Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/134/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej

veci navrhovateľa J. K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o zvýšenie starobného dôchodku, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. júna 2008, č.k.

19, rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 6. júna

2008, č.k. -19, z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne č. X. z 18. apríla

2007 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 18.

apríla 2007 – ktorým podľa o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa

o zvýšenie starobného dôchodku po zhodnotení ďalšej doby zamestnania vo zvýhodnenej

pracovnej kategórii za roky 1945 až 1990.

2

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po preskúmaní rozhodnutia odporkyne sa krajský

súd stotožnil s jej záverom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre zhodnotenie požadovanej

doby zamestnania, nakoľko prílohy k žiadosti o dôchodok z 19. mája 2005 a 25. mája 2005

neboli potvrdené zamestnávateľom a čestné prehlásenia svedkov – fyzických osôb pre tento

účel nepostačujú. Zdôraznil, že z obsiahlej korešpondencie medzi navrhovateľom a právnymi

nástupcami jeho zamestnávateľa, prípadne archívom, vyplýva, že nové hodnoverné doklady

a dôkazy o ďalšej nezapočítanej dobe zamestnania navrhovateľa vo zvýhodnenej I. alebo II.

pracovnej kategórii sa v ich evidencii nenachádzajú..

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie,

v rámci ktorého namietal tendenčnosť postupu krajského súdu, ktorý bol zaujatý proti jeho

osobe, o čom svedčí akceptácia odporkyne bez ohľadu na jeho oprávnené a pravdivé

argumenty. Uviedol, že politickým rozdelením štátu je mu znemožnené dopracovať sa

k osobným listom, hoci toto mali urobiť zamestnávatelia – podniky v ktorých pracoval.

Zdôraznil, že „ako má vyhovieť požiadavke krajského súdu, ako aj odporkyne, t.j. doložiť

potvrdenia zamestnávateľov, keď títo neexistujú, lebo sú politickými premenami zlikvidovaní

bez nástupníckych záväzkov ?“.

Navrhovateľ tiež namietal, že v rozsudku chýbajú jeho výpovede, týkajúce sa :

- politického rozdelenie štátu ČSFR na ČR a SR,

- reorganizácie n.p. bez nástupníctva a s tým súvisiace problémy na jeho škodu,

- jeho celoživotnej pracovnej činnosti v ČR,

- manipulácie prevodu starobného dôchodku z SR,

- nesplnenia povinností zamestnávateľov v súlade so -

§§ 146-151,

- záporného stanoviska odporkyne k prílohám /126/,

- zdôvodnenia manipulačného prevodu starobného dôchodku z ČR na SR.

Navrhovateľ odporúčal v predmetnom konaní posudzovať aj obdobie povojnových

rokov, ako i náročné budovanie záväzných stavieb štátneho plánu pri budovaní socializmu

(vrátane rôznych rekonštrukcií) a najmä industrializácie SR v rámci ČSR, ČSSR, ČSFR.

Nakoľko odporkyňa neakceptovala prílohy /126/ a svedkov s vyhláseniami, tieto skutočnosti

ponechal na posúdenie Najvyšším súdom SR.

3

Navrhovateľ sa domáhal zápočtu všetkých odpracovaných 45-tich rokov

(28. november 1945 – 30. december 1990). Spochybnil osobný list za práce v T. /050/ Ch.

1955-1990, pričom osobný list za práce v T.S. 1953-1955 považoval za uspokojivý. Uviedol,

že osobný list za práce v T.S.. (M. I.) 1949-1951 je po všetkých jeho snaženiach nedostupný,

ako aj osobné listy za práce v rokoch 1945-1948 (špecifikované v prílohe z 30. októbra

2002).

V závere odvolania uviedol, že všetku korešpondenciu týkajúcu sa tejto problematiky

má k dispozícii odporkyňa.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Z podkladov administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že právny predchodca

odporkyne (Úrad dôchodkového zabezpečenia) rozhodnutím zo 16. marca 1990 podľa § 21

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č.

“) priznal navrhovateľovi starobný dôchodok od 22. marca 1990.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že starobný dôchodok, mu bol vymeraný ako

pracujúcemu III. pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku

za roky 1985, 1984, 1986, 1988, 1987. Celková započítaná doba zamestnania u navrhovateľa

bola 44 rokov, pričom pre výpočet výšky dôchodku bolo rozhodných 42 rokov, z toho v III.

pracovnej kategórii 37 rokov, v II. pracovnej kategórii 6 rokov a v I. pracovnej kategórii 1

rok a vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii 154 dní.

V dávkovom spise odporkyne sa nachádza rozsiahla korešpondencia navrhovateľa

svedčiaca o tom, že za účelom zvýšenia starobného dôchodku sa opakovane domáhal

zhodnotenia doby zamestnania od roku 1945 do roku 1990, a to vo zvýhodnenej pracovnej

kategórii.

4

Z korešpondencie s NP P. spol. s r.o. – predstavujúcej spisovú a archívnu službu,

ktorá má uschovaný spisový materiál bývalej T. Ch., vrátane osobných a mzdových listov

(nie je teda právnym nástupcom T. Ch.) – vyplýva, že vystaviť doklad o zaradení do

preferovanej pracovnej kategórie môže previesť iba právny zástupca zaniknutej

organizácie, pokiaľ by však existoval. Nakoľko takýto doklad v prípade navrhovateľa

absentuje, on sa ho snažil suplovať formou čestných prehlásení svojich bývalých

spolupracovníkov.

Horeoznačená archívna služba navrhovateľovi oznámila, že v dokladoch (osobných

a mzdových) prevzatých od firmy T. a Tr. Ch. sa nenašiel žiaden doklad o jeho pracovnej

činnosti v podniku, pričom na osobné a mzdové listy sa nevyznačovala kategória. Tiež ho

informovala, že podnik T. im mal odovzdať rezortný zoznam zamestnaní, kde je uvedený

druh zamestnania s príslušným zaradením, ale tento zoznam im odovzdaný nebol. Preto

nemajú z čoho zistiť, ako dlho bol navrhovateľ v tej či inej pracovnej kategórii zaradený.

Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa nepretržite na základe opakovaných podaní

od roku 1999 (31. júl 1999) domáhal prehodnotenia pracovných kategórií a vyhotovenia

dodatku osobného listu dôchodkového zabezpečenia - od zamestnávateľa T. Ch., vyvinul

v tomto smere rozsiahlu iniciatívu, vypracoval detailné prehľady svojej pracovnej činnosti,

avšak nebolo v jeho možnostiach splniť požiadavku odporkyne – ktorá v prípade, že pracoval

vo zvýhodnenej pracovnej kategórii – žiadala, aby predložil o tejto skutočnosti tlačivo

„Prílohu k žiadosti o dôchodok“, vystavené jeho zamestnávateľom.

Tejto žiadosti navrhovateľ nemohol vyhovieť, nakoľko požadované doklady sa

v archíve nezachovali. Z uvedených dôvodov žiadal akceptovať čestné prehlásenia svedkov.

Odporkyňa a ani krajský súd tejto požiadavke navrhovateľa nevyhoveli, pričom

predloženými čestnými prehláseniami sa vôbec nezaoberali.

Základnou otázkou, pre účely rozhodnutia o dôvodnosti nároku navrhovateľa, podľa

názoru odvolacieho súdu bolo posúdiť, „či možno preukázať dobu zamestnania

vo zvýhodnenej pracovnej kategórii na dôchodkové účely formou čestných prehlásení ?“

5

Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na okolnosti prípadu, je požiadavka

navrhovateľa v tomto smere plne akceptovateľná a opodstatnená. Vzhľadom na objektívne

ťažkosti pri získavaní podkladov - za účelom prehodnotenia pracovných kategórií

navrhovateľa – bolo totiž potrebné využiť všetky dôkazné prostriedky, vrátane čestných

prehlásení. Ak teda odporkyňa za tohto stavu vo veci návrh navrhovateľa – ktorým sa

domáhal zvýšenia starobného dôchodku – zamietla, týmto jej rozhodnutím podľa názoru

odvolacieho súdu, bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie

odporkyne bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z uvedených

dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil

a vec jej vrátil na ďalšie konanie ( a s poukazom na

a O.s.p).

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne opätovne rozhodnúť o žiadosti

navrhovateľa, a to po náležitom zistení skutkového stavu veci. Za týmto účelom je potrebné

doplniť dokazovanie, a to predovšetkým riadnym vypočutím bývalých spolupracovníkov

navrhovateľa ako svedkov na okolnosti, či a kde s navrhovateľom v inkriminovanom čase

pracovali, ako boli u nich zhodnotené totožné doby zamestnania a len po zadovážení

dostatočných podkladov vo veci je odporkyňa povinná vo veci opätovne rozhodnúť v zmysle

vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je správny orgán pri novom

prejednaní veci viazaný ( ). Odporkyňa svoje rozhodnutie aj náležitým

spôsobom odôvodní, aby bolo zrejmé, či a v akom rozsahu sa vysporiadala s dôkazmi

predloženými navrhovateľom.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

a tak, že úspešnému navrhovateľovi - ktorý si ich náhradu

neuplatnil - v zmysle veta druhá , ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2009 JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová