Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/327/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J., bývajúcej v H.,

zastúpenej JUDr. P., advokátom so sídlom v R., proti žalovanému P., bývajúcemu v H.,

o zaplatenie 1 694,55 € (51 050 Sk), vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.

, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 20. augusta 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 20. augusta 2008 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 28. marca 2008 č.k. -133

v znení opravného uznesenia z 12. júna 2008 č.k. -151 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní 51 050 Sk s príslušenstvom a v rovnakej lehote jej

nahradiť trovy konania. Vychádzal z toho, že 16. augusta 1998 uzavrel manžel žalobkyne A.

(ako predávajúci) so žalovaným (ako kupujúcim) kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol

majetkový podiel A. v Poľnohospodárskom družstve K. za kúpnu cenu 51 050 Sk, ktorá mala

byť predávajúcemu vyplatená do 31. decembra 2003. Výsledkami vykonaného dokazovania

mal súd prvého stupňa preukázané, že kúpna cena v tejto lehote nebola uhradená. Zistil tiež,

že A. nebol členom družstva, avšak v dôsledku vnesenia pôdy a živého inventáru do družstva

bol oprávnenou osobou v procese transformácie tohto družstva [§ 15 písm. c/ zákona

č. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov

v družstvách (ďalej len „“)]. Žalobu, ktorou sa žalobkyňa (právna

nástupkyňa po jej zomrelom manželovi A.) domáhala zaplatenia kúpnej ceny, považoval súd

za opodstatnenú, a preto jej vyhovel s poukazom na ustanovenia § 460, § 517 ods. 2,

a . O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 20. augusta

2008 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu

zamietol; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo potrebné posúdiť, o akú zmluvu išlo v prípade

„kúpnej zmluvy zo 16. augusta 1998“ a či tento právny úkon bol platný. Ak by sa podľa § 4

A. stal oprávnenou osobou a nebol členom družstva, mohol by podľa

a požiadať o vydanie majetkového podielu. Ak by

požiadal o vydanie majetkového podielu do 29. februára 1996, postupovalo by sa v zmysle §

33b v spojení s tohto zákona, inak by získal už len

družstevné podielové listy podľa Keďže družstevné

podielové listy vydané neboli, nemohol ich A. previesť na žalovaného. Zákon

č. v znení účinnom do 16. augusta 1998 umožňoval oprávnenej osobe nakladať

s majetkovým podielom len spôsobom uvedeným v § 13 (oprávnená osoba mohla iba

požiadať o vydanie majetkových podielov). Z toho odvolací súd vyvodil, že ak majetkový

podiel nebol prevoditeľný a k vydaniu družstevných podielových listov nedošlo, potom

zmluva zo 16. augusta 1998 je podľa neplatná (jej

predmetom je nemožné plnenie). Neplatná je ale tiež v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, lebo je nezrozumiteľná – nevyplýva z nej, čo je jej predmetom, či ide o kúpnu

zmluvu alebo zmluvu o postúpení pohľadávky (chýba presné označenie pohľadávky, dlžníka

i veriteľa). Na základe neplatnej zmluvy nevznikla žalovanému povinnosť poskytnúť A.

peňažné plnenie. Ak aj žalovaný na základe zmlúv uzavretých neskôr s Poľnohospodárskym

družstvom K. „v likvidácii“ získal určitý majetok, nezískal ho na úkor žalobkyne, preto ním

získaný majetok nemohol byť považovaný za bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2

). Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý

bol založený na nesprávnom právnom posúdení veci, zmenil tak, že žalobu zamietol.

V zmysle a ods. 1 priznal úspešnému žalovanému náhradu trov

konania

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Uviedla, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Zdôraznila, že jej manžel A. bol vlastníkom pozemkov, ktoré užívalo

Poľnohospodárske družstvo K.. Ako ich vlastník sa v zmysle stal

oprávnenou osobou s tým, že mu patril majetkový podiel vyčíslený sumou 102 309 Sk. Tento

podiel previedol 16. augusta 1998 na žalovaného. Podľa názoru žalobkyne

Zb. nezakazuje oprávnenej osobe nakladať s majetkovým podielom, preto výklad odvolacieho

súdu o neplatnosti zmluvy je nesprávny a zasahuje do základných práv, najmä do práva

vlastniť majetok a voľne s ním nakladať. Keďže prevod majetkového podielu nie je žiadnym

zákonom zakázaný, môže sa majetkový podiel prevádzať.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že záver odvolacieho súdu o neplatnosti

kúpnej zmluvy zo 16. augusta 1998 je správny. Navrhol neopodstatnene podané dovolanie

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta

dovolací súd skúmal, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žalobkyňa vady

konania v zmysle § 237 netvrdila a žiadna z týchto vád v dovolacom konaní nevyšla najavo.

2. Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhonutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným

vadám v zmysle , ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej povahy (tzv. iným

vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia. Pokiaľ je dovolanie procesne prípustné, je vada tejto povahy dôvodom, pre ktorý

dovolací súd zruší rozsudok odvolacieho súdu. Žalobkyňa tzv. inú vadu konania (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) netvrdila a vada tejto povahy v dovolacom konaní nevyšla najavo.

3. Dovolateľka v dovolaní uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/

tvrdiac, že napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci;

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa názoru dovolateľky je nesprávny záver odvolacieho súdu o neplatnosti zmluvy,

predmetom ktorej bol odplatný prevod majetkového podielu v družstve. Súd prvého stupňa

vychádzal z toho, že zmluva je platná. Odvolací súd na rozdiel od neho dospel k opačnému

záveru, že „kúpna zmluva zo 16. augusta 1998“ je neplatná, lebo: a/ jej predmetom je

nemožné plnenie ( ) – majetkový podiel je zmluvne

neprevoditeľný, pretože priznáva oprávnenej osobe právo len požiadať

o vydanie majetkového podielu v zmysle § 13 tohto zákona, b/ je nezrozumiteľná (§ 37 ods. 1

) v tom, o akú zmluvu vôbec ide (či ide o kúpnu zmluvu alebo zmluvu

o postúpení pohľadávky).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný (§ 37 ods. 1 a 2

).

Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa,

práva alebo iné majetkové hodnoty ( ). Predmetom právneho

úkonu je to, k čomu sa viažu alebo na čo sa vzťahujú vzájomné práva a povinnosti jeho

účastníkov. Medzi náležitosti platného právneho úkonu patrí spôsobilý predmet; plnenie

podľa právneho úkonu musí byť (fakticky) možné a zákonom dovolené (právne možné).

Nemožnosť plnenia zakladá neplatnosť právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Občianskeho

zákonníka).

ukladá družstvám, aby určili majetkové podiely oprávnených

v zmysle § 17 tohto zákona, oboznámili s nimi oprávnené osoby (§ 9 ods. 7 tohto zákona)

a aby oprávneným osobám, ktoré sa nestanú účastníkom právnickej osoby podľa

transformačného projektu, majetkové podiely vydali v lehotách a za podmienok stanovených

v zákone (§ 13 ods. 2 a 3 uvedeného zákona). Od 1. januára 1996 (t.j. od účinnosti novely

danej ) malo dôjsť k transformácii

majetkových podielov na podielnické listy ( a 17b ). Od uvedeného

dňa predpokladá inkorporáciu práv spojených s majetkovou účasťou na

podnikaní nečlenov družstva vyplývajúcich z majetkového podielu do podielnických listov

družstiev (osobitného druhu cenného papiera). Zavedením podielnických listov zákon určil

formu a spôsob kapitalizácie majetkových podielov oprávnených osôb, ktorým sa ešte

nevydali majetkové podiely.

Právo na majetkový podiel treba odlišovať od práva na vydanie majetkového podielu.

Právo na majetkový podiel vzniká schválením transformačného projektu, ktorého prílohu

tvorí špecifikácia družstvom vypočítaného a audítorom overeného majetkového podielu. Ak

oprávnená osoba splní podmienky stanovené transformačným zákonom, vzniká jej voči

družstvu právo na vyporiadanie jej majetkového podielu. Majetkový podiel oprávnenej osoby

nepredstavuje vlastníctvo k veciam (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 28. februára 2006 sp. zn. ), ale inú majetkovú hodnotu. Majetkový

podiel ako oceniteľné majetkové právo predstavuje špecifickú majetkovú účasť oprávnenej

osoby na majetku družstva v procese transformácie družstva. Majetkový podiel z hľadiska

svojho zákonného obsahu nepochybne predstavuje súbor fyzicky i fakticky reálne

splniteľných vzájomných práv a povinností oprávneného a povinného subjektu.

V danom prípade pri riešení otázky, či majetkový podiel je alebo nie je právne

dovoleným predmetom plnenia, treba vziať na zreteľ, že nezakazuje

prevod majetkového podielu. Z toho, že osobitne upravuje režim vydania majetkového

podielu (viď ), nemožno vyvodiť, že sú neprípustné iné spôsoby

nakladania s touto majetkovou hodnotou. Súdna prax vychádza z toho, že majetkový podiel sa

nestáva spôsobilým predmetom právnych úkonov až splnením zákonných predpokladov na

vydanie majetkového podielu. Akceptuje sa prechod majetkového podielu oprávnenej osoby

na jej dedičov (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 68/2006). Podľa právneho

názoru dovolacieho súdu nie je dôvod nepripustiť aj jeho (zmluvný) prevod.

Pokiaľ sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovým stavom zisteným

súdom prvého stupňa, a teda aj so zistením, že majetkový podiel bol oprávnenému A.kovi ako

nečlenovi družstva vypočítaný pri transformácii družstva a že Poľnohospodárske družstvo K.

mu nevydalo podielnické listy, nemôže byť správny právny záver odvolacieho súdu

o neplatnosti zmluvy zo 16. augusta 1998 z dôvodu právnej nemožnosti v nej dohodnutého

plnenia ( ). Takto zistený skutkový stav neopodstatňuje

záver, že je právne neprípustný iný spôsob nakladania s majetkovým podielom oprávnenej

osoby, než ten, ktorý vyplýva z

Sama skutočnosť, že zmluva o odplatnom prevode majetkového podielu je označená

ako kúpna zmluva, nevedie ešte k záveru o nezrozumiteľnosti tejto zmluvy a nezakladá bez

ďalšieho neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle .

V súvislosti s tým je potrebné poukázať aj na vnútorný rozpor odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia – podľa názoru odvolacieho súdu je táto zmluva na jednej strane zrozumiteľná

(možno z nej vyvodiť, čo a za akých podmienok sa má plniť, ide však o plnenie právne

nemožné), na druhej strane je nezrozumiteľná.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie opodstatnene

vytýka odvolaciemu súdu, že napadnutý rozsudok založil na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súd v Banskej Bystrici na ďalšie konanie

( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková