpoklady.

68. Z vypísaného tlačiva O. F., Y..X..- Záznamu o dopravnej nehode, vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX E. XX:XX hod. došlo v X. Š. k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k stretu vozidla žalobkyne zn. Škoda Fabia, a vozidla škodcu zn. Škoda Octavia. Z uvedeného záznamu tiež vyplynulo, že uvedenú nehodu mal zaviniť práve uvedený škodca (zaškrtnutá kolónka č. 15) pričom uvedené tlačivo bolo podpísané oboma vodičmi účastnými tejto škodovej udalosti, teda aj samotným škodcom ako vinníkom nehody. Toto skutočnosť potvrdzovala aj výpoveď svedka U. Š. a v konečnom dôsledku aj samotného škodcu, pričom medzi stranami sporu uvedená skutočnosť ani nebola sporná.

69. Z uvedeného Záznamu o dopravnej nehode, tiež vyplynulo, že dotyčný škodca bol v ňom uvádzaný jednak ako vodič predmetného vozidla zn. Škoda Octavia, ktoré spôsobilo škodu, a jednak aj ako jeho držiteľ. Skutočnosť, že menovaný bol držiteľom uvedeného vozidla v spore nebola spochybnená. Zároveň bol aj poisteným z poistného vzťahu medzi ním a žalovaným.

70. V tejto súvislosti súd uvádza, že subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je v prípadoch upravených a násl. prevádzateľ. pojem „prevádzateľ“ nevymedzuje. Za prevádzateľa možno považovať osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Ide o organizované a dlhodobejšie používanie dopravného prostriedku na účel, na ktorý je dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok na ten účel používať. Prevádzateľom je najmä vlastník (ale aj taký, ktorý ešte nezaplatil kúpnu cenu a nie je evidovaný v príslušnom registri ako držiteľ dopravného prostriedku), oprávnený držiteľ ( ) alebo nájomca, najmä v prípade lízingu s právom kúpy dopravného prostriedku. / porovnaj Fekete, I : . 1. Veľký komentár , Bratislava : Eurokódex 2011, str. 1107-1108/.

71. Pojem „prevádzateľ“ nemožno zamieňať s pojmom „držiteľ“ motorového vozidla, ktorý je na účely správneho práva vymedzený ako „fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je takto zapísaná v dokladoch vozidla; v ostatných prípadoch je držiteľom vozidla osoba, ktorá je vlastníkom vozidla alebo jeho užívateľom.“ Toto vymedzenie má význam len z evidenčného hľadiska /pozri písm c.) /.

72. Prevádzateľom sa stane aj fyzická osoba, ktorá vozidlo kúpila, aj keď ho vlastník predal s výhradou vlastníctva ( ) až do úplného zaplatenia kúpnej ceny bez ohľadu na to, či dôjde k prevodu vozidla v príslušnej evidencii (porovnaj rozhodnutie publikované v systéme ASPI pod č. R 27/1977 , resp. stanovisko uvedené v Zhodnotení rozhodovania súdov Slovenskej socialistickej republiky prejednaného a schváleného plénom Najvyššieho súdu SSR 25. 11. 1975, pod sp.zn. Pls 2/76 v Zošite č. 6, str. 307).

73. Vzhľadom na vyššie uvedené preto mal súd ustálené, že škodca naplnil definíciu pojmu „ prevádzateľ“ motorového vozidla v zmysle a násl. , kedy uvedený záver preukazovali tie skutočnosti, že bol uvádzaný ako držiteľ vozidla zn. Škoda Octavia, ako aj poistený z poistného vzťahu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného vozidla.

74. Je teda možné konštatovať, že otázku zodpovednostného vzťahu škodcu za škodu spôsobenú na vozidle žalobkyne je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení a násl. .

75. Pokiaľ ide splnenie predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu podľa a násl. , a síce preukázania udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku u škodcu ako jeho prevádzateľa, táto bola podľa súdu preukázaná.

76. Pojem osobitnej povahy prevádzky nevymedzuje. Pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Prevádzkou sa rozumie aj príprava na jazdu, udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu a úkony potrebné po skončení jazdy (napr. otvorenie dverí). Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke bez ohľadu na to, kde sa tak stalo (na vozovke, v garáži, na verejne prístupnom priestranstve) a či sa tým vozidlo uviedlo do pohybu alebo nie /porovnaj Fekete, I : . 1. Veľký komentár , Bratislava : Eurokódex 2011, str. 1109-1110/.

77. Je teda zrejmé, že v čase stretu vozidla škodcu s vozidlom žalobkyne bolo toto vozidlo škodcu v pohybe a teda bolo v prevádzke. Ak teda dňa XX.XX.XXXX došlo jazdou realizovanou vozidlom zn. Škoda Octavia, ktorého prevádzateľom bol v tom čase škodca, k poškodeniu vozidla žalobkyne, stalo sa tak osobitnou povahou tejto prevádzky tohto vozidla škodcu, ktoré škodu spôsobilo.

78. Možno teda uzavrieť, že v prípade škodcu bolo preukázané naplnenie prvého predpokladu jeho zodpovednosti za škodu a síce preukázanie existencie udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.

79. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody.

80. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ ide o škodu, táto v žiadnom právnom predpise nie je definovaná. Pod škodou rozumieme akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv ( porovnaj Fekete, I : . 2. Zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 593).

81. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi , a je teda - ak nedochádza k naturálnej reštitúcii - nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí ( porovnaj judikát R 55/71, resp. Stanovisko občanskoprávního kolegia Nejvyššího soudu ČSSR z 18.1.1970 sp.zn. k některým otázkám náhrady škody podle obč. zákoníku (zákon č. 40/1964 Sb.) .

82. Rozsah poškodenia vozidla žalobkyne, ktoré bolo spôsobené vzájomným stretom jej vozidla s vozidlom škodcu, ale aj samotná výška škody bol sporné.

83. Podľa Záznamu o dopravnej nehode bolo v dôsledku tohto stretu zaznamenané v rámci kolónky „Viditeľné poškodenia“ poškodenie - „premáčknutie“ zadného nárazníka vozidla žalobkyne.

84. Svedok U. Š. uvádzal, že po tomto náraze bol predmetný nárazník preliačený do vnútra, takže on z vnútornej strany vložil ruku, vybral poškodené kúsky absorpčnej peny a následne tento nárazník vytlačil, pričom túto nápravu nárazníka vykonal asi v jeho 1/3 nárazníka v časti nachádzajúcej sa pod ŠPZ značkou, Tiež uviedol že mu v servise bolo povedané, že v dôsledku tohto nárazu uvedený nárazník už neplní svoju funkciu. Z jeho výpovede ako aj z výpovede žalobkyne však nevyplýva, že by bol býval

viedol rozhovor s ohliadajúcim technikom, ktorý vypracúvaval „ Kalkuláciu nákladov na opravu“ zo dňa XX.XX.XXXX.

85. Naproti tomu svedok U. X. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že vozidlo žalobkyne nemalo ani nič dokopy ťuknuté, len škrabanec.

86. Z predmetnej „ Kalkulácia nákladov na opravu“ zo dňa XX.XX.XXXX bližšie nevyplýva pre opravu akých poškodení vyššie uvedeného predmetného vozidla bola vypracovaná.

87. Samotný svedok U. Š. sa nevedel vyjadriť či škrabance na nárazníku sú od nárazu od vozidla škodcu, zaujímal sa len o funkčnosť nárazníka a rovnako tak potvrdil, že poškodenia viditeľné na fotografii na zadnej kapote vozidla žalobkyne sú starými poškodeniami.

88. Podľa prípisu žalovaného zo dňa 25.09.2018 označeného ako „Oznámenie o poistnom plnení“ tento krátil sumu určenú v „Kalkulácii nákladov na opravu“ zo dňa 29.08.2019 o sumu 104,85 EUR ako nesúvisiacu položku - poškodenú zadnú kapotu a sumu 23,79 EUR ako zníženie z lakovania predchádzajúceho poškodenia zadného nárazníka. V nadväznosti na to tak v súvislosti s vyššie uvedenou poistnou udalosťou tak žalobkyni vyplatil poistné plnenie vo výške 128,15 EUR, ktoré jej aj bolo preukázateľne vyplatené. Žalobkyňa túto výšku plnenia za poškodenie vozidla, ku ktorému mala dôjsť pri predmetnej poistnej udalosti spochybnila, kedy sa dožadovala vyššieho poistného plnenia a to až vo výške 360,18 EUR, pričom v rámci tohto sporu sa takto dožadovala sumy 232,03 EUR ako doplatku do tohto ňou uvádzaného plnenia. Jediným dôkazom na preukázanie týchto svojich tvrdení ohľadne tejto ňou požadovanej výšky bol listinný dôkaz - „ Kalkulácia nákladov na opravu“ zo dňa 29.08.2019, vo vzťahu ku ktorému žalovaný uviedol, že ide o zápis z vykonanej obhliadky uvádza všetky poškodenia, ktoré obhliadkou zistí, a ktoré sú zo strany vlastníka (držiteľa) poškodeného vozidla, resp. jeho zástupcu tvrdené ako vzniknuté v súvislosti so škodovou udalosťou, spôsobenou motorovým vozidlom, povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Z obsahu tohto listinného dôkazu pritom nevyplynulo, aké poškodenia vyššie uvedeného predmetného vozidla v ňom boli vlastné ohodnocované.

89. V tejto súvislosti súd uvádza, že samotná skutočnosť, či strana v spore vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore závisí od toho, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. mája 2010, resp. Uznesenie ÚS SR sp.zn. -13 zo dňa 26.09.2019 bod 46 odôvodnenia ).

90. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní nebolo preukázané jej tvrdenie, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, pre nečinnosť strany (v dôsledku nesplnenia dôkaznej povinnosti) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno, a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti) (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. zo dňa 24.09.2019).

91. Tak ako už súd vyššie uviedol, v danom spore žalobkyňa nepreukázala rozsah poškodenia vozidla, ktorý mal byť predmetom posudzovania z hľadiska stanovenia výšky škody, keďže vykonané dôkazy rozsah tohto poškodenia stanovovali nejednoznačne.

92. Tento rozsah poškodenia sa odvíjal od škrabancov na zadnom nárazníku vozidla žalobkyne ( svedecká výpoveď škodcu) , cez jeho „ premáčknutie“ ( uvedené v Zázname o dopravnej nehode) , až po jeho výrazné poškodenie spočívajúce vo vypadnutí kusov absorpčnej peny v ňom potom, čo pôvodná preliačina na ňom bola laickým spôsobom napravená jeho vodičom, kedy ale tento nárazník

mal v dôsledku tohto nárazu už neplniť svoju funkciu ( výpoveď svedka U. Š. - manžela žalobkyne a účastníka dopravnej nehody).

93. Žalobkyňa na odstránenie týchto rozporov súdu neponúkla žiadny dôkaz, ktorý by jednoznačne určil k akému poškodeniu vozidla pri danej poistnej udalosti teda došlo, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo práve ju ako subjekt, z vyriešenia otázky ktorej by pre neho plynul práve priaznivý výsledok tohto sporu.

94. Rovnako tak v prípade stanovenia výšky samotnej škody bol dôkaz prezentovaný žalobkyňou - „Kalkulácia nákladov na opravu“ nepostačujúci pre jej určenie vzhľadom na jeho neurčitosť z hľadiska absencie výslovného určenia, opravy ktorých konkrétnych k poškodení vyššie uvedeného predmetného vozidla žalobkyne sa týkal. Opäť v tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo práve žalobkyňu.

95. Vzhľadom na vyššie uvedené preto tu absentovala aj príčinná súvislosť medzi vyššie popísanou dopravnou nehodou ako udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku

- vozidla škodcu a samotným vznikom žalobkyňou tvrdenej škody.

96. Príčinná súvislosť ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu je v zašifrovaná do pojmu „spôsobiť škodu“. V právnej praxi to znamená rozdeliť skutkovú situáciu v konkrétnej škodovej udalosti na príčinu vzniku škody, jej následok, a ako táto príčina ovplyvnila v konečnom dôsledku vznik škody a jej rozsah. Príčinná súvislosť, ktorá vedie od škodovej udalosti k vzniku škody, smeruje predovšetkým k predmetu škody a tu buď končí, to znamená , že škoda vznikla už samotným zásahom predmetu poškodenia, alebo odtiaľ pokračuje ďalej. Odpoveď ako ďaleko možno odvodiť príčinnú súvislosť medzi spôsobením škody a jeho následkom by mala závisieť v akom rozsahu bolo možné vznik škody v konkrétnom prípade (pri konkrétnej činnosti) predvídať. Bolo by v rozpore so zásadou slušnosti, keby škodca mal byť zaviazaný na náhradu škody aj v takých prípadoch, keď jeho konanie je v konkrétnom prípade sprostredkovanou (nepriamu) príčinou vzniku škody, pričom takýto následok bolo možné za normálnych okolností predvídať a očakávať (porovnaj Fekete, I : . 2. Zväzok , Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie ). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 615-616).

97. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a vznikom škody je skutkovou a nie právnou otázkou (NS ČR z 21.2.2002, s.zn. ). Ide o objektívnu kategóriu, ktorú nemožno zamieňať so zavinením škodcu. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať ani za časovú súvislosť. ( Rc 7/1992). Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Fekete, I : . 2. Zväzok ( Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie ). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 617).

98. V prípade sporu zisťuje príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a škodou súd. Bez preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody nemôže súd priznať náhradu škody. Na druhej strane nesmie ignorovať všeobecné zákonitosti , ktoré sa týkajú skutkovej stránky príčinnej súvislosti. Fekete, I : . 2. Zväzok ( Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 617).

99. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Škodlivý následok nemusí byť vždy vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide; vždy však musí ísť o príčinu podstatnú. V takomto prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so vznikom škodlivého následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R 21/1992).

100. Je nepochybné, že vozidlo žalobkyne pri strete s vozidlom škodcu bolo poškodené, avšak v akom rozsahu to v tomto spore vzhľadom na vyššie súdom uvádzané nezrovnalosti nebolo preukázané, a nebolo ani preukázané, že plnenie, ktorého sa žalobkyni v dôsledku tento dopravnej nehody ako plnenia z poistnej udalosti dostalo, bolo nedostatočné. Tak ako to už súd vyššie uviedol, dôkazy na preukázanie týchto skutočnosti v plnej miere zaťažovali žalobkyňu.

101. Keďže táto súdu takéto dôkazy nepredložila súd jej žalobu v plnom rozsahu zamietol, a to čo do uplatnenej istiny tak aj do uplatneného príslušenstva k nej spočívajúceho v úrokoch z omeškania bez potreby ďalšieho posudzovania splnenia si, resp. nesplnenia si povinnosti zo strany žalovaného v zmysle 11 ods. 6 .

102. Podľa , ( ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

103. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

104. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

105. Podľa , svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

106. Podľa , náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

107. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

108. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

109. O trovách konania súd rozhodol podľa a a žalobkyňu zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalovanému v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore, ktorý bol 100%.

110. Samostatným výrokom rozhodne súd vždy aj o nároku na náhradu trov svedka, znalca alebo iných osôb v súvislosti s trovami dôkazu. Rozsudok, prípadne iné rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, však doručuje súd výlučne sporovým stranám. Svedkov, znalcov a iné osoby oprávnené z titulu náhrady trov dokazovania možno považovať za strany pre určitý úsek sporového konania až v štádiu rozhodovania súdneho úradníka o výške tejto náhrady (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 961).

111. V zásade platí, že dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinené zastavenie konania (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 906).

112. Vzhľadom na uvedené preto súd zaviazal žalobkyňu ako neúspešnú stranu v tomto spore aj povinnosťou zaplatiť náhradu svedočného svedkovi Janovi Štréblovi a to v rozsahu 100%.

113. Výrok o náhrade trov konania ako aj výrok o náhrade svedočného súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady ako aj o výške náhrady svedočného bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatnými uzneseniami, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania a náhrade svedočného bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania a náhradu svedočného v spojení s rozhodnutím o výške týchto náhrad bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.

114. O výške náhrady týchto trov konania bude ako aj výške svedočného v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach ( , / ďalej len ako „ “/ ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.