Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)d29/369958.803eb2.pdf
PDF · 106.08 KB
No categories available
3Cdo/327/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 327/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J., bývajúcej v H.,
zastúpenej JUDr. P., advokátom so sídlom v R., proti žalovanému P., bývajúcemu v H.,
o zaplatenie 1 694,55 € (51 050 Sk), vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.
8 C 227/2004, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 20. augusta 2008 sp. zn. 17 Co 214/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 20. augusta 2008 sp. zn. 17 Co 214/2008 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 28. marca 2008 č.k. 8 C 227/2004-133
v znení opravného uznesenia z 12. júna 2008 č.k. 8 C 227/2004-151 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní 51 050 Sk s príslušenstvom a v rovnakej lehote jej
nahradiť trovy konania. Vychádzal z toho, že 16. augusta 1998 uzavrel manžel žalobkyne A.
(ako predávajúci) so žalovaným (ako kupujúcim) kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
majetkový podiel A. v Poľnohospodárskom družstve K. za kúpnu cenu 51 050 Sk, ktorá mala
byť predávajúcemu vyplatená do 31. decembra 2003. Výsledkami vykonaného dokazovania
mal súd prvého stupňa preukázané, že kúpna cena v tejto lehote nebola uhradená. Zistil tiež,
že A. nebol členom družstva, avšak v dôsledku vnesenia pôdy a živého inventáru do družstva
bol oprávnenou osobou v procese transformácie tohto družstva [§ 15 písm. c/ zákona
č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov
v družstvách (ďalej len „zákon č. 42/1992 Zb.“)]. Žalobu, ktorou sa žalobkyňa (právna
nástupkyňa po jej zomrelom manželovi A.) domáhala zaplatenia kúpnej ceny, považoval súd
za opodstatnenú, a preto jej vyhovel s poukazom na ustanovenia § 460, § 517 ods. 2,
§ 579 ods. 2 a § 588 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 20. augusta
2008 sp. zn. 17 Co 214/2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu
zamietol; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo potrebné posúdiť, o akú zmluvu išlo v prípade
„kúpnej zmluvy zo 16. augusta 1998“ a či tento právny úkon bol platný. Ak by sa podľa § 4
zákona č. 42/1992 Zb. A. stal oprávnenou osobou a nebol členom družstva, mohol by podľa
§ 13 ods. 2 a 3 zákona č. 42/1992 Zb. požiadať o vydanie majetkového podielu. Ak by
požiadal o vydanie majetkového podielu do 29. februára 1996, postupovalo by sa v zmysle §
33b zákona č. 42/1992 Zb. v spojení s § 13 ods. 2 tohto zákona, inak by získal už len
družstevné podielové listy podľa § 17a ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb. Keďže družstevné
podielové listy vydané neboli, nemohol ich A. previesť na žalovaného. Zákon
č. 42/1992 Zb. v znení účinnom do 16. augusta 1998 umožňoval oprávnenej osobe nakladať
s majetkovým podielom len spôsobom uvedeným v § 13 (oprávnená osoba mohla iba
požiadať o vydanie majetkových podielov). Z toho odvolací súd vyvodil, že ak majetkový
podiel nebol prevoditeľný a k vydaniu družstevných podielových listov nedošlo, potom
zmluva zo 16. augusta 1998 je podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná (jej
predmetom je nemožné plnenie). Neplatná je ale tiež v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, lebo je nezrozumiteľná – nevyplýva z nej, čo je jej predmetom, či ide o kúpnu
zmluvu alebo zmluvu o postúpení pohľadávky (chýba presné označenie pohľadávky, dlžníka
i veriteľa). Na základe neplatnej zmluvy nevznikla žalovanému povinnosť poskytnúť A.
peňažné plnenie. Ak aj žalovaný na základe zmlúv uzavretých neskôr s Poľnohospodárskym
družstvom K. „v likvidácii“ získal určitý majetok, nezískal ho na úkor žalobkyne, preto ním
získaný majetok nemohol byť považovaný za bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý
bol založený na nesprávnom právnom posúdení veci, zmenil tak, že žalobu zamietol.
V zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. a 142 ods. 1 O.s.p. priznal úspešnému žalovanému náhradu trov
konania
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Uviedla, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Zdôraznila, že jej manžel A. bol vlastníkom pozemkov, ktoré užívalo
Poľnohospodárske družstvo K.. Ako ich vlastník sa v zmysle zákona č. 42/1992 Zb. stal
oprávnenou osobou s tým, že mu patril majetkový podiel vyčíslený sumou 102 309 Sk. Tento
podiel previedol 16. augusta 1998 na žalovaného. Podľa názoru žalobkyne zákon č. 42/1992
Zb. nezakazuje oprávnenej osobe nakladať s majetkovým podielom, preto výklad odvolacieho
súdu o neplatnosti zmluvy je nesprávny a zasahuje do základných práv, najmä do práva
vlastniť majetok a voľne s ním nakladať. Keďže prevod majetkového podielu nie je žiadnym
zákonom zakázaný, môže sa majetkový podiel prevádzať.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že záver odvolacieho súdu o neplatnosti
kúpnej zmluvy zo 16. augusta 1998 je správny. Navrhol neopodstatnene podané dovolanie
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.
dovolací súd skúmal, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žalobkyňa vady
konania v zmysle § 237 netvrdila a žiadna z týchto vád v dovolacom konaní nevyšla najavo.
2. Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhonutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným
vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej povahy (tzv. iným
vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou je procesná vada,
ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia. Pokiaľ je dovolanie procesne prípustné, je vada tejto povahy dôvodom, pre ktorý
dovolací súd zruší rozsudok odvolacieho súdu. Žalobkyňa tzv. inú vadu konania (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) netvrdila a vada tejto povahy v dovolacom konaní nevyšla najavo.
3. Dovolateľka v dovolaní uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. tvrdiac, že napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa názoru dovolateľky je nesprávny záver odvolacieho súdu o neplatnosti zmluvy,
predmetom ktorej bol odplatný prevod majetkového podielu v družstve. Súd prvého stupňa
vychádzal z toho, že zmluva je platná. Odvolací súd na rozdiel od neho dospel k opačnému
záveru, že „kúpna zmluva zo 16. augusta 1998“ je neplatná, lebo: a/ jej predmetom je
nemožné plnenie (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka) – majetkový podiel je zmluvne
neprevoditeľný, pretože zákon č. 42/1992 Zb. priznáva oprávnenej osobe právo len požiadať
o vydanie majetkového podielu v zmysle § 13 tohto zákona, b/ je nezrozumiteľná (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka) v tom, o akú zmluvu vôbec ide (či ide o kúpnu zmluvu alebo zmluvu
o postúpení pohľadávky).
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný (§ 37 ods. 1 a 2
Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa,
práva alebo iné majetkové hodnoty (§ 118 Občianskeho zákonníka). Predmetom právneho
úkonu je to, k čomu sa viažu alebo na čo sa vzťahujú vzájomné práva a povinnosti jeho
účastníkov. Medzi náležitosti platného právneho úkonu patrí spôsobilý predmet; plnenie
podľa právneho úkonu musí byť (fakticky) možné a zákonom dovolené (právne možné).
Nemožnosť plnenia zakladá neplatnosť právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).
Zákon č. 42/1992 Zb. ukladá družstvám, aby určili majetkové podiely oprávnených
v zmysle § 17 tohto zákona, oboznámili s nimi oprávnené osoby (§ 9 ods. 7 tohto zákona)
a aby oprávneným osobám, ktoré sa nestanú účastníkom právnickej osoby podľa
transformačného projektu, majetkové podiely vydali v lehotách a za podmienok stanovených
v zákone (§ 13 ods. 2 a 3 uvedeného zákona). Od 1. januára 1996 (t.j. od účinnosti novely
zákona č. 42/1992 Zb. danej zákonom č. 264/1995 Z.z.) malo dôjsť k transformácii
majetkových podielov na podielnické listy (§ 17a a 17b zákona č. 42/1992Zb.). Od uvedeného
dňa zákon č. 42/1992 Zb. predpokladá inkorporáciu práv spojených s majetkovou účasťou na
podnikaní nečlenov družstva vyplývajúcich z majetkového podielu do podielnických listov
družstiev (osobitného druhu cenného papiera). Zavedením podielnických listov zákon určil
formu a spôsob kapitalizácie majetkových podielov oprávnených osôb, ktorým sa ešte
nevydali majetkové podiely.
Právo na majetkový podiel treba odlišovať od práva na vydanie majetkového podielu.
Právo na majetkový podiel vzniká schválením transformačného projektu, ktorého prílohu
tvorí špecifikácia družstvom vypočítaného a audítorom overeného majetkového podielu. Ak
oprávnená osoba splní podmienky stanovené transformačným zákonom, vzniká jej voči
družstvu právo na vyporiadanie jej majetkového podielu. Majetkový podiel oprávnenej osoby
nepredstavuje vlastníctvo k veciam (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. februára 2006 sp. zn. 3 Cdo 79/2005), ale inú majetkovú hodnotu. Majetkový
podiel ako oceniteľné majetkové právo predstavuje špecifickú majetkovú účasť oprávnenej
osoby na majetku družstva v procese transformácie družstva. Majetkový podiel z hľadiska
svojho zákonného obsahu nepochybne predstavuje súbor fyzicky i fakticky reálne
splniteľných vzájomných práv a povinností oprávneného a povinného subjektu.
V danom prípade pri riešení otázky, či majetkový podiel je alebo nie je právne
dovoleným predmetom plnenia, treba vziať na zreteľ, že zákon č. 42/1992 Zb. nezakazuje
prevod majetkového podielu. Z toho, že osobitne upravuje režim vydania majetkového
podielu (viď § 13 zákona č. 42/1992 Zb.), nemožno vyvodiť, že sú neprípustné iné spôsoby
nakladania s touto majetkovou hodnotou. Súdna prax vychádza z toho, že majetkový podiel sa
nestáva spôsobilým predmetom právnych úkonov až splnením zákonných predpokladov na
vydanie majetkového podielu. Akceptuje sa prechod majetkového podielu oprávnenej osoby
na jej dedičov (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Cdo 49/2005 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 68/2006). Podľa právneho
názoru dovolacieho súdu nie je dôvod nepripustiť aj jeho (zmluvný) prevod.
Pokiaľ sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovým stavom zisteným
súdom prvého stupňa, a teda aj so zistením, že majetkový podiel bol oprávnenému A.kovi ako
nečlenovi družstva vypočítaný pri transformácii družstva a že Poľnohospodárske družstvo K.
mu nevydalo podielnické listy, nemôže byť správny právny záver odvolacieho súdu
o neplatnosti zmluvy zo 16. augusta 1998 z dôvodu právnej nemožnosti v nej dohodnutého
plnenia (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takto zistený skutkový stav neopodstatňuje
záver, že je právne neprípustný iný spôsob nakladania s majetkovým podielom oprávnenej
osoby, než ten, ktorý vyplýva z § 13 zákona č. 42/1992 Zb.
Sama skutočnosť, že zmluva o odplatnom prevode majetkového podielu je označená
ako kúpna zmluva, nevedie ešte k záveru o nezrozumiteľnosti tejto zmluvy a nezakladá bez
ďalšieho neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V súvislosti s tým je potrebné poukázať aj na vnútorný rozpor odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia – podľa názoru odvolacieho súdu je táto zmluva na jednej strane zrozumiteľná
(možno z nej vyvodiť, čo a za akých podmienok sa má plniť, ide však o plnenie právne
nemožné), na druhej strane je nezrozumiteľná.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie opodstatnene
vytýka odvolaciemu súdu, že napadnutý rozsudok založil na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súd v Banskej Bystrici na ďalšie konanie
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. augusta 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková