Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/77/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ L. K., bývajúcej

v B., 2./ MUDr. R. K., bývajúceho v B., obaja zastúpení JUDr. A. G., advokátom v B., proti

odporcovi MUDr. P. Š., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. M. R., advokátom v B.,

o určenie existencie vecného bremena a uloženie povinnosti s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľov proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. júna

2007 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 24. februára 2006, č.k. - 197

2

určil, že na pozemku zapísanom na LV č. X. kat.úz. V., parcela č. X. záhrady o výmere X. m,

ktorého je výlučným vlastníkom odporca, viazne vecné bremeno, ktoré spočíva v práve

2

prechodu na pozemky zapísané na LV č. X. ako parcela č. X. záhrada o výmere X. ma na LV

2

č. X. ako parcela č. X. zastavaná plocha o výmere X. m,

a to v zmysle vyznačenia na geometrickom pláne z 25.10.1962 č. X.. Zároveň odporcovi

uložil povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu práva navrhovateľov 1/, 2./ zodpovedajúceho

vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve prechodu peši cez pozemok odporcu zapísaný

2

v kat.úz. V. na LV č. X. ako parcela č. X. záhrady o výmere X. mna pozemky zapísané

2

v kat.úz. V. na LV č. X. ako parcela č. X. záhrada o výmere X. mna LV č. X. ako parcela

2

č. X. zastavané plochy o výmere X. m,

a to v zmysle geometrického plánu z 25.10.1962 č. X.. Protinávrh odporcu zamietol.

Navrhovateľom 1/, 2./ náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal

preukázané, že na základe kúpnopredajnej zmluvy z 15.10.1963, registrovanej Štátnym

notárstvom B. - M. dňa 20.1.1964, odpredal Ing. K. M. a spol. právnej predchodkyni odporcu

M. Ď. v celosti parcelu č. X. záhradu vytvorenú geometrickým plánom z 25.10.1962 z

pôvodnej parcely č. X.. Článok č. X. zmluvy deklaroval, že na novovzniknutej parcele č. X.

existuje zriadená služobnosť prechodu pre majiteľov pozemkov parc.č. X. a X. s tým, že už

v čase uzatvárania tejto zmluvy právna predchodkyňa odporcu kupovanú parcelu č. X.

fakticky užívala a o existencii práva prechodu cez túto parcelu vedomosť mala, súhlasila

s tým a rešpektovala ho. Takýmto istým spôsobom sa následne správali i ďalší právni

predchodcovia odporcu. Zápis v pozemkovej knihe v PK vložke č. X. kat.úz. B. z roku 1964

nepriamo potvrdil existenciu určitej „Dohody“ ohľadom zrejme zriadeného vecného bremena

práva prechodu cez parcelu č. X., keďže vlastníctvo k parcele č. X. bolo vložené v prospech

M. Ď. na základe dvoch kúpnych zmlúv z roku 1963, dohody z 3.2.1964, ktorej obsah nie je

známy, ale s pravdepodobnosťou možno usúdiť, že sa jednalo o dohodu práve ohľadne

zriadeného vecného bremena práva prechodu. Navyše i geometrický plán z roku 1962, ktorým

bola rozdelená parcela č. X. na parcely X. a X., mal vyznačený prechod cez parcelu č. X.

na parcele č. X. a X.. Súd prvého stupňa neuveril odporcovi, ktorý má vysokoškolské

vzdelanie, že parcelu č. X. odkupoval len na základe údajov na liste vlastníctva, na ktorom

ťarcha vecného bremena práva prechodu nebola vyznačená, nakoľko pred odkúpením parcely

bol prítomný na predmetnej nehnuteľnosti a videl tam vybetónovaný chodník, po ktorom

navrhovatelia prechádzali. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s výkladom právneho zástupcu

odporcu, že pôvodne jedna parcela č. X., ktorá bola v ideálnom spoluvlastníctve rodinných

príslušníkov, ktorí nemali potrebu zriaďovať práva prechodu, pričom táto potreba vyvstala až

po vyhotovení geometrického plánu v roku 1962 v súvislosti s odpredajom a rozčlenením

pôvodnej parcely č. X., keďže toto považoval iba za dohady zástupcu odporcu. Súd prvého

stupňa bol toho názoru, že minimálne od uzavretia kúpnopredajnej zmluvy 15.10.1963 právni

predchodcovia navrhovateľov vstúpili ohľadne vecného bremena práva prechodu cez parcelu

č. X. na ich parcelu č. X. dobromyseľne, že im toto právo patrí, pričom v dobrej viere sa

správali aj ich právni nástupcovia, t.j. navrhovatelia pri nadobudnutí parcely č. X., ktoré vecné

bremeno bolo zriadené pre majiteľov parcely č. X. a X., teda pre všetkých i následných

vlastníkov týchto parciel. Splnenie podmienok vydržania mal za preukázané spôsobilosťou

predmetu vydržania, splnením nepretržitosti vydržacej doby, ako i oprávnenosťou držby.

Protinávrh odporcu ako nedôvodný zamietol jednak z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z

dôvodu, že mal preukázané, že navrhovatelia majú jediný prístup k parcele č. X. a X. cez

parcelu X.. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 28. júna 2007 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, že návrh zamietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým protinávrh zamietol, potvrdil. Navrhovateľom 1/ a 2/

uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 3 000,-- Sk a na účet

právneho zástupcu sumu 9 377,-- Sk do 3 dní. Dospel k záveru, že navrhovatelia žiadnym

spôsobom nepreukázali, že medzi pôvodnými vlastníkmi (Ing. K. M., O. L., rod. M., Z. M.

a maloletý L. T.) bola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena (služobnosti) práva

prechodu pre majiteľov parcely č. X. a X.. V čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy medzi

pôvodnými vlastníkmi a M. Ď. nebola ešte vytvorená parcela č. X.. Táto sa vytvorila až

na základe dohody o deľbe a jej schválením Okresným súdom Bratislava mesto uznesením

zo 6.7.1964 č. X. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľov, že služobnosť práva prechodu pre

majiteľov parciel č. X. a X. cez parcelu č. X. bola zriadená kúpnopredajnou zmluvou

z 15.10.1963. V čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy nebola táto parcela reálne vytvorená.

Bolo iba navrhnuté geometrickým plánom riešenie prípadného reálneho rozdelenia pôvodnej

parcely č. X.. Túto zmluvu nebolo možné hodnotiť ani ako zmluvu, ktorou by bola vytvorená

služobnosť (vecné bremeno) práva prechodu pre majiteľov parcely č. X. a X.. Sporná zmluva

bola uzavretá medzi pôvodnými vlastníkmi pôvodnej parcely č. X. a M. Ď., ktorá sa mala stať

vlastníčkou novovytvorenej parcely č. X. odčlenenej z parcely č. X.. Účastníkmi tejto zmluvy

ani neboli vlastníci parcely č. X. a X.. Konštatoval, že pre existenciu vzniku vecného bremena

práva prechodu cez parcelu č. X. v prospech majiteľov parcely č. X. a X. bolo potrebné

preukázať zmluvu uzavretú medzi vlastníkom parcely č. X. a vlastníkmi parcely č. X. a X.,

existenciu takejto zmluvy však navrhovatelia nepreukázali. Nepreukázali ani prípadné

uzavretie akejkoľvek zmluvy o zriadení vecného bremena následne po roku 1964.

Neexistenciu akéhokoľvek vecného bremena na parcele č. X. potvrdil aj Katastrálny úrad

v B.. Odvolací súd sa preto pre nepreukázanie zmluvy nezaoberal vecným bremenom čo do

miery výkonu, spôsobu výkonu a ani či išlo o vecné bremeno osobné, prípadne sa vzťahovalo

k pozemku. Vytýkal súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie založil na základe svojich

dohadov a nie vyhodnotení dôkazov a zisteného skutkového stavu. Pokiaľ ide o protinávrh

odporcu, odvolací súd nemal preukázané, že by došlo k vydržaniu vecného bremena. Samotní

navrhovatelia sa vo svojom návrhu nedomáhali ani určenia vzniku vecného bremena na

základe vydržania. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ide o protinávrh

odporcu potvrdil podľa ale z dôvodov, že nebol preukázaný vznik vecného

bremena vydržaním. O trovách konania rozhodol podľa , a

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v celom rozsahu podali dovolanie

navrhovatelia, ktorí ho navrhli zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Nesúhlasili s rozhodnutím odvolacieho súdu a namietali, že jeho rozhodnutie vyplynulo

z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, pričom krajský súd žiadnym spôsobom

nedoplnil dokazovanie, napriek tomu však dospel na základe tohto dokazovania k úplne iným

skutkovým zisteniam, inak ich právne posúdil a následne vyniesol rozsudok, ktorého

odôvodnenie je nejasné a nezrozumiteľné a nie je presvedčivým podkladom pre zistenie

opodstatnenosti výroku predmetného rozsudku. Napriek skutočnosti, že krajský súd nedoplnil

dokazovanie, vychádzal vo svojom odôvodnení rozsudku aj z dôkazov, o ktorých nemali

vedomosť a to ani ich právny zástupca, ani súd prvého stupňa (ide konkrétne o obsah Dohody

z 3. februára 1964, ktorá je spomínaná aj v pozemnoknižnej vložke č. X. len ako „dohoda

z 3. februára 1964“). Názor odvolacieho súdu, že v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy

z 15.10.1963 medzi pôvodnými vlastníkmi a M. Ď. nebola ešte parcela č. X. reálne vytvorená,

považovali za nesprávny, nakoľko táto kúpnopredajná zmluva bola podkladom na prevod

vlastníckeho práva k parcele č. X. a preto účastníci tejto zmluvy mohli na nej zriadiť aj

akékoľvek vecné bremeno. Uviedli, že svojim návrhom sa domáhali určenia existencie

vecného bremena, pričom čo sa týka spôsobu vzniku práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu poukázali v rámci konania na niekoľko možností. Tvrdili, že kúpnopredajnou

zmluvou z 15.10.1963, ktorou odpredali Ing. K. M., O. L. a Z. M. právnej predchodkyni

2

odporcu M. Ď. svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti X. záhrada, vo výmere X. m

vytvorenej podľa geometrického plánu č. X. z 25.10.1962, bola prejavená nepochybná vôľa

účastníkov zmluvy zriadiť, resp. naďalej rešpektovať právo zodpovedajúce vecnému bremenu

(služobnosť spočívajúcu v práve prechodu pre majiteľov pozemkov č. X. a X.) a teda takýto

prejav vôle účastníkov kúpnopredajnej zmluvy bol spôsobilým prejavom založiť právo

zodpovedajúce vecnému bremenu (služobnosti). Kupujúci a následne aj všetci ich právni

nástupcovia sa správali v súlade s takto prejavenou vôľou a všetci rešpektovali právo

prechodu cez parcelu č. X. a to pre všetkých právnych nástupcov vlastníkov parcely č. X.

a X.. V prípade, ak by aj nedošlo k zriadeniu vecného bremena, resp. služobnosti uvedenou

kúpnopredajnou zmluvou, k zriadeniu vecného bremena, resp. služobnosti spočívajúcej

v práve prechodu pre majiteľov pozemkov parcely č. X. a X. došlo a to na základe iného

právneho úkonu. Takýmto iným právnym úkonom mohla byť napríklad už spomínaná

Dohoda z 3. februára 1964, čo konštatoval aj okresný súd, ktorej obsah však navrhovateľom

ani súdu nebol známy. Súčasne poukázali aj na skutočnosť, že právo zodpovedajúce vecnému

bremenu možno podľa ustanovenia nadobudnúť tiež

výkonom práva, t.j. vydržaním. Po splnení zákonom stanovených podmienok tu

k nadobudnutiu práva dochádza priamo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu

v takomto prípade nadobúda oprávnený subjekt okamihom splnenia podmienok vydržania.

Nakoľko boli od počiatku v dobrej viere, že im predmetné právo zodpovedajúce vecnému

bremenu, spočívajúce v práve prechodu cez parcelu č. X. na parcelu č. X. a X. (ktorá bola

vyčlenená z parcely č. X.) patrí, boli držiteľmi oprávnenými, uvedené právo vykonávali odo

dňa nadobudnutia predmetných nehnuteľností s tým, že mali vedomosť aj o tom, že toto právo

vykonávali aj ich právni predchodcovia. Touto otázkou sa zaoberal aj súd prvého stupňa,

ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že minimálne od uzatvorenia

kúpnopredajnej zmluvy dňa 15.10.1963 právni predchodcovia navrhovateľov vstúpili ohľadne

vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu cez parcelu č. X. na ich parcelu č. X.

do oprávnenej držby, pričom boli dobromyseľní, že im toto právo patrí. V dobrej viere sa

správali aj ich právni nástupcovia, t.j. i navrhovatelia pri nadobúdaní parcely č. X., nakoľko

vecné bremeno bolo zriadené „pre majiteľov parcely č. X. a X., teda pre všetkých

i následných vlastníkov týchto parciel. Odporca vedomý si tejto skutočnosti, podal protinávrh,

ktorým sa domáhal, aby súd určil, že vecné bremeno vzniknuté titulom vydržania

na pozemku... X...., na základe ktorého vzniklo navrhovateľom právo prechodu na pozemky

...X.... X.... zaniklo zo zákona, alternatívne sa zrušuje za náhradu, ktorú súd určí. Odvolací

súd sa však týmto vôbec nezaoberal, a neodôvodnil ani svoj záver, prečo nemal preukázané,

že by došlo k vydržaniu vecného bremena. Takéto odôvodnenie rozhodnutia je

nepreskúmateľné a nedostatočné. Výsledok vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom

nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože nezohľadnil

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania

najavo.

Odporca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie navrhovateľov ako nedôvodné podľa

§ 243b zamietnuť a zaviazať ich na zaplatenie trov dovolacieho konania. Napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu považoval za vecne správny a zákonný, vychádzajúci z vykonaného

dokazovania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovým a právnym vyhodnotením veci

vykonaným odvolacím súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie

navrhovateľov je podané opodstatnene.

Podľa ustanovenia , v znení platnom do 1.7.2007, podľa ktorého je

s poukazom na ustanovenie potrebné vec právne posúdiť,

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (. ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú

splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 a 4.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že

odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

I keď odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil podľa , keď prevzal jeho skutkové zistenia a nestotožnil sa s jeho

právnymi závermi, z konkrétnych dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že prvostupňovému

súdu vytkol, že svoje rozhodnutie založil na základe svojich dohadov a nie vyhodnotení

dôkazov a zisteného skutkového stavu. Okresný súd po stránke skutkovej založil svoj

rozsudok na tom, že na základe kúpnopredajnej zmluvy z 15.10.1963 odpredali Ing. K. M.

a spol. právnej predchodkyni odporcu M. Ď. v celosti parcelu č. X. záhradu, vytvorenú

geometrickým plánom z 25.10.1962 z pôvodnej parcely č. X.. Článok č. X. zmluvy

deklaroval, že na novovzniknutej parcele č. X. existuje zriadená služobnosť prechodu pre

majiteľov pozemkov parcela č. X. a X.. Už v čase uzatvárania tejto zmluvy právna

predchodkyňa odporcu kupovanú parcelu č. X. fakticky užívala a o existencii práva prechodu

cez túto parcelu vedomosť mala, súhlasila s tým a rešpektovala ho. Podľa jeho názoru

minimálne od uzavretia kúpnopredajnej zmluvy 15.10.1963 právni predchodcovia

navrhovateľov vstúpili ohľadne vecného bremena práva prechodu cez parcelu č. X. na ich

parcelu č. X. dobromyseľne, že im toto právo patrí, pričom v dobrej viere sa správali aj ich

právni nástupcovia, t.j. navrhovatelia pri nadobudnutí parcely č. X., ktoré vecné bremeno bolo

zriadené pre majiteľov parcely č. X. a X., teda pre všetkých i následných vlastníkov týchto

parciel. Navrhovatelia o tejto skutočnosti nemali žiadne pochybnosti. Krajský súd na rozdiel

od neho, z hľadiska skutkového vychádzal z toho, že v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy

medzi pôvodnými vlastníkmi a M. Ď. nebola ešte vytvorená parcela č. X.. Táto sa vytvorila až

na základe dohody o deľbe a jej schválením súdom uznesením zo 6.7.1964. Navrhovatelia

žiadnym spôsobom nepreukázali, že by medzi pôvodnými vlastníkmi (Ing. K. M., O. L., rod.

M., Z. M. a maloletý L. T.) bola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena (služobnosti)

práva prechodu pre majiteľov parcely č. X. a X.. Existenciu vecného bremena nepreukázal ani

geometrický plán, pretože týmto sa iba navrhlo riešenie reálnej deľby. Sporná zmluva bola

uzavretá medzi pôvodnými vlastníkmi pôvodnej parcely č. X. a M. Ď., ktorá sa mala stať

vlastníčkou novovytvorenej parcely č. X. odčlenenej z parcely č. X.. Účastníkmi tejto zmluvy

ani neboli vlastníci parcely č. X. a X.. Pre existenciu vzniku vecného bremena práva prechodu

cez parcelu č. X. v prospech majiteľov parcely č. X. a X. bolo potrebné preukázať zmluvu

uzavretú medzi vlastníkom parcely č. X. a vlastníkmi parcely č. X. a X., ktorú však

navrhovatelia nepreukázali. Pokiaľ ide o protinávrh odporcu odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil, ale z dôvodov, že nebol preukázaný vznik vecného bremena

vydržaním.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 2 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad

pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade

so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj

po účinnosti novely Je neprípustné, aby

odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k zamietnutiu návrhu

v odvolaním napadnutej časti, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných

súdom prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 28. júna 2007,

na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté, totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní

žiadne dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa

a ani dokazovanie nedoplnil.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasledujúcich

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolatelia namietali, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Napriek tejto skutočnosti považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné

uviesť, že pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom ( ) tento

súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Preto obsah jeho

písomne vyhotoveného rozhodnutia musí obsahovať zákonné náležitosti vyplývajúce

z ustanovenia

V prejednávanej veci súd prvého stupňa zamietol protinávrh odporcu o určenie, že

vecné bremeno vzniknuté titulom vydržania na pozemku č. X., na základe ktorého vzniklo

navrhovateľom právo prechodu na pozemky č. X. a X. zaniklo zo zákona, alternatívne sa

zrušuje za náhradu. Splnenie podmienok vydržania mal preukázané spôsobilosťou predmetu

vydržania, splnením nepretržitosti vydržacej doby, oprávnenosťou držby a z dôvodu, že

navrhovatelia majú jediný prístup k parcele č. X. a X. cez parcelu č. X.. Odvolací súd

v porovnaní so súdom prvého stupňa potvrdzujúci rozsudok v tejto časti založil na právnom

názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa s tým, že nebol preukázaný vznik

vecného bremena vydržaním.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojim vyššie uvedeným postupom porušil

právo navrhovateľov na spravodlivý proces. Svoje rozhodnutie nečakane založil na iných

právnych záveroch, než súd prvého stupňa, v skutočnosti navrhovateľom odňal právo

namietať správnosť ich názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu

sa navrhovatelia dozvedeli, že odvolací súd vyvodil iný právny záver (o vzniku vecného

bremena vydržaním) zo skutočností súdom prvého stupňa nehodnotenými. K novým právnym

záverom odvolacieho súdu sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť

nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa javili

nespornými. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného

skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu

dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba

kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom

realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových,

prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho

posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení. Svojim postupom

teda navrhovateľom odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Potrebné je poukázať aj na to, že konanie pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov

konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto

ochrany priznáva účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré

patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie

a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami

navrhovateľov uvedenými v dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia ,

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. augusta 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková