Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)74f/382874.6e3107.pdf
PDF · 114.38 KB
No categories available
5Tost/12/2009
N a j v y š š í s ú d 5 Tost 12/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obvineného P. S. pre pokračovací
zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, v senáte
zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov senátu JUDr. Milana Karabína
a JUDr. Petra Paludu prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 19. augusta 2009
v Bratislave, sťažnosť prokurátorky Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky proti uzneseniu bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica, sp. zn. BB 4T 15/2009, zo 16. júla 2009 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa zrušuje
a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku sa ukladá, aby vo veci znovu konal
a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky podala 29. mája 2009 pod sp. zn. VII/1 Gv 198/08, obžalobu na obvineného P. S.
pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania finančných záujmov Európskych
spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
ako živnostník pod obchodným menom P. S. uzavrel 2. novembra 2009 s Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v X. „Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a ich zachovanie"
na základe, ktorej bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok financovaný sčasti
z prostriedkov štátneho rozpočtu a sčasti Európskych spoločenstiev na spätné
prefinancovanie nákladov spojených
so zriadením a zachovaním chránenej dielne, pričom obvinený P. S. predložil fiktívne faktúry
na preplatenie nákladov, následne 7. decembra 2006 uzavrel s tým istým subjektom „Dohodu
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta“ podľa § 59
zákona č. 5/2004 Z. z. na základe, ktorej predložil úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
žiadosti o platby napriek tomu, že pracovníci vedení ako zamestnanci obvineného prácu
v skutočnosti nevykonávali v súlade s dohodou, pričom odmena za prácu im bola vyplácaná
sporadicky bez výplatnej pásky a bez dohľadu pracovného asistenta, čím takto mal spôsobiť
škodu na nenávratnom finančnom prostriedku financovanom z Európskych spoločenstiev v
sume 729 797 Sk (24.224,82 €) a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume 727 797 Sk
(24 224,82 €). Obvinený P. S. mal tak isto žiadať o úhradu mesačných nákladov na mzdu
pracovného asistenta Ľ. S. v sume 41 370 Sk (1 373,22 €), pričom po začatí kontroly NKÚ a
SR a ÚPSVaR v B. mu finančné prostriedky preplatené neboli.
Bývalý Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uznesením
zo 16. júla 2009, sp. zn. BB-4T 15/2009, uznesením podľa § 244 ods. 1, písm. a/ Tr. por.
postúpil trestnú vec obvineného P. S. Okresnému súdu Bratislava I, pretože Špeciálny súd
nebol na prejednanie veci príslušný.
V odôvodnení tohto uznesenia doslova uviedol, že: „Senát Špeciálneho súdu je však
toho názoru, že skutok ktorý je predmetom obžaloby je potrebné posudzovať inak, než ako to
urobila obžaloba. Dôkazy nazhromaždené a vykonané v prípravnom konaní poskytujú
dostatočný podklad preto, aby konanie obvineného bolo kvalifikované ako pokračovací zločin
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona sčasti v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona prečin poškodzovania záujmov Európskych
spoločenstiev spácha ten, kto použije, alebo predloží nepravý alebo neúplný výkaz alebo
doklad alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu
a tým umožní spôsobenie sprenevery, alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného
rozpočtu. Táto skutková podstata trestného činu súvisí s ochranou finančných záujmov
Európskych spoločenstiev (ďalej iba E.) na území nášho štátu a má pôsobiť preventívne proti
poškodzovaniu fondov, ktoré sú vytvorené v súvislosti so vstupom do E. (ďalej iba E.).
Konanie páchateľa spočíva v machináciách proti fondom E., ktoré sú na Slovensku
poskytované a zároveň sa vyžaduje aj vznik škodlivého následku, to znamená umožnenie
sprenevery alebo protiprávneho zadržania finančných prostriedkov z rozpočtu fondov. Ide
teda o prípad, kedy sú poskytované finančné prostriedky z fondov E. na území Slovenskej
republiky a tieto už poskytnuté finančné prostriedky sú následne použité na iný účel, než bolo
pôvodne určené. Takéto konanie umožňuje spôsobenie sprenevery alebo protiprávneho
zadržania prostriedkov z rozpočtu E.“.
Bývalý Špeciálny súd v odôvodnení ďalej uviedol, že v prerokúvanej veci o takýto
prípad nejde. Podľa obžaloby obvinený P. S. uzatvoril dve dohody, a to jednak „Dohodu
o poskytovaní nenávratného finančného príspevku" na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska a ich zachovanie a jednak „Dohodu o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku" na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 Zákona č. 5/2004 Z. z.
s tým, že náklady spojené so zriadením chránenej dielne, ako aj náklady spojené s úhradou
mzdy pracovného asistenta budú refundované z prostriedkov fondu v správe Ú., ktorý je
financovaný z 50 % z prostriedkov E. a z 50 % zo štátneho rozpočtu. Po predložení žiadostí o
platby a fiktívnych faktúr obvinenému bola refundovaná celková suma 1 459 594 Sk (48
449,64 €). Z uvedeného teda vyplýva, že tu nejde o prípad, kedy boli obvinenému vopred
vyplatené finančné prostriedky z fondu a tieto boli použité na iný účel, než ako bolo
dohodnuté, ale ide o prípad, kedy obvinený podvodným konaním vylákal finančné prostriedky
z fondu Ú. v úmysle spôsobiť väčšiu škodu. Teda nejde o spreneveru, ale o subvenčný
podvod. Za danej dôkaznej situácie konanie obvineného nie je možné kvalifikovať, ako súbeh
zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona so spôsobením
značnej škody (prevyšujúcej sumu 26 600 €) a zároveň aj ako prečin poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona so spôsobením škody väčšej (prevyšujúcej sumy 2 660 €), ktorý tvorí polovicu
celkovo spôsobenej škody. Podľa názoru senátu jednočinný súbeh týchto dvoch trestných
činov nie je možný.
Ustanovenie § 261 Trestného zákona poskytuje ochranu fondom vytvoreným
v súvislosti so vstupom do EÚ pred spáchaním sprenevery a neoprávneného zadržania
finančných prostriedkov, ale nie pred podvodným vylákaním finančných prostriedkov
z týchto fondov.
Keďže podľa názoru senátu v konaní páchateľa popísaného v obžalobe prokurátora ide
len o zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona,
ktorý nespadá do pôsobnosti Špeciálneho súdu senát pri predbežnom prejednaní obžaloby túto
trestnú vec postúpil na prejednanie vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I.“
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť prokurátorka Úradu
Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
V sťažnosti uviedla, že s napadnutým uznesením sa nestotožňuje, zotrváva na právnej
kvalifikácii uvedenej v obžalobe a navrhuje zrušiť ho a uložiť Špecializovanému trestnému
súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Doslova argumentovala tým, že: „Pri trestnom čine subvenčného podvodu podľa § 225
ods. 1 Trestného zákona ide o vylákanie dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia
zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu
vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce. Je teda zrejmé, že toto ustanovenie
neposkytuje ochranu finančným prostriedkom z Európskych spoločenstiev. Definícia toho, čo
môže byť predmetom útoku, teda aké peniaze, odkiaľ, ktorá je priamo vyjadrená v ustanovení
§ 225 Trestného zákona, neumožňuje postih týmto ustanovením aj peňazí poskytnutých
z Európskych spoločenstiev. Práve na ochranu tohto fondu, teda finančných záujmov
Európskych spoločenstiev, zákonodarca pristúpil k ich úprave ustanovením § 261 Trestného
zákona.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti na podklade
ustanovenia § 192 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátorky je dôvodná.
V súlade s argumentáciou prokurátorky aj súd rozhodujúci o jej sťažnosti dospel
k záveru, že vychádzajúc z definície finančných záujmov Európskych spoločenstiev, tieto
predstavujú ich príjmy, výdavky a prostriedky a súvisia predovšetkým s rozpočtom E.
Finančné záujmy Európskych spoločenstiev predstavuje i rozsiahly systém zberu a
následného prerozdelenia finančných prostriedkov.
Za konanie proti finančným záujmom Európskych spoločenstiev možno považovať ľstivé
získanie finančných prostriedkov, vyhýbanie sa povinnému plateniu, vylákanie prostriedkov
zo štrukturálnych fondov na základe neexistujúcich, či predstieraných programov,
zneužívanie finančných prostriedkov, porušovanie podmienok grantov a podobne. Článkom
280 Zmluvy o založení E. (tzv. M.) bol zavedený princíp asimilácie. Uvedené ustanovenie
založilo povinnosť členských štátov prijať na ochranu finančných záujmov Európskych
spoločenstiev do svojej trestnoprávnej úpravy opatrenia rovnocenné s opatreniami
smerujúcimi k ochrane ich vlastných finančných záujmov.
V dôsledku tejto požiadavky už zákonom č. 421/2000 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal
Trestný zákon č. 140/1961 Zb. boli vytvorené skutkové podstaty trestných činov
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev (§ 126, § 126a, § 126b) a tieto
boli prevzaté i Trestným zákonom v znení zákona č. 300/2006 Z. z.
Trestného činu podľa § 261 Trestného zákona (č. 300/2006 Z. z.) sa dopustí ten,
kto použije, alebo predloží sfalšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo podklad, alebo
neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych
spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení
Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené a tým umožní spôsobenie
sprenevery, alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu.
V prípade nejasností alebo neúplností uvedenej skutkovej podstaty je nevyhnutné
v súlade s znením ustanovenia § 7 ods. 1 Tr. zák. podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje
podľa tohto zákona aj vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná
a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Vzhľadom na označenie Dohovoru vyhotoveného na základe článku K.3 Zmluvy
o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej iba
Dohovor) je zrejmé, že ide medzinárodnú zmluvu, ktorá bola na území Slovenskej republiky
ratifikovaná a vyhlásená pod č. 703/2004 Z. z. spoločne s oznámením prístupu Slovenskej
republiky k dodatkovým Protokolom tohto Dohovoru, ktoré boli publikované v Zbierke
zákonov pod číslami 704/2004 Z. z. a 705/2004 Z. z.
Zo znenia článku 1., ods. 1, písm. a/ Dohovoru vyplýva, že na účely tohto Dohovoru
je podvodom dotýkajúcim sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev v súvislosti s
výdavkami každý úmyselný čin alebo opomenutie súvisiace s
- používaním alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov
alebo dokumentov, ktoré majú za následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie
finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z
rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene,
- nezverejnením informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou, ktoré má rovnaký
účinok,
- nesprávnym použitím týchto finančných prostriedkov na iné účely, ako sú tie,
na ktoré boli pôvodne vyčlenené.
Z tohto znenia Dohovoru, ktorý má povahu medzinárodnej zmluvy, nielen svojou
formou, ale aj preto, že ide o predpis vydaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii,
je zrejmé, aké konania mala na mysli chrániť pôvodná dohoda štátov Európskej únie – nejde
v žiadnom prípade o spreneveru v zmysle trestného činu, ako ho pozná naše trestné právo,
ale o akékoľvek podvodné konanie, ktoré má za následok odcudzenie, alebo protiprávne
zadržanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo
z rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene.
Na vyrovnávanie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie bol vytvorený systém
finančných nástrojov, ktorý je známy pod pojmom štrukturálne fondy. Jedným
zo štrukturálnych fondov je Európsky sociálny fond (ESF), ktorý podporuje aktivity v oblasti
zamestnanosti zamerané na zlepšenie kvalifikovanosti obyvateľstva a vzdelávacích systémov.
Práve z tohto fondu boli priznané prostriedky aj obvinenému P. S. na realizáciu jeho projektu,
ktorý však nezrealizoval a jeho realizáciu a „naplnenie" určenia prostriedkov len predstieral,
nepoužil ich na ten účel, na naplnenie ktorého mu boli zverené. Tieto mu však napriek tomu
boli z oboch zdrojov vyplatené. Tieto prostriedky sú presne účelovo určené a tento účel
konaním obvineného P. S. naplnený nebol. Preto je zrejmé, že finančné prostriedky
z Európskeho sociálneho fondu boli použité v rozpore s ich určením. Finančným
prostriedkom z Európskeho sociálneho fondu nie je poskytovaná ochrana prostredníctvom
ustanovenia § 225 Trestného zákona.
Nie je pritom rozhodujúce, že v technike poskytovania týchto finančných prostriedkov
išlo o refundáciu už vynaložených nákladov, čo je spôsobené podmienkami poskytovania
prostriedkov z fondov Európskych spoločenstiev priamo v Slovenskej republike cez ich
prerozdelenie prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa však
nestávajú vlastníkom, ale ostávajú správcom takýchto prostriedkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je z týchto dôvodov toho názoru, že jednočinný
súbeh zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 Tr. zák. a prečinu poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Tr. zák. je možný v zásade preto,
že každý z uvedených trestných činov chráni iný objekt.
Na záver je nevyhnutné dodať, že obvinený P. S. z oboch dohôd uvedených v skutku
obžaloby (založených na číslach listov 340 – 351 a 670 – 676 spisu) vedel, že prostriedky,
ktoré mu mali byť poskytované a z väčšej sčasti i boli vyplatené na zriadenie chránenej dielne
alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie a prostriedky na činnosť pracovného
asistenta pre občanov so zdravotným postihnutím, pochádzali zo štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky a Európskeho sociálneho fondu.
Z týchto dôvodov niet pochýb o tom, že právna kvalifikácia skutkov uvedených
v obžalobe prokurátorkou Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky je správna a v súlade so zákonom, a tým je v súlade s ustanovením § 567f ods. 2
a contrario Tr. por. (účinného od 17. júla 2009) daná príslušnosť Špecializovaného trestného
súdu s poukázaním na ustanovenie § 14 ods. 2 písm. e/ Tr. por. účinného do 17. júla 2009.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. augusta 2009
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.,
predseda senátu
Vypracoval sudca: JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová