Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/190/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., advokáta so sídlom vo

Z., správcu konkurznej podstaty úpadcu I. a.s. „v likvidácii“, so sídlom v B., proti

žalovanej S., so sídlom v B., o zaplatenie 112.885.945,70 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 19. februára 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 19. októbra 2004, č.k. -208

zamietol žalobu, ktorou sa I. a.s. (ďalej len „fond“) v zmysle o

zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom (ďalej len „“) domáhal zaplatenia sumy

3.400.802.000,- Sk (112.885.945,70 €) s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej

mu nezákonnými rozhodnutiami M. z 19. septembra 1994 (č. X.) a 3. marca 1995 (č. X.).

Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil

nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Rozhodnutím M. z 15. januára

1996 č. X., právoplatným 5. februára 1996, bolo totiž fondu v zmysle § 37 ods. 2 a ods. 3

písm. e/ o investičných spoločnostiach a investičných fondoch (ďalej

len „“) odňaté povolenie udelené mu podľa

a za správcu jeho majetku bola určená H., a.s. ( ).

Zavedením správy prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady fondu na správcu (§

37 ods. 8 ). Keďže žaloba bola podaná po právoplatnosti uvedeného

rozhodnutia (25. apríla 1996), na jej podanie bol oprávnený len správca. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 19. februára 2009, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Žalovanej nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Osobitne sa zaoberal námietkou žalobcu, že súd prvého

stupňa dôsledne nerozlišoval medzi sankciami podľa

Zb. (pozastavenie nakladania s majetkom fondu), ktorej dôsledkom je ustanovenie dočasného

správcu majetku ( ), a podľa zákona

č. (odňatie povolenia udeleného fondu podľa alebo zákona

č. ), ktorej dôsledkom je určenie správcu majetku ( zákona

č. ), pričom pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady fondu prechádza len

na dočasného správcu. Vyslovil, že síce výslovne nevymedzuje

právomoci správcu, avšak vzhľadom k jeho úlohe, ktorou je správa majetku fondu až do

zrušenia fondu súdom, a v súvislosti s oprávneniami dočasného správcu, je s použitím

argumentu logického výkladu práva „a minori ad maius“ zrejmé, že pôsobnosť štatutárneho

orgánu a dozornej rady fondu prechádza aj na správcu. Podľa názoru odvolacieho súdu bol

dôvodom pre zamietnutie žaloby aj nedostatok podmienky vzniku zodpovednosti za škodu

podľa , ktorou je zrušenie nezákonného rozhodnutia. Aj keď

to zákon výslovne nestanovuje, v prípadoch, kedy po zrušení nezákonného rozhodnutia treba

vydať nové rozhodnutie, je potrebné počkať do právoplatného skončenia veci a následne

o náhrade škody rozhodnúť aj s ohľadom naň, pretože súd je ním tiež viazaný. Rozhodnutia

M. z 19. septembra 1994 a 3. marca 1995 boli síce pre nezákonnosť zrušené, avšak v prvom

prípade Ministerstvo v ďalšom konaní rozhodlo rovnako (rozhodnutie z 15. januára 1996,

č. X., právoplatné 5. februára 1996), a v druhom prípade bolo konanie zastavené, nakoľko

dôvod jeho vedenia odpadol. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nárok na náhradu škody nie je

opodstatnený. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

s prihliadnutím na to, že žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci ( ) oboma súdmi nižších

stupňov. Poukázal na rozdiely medzi sankciami uloženými podľa § 37 ods. 3 písm. d/ zákona

č. a a ich následkami spočívajúcimi

v rozdielnych právomociach ustanovených správcov, a zdôraznil, že právnym dôsledkom

rozhodnutia M. z 15. januára 1996, č. X. nemohol byť prechod pôsobnosti štatutárneho

orgánu a dozornej rady fondu na správcu, aj keď to ministerstvo vo výroku rozhodnutia

konštatovalo. Okrem toho z konania súdov v danej veci vyplynulo, že súdy akceptovali

zastúpenie fondu právnym zástupcom splnomocneným predstavenstvom, ktoré už v tom čase

údajne nemohlo pôsobnosť štatutárneho orgánu vykonávať. Pokiaľ boli súdy toho názoru, že

fond nemohol platne splnomocniť právneho zástupcu prostredníctvom predstavenstva, mali

tieto nedostatky odstrániť. Tiež namietal, že určený správca nebol nikdy zapísaný

v Obchodom registri ako subjekt oprávnený za fond konať. Nestotožnil sa s právnym záverom

odvolacieho súdu o nesplnení podmienky vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 4 ods. 1

Za správne nepovažoval ani rozhodnutie o trovách konania pred súdom

prvého stupňa. Poukázal na znenie o konkurze

a vyrovnaní v spojení s § 25 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorých žalovaná nemala právo na

náhradu trov konania. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj

rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k obsahu dovolania nevyjadrila, nakoľko ho považovala za neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd odchýlil ( ). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil

( ). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

procesne prípustné.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené vady konania neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní nevyšli

najavo. Dovolanie preto ani podľa prípustné nie je.

Dovolanie je odôvodnené výhradne nesprávnym právnym posúdení veci (§ 241 ods. 1

písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne

právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Žalobca navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním

napadol výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje jeho dovolanie proti rozhodnutiu,

ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento

charakter nestráca, i keď s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté

( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách

konania treba prípustnosť dovolania smerujúceho proti nemu posudzovať podľa ustanovení,

ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Podľa

ods. 1 je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd

a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239

ods. 2 dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Ako je ale výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách konania. Ustanovenie

teda vylučuje prípustnosť dovolania žalobcu proti výroku rozsudku odvolacieho súdu

o trovách konania. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola preukázaná procesná vada

konania zakladajúca zmätočnosť, nemožno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku

vyvodiť ani z

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči

žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo

nepodala návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková