Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/89/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany

Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej

veci žalobcu: J., správca konkurznej podstaty B.,

s. r. o., J., K., zast. advokátkou J., V., K., proti žalovanému: T., J., N., o vydanie motorového

vozidla a zaplatenie 225 037,80 Sk, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v K. č. k. -89 zo dňa 26. februára 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 4 596,85 eur

s príslušenstvom p r i p ú š ť a , rozsudok v tejto časti z r u š u j e a konanie

z a s t a v u j e .

V časti o zaplatenie 2 873,03 eur rozsudok Krajského súdu v K. č. k.

-89 zo dňa 26. februára 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v K. na ďalšie konanie.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v K. rozsudkom č. k. -89 zo dňa 26. februára 2008

rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi vydať osobné motorové vozidlo Škoda Felícia

LX 1,3 ŠPZ NR – 176 - BL, rok výroby 2001, č. motora 3112985, č. karosérie

TMBEFF613173557276, zaplatiť žalobcovi sumu 225 037,80 Sk s 9,52% p. a. úrokom

z omeškania a trovy konania vo výške 14 250,– Sk.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podaným návrhom požadoval vydanie

motorového vozidla a zaplatenie peňažnej čiastky v sume 225 037,80 Sk, ako dlžnej čiastky

z leasingovej zmluvy, od ktorej žalobca odstúpil z dôvodu nesplácania leasingových splátok

žalovaným. Uviedol, že uznesením č. k. zo dňa 03. 09. 2002 bol vyhlásený konkurz

na majetok dlžníka B. a za správcu bol ustanovený J.. Z listinných dôkazov zistil, že žalovaný

od žalobcu ešte pred vyhlásením konkurzu prevzal motorové vozidlo Škoda Felícia 1,3 na

základe leasingovej zmluvy, užíval doposiaľ bez právneho dôvodu, pretože dňom 29. 02.

2002 svojvoľne prestal splácať leasingové splátky, v dôsledku čoho okrem iného mu ani

nevznikol nárok na prevod tohto vozidla do vlastníctva. Citoval ustanovenie § 14 ods. 2

Zákona o konkurze a vyrovnaní a obranu žalovaného, v tom zmysle, že realizoval svoje

zádržné právo v zmysle , označil za právne irelevantnú.

Konštatoval, že do úvahy neprichádza ani aplikácia ustanovenia § 517 Občianskeho

zákonníka, pretože Zákon o konkurze a vyrovnaní ako špeciálny predpis presne stanovuje v §

20 zákonné podmienky, za ktorých si veriteľ, v tomto prípade žalovaný, môže uplatniť svoje

pohľadávky. Za nesporné označil, že žalovaný nedodržal podmienky leasingovej zmluvy, to

jest nepristavil vlastníkovi motorové vozidlo na stanovené miesto, v dôsledku čoho ho súd

zaviazal motorové vozidlo žalobcovi vydať a zvyšnú sumu neuhradených leasingových

splátok uhradiť tak, ako požadoval žalobca. Z vyššie uvedených dôvodov žalobe v plnom

rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote sa odvolal žalovaný podaním doručeným

súdu 25. 04. 2008. S odôvodnením konajúceho súdu, že obrana žalovaného realizáciu

zádržného práva je irelevantná, nesúhlasil. Citoval ustanovenie § 151s Občianskeho

zákonníka, § 28 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, ktoré ustanovenie priam odkazuje

na zádržné právo, z čoho vyplýva, že veriteľ si svoje zádržné právo realizovať môže.

Rozhodnutie prvostupňového súdu označil za vágne, nesprávne a zmätočné, nakoľko si ako

veriteľ jeho zádržné právo uplatnil dôvodne. Ohľadne sumy na vrátenie dlžnej sumy uviedol,

že rozhodnutie taktiež nie je správne, lebo istina nie je správne vypočítaná, v mesačných

splátkach je započítané aj to, čo nemá byť a rovnako nie je preukázané z čoho súd vychádzal,

keď určil úrok z omeškania. Uviedol, že so žalobcom sa viac-krát pokúsil o kompenzáciu

vzájomných pohľadávok, ale že žalobca bol na ním navrhnutú dohodu neprístupný. Podľa

žalovaného, žalovaný už leasingové splátky zaplatil tým, že žalobcovi požičal peniaze, teda

poskytol pôžičku. Zároveň navrhol zvážiť otázky náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaný

sa chcel so žalobcom dohodnúť.

Podaním doručeným súdu 22. 05. 2008 žalobca zobral žalobu čiastočne späť

a navrhol, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 86 553,– Sk a vo zvyšnej časti

napadnutý rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec na pojednávaní dňa 14. 07. 2009

za účasti obidvoch účastníkov konania podľa ,

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je právo na zaplatenie sumy 2 873,03 eur ako právo

na zaplatenie leasingových splátok a právo na vydanie motorového vozidla Škoda Felícia ŠPZ

NR – 17 + 6 BL, rok výroby 2001, č. motora 3129585, č. karosérie TMBEFF61317357276,

farby striebornej metalízy. Z predložených dokladov nie je sporné, že medzi účastníkmi bola

platne uzavretá leasingová zmluva č. 159/2001/046 zo dňa 28. 05. 2001. Nie je sporné, že

vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingu, bolo riadne žalobcom odovzdané a žalovaným

prevzaté, a ani že žalovaný toto motorové vozidlo žalovanému nepristavil na miesto, ktoré

žalobca požadoval. Sporné nie je, ani žalovaný splátky za leasing žalobcovi v požadovanej

výške nesplatil.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia je, či tvrdenie žalovaného, že

predmet leasingu nemusí vydať z dôvodu, že žalobcovi na základe zmluvy o pôžičke požičal

peniaze, ktoré mu žalobca nevrátil a taktiež zaplatiť splátky leasingu, keďže žalobca mu jeho

požičané peniaze nevrátil. Prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že obrana

žalovaného spočívajúca v zádržnom práve žalovaného podľa

je právne irelevantná. Je pravdou, že žalovaný na základe zmluvy o pôžičke žalobcovi peniaze

požičal, ktoré mu žalobca nevrátil a po vyhlásení konkurzu na žalobcu, správca konkurznej

podstaty žalobcu týmto titulom prihlásenú pohľadávku žalovaného uznal. Ide o samostatný

právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý žalobca ani nespochybnil, keď týmto

titulom prihlásenú pohľadávku žalovaného voči žalobcovi nepoprel. Fakt, že žalovaný sa

splátky za leasing zaviazal splácať úrokom z poskytnutej pôžičky, ktoré splátky splatené

v celom rozsahu splatené neboli, sporný nie je, a preto prvostupňový súd dospel k správnemu

záveru, že žalovaný je povinný túto pohľadávku žalobcu mu zaplatiť. V leasingovej zmluve

sa žalovaný na túto povinnosť riadne zaviazal, a preto keď predmet leasingu nesplatil, je

povinný túto pohľadávku žalobcovi zaplatiť. Sporné nie je ani, že keďže predmet leasingu

nesplatil, predmet leasingu neprešiel do jeho vlastníctva, ostal vo vlastníctve prenajímateľa,

a teda keď po vyhlásení konkurzu na žalobcu správca konkurznej podstaty žiadal predmet

leasingu od žalovaného vydať, jeho žiadosť je dôvodná. Žalovaný nie je vlastníkom predmetu

leasingu, nakoľko neboli splnené podmienky na to, aby sa vlastníkom prenajatej veci stal,

a teda nie je ani oprávnený prenajatú vec naďalej zadržiavať. Skutočnosť, že žalobcovi

požičal peniaze ho na zadržiavanie prenajatej veci na základe iného zmluvného vzťahu

neoprávňuje.

Na základe takto posúdeného právneho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok v časti o vydanie veci z jeho správnych dôvodov podľa

potvrdil. V časti o zaplatenie istiny titulom leasingových splátok napadnutý rozsudok zrušil

podľa iba z dôvodu výšky uplatnenej pohľadávky, nakoľko žalovaný namietal

správnosť výpočtu aj úroku z omeškania, ktorú námietku bude potrebné došetriť. Fakt, že

žalovaný je povinný splátky uhradiť spolu s úrokom z omeškania, sporný nie je. Čo sa týka

nároku v časti, ktorej žalobca zobral návrh na začatie konania späť, Najvyšší súd Slovenskej

republiky postupoval v súlade s ustanovením O trovách konania bude rozhodnuté

v novom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 14. júla 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková