Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1c5/369875.092af4.pdf
PDF · 108.29 KB
No categories available
3Cdo/126/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 126/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ T., bývajúceho v B.,
X./ J., bývajúcej v B., oboch zastúpených JUDr. A., advokátom so sídlom v B., proti
odporcom 1/ I., bývajúcemu v M., X./ V., bývajúcej v M., obom zastúpeným JUDr. I.,
advokátkou so sídlom v K., o zaplatenie 33 193,91 € (1 000 000 Sk) s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 6 C 241/2004, o dovolaní navrhovateľov
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. septembra 2007 sp. zn. 6 Co 89/2006,
6 NcC 55/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trebišov rozsudkom z 12. decembra 2005 č.k. 6 C 241/2004-90 zamietol
návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali zaplatenia sumy 1 000 000 Sk s príslušenstvom,
ktorú poskytli odporcom na základe zmluvy o pôžičke uzavretej 25. júla 2001. O trovách
konania rozhodol tak, že účastníkom nepriznal ich náhradu.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľov uznesením z 21. septembra 2007
sp. zn. 6 Co 89/2006, 6 NcC 55/2007 odvolanie navrhovateľov odmietol ako oneskorene
podané a navrhovateľov zaviazal zaplatiť odporcom náhradu trov odvolacieho konania.
Vychádzal z toho, že rozsudok súdu prvého stupňa bol právnemu zástupcovi navrhovateľov –
advokátovi JUDr. A. (ďalej len „advokát“) doručovaný poštou do vlastných rúk na jeho
adresu v K.. Prvý pokus o doručenie sa uskutočnil 24. januára 2006, po jeho neúspešnosti
upovedomila poštová doručovateľka adresáta, že zásielka bude opätovne doručovaná
-2-3 Cdo 126/2008
25. januára 2006. Keďže aj tento pokus o doručenie zostal bezúspešný, bola zásielka v ten istý
deň (25. januára 2006) uložená na pošte a adresát bol o tom upovedomený. Zásielku prevzal
advokát osobne na pošte 1. februára 2006. Odvolací súd po prešetrení podmienok
doručovania podľa § 47 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že bol zachovaný postup podľa tohto
ustanovenia. Advokát nepreukázal, že sa v čase doručovania písomností nezdržiaval v mieste
doručovania, preto sa vychádzalo z fikcie doručenia rozsudku uplynutím tretieho dňa od jeho
uloženia na pošte, ktorý pripadol na sobotu 28. januára 2006. Za deň doručenia rozsudku bol
v dôsledku toho považovaný najbližší pracovný deň – pondelok 30. januára 2006 (§ 57 ods. 2
O.s.p.). Nasledujúcim dňom – 31. januára 2006 začala plynúť 15-dňová lehota na podanie
odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.), ktorá uplynula dňom 14. februára 2006. Keďže odvolanie
bolo podané osobne na Okresnom súde Trebišov až 15. februára 2005, bol ich opravný
prostriedok podaný oneskorene. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil
odvolací súd poukazom na § 142 ods. l O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.
Výroky uvedeného uznesenia, ktorými odvolací súd odmietol odvolanie a rozhodol
o náhrade trov odvolacieho konania, napadli dovolaním navrhovatelia. Uviedli, že odvolací
súd im odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo ako oneskorené
odmietol odvolanie, ktoré bolo podané v odvolacej lehote. V danom prípade neboli splnené
podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p., lebo v čase
doručovania sa advokát nezdržiaval v mieste doručovania. Od druhej polovice roku 2005 sa
zdržuje v obci B., kam sa presťahoval z K.. Súd sa uspokojil s informatívnym výsluchom
poštovej doručovateľky a vôbec nebral do úvahy potvrdenia vydané obcou B.. Navrhovatelia
nespochybnili obsah jej výpovede o okolnostiach, za ktorých doručovala rozsudok súdu
prvého stupňa na adresu kancelárie advokáta v K., kam mu dochádzala pošta ešte počas
celého roka 2006; to však ale ešte neznamená, že advokát sa na uvedenej adrese zdržiaval.
Súd mu neumožnil vysvetliť dôvody odchodu z K. ani označiť svedkov, ktorí by potvrdili
jeho zdržiavanie sa v B. v čase doručovania. Aj z predložených potvrdení o práceneschopnosti
advokáta (v čase od júla 2006 do decembra 2006) vyplýva, že sa zdržiaval v B., a nie v K..
Kanceláriu v K. uvoľnil až po skončení práceneschopnosti. Navrhovatelia trvali na tom, že
zásielka bola prevzatá až 1. februára 2006 a že lehota na odvolanie plynula do 16. februára
2006. Na odôvodnenie časti dovolania, ktorou napadli výrok o náhrade trov odvolacieho
konania, navrhovatelia uviedli, že súd mal zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 150 O.s.p. a náhradu trov celkom alebo sčasti nepriznať. Z týchto dôvodov žiadali
-3-3 Cdo 126/2008
uznesenie krajského súdu v napadnutých výrokoch zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť
na ďalšie konanie.
Odporcovia sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky žiadneho z vyššie
uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie ako
oneskorene podané; keďže takéto odmietajúce uznesenie nie je uvedené v § 239 ods. 1 a 2
O.s.p., prípustnosť dovolania navrhovateľov nemožno z týchto ustanovení vyvodiť.
Vzhľadom na obsah dovolania a tiež na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu prihliadnuť
na existenciu procesných vád konania zakladajúcich tzv. zmätočnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
skúmal dovolací súd, či konanie nie je v danom prípade postihnuté niektorou z procesných
vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
-4-3 Cdo 126/2008
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 O.s.p.).
Navrhovatelia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní
nenamietali a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolací súd vzhľadom na dovolateľmi namietanú vadu konania osobitne skúmal, či
postupom súdov nedošlo k odňatiu možnosti navrhovateľov pred súdom konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je vadný
procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť
pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu tejto povahy ide tiež vtedy, keď
odvolací súd ako oneskorené odmietne odvolanie, hoci podmienky pre tento postup nie sú
dané (R 23/94). Navrhovatelia odôvodnili prípustnosť (a zároveň opodstatnenosť) dovolania
tým, že odvolací súd odmietol ich odvolanie bez toho, aby zohľadnil, že lehota na odvolanie
nemohla začať plynúť v závislosti od uloženia napadnutého rozsudku na pošte, lebo sa
vzhľadom na nezdržiavanie advokáta v mieste doručovania nemohla uplatniť tzv. fikcia
náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p.
Za účelom posúdenia, či v danom prípade došlo namietaným spôsobom k odňatiu
možnosti pred súdom konať, bolo potrebné najskôr vyriešiť otázku splnenia podmienok pre
uplatnenie fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. v znení platnom v čase doručovania odvolanie sa podáva do 15
dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, plynie táto lehota znovu od doručenia opravného uznesenia. Podľa § 47
ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus
o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od
uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa
adresát o uložení nedozvedel.
-5-3 Cdo 126/2008
Ustanovenie § 47 ods. 2 O.s.p. určuje pre uplatnenie fikcie doručenia súčasné splnenie
viacerých podmienok, medziiným to, že adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržoval. Predpokladom uplatnenia fikcie doručenia v zmysle
uvedeného ustanovenia nie je (ako sa mylne nazdávajú navrhovatelia) zdržiavanie sa adresáta
v mieste doručovania počas celej úložnej doby. Miestom doručenia je miesto (obec alebo
mesto), kde má adresát bydlisko alebo miesto výkonu advokácie. V prípade dlhodobého
výkonu prác alebo funkcií mimo miesta trvalého bydliska môže byť miestom doručenia aj
miesto pobytu adresáta, ktoré sám určí na doručovanie, prípadne sám uvedie v podaniach
adresovaných súdu ako miesto, na ktoré mu majú byť zásielky doručované a kde ich bez
problémov preberá. V danej veci bezpochyby bolo takým miestom sídlo kancelárie advokáta
(na adrese K., P. č. X.), ktoré bolo uvedené v písomných podaniach adresovaných súdu.
Advokát v priebehu konania až do februára 2007 zmenu sídla svojej kancelárie neoznámil.
Odvolací súd v súvislosti s obstaraním podkladov pre posúdenie, či v prejednávanej veci
bola splnená podmienka zdržiavania sa v mieste doručovania advokáta (§ 47 ods. 2 O.s.p.)
správne zisťoval miesto jeho zdržiavania sa v rozhodujúcom čase.
Na výzvu odvolacieho súdu advokát v liste zo 17. apríla 2007 (č.l. 130 spisu) oznámil, že
v druhej polovici roku 2005 sa presťahoval do B., kde sa staral o matku, trvalý pobyt si ale
ponechal v K., kde mal advokátsku kanceláriu. V nej vykonával advokáciu do konca roku
2006; zdržoval sa v B. a do kancelárie v K. prichádzal podľa potreby, približne raz – dva razy
v týždni. Až od 1. januára 2007 zmenil sídlo advokátskej kancelárie a na pošte v K.
zabezpečil doposielanie zásielok na adresu do B..
Odvolacím súdom vypočutá poštová doručovateľka uviedla, že advokátovi doručovala
poštu v mesiacoch december 2005 až február 2006 na adresu jeho kancelárie v K.. Na túto
adresu boli advokátovi doručované doporučené zásielky ešte aj počas celého roku 2006;
adresát nepožiadal o doposielanie zásielok na adresu kancelárie v B.. Odvolací súd si obstaral
aj vyjadrenie obchodnej spoločnosti P., s.r.o. so sídlom v K., ktorá mu oznámila, že advokát
mal kanceláriu v K. na P. ulici č. X. prenajatú do 30. apríla 2007.
Po takto vykonanom šetrení miesta pobytu advokáta v čase doručovania rozsudku súdu
prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že advokát sa v čase doručovania zdržiaval
-6-3 Cdo 126/2008
v mieste doručenia a že boli splnené predpoklady pre uplatnenie fikcie doručenia v zmysle
§ 47 ods. 2 O.s.p. Dovolací súd je toho názoru, že odvolací súd sa vyporiadal s otázkou
doručenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu zákonným spôsobom.
Tvrdenie dovolateľov, že advokát sa v čase doručenia rozsudku súdu prvého stupňa
nezdržiaval v mieste doručenia, nemá oporu v spise. Sama skutočnosť, že od 15. novembra
2005 má advokát nahlásený prechodný pobyt v B. (trvalý pobyt mal naďalej v K.) ešte
nedokazuje, že sa nezdržiaval v mieste doručenia (v kancelárii v K.). Písomnosti jemu
doručované na túto adresu opakovane preberal a v písomných podaniach naďalej označoval
ako svoju adresu práve sídlo kancelárie v K.. Dovolací súd nepovažuje za opodstatnenú
námietku dovolateľov, že advokát je pri výkone advokácie osobou oprávnenou podnikať,
a preto sa pri doručovaní má aplikovať § 48 ods. 3 O.s.p. a nie 47 ods. 2 O.s.p.; advokáta totiž
nemožno stotožňovať s fyzickou osobou oprávnenou podnikať (§ 48 ods. 3 O.s.p.).
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu odvolací súd v danom prípade dôvodne uzavrel,
že advokát sa v rozhodnom čase zdržiaval v mieste doručenia rozsudku. Zásielka s rozsudkom
súdu prvého stupňa bola advokátovi doručovaná najskôr 24. januára 2006. Po neúspešnosti
tohto pokusu o doručenie upovedomil poštový doručovateľ advokáta, že zásielka mu bude
opätovne doručovaná 25. januára 2006. Keďže oba pokusy o doručenie zostali neúspešné,
bola zásielka uložená na pošte a adresát bol o tom upovedomený. Odvolací súd správne za
deň doručenia rozsudku určil tretí deň od uloženia zásielky na pošte (§ 47 ods. 2 O.s.p.).
Advokát prevzal túto zásielku osobne na pošte 1. februára 2006. Odvolací súd po zistení, že
navrhovatelia nepodali odvolanie v zákonom určenej 15-dňovej lehote odmietol oneskorene
podané odvolanie v súlade s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Svojím postupom neznemožnil
navrhovateľom realizáciu ich procesných práv a neodňal im možnosť pred súdom konať
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania v časti smerujúcej proti výroku o odmietnutí
odvolania nemožno v danom prípade vyvodiť z § 239 O.s.p., ale ani z § 237 O.s.p., odmietol
ho dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom. So
zreteľom na dôvod, pre ktorý odmietol dovolanie, nezaoberal sa vecnou správnosťou
napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
-7-3 Cdo 126/2008
Dovolanie navrhovateľov v časti, ktorou napadli výrok uznesenia odvolacieho súdu
o náhrade trov odvolacieho konania, smeruje proti rozhodnutiu, ktoré má charakter uznesenia.
Vzhľadom na to sa prípustnosť dovolania proti tomuto výroku posudzuje podľa ustanovení,
ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Prípustnosť
dovolania proti uzneseniu o trovách konania je však výslovne vylúčená ustanovením § 239
ods. 3 O.s.p. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola zistená procesná vada konania
v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie aj v tejto časti odmietol
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Náhradu trov dovolacieho konania nepriznal dovolací súd úspešným odporcom, lebo
v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy tohto konania
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. augusta 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková