Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/23/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Kanderu a členov senátu JUDr. Pavla Tomana a JUDr. Pavla Farkaša, v trestnej veci proti

obvinenému A. G. , vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. ,

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. augusta 2009 v Bratislave prerokoval dovolanie

obvineného, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, z 11. marca 2009, sp. zn.

a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného A. G. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Martin z 26. augusta 2008, sp. zn. , bol

obvinený A. G. uznaný vinným z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že:

Ako fyzická osoba a platca dane z pridanej hodnoty, podnikajúci pod obchodným

názvom A. – A. G., so sídlom H. Š. X., okres T. T., podal 31. marca 2000 na Daňovom úrade

v T. T., daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok roku 1999, do ktorého

zaúčtoval fiktívne daňové doklady z neuskutočnených obchodných prípadov s firmou S. s.r.o.

L. X. P., a to – faktúru č. X. z 18. októbra 1999 na sumu 619 337 Sk, faktúru č. X. z 20. októ-

bra 1999 na sumu 642 690 Sk, faktúru č. X. z 25. októbra 1999 na sumu 469 665,50 Sk,

faktúru č. X. z 3. novembra 1999 na sumu 855 955 Sk, faktúru č. X. z 8. novem-

bra 1999 na sumu 831 058 Sk, faktúru č. X. z 10. novembra 1999 na sumu 774 393,20 Sk,

faktúru č. X. z 1. decembra 1999 na sumu 136 208,10 Sk a fiktívne daňové doklady

z neuskutočnených obchodných prípadov s firmou S. s.r.o., K. X. B., a to faktúru č. X.

zo 4. októbra 1999 na sumu 625 088,40 Sk, faktúru č. X. z 27. októbra 1999 na sumu 675 500

Sk, faktúru č. X. z 15. novembra 1999 na sumu 773 852,80 Sk, faktúru č. X. zo 17. novembra

1999 na sumu 800 950 Sk, faktúru č. X. z 22. novembra 1999 na sumu 695 572 Sk a faktúru

č. X. z 29. novembra 1999 na sumu 769 568,20 Sk, čím mu vznikla daňová povinnosť iba

v sume 7 901 Sk a spôsobil tak štátnemu rozpočtu v zastúpení Daňovému úradu T. T., ujmu

v sume 1 467 900 Sk.

Okresný súd za to obžalovanému podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. uložil trest odňatia

slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon uloženého

nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Krajský súd v Žiline uznesením z 11. marca 2009, sp. zn. , podľa § 256

účinného do 1. januára 2006 odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom obhajcu dovolanie

obvinený A. G.. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že skutok, za ktorý bol obvinený

odsúdený nie je trestným činom skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1,

ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. V konaní neboli akceptované návrhy obvineného

na doplnenie dokazovania pribratím znalca z odboru účtovníctva, neboli zabezpečené

príslušné doklady z daňových úradov a nebolo vykonané grafologické znalecké dokazovanie

na zisťovanie pravosti podpisov na faktúrach. Ak by obvineným predložené faktúry na vstupe

daňového priznania boli fiktívne, mali sa súdy zaoberať aj skutočnosťou, či daňové doklady

na výstupe (odberateľské faktúry) boli fiktívne. Išlo by iný trestný čin, resp., by nedošlo

k žiadnemu skráteniu dane. Predseda senátu okresného súdu mal byť vylúčený z konania

vo veci, pretože nepriamo obvinil obhajcu zo straty súdneho spisu a nedôvodne mu uložil

poriadkovú pokutu napriek riadnemu ospravedlneniu neúčasti na hlavnom pojednávaní.

V takomto postupe súdov vidí obvinený naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371

ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/

Obvinený navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona z uvedených

dovolacích dôvodov, zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline ako aj rozsudok Okresného

súdu Martin a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol. Súčasne požiadal, aby najvyšší súd podľa prerušil

obvinenému nariadený výkon trestu do rozhodnutia dovolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, na podklade podaného dovolania

preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že dovolacie

dôvody uvedené obvineným A. G. neboli naplnené.

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Porušením práva na obhajobu sa má na mysli predovšetkým nerešpektovanie

povinnosti nutnej obhajoby, práv zvoleného obhajcu, resp. také konanie orgánov trestného

konania a súdu, ktoré znemožní alebo obmedzí právo obvineného, aby svoju obhajobu

realizoval osobne. Takéto porušenia práv obvineného v danej veci neboli zistené a nakoniec

neboli ani v dovolaní neboli ani namietané. Skutočnosť, že súd konajúci vo veci sa rozhodol

nevykonať dôkazy navrhované obvineným alebo jeho obhajobou nemôže by podkladom

pre záver o porušení práva na obhajobu. Je právom aj povinnosťou súdu aby rozhodol, aké

dôkazy vo veci vykoná a ktoré dôkazy, aj keď navrhované procesnou stranou, nevykoná.

Námietky v tomto smere môže procesná strana uplatniť v rámci odvolacieho konania,

ako tomu bolo nakoniec aj v prerokovávanom prípade. Naplnenie uvedeného dovolacieho

dôvodu nebolo najvyšším súdom zistené.

Podľa dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo

rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania.

O námietke zaujatosti voči predsedovi senátu Mgr. Róbertovi Veterníkovi konal

v rámci druhostupňového konania krajský súd. Aj najvyšší súd sa stotožňuje so závermi

krajského súdu, že dôvody na konštatovanie zaujatosti predsedu senátu súdu prvého stupňa

zistené neboli. Takýto záver nie je možné vyvodiť ani zo skutočnosti, že predseda senátu

využil svoje zákonné oprávnenie na uloženie poriadkovej pokuty obhajcovi a to bez ohľadu

na skutočnosť, s akým výsledkom skončilo prípadné druhostupňové konanie v tomto prípade.

Ani naplnenie tohto dovolacieho dôvodu nebolo najvyšším súdom zistené.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Dôkaz vykonaný nezákonným spôsobom je taký, ktorý bol súdom vykonaný v rozpore

s príslušnými ustanoveniami o vykonávaní jednotlivých dôkazov, alebo

dôkaz, ktorý v rozpore s týmito ustanoveniami vykonal alebo zabezpečil orgán činný v trest-

nom konaní a súd takýto dôkaz vykonal, resp. založil na ňom svoje rozhodnutie.

Skutočnosť, že by súdy opreli svoje rozhodnutie o takéto dôkazy nebola zistená

a nakoniec ani namietaná v dôvodoch dovolania. Takouto skutočnosťou nemôže byť to,

že súdy neakceptovali návrhy procesnej strany na doplnenie dokazovania a to z dôvodov,

ktoré sú už uvedené vyššie. Ani naplnenie tohto dovolacieho dôvodu najvyšší súd nezistil.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

V znení citovaného ustanovenia je vyjadrená zásada dvojinštančnosti trestného

konania. Skutkový stav tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa je pre dovolací

súd záväzný. Nie je možné argumentovať tým, že ak by súdy vykonali navrhované dôkazy,

skutok by sa mal právne kvalifikovať podľa iného ustanovenia osobitnej časti Trestného

zákona, resp. nebol by vôbec trestným činom. Takéto argumenty je možné použiť najneskôr

v rámci odvolacieho konania, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Skutok uvedený v skutkovej

vete prvostupňového súdu a potvrdený uznesením odvolacieho súdu je v danom prípade

správne právne kvalifikovaný, pretože podľa jeho znenia konanie obvineného smerovalo

k skráteniu dane v značnom rozsahu. Rovnako ani naplnenie tohto dovolacieho dôvodu

najvyšší súd nezistil.

Pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil naplnenie dovolacích dôvodov

uvádzaných obvineným A. G., podľa dovolanie odmietol na

neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci.

Na základe vyššie uvedených skutočností nebol dôvod na navrhovaný postup podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 12. augusta 2009

JUDr. Jozef K a n d e r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová