Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/241/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trebišove rozhodol sudkyňou JUDr. Helenou Kuzmovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade T. O.-E., r.č. XXXXXX/XXXX,. bytom B. XXX,. v 2. rade J. O.-E., r.č. XXXXXX/XXXX,. zastúpených JUDr. A. A., Advokátska kancelária K., P. X/XXX,. proti odporcom v 1. rade Ing. M. K., r.č. XXXXXX/XXX,. bytom M. O. XX, v 2. rade V. K., r.č. XXXXXX/XXX,. bytom M. O. XX,. o zaplatenie 1.000.000,- Sk s prísl.

rozhodol:

Návrh navrhovateľov súd zamieta.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa svojim návrhom domáhali zaplatenie 1.000.000,- Sk s prísl. a to titulom pôžičky, ktorú poskytli odporcom na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 25. 7. 2001. Čiastku 1.000.000,- Sk mali vrátiť do 31. 5. 2002.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Navrhovali návrh zamietnuť. Poukázali, že žiadne finančné prostriedky na základe zmluvy zo dňa 25. 7. 2001 neprevzali.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a to zmluvou o pôžičke zo dňa 25. 7. 2001, overením pravosti podpisom zo dňa 2. 8. 2001 na Notárskom úrade v Michalovciach, dohodou uzatvorenou dňa 23. 3. 2004 v Advokátskej kancelárii JUDr. A. A., výzvou na zaplatenie pôžičky zo dňa 22. 4. 2004, dokladmi predloženými odporcami a to zmluvou o tichom spoločenstve zo dňa 29. 4. 1999, listom na čl. 41, výpisom zo Živnostenského registra zo dňa 26. 4. 2005 na čl. 52, dokladmi predloženými odporcami pôžičky a zmluvy za rok 1999 v dvoch spisoch, peňažným denníkom za rok 2001, 1999, príjmovými a výdavkovými bločkami od pôžičiek a zistil tento skutkový stav veci:

Z výpovede navrhovateľa ako aj z podaného návrhu súd zistil, že navrhovateľ v 1. a 2. rade dňa 25. 7. 2001 na základe zmluvy o pôžičke peňazí vypožičal odporcom v 1. a 2. rade finančnú hotovosť vo výške 1.000.000,- Sk. Odporcovia sa zaviazali zmluvne sumu 1.000.000,- Sk spolu s dohodnutým úrokom 15% vrátiť do 31. 5. 2002. Odporcovia dlžnú čiastku k termínu splatnosti navrhovateľom nevrátili a hoci boli viackrát vyzvaní k splneniu dlhu. Navrhovateľ sa obrátil aj na advokátsku kanceláriu, ktorí s odporcom v 1. rade vykonali osobné rokovanie a následné rokovanie pred súdnym exekútorom Ing. K. M. v K.. Na základe spoločných rokovaní bola dňa 23. 3. 2004 spísaná dohoda o spôsobe splácania časti dlhu.

Ďalej z výpovede navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že táto zmluva o pôžičke zo dňa 25. 7. 2001 v písomnom vyhotovení bola vyhotovená až potom keď navrhovateľ v 1. rade odovzdal finančné prostriedky odporcovi v 1. rade. Čiastku 500.000,- Sk odovzdal v marci 2001 a ďalších 500.000,- Sk

v máji 2001. Išlo o bankovky 5.000,- Sk a 1.000,- Sk. Zmluvu v písomnej forme napísali v júli 2001 s podnetu navrhovateľa a jeho manželky, pretože chceli naspäť svoje peniaze. Pretože odporca v 1. rade sľúbil, že finančné prostriedky vráti. Časť na vrátenie pôžičky stanovený pred tým nebol. Bolo dohodnuté tak, že vtedy vráti peniaze keď bude mať. V júli 2001 žiadal navrhovateľ vypracovanie písomnej formy zmluvy o pôžičke, lebo mu to bolo podozrivé, že nich nevracia. Rovnako navrhovateľ v 1. rade uviedol, že v 1999 požičal 300.000,- Sk odporcovi v 1. rade a to formou vkladu do tichého spoločenstva. Existuje o tom zmluva o tichom spoločenstve. Táto suma 300.000,- Sk mal byť vrátená do 31. 12. 2000. Túto sumu nevrátil odporca v 1. rade ale túto sumu nežaluje navrhovateľ.

Následne navrhovateľ v 1. rade poopravil svoju výpoveď na dotaz svojho právneho zástupcu a uviedol, že prvú splátku 500.000,- Sk požičal odporcovi v 1. rade v mesiaci máji a druhú čiastku 500.000,- Sk v júli pred podpísaním pôžičky.

Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že mal vedomosť o tom, že odporca má pohľadávku u iného, kde je záloh rodinný dom v Č.. Rozprával sa s odporcom v 1. rade, že tento rodinný dom predá a peniaze z odpredaja vezme ako časť pôžičky 1.000.000,- Sk. Dozvedel sa, že ho predal odporca v 1. rade pod cenu a peniaze mu nedal, aj keď mal číslo účtu. Dôkazom o tom je list zo dňa 5. 4. 2004 adresovaný odporcom súdnemu exekútorovi Ing. M..

Navrhovateľka v 2. rade si osvojila výpoveď manžela a k veci uviedla iba toľko, že ona naliehala na manžela aby uvedenú pôžičku vymáhal a rovnako chcela aby písomne toto všetko bolo podchytené. Rovnako uviedla, že odporca v 1. rade chcel požičať aj ďalšie finančné prostriedky, ale s tým už nesúhlasila. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že k odovzdaniu peňazí došlo prvýkrát v máji, druhýkrát pred podpisom zmluvy v júli. Peniaze boli odovzdané za prítomnosti jej manžela, navrhovateľky v 2. rade a odporcu v 1. rade a to v ich rodinnom dome v B.. Odporkyňa v 2. rade tam nebola. Nevedela uviesť o aké bankovky sa jednalo.

Z výpovede odporcu v 1. rade súd zistil, že on s návrhom nesúhlasí. K požičaniu peňazí nedošlo v roku 2001. Došlo iba k požičaniu peňazí v roku 1999. Navrhovateľ vložil na základe zmluvy o tichom spoločenstve 1.000.000,- Sk, z toho 500.000,- Sk za seba a 500.000,- Sk za odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade je ochotný 500.000,- Sk, svoju požičanú čiastku vrátiť. Odporca v 1. rade neuznáva ani zmluvu o pôžičke, ktorú ho prinútil podpísať navrhovateľ, rovnako ani dohodu zo dňa 23. 3. 2004, ktorej iniciátorom bol pr. zástupca navrhovateľa. Uviedol, že predloží súdu doklady ako mu boli požičané peniaze po čiastkach a to doklady z 1999. Išlo o čiastky 50.000,- Sk, 70.000,- Sk atď. Rovnako odporca v 1. rade potvrdil, že zmluvou o tichom spoločenstve mu tichý spoločník, navrhovateľ v 1. rade, poskytol na podnikanie 29. 4. 1999 peňažnú sumu 300.000,- Sk a to s tým, že mu mal vrátiť do 31. 12. 2000. V zmysle tejto zmluvy mu mal vrátiť 150.000,- Sk a to na základe dohody o 50% podiely. Rovnako odporca v 1. rade uviedol, že pri uzatvorení a podpise zmluvy zo dňa 25. 7. 2001, teda zmluvy o pôžičke došlo k donúteniu. Navrhovateľ v 1. rade žiadal ručenie za peniaze, ktoré použil do podnikania. Nevyhrážal sa mu zabitím, nezastrašoval ho, ale otravoval ho, telefonoval mu a tak sa rozhodli s manželkou resp. odporca v 1. rade sa rozhodol, že podpíšu zmluvu o pôžičke. Odporca sa vyjadril aj o zriadení záložného práva, k zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 25. 7. 2001 a uviedol, že bolo potrebné ju spísať za účelom vkladu do katastra. Z jeho výpovede rovnako súd zistil, že prišiel za ním navrhovateľ, ktorý ho požiadal aby s ním začal podnikať v záložni a na základe toho sa potom podpísala zmluva o tichom spoločenstve a navrhovateľ v 1. rade mu dal peniaze. Peniaze boli vyplatené v priebehu mesiacov máj, jún 1999. Žiadne iné peniaze v 2001 nedostal.

Odporca predložil súdu doklady ohľadne vkladov navrhovateľa v 1. rade do podnikania ako tichého spoločníka a uviedol, že zmluvu o pôžičke v 2001 podpísal z toho dôvodu, že navrhovateľovi nevrátil peniaze z podnikania. Žiadne peniaze v 2001 na základe zmluvy o pôžičke neprevzal. Peniaze prevzal v 1999 na podnikanie. Dokladoval to dokladmi, ktoré sa nachádzajú v spise. Dožadoval sa, aby navrhovatelia predložili doklad o tom, že mu odovzdali čiastku 1.000.000,- Sk v 2001. Pokiaľ sa týka dohody, ktorá bola podpísaná v advokátskej kancelárii, k tomu odporca uviedol, že sa nejedná o uznanie dlhu.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že ona nebola pri písaní zmluvy o pôžičke a bola iba u notára keď podpisovala zmluvu, keď sa overoval podpis u notára. Pokiaľ sa týka požičania peňazí z roku 1999 vie, že v súvislosti s podnikaním boli zapožičané manželovi peniaze, navrhovateľom v 1. rade, bolo to

po čiastkach, presne nevie koľko ale v roku 2001 nevie o žiadnej pôžičke. Nevie o tom, aby boli dané nejaké finančné prostriedky navrhovateľmi. Pokiaľ sa týka zmluva o pôžičke podpísala ju, vedela o tom, že manžel v súvislosti s podnikaním požičal od p. O.-E. peniaze resp. že ich vložil do podnikania a žiadal peniaze, tak podpísala zmluvu o pôžičke. Rovnako bola podpísaná aj dohoda ohľadne rodinného domu v Č.. Pri podpisovaní zmluvy žiadne peniaze poskytnuté neboli.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zisťuje, že od 1. 7. 2003 do 31. 12. 2005 bolo pozastavené prevádzkovanie živnosti na meno odporcu, obchodné meno Ing. M. K. bol vydaný živnostenský list a koncesná listina je zo dňa 18. 5. 1999. Pozastavenie činnosti je zo dňa 1. 7. 2003.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25. 7. 2001 sa zisťuje, že T. O.-E. navrhovateľ a jeho manželka dňa 25. 7. 2001 poskytne 1.000.000,- Sk za podmienok predloženia výpisu z katastra nehnuteľnosti územia M. O. LV 60 so záložným právom vzťahujúcim sa na nehnuteľnosti par. č. 58 stavba č.s. 48. Účastníci si dohodli úrok vo výške 15% ročne. Dlžník sa zaväzuje vrátiť sumu 1.000.000,- Sk s prislúchajúcim úrokmi naraz do 31. 5. 2002. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi z tejto zmluvy vyplývajúcej sa zriaďuje dlžník v prospech veriteľa k uvedeným nehnuteľnostiam zapísaných na LV 60 záložné právo a to až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa vyplývajúcu z tejto zmluvy a jej príslušenstva. Záložné právo k týmto nehnuteľnostiam je zriadené osobitnou záložnou zmluvou. Rovnako sa zisťuje z čl. 8, že boli overené podpisy navrhovateľov aj odporcov a to na Notárskom úrade v Michalovciach JUDr. Č..

Z dohody uzatvorenej dňa 23. 3. 2004 v advokátskej kancelárii JUDr. A. A. v K. súd zistil, že účastníci tejto dohody vyhlásili, že dňa 25. 7. 2001 uzavreli zmluvu o pôžičke na základe ktorej T. O.-E. toho istého dňa požičal na účely podnikania Ing. M. K. finančnú hotovosť vo výške 1.000.000,- Sk, pričom dlžník sa zaviazal tento dlh splatiť do 31. 5. 2002. Rovnako z uvedenej dohody vyplýva, že dlžník Ing. M. K. prehlásil, že je veriteľom pohľadávky voči jeho dlžníkom L. a Ľ. D. a pohľadávka mu bola prisúdená Okresným súdom v Trebišove a svoju pohľadávku postúpil na vymáhanie súdnemu exekútorovi Ing. Bc. K. M.. Účastníci tieto dohody prijali následovné opatrenia zaistenia splácania časti dlhu tak, že odporca v 1. rade touto dohodou udelil svoj súhlas súdnemu exekútorovi, aby výťažok zo speňaženia majetku manželov D. bol poukázaný navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľ v 1. rade s týmto riešením súhlasí s tým, že poukázaná suma bude odpočítaná od dlhu Ing. M. K.. Zo zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 29. 4. 1999, ktorú podpísal odporca v 1. rade a navrhovateľ v 1. rade vyplýva, že navrhovateľ poskytol na podnikanie pre Ing. M. K. dňa 29. 4. 1999 ako fyzickú osobu peňažnú sumu 300.000,- Sk do 31. 12. 2000. Rovnako z uvedeného vyplýva, že bol dohodnutý predmet podnikania „Záložna“ koncesná listina. Rozdelenie podielov zisku na základe zmluvy o tichom spoločenstve je, že T. O.-E. má nárok 50% podielu vytvoreného zisku, rovnako odporca Ing. M. K. má nárok na 50% podielu vytvoreného zisku. Tichý spoločných T. O.-E. dňa 29. 4. 1999 splatil vklad 300.000,- Sk.

Z pripojených dokladov, ktoré predložil odporca v 1. rade súd zistil, že odporca ako podnikateľ poskytoval pôžičky a tieto zmluvy o pôžičke podpisoval s inými osobami. Zmluvy boli poskytované v roku 1999 od 4. 5. 1999 kedy bolo poskytnutých 100.000,- Sk manželom L. a Ľ. D. a následne z roku 1999 sú tam uvedené aj iné osoby, ktorým boli požičiavané peniaze. Zmluvy o pôžičke boli riadne číslované. Posledná zmluva v prvom fascikli bola pod číslom 79/99 a druhom fascikli začína 80/99 a končí zmluvou o pôžičke č. 150/99.

Z peňažného denníka za rok 1999 sa zisťuje, že pod číslom dokladu 1 dňa 27. 4. 1999 bolo navrhovateľom v 1. rade T. O.-E. vložených 300.000,- Sk, z dokladu č. 14 zo dňa 7. 5. 1999 - 200.000,- Sk, doklad č. 60 26. 5. 1999 - 130.000,- Sk, 7. 6. 1999 číslo dokladu 128 - 150.000,- Sk, 11. 6. 1999 číslo dokladu 156 - 70.000,- Sk, 28. 6. 1999 číslo dokladu 315 - 50.000,- Sk, 7. 7. 1999 číslo dokladu 366 - 50.000,- Sk, 23. 7. 1999 číslo dokladu 464 - 50.000,- Sk. Denník je evidovaný do 1 až po číslo dokladu 675.

Z fascikla príjmové a výdavkové bločky od pôžičiek sa rovnako zisťuje, že na jednotlivé sumy peňazí, ktoré boli dodané navrhovateľom v 1. rade sú vystavené príjmové pokladničné doklady. Tieto príjmové pokladničné doklady sú evidované.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k tomuto právnemu záveru:

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi navrhovateľmi a odporcami k podpísaniu zmluvy o pôžičke a to dňa 25. 7. 2001 na sumu 1.000.000,- Sk, ktorú sa dlžníci zaviazali vrátiť do 31. 5. 2002 došlo. Pre prípad neuhradenia požičanej čiastky do 31. 5. 2002 budú odporcovia povinní platiť úrok z omeškania vo výške 15% ročne.

Vznik zmluvy o pôžičke predpokladá nie len dohodu strán účastníkov zmluvy ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky t. j. finančnej sumy 1.000.000,- Sk.

Navrhovatelia počas celého konania nepreukázali aby odovzdali sumu 1.000.000,- Sk odporcom. Doklad o odovzdaní finančných prostriedkov nemali a z ich výpovedí vyplýva, že peniaze mali odovzdať v dvoch čiastkach a to podľa výpovede navrhovateľa v 1. rade to malo byť v marci 2001 čiastku 500.000,- Sk a ďalších 500.000,- Sk v máji 2001. Následne poopravil svoju výpoveď po dotaze svojho právneho zástupcu, že prvá splátka bola odovzdaná v máji a druhá čiastky v júli pred podpísaním zmluvy o pôžičke. Takto ohľadne odovzdania finančných prostriedkov vypovedala aj navrhovateľka v 2. rade, že prvýkrát dali 500.000,- Sk v máji a druhýkrát v júli. Pokiaľ sa týka ďalšieho vyjadrenia navrhovateľa v 1. rade, že zmluva sa v písomnej forme napísala v júli 2001 z podnetu navrhovateľov, pretože chceli naspäť svoje peniaze, nakoľko odporca sľúbil, že finančné prostriedky im vráti sa súdu toto tvrdenie javí ako rozporuplné nakoľko čas vrátenia pôžičky stanovený nebol. Peniaze mali vrátiť vtedy keď budú odporcovia mať. V júli 2001 žiadali vypracovanie písomnej formy zmluvy o pôžičke pre podozrenie, že im odporca nevracia finančné prostriedky, ktoré mu požičali.

Tvrdenie navrhovateľov o tom, že finančné prostriedky boli odporcami alebo odporcom v 1. rade prevzaté raz v máji a druhý raz v júli 2001 po čiastkach 500.000,- Sk sa javí pre súd nepravdivé. Súdu sa nejaví za hodnoverné tvrdenie navrhovateľov v 1. a 2. rade aby k odovzdaniu finančných prostriedkov došlo v roku 2001, tak ako to tvrdia navrhovatelia. Iný dôkaz o odovzdaní peňazí navrhovatelia nepredložili. Ďalej súd vychádzal z návrhu z ktorého vyplýva, že k požičaniu peňazí došlo 25. 7. 2001 a z návrhu nevyplýva aby došlo k požičaniu v dvoch splátkach.

Teda navrhovatelia nepreukázali aby medzi nimi a odporcami vznikla platná zmluva o pôžičke. Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno. Súd preto návrh navrhovateľov zamietol ako neopodstatnený.

Z rozsiahleho dokazovania a z dokladov, ktoré predložil odporca v 1. rade súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom existujú nevysporiadané vzťahy zo zmluvy o tichom spoločenstve, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom. Tejto skutočnosti nasvedčujú aj predložené doklady odporcom ohľadne prijímania finančných prostriedkov ako vkladu tichého spoločníka, teda navrhovateľa do podnikania. Túto skutočnosť nepoprel ani sám navrhovateľ a uviedol, že vložil 300.000,- Sk, ale tieto nevymáha.

Právny vzťah medzi navrhovateľmi a odporcami resp. medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 1. rade s najväčšou pravdepodobnosťou ako tomu nasvedčujú doklady bol založený zmluvou o tichom spoločenstve. Touto otázkou bližšie sa súd nezaoberal vychádzajúc z toho, že predmetom tohto konania bolo vrátenie požičaných peňazí medzi fyzickými osobami na základe zmluvy o pôžičke.

Odporca od samého začiatku tvrdil, že skutočnosti uvádzané navrhovateľmi nie sú pravdivé. Žiadne peniaze od navrhovateľa v roku 2001 neprevzal a zmluvu o pôžičke podpísal on a jeho manželka iba z toho dôvodu, že ho k tomu navrhovateľ donútil. Odporca stále tvrdil, že finančné prostriedky vo výške 1.000.000,- Sk prevzal v roku 1999 ale nie na základe zmluvy o pôžičke ale na základe zmluvy o tichom spoločenstve. Touto otázkou sa súd nezaoberal pretože predmetný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podlieha režimu o pôžičke a z tohto dôvodu súd preskúmaval a zameral dokazovanie na preukázanie požičania finančných prostriedkov navrhovateľmi odporcom. Súd návrh navrhovateľov zamietol z toho dôvodu, že v konaní aj napriek tomu, že bola podpísaná zmluva o pôžičke rovnako bola podpísaná aj dohoda zo dňa 23. 3. 2004, ktorá však nie je uznaním dlhu ale iba prehlásením o tom,

že 25. 7. 2001 zavreli účastníci zmluvu o pôžičke a tohto istého dňa mali požičať na účely podnikania odporcovi v 1. rade pôžičku 1.000.000,- Sk. Vzhľadom na to, že navrhovatelia nepreukázali skutočné odovzdanie predmetu pôžičku z finančnej sumy 1.000.000,- Sk súd návrh navrhovateľov zamietol.

Navrhovatelia nemali v konaní úspech, odporca trovy konania nežiadal, preto súd rozhodol, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania. ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má tiež uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.