Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/86/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. a. s., V. X., B., IČO: X.

zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. F. S. s.r.o. so sídlom Z. X., B.,

proti žalovanému J. T. bytom B. X., P., súkromný podnikateľ, o zaplatenie sumy 245 564,85

EUR ( 7 397 886,46 Sk ) istiny s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06. 02. 2006

č. k. -129 v znení opravného uznesenia zo dňa 06. 02. 2006 č. k. -130,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

06. 02. 2006 č. k. -129 v znení opravného uznesenia zo dňa 06. 02. 2006

č. k. -130 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 06. 02. 2006 č. k. -129 v znení

opravného uznesenia zo dňa 06. 02. 2006 č. k. -130 rozhodol tak, že žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3 377 081,94 Sk istiny s úrokom 15 % p. a. od 2.6.1998

do zaplatenia a úrok vo výške 375 395,59 Sk do 01. 06. 1998 a súdny poplatok 150 095,- Sk.

Uviedol, že v novom konaní sa žalovaný ospravedlnil listom došlým súdu 29. 09. 2005

so žiadosťou o odročenie pojednávania. Podkladom žiadosti bolo potvrdenie o dočasnej

pracovnej neschopnosti, ktoré však postrádalo dátum predpokladaného ukončenia

práceneschopnosti. Súd v tomto prípade akceptoval odročenie pojednávania v predmetnej

veci. Na ďalšom pojednávaní dňa 05. 12. 2005 sa žalovaný opätovne nedostavil

na pojednávanie s tým, že je dlhodobo práceneschopný z dôvodu zvýšeného krvného tlaku.

V tejto súvislosti predložil súdu fotokópiu preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti,

v ktorej opätovne absentovalo ukončenie pracovnej neschopnosti. Súd pojednávanie

v predmetnej veci opätovne odročil. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie

NS Českej republiky sp. zn. zo dňa 19. 01. 2004, podľa ktorého potvrdenie

lekára o pracovnej neschopnosti samo o sebe nepostačuje k tomu, aby samotné

ospravedlnenie mohlo byť súdom považované za riadne ospravedlnenie. Príslušné lekárske

potvrdenie by muselo obsahovať podklad pre záver, že zdravotné dôvody u žalovaného

znemožňujú jeho účasť na pojednávaní. Keďže na pojednávaní v predmetnej veci dňa

06. 02. 2006 došlo k vykázaniu doručenia u žalovaného uložením zásielky dňom 28. 12. 2005,

súd vychádzajúc z ust. pojednával po prijatí procesného uznesenia

v neprítomnosti žalovaného. Vychádzal zo skutkového stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia

s tým, že neakceptoval obranu žalovaného, ktorý poukazoval na dohodu zo dňa 15. 05. 1998,

podľa ktorej sa mal žalobca zdržať akýchkoľvek krokov zameraných na súdne alebo

mimosúdne uplatňovanie nárokov zo zmluvy o ručení alebo z úverovej zmluvy. Vec posúdil

v zostávajúcej časti nároku podľa § 303 Obchod. zák., ktorý upravuje otázku ručenia.

Vzhľadom na ust. § 303 Obchod. zák., ako aj na základe písomného záväzku žalovaného

v úverovej zmluve zo dňa 07. 06. 1995 bod 16 písm. c/ sa žalovaný zaviazal k úhrade zostatku

dlžnej sumy 3 377 091,94 Sk istiny. Zmluva o ručení bola riadne uzatvorená dňa 07. 06. 1996,

pričom text zmluvy bol jasný a zrozumiteľný. V texte zmluvy nie je žiadne ustanovenie

o jeho obmedzení, resp. o nejakých nehnuteľnostiach. Vzhľadom na vyššie uvedené,

nešlo o omyl, ale iba neznalosť práva, ktorá nemôže mať za následok akékoľvek

spochybnenie záväzku žalovaného voči žalobcovi. Aj v dohode zo dňa 15. 05. 1998

je žalovaný označený ako ručiteľ a zo samotného obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný

si bol vedomý skutočnosti, že uzavrel zmluvu o ručení. V bode I tejto dohody o postupe

pri vymáhaní záväzku je ustanovené, účastníci dohody konštatujú, že ručiteľ prevzal

na základe zmluvy o ručení zo dňa 07. 06. 1995 ručiteľský záväzok na splatenie úveru

s príslušenstvom, ktorý banka poskytla obchodnej spoločnosti T. spol. s. r. o. P. vo výške

6 000 000 Sk podľa úverovej zmluvy č. X. Uvedená skutočnosť sama o sebe potvrdzuje, že

tvrdenie žalovaného o nepochopení zmyslu zmluvy o ručení,

resp. o tom, že si nepamätá jej uzatvorenie, sú účelovými nepravdivými tvrdeniami. Preto súd

zaviazal žalovaného k úhrade zostatku dlžnej sumy 3 337 081,94 Sk podľa § 303

a nasl. Vzhľadom k nezaplateniu dlžnej sumy v lehote splatnosti súd priznal žalobcovi úrok

z omeškania vo výške 15 % p. a. ročne od 02. 06. 1998 do zaplatenia a úrok vo výške

375 395,59 Sk do 01. 06. 1998 vrátane podľa § 369 a § 502 Obchod. zák.

Proti rozsudku sa odvolal žalovaný a žiadal jeho zrušenie z dôvodu, že postupom súdu

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí a konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal,

že pri ospravedlnení jeho neúčasti na pojednávaniach nemohol objektívne predložiť dátum

predpokladaného ukončenia práceneschopnosti, pretože tento dátum nemohol vedieť

ani on a ani ošetrujúci lekár, pretože ukončenie práceneschopnosti závisí výlučne

od vyvíjajúceho sa zdravotného stavu pacienta a nie od ošetrujúceho lekára. Podľa jeho

názoru, uvedenie dátumu predpokladaného ukončenia práceneschopnosti, nie je nevyhnutnou

náležitosťou takéhoto potvrdenia. Z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu, pre ktoré

bol nútený užívať viacero druhov liekov a absolvovať časté návštevy lekára, požiadal

pre tento dôvod opätovne o odročenie pojednávania, pričom sa jednalo o tú istú a nie novú

práceneschopnosť, v roku 2005 bol od konca septembra do konca decembra stále,

bez prerušenia práceneschopný. Uviedol, že judikát, na ktorý v tejto súvislosti poukázal súd

prvého stupňa, nie je pre slovenský súd záväzný a v istých prípadoch môže byť

aj v rozpore s SR. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 08. 1994

sp. zn. a SR a namietol, že z odôvodnenia rozsudku

nie je zrejmé, z akého dôvodu sa súd prvého stupňa jeho žiadosťou o odročenie pojednávania

z 03. 02. 2006, ku ktorej riadne priložil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti,

nezaoberal, a to aj napriek skutočnosti, že jeho zdravotný stav mu neumožňoval účasť

na pojednávaní, vytýčeného na deň 06. 02. 2006. Aj napriek tejto skutočnosti, súd v tento deň

pojednával v jeho neprítomnosti a zároveň vyhlásil rozsudok. Má za to, že súd hrubo porušil

jeho procesné a zároveň aj ústavné práva. Na preukázanie svojich tvrdení dokladá lekársku

správu - nález z 03. 02. 2006. Ako ďalší dôkaz predložil aj ospravedlnenie na inom

pojednávaní, konanom dňa 08. 2. 2006, ktorého sa tiež pre uvedené zdravotné dôvody

nezúčastnil. Je toho názoru, že so zreteľom k uvedenému mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Má tiež za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

pretože zmluva o ručení, na základe ktorej bol vyzvaný na plnenie, bola uzatvorená v omyle,

pretože pri dojednávaní úverových záležitostí nepadla ani zmienka o osobnom ručení,

ale iba otázka nehnuteľností. Poukázal na to, že úver bol ponúknutý spoločnosti

T. s. r. o. popri výstavbe rodinného domu generálneho riaditeľa žalobcu,

ktorú realizovala táto spoločnosť. S uvedeným riaditeľom bol žalovaný v dobrom

kamarátskom vzťahu, pričom úver mu bol ponúknutý s tým, že jeho ručenie ako fyzickej

osoby nebude potrebné. Keďže ide o riaditeľa banky, nemal žalovaný dôvod o možnosti

poskytnutia takéhoto úveru pochybovať. Tieto skutočnosti žalovaný predniesol pred súdom

prvého stupňa, v ktorom smere navrhol aj vykonanie dôkazu výsluchom svedka. Zo záhlavia

zmluvy o ručení podľa názoru žalovaného nie je tiež zrejmé, podľa ktorého zákona bola táto

uzatvorená, pretože v jej záhlaví sa uvádza Občiansky a tiež , Je toho

názoru, že žaloba bola podaná bezdôvodne, nakoľko zmluvou o ručení podľa Občianskeho

zákonníka nebolo možné zabezpečiť úverový vzťah. Za neúčinné považuje žalovaný

tiež opravné rozhodnutie, pretože opravovaný rozsudok bol vyhotovený tak, ako bol jeho

výrok vyhlásený na pojednávaní, ktorým okamihom vyhlásenia rozhodnutia je súd viazaný.

Konanie je preto postihnuté tiež inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 2 O. s. p bez nariadenia pojednávania a v medziach dôvodov odvolania a dospel

k záveru, že sú dôvody na jeho zrušenie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok umožňuje, a to najmä zúčastniť sa pojednávania vo veci, byť vypočutý ako účastník,

robiť podania, navrhovať vykonanie dôkazov a pod.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

a čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu.

Vyjadruje to aj znenie ust. , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku

uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti

má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a kými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie navrhované dôkazy a posúdi

zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Iba takéto rozhodnutie je tiež odvolacím súdom preskúmateľné.

Podľa napadnutého rozsudku súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na

pojednávaní konanom dňa 06. 02. 2006 bez prítomnosti žalovaného, u ktorého došlo

k vykázaniu doručenia.

Z obsahu spisu je však zrejmé, že dňa 03. 02. 2006 bolo súdu prvého stupňa doručené

podanie žalovaného, ktorým svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil z dôvodu

práceneschopnosti pre pretrvávajúce zdravotné komplikácie a súčasne požiadal o odročenie

pojednávania. Žalovaný k podaniu pripojil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia s týmto podaním žalovaného

nevysporiadal a z tohto dôvodu nie je zrejmé na akom skutkovom a právnom základe vyvodil

splnenie podmienok pre prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní bez prítomnosti

žalovaného, čím obmedzil právo žalovaného na spravodlivý proces.

Nepochybne tiež každý účastník má právo, aby vec bola prerokovaná na súde v jeho

prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom ( čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd ).

Zásada ústnosti, ako zásada prejednacia v záujme dosiahnutia účelu sporového

občianskeho súdneho konania je upravená v ust. , ktoré umožňuje súdu

pokračovať v konaní ak sú účastníci nečinní, pričom z vážneho dôvodu o odročenie

pojednávania nepožiadali.

Znamená to, že súd môže vec prejednať a rozhodnúť bez účastníka konania len vtedy,

ak sa riadne predvolaný účastník nedostavil a včas z dôležitého dôvodu ( spočívajúceho

v jeho osobe ) o odročenie pojednávania nepožiadal. Po účastníkovi, ktorý sa mieni

na pojednávanie súdu včas dostaviť, totiž nemožno spravodlivo požadovať, aby musel strpieť

prejednanie a rozhodnutie veci vo svojej neprítomnosti, ak nastane prekážka

alebo iná okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania zúčastniť.

Takáto prekážka alebo iná okolnosť súčasne však musí predstavovať „dôležitý

dôvod“, pre ktorý je ospravedlniteľná.

Avšak, i prípadne ospravedlniteľný dôvod nemusí súd vždy akceptovať, pokiaľ

nie je využívaný v súlade so zmyslom a účelom ust. , ale k zámerným

procesným obštrukciám, sledujúcim predovšetkým bezdôvodné predlžovanie občianskeho

súdneho konania a zvyšovanie nákladov s tým spojených.

Podľa ustálenej judikatúry je tiež choroba účastníka nepochybne dôležitým dôvodom

pre odročenie pojednávania.

Z lekárskej správy – nálezu, ktorý doložil žalovaný v odvolacom konaní je zrejmé,

že vo februári 2006 bol práceneschopný z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, komplikácií

horúčnatým ochorením, ktorý zdravotný stav vyžadoval kľud na lôžku a cestovanie

a zdržiavanie sa mimo lôžka by viedlo k zhoršeniu celkového stavu, ktorý sa môže zhoršiť

pri nadmernej fyzickej a stresovej záťaži, a preto vyžaduje dodržiavanie doporučenému

liečebnému režimu.

Za týchto skutkových okolností existoval na strane žalovaného dôležitý dôvod,

pre ktorý svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil a konanie žalovaného nebolo

možné hodnotiť ako účelové, pre ktorý záver, ku ktorého súd prvého stupňa dospel

na uvedenom pojednávani, nebol tiež dostatočný podklad v spisovom materiáli.

Pokiaľ preto súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na pojednávaní bez účasti

žalovaného pri nesplnení zákonných podmienok, odňal mu tiež z tohto dôvodu možnosť

konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa a zrušil a vec

vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 O .s. p. rozhodne

o trovách celého konania.

V dôsledku zmeny obchodného mena žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky

zosúladil jeho označenie v záhlaví rozhodnutia v súlade s touto skutočnosťou.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 12. augusta 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: L.