Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/12/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obvineného P. S. pre pokračovací

zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, v senáte

zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov senátu JUDr. Milana Karabína

a JUDr. Petra Paludu prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 19. augusta 2009

v Bratislave, sťažnosť prokurátorky Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky proti uzneseniu bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica, sp. zn. BB , zo 16. júla 2009 a rozhodol

t a k t o :

Podľa napadnuté uznesenie sa zrušuje

a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku sa ukladá, aby vo veci znovu konal

a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky podala 29. mája 2009 pod sp. zn. VII/1 Gv 198/08, obžalobu na obvineného P. S.

pre zločin subvenčného podvodu podľa ,

v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania finančných záujmov Európskych

spoločenstiev podľa , sčasti v štádiu pokusu

podľa na tom skutkovom základe, že

ako živnostník pod obchodným menom P. S. uzavrel 2. novembra 2009 s Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny v X. „Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a ich zachovanie"

na základe, ktorej bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok financovaný sčasti

z prostriedkov štátneho rozpočtu a sčasti Európskych spoločenstiev na spätné

prefinancovanie nákladov spojených

so zriadením a zachovaním chránenej dielne, pričom obvinený P. S. predložil fiktívne faktúry

na preplatenie nákladov, následne 7. decembra 2006 uzavrel s tým istým subjektom „Dohodu

o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta“ podľa § 59

na základe, ktorej predložil úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

žiadosti o platby napriek tomu, že pracovníci vedení ako zamestnanci obvineného prácu

v skutočnosti nevykonávali v súlade s dohodou, pričom odmena za prácu im bola vyplácaná

sporadicky bez výplatnej pásky a bez dohľadu pracovného asistenta, čím takto mal spôsobiť

škodu na nenávratnom finančnom prostriedku financovanom z Európskych spoločenstiev v

sume 729 797 Sk (24.224,82 €) a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume 727 797 Sk

(24 224,82 €). Obvinený P. S. mal tak isto žiadať o úhradu mesačných nákladov na mzdu

pracovného asistenta Ľ. S. v sume 41 370 Sk (1 373,22 €), pričom po začatí kontroly NKÚ a

SR a ÚPSVaR v B. mu finančné prostriedky preplatené neboli.

Bývalý Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uznesením

zo 16. júla 2009, sp. zn. , uznesením podľa ,

postúpil trestnú vec obvineného P. S. Okresnému súdu Bratislava I, pretože Špeciálny súd

nebol na prejednanie veci príslušný.

V odôvodnení tohto uznesenia doslova uviedol, že: „Senát Špeciálneho súdu je však

toho názoru, že skutok ktorý je predmetom obžaloby je potrebné posudzovať inak, než ako to

urobila obžaloba. Dôkazy nazhromaždené a vykonané v prípravnom konaní poskytujú

dostatočný podklad preto, aby konanie obvineného bolo kvalifikované ako pokračovací zločin

subvenčného podvodu podľa , sčasti v štádiu

pokusu podľa .

Podľa prečin poškodzovania záujmov Európskych

spoločenstiev spácha ten, kto použije, alebo predloží nepravý alebo neúplný výkaz alebo

doklad alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu

a tým umožní spôsobenie sprenevery, alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného

rozpočtu. Táto skutková podstata trestného činu súvisí s ochranou finančných záujmov

Európskych spoločenstiev (ďalej iba E.) na území nášho štátu a má pôsobiť preventívne proti

poškodzovaniu fondov, ktoré sú vytvorené v súvislosti so vstupom do E. (ďalej iba E.).

Konanie páchateľa spočíva v machináciách proti fondom E., ktoré sú na Slovensku

poskytované a zároveň sa vyžaduje aj vznik škodlivého následku, to znamená umožnenie

sprenevery alebo protiprávneho zadržania finančných prostriedkov z rozpočtu fondov. Ide

teda o prípad, kedy sú poskytované finančné prostriedky z fondov E. na území Slovenskej

republiky a tieto už poskytnuté finančné prostriedky sú následne použité na iný účel, než bolo

pôvodne určené. Takéto konanie umožňuje spôsobenie sprenevery alebo protiprávneho

zadržania prostriedkov z rozpočtu E.“.

Bývalý Špeciálny súd v odôvodnení ďalej uviedol, že v prerokúvanej veci o takýto

prípad nejde. Podľa obžaloby obvinený P. S. uzatvoril dve dohody, a to jednak „Dohodu

o poskytovaní nenávratného finančného príspevku" na zriadenie chránenej dielne alebo

chráneného pracoviska a ich zachovanie a jednak „Dohodu o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku" na činnosť pracovného asistenta podľa

s tým, že náklady spojené so zriadením chránenej dielne, ako aj náklady spojené s úhradou

mzdy pracovného asistenta budú refundované z prostriedkov fondu v správe Ú., ktorý je

financovaný z 50 % z prostriedkov E. a z 50 % zo štátneho rozpočtu. Po predložení žiadostí o

platby a fiktívnych faktúr obvinenému bola refundovaná celková suma 1 459 594 Sk (48

449,64 €). Z uvedeného teda vyplýva, že tu nejde o prípad, kedy boli obvinenému vopred

vyplatené finančné prostriedky z fondu a tieto boli použité na iný účel, než ako bolo

dohodnuté, ale ide o prípad, kedy obvinený podvodným konaním vylákal finančné prostriedky

z fondu Ú. v úmysle spôsobiť väčšiu škodu. Teda nejde o spreneveru, ale o subvenčný

podvod. Za danej dôkaznej situácie konanie obvineného nie je možné kvalifikovať, ako súbeh

zločinu subvenčného podvodu podľa , so spôsobením

značnej škody (prevyšujúcej sumu 26 600 €) a zároveň aj ako prečin poškodzovania

finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného

zákona so spôsobením škody väčšej (prevyšujúcej sumy 2 660 €), ktorý tvorí polovicu

celkovo spôsobenej škody. Podľa názoru senátu jednočinný súbeh týchto dvoch trestných

činov nie je možný.

Ustanovenie poskytuje ochranu fondom vytvoreným

v súvislosti so vstupom do EÚ pred spáchaním sprenevery a neoprávneného zadržania

finančných prostriedkov, ale nie pred podvodným vylákaním finančných prostriedkov

z týchto fondov.

Keďže podľa názoru senátu v konaní páchateľa popísaného v obžalobe prokurátora ide

len o zločin subvenčného podvodu podľa , ,

ktorý nespadá do pôsobnosti Špeciálneho súdu senát pri predbežnom prejednaní obžaloby túto

trestnú vec postúpil na prejednanie vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I.“

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť prokurátorka Úradu

Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

V sťažnosti uviedla, že s napadnutým uznesením sa nestotožňuje, zotrváva na právnej

kvalifikácii uvedenej v obžalobe a navrhuje zrušiť ho a uložiť Špecializovanému trestnému

súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Doslova argumentovala tým, že: „Pri trestnom čine subvenčného podvodu podľa § 225

ods. 1 ide o vylákanie dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia

zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu

vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce. Je teda zrejmé, že toto ustanovenie

neposkytuje ochranu finančným prostriedkom z Európskych spoločenstiev. Definícia toho, čo

môže byť predmetom útoku, teda aké peniaze, odkiaľ, ktorá je priamo vyjadrená v ustanovení

, neumožňuje postih týmto ustanovením aj peňazí poskytnutých

z Európskych spoločenstiev. Práve na ochranu tohto fondu, teda finančných záujmov

Európskych spoločenstiev, zákonodarca pristúpil k ich úprave ustanovením § 261 Trestného

zákona.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti na podklade

ustanovenia a preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce

tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátorky je dôvodná.

V súlade s argumentáciou prokurátorky aj súd rozhodujúci o jej sťažnosti dospel

k záveru, že vychádzajúc z definície finančných záujmov Európskych spoločenstiev, tieto

predstavujú ich príjmy, výdavky a prostriedky a súvisia predovšetkým s rozpočtom E.

Finančné záujmy Európskych spoločenstiev predstavuje i rozsiahly systém zberu a

následného prerozdelenia finančných prostriedkov.

Za konanie proti finančným záujmom Európskych spoločenstiev možno považovať ľstivé

získanie finančných prostriedkov, vyhýbanie sa povinnému plateniu, vylákanie prostriedkov

zo štrukturálnych fondov na základe neexistujúcich, či predstieraných programov,

zneužívanie finančných prostriedkov, porušovanie podmienok grantov a podobne. Článkom

280 Zmluvy o založení E. (tzv. M.) bol zavedený princíp asimilácie. Uvedené ustanovenie

založilo povinnosť členských štátov prijať na ochranu finančných záujmov Európskych

spoločenstiev do svojej trestnoprávnej úpravy opatrenia rovnocenné s opatreniami

smerujúcimi k ochrane ich vlastných finančných záujmov.

V dôsledku tejto požiadavky už , ktorým sa menil a dopĺňal

boli vytvorené skutkové podstaty trestných činov

poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev (§ 126, § 126a, § 126b) a tieto

boli prevzaté i

Trestného činu podľa (č. ) sa dopustí ten,

kto použije, alebo predloží sfalšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo podklad, alebo

neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych

spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení

Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené a tým umožní spôsobenie

sprenevery, alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu.

V prípade nejasností alebo neúplností uvedenej skutkovej podstaty je nevyhnutné

v súlade s znením ustanovenia § 7 ods. 1 Tr. zák. podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje

podľa tohto zákona aj vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná

a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Vzhľadom na označenie Dohovoru vyhotoveného na základe článku K.3 Zmluvy

o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej iba

Dohovor) je zrejmé, že ide medzinárodnú zmluvu, ktorá bola na území Slovenskej republiky

ratifikovaná a vyhlásená pod č. spoločne s oznámením prístupu Slovenskej

republiky k dodatkovým Protokolom tohto Dohovoru, ktoré boli publikované v Zbierke

zákonov pod číslami a

Zo znenia článku 1., ods. 1, písm. a/ Dohovoru vyplýva, že na účely tohto Dohovoru

je podvodom dotýkajúcim sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev v súvislosti s

výdavkami každý úmyselný čin alebo opomenutie súvisiace s

- používaním alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov

alebo dokumentov, ktoré majú za následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie

finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z

rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene,

- nezverejnením informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou, ktoré má rovnaký

účinok,

- nesprávnym použitím týchto finančných prostriedkov na iné účely, ako sú tie,

na ktoré boli pôvodne vyčlenené.

Z tohto znenia Dohovoru, ktorý má povahu medzinárodnej zmluvy, nielen svojou

formou, ale aj preto, že ide o predpis vydaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii,

je zrejmé, aké konania mala na mysli chrániť pôvodná dohoda štátov Európskej únie – nejde

v žiadnom prípade o spreneveru v zmysle trestného činu, ako ho pozná naše trestné právo,

ale o akékoľvek podvodné konanie, ktoré má za následok odcudzenie, alebo protiprávne

zadržanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo

z rozpočtov spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene.

Na vyrovnávanie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie bol vytvorený systém

finančných nástrojov, ktorý je známy pod pojmom štrukturálne fondy. Jedným

zo štrukturálnych fondov je Európsky sociálny fond (ESF), ktorý podporuje aktivity v oblasti

zamestnanosti zamerané na zlepšenie kvalifikovanosti obyvateľstva a vzdelávacích systémov.

Práve z tohto fondu boli priznané prostriedky aj obvinenému P. S. na realizáciu jeho projektu,

ktorý však nezrealizoval a jeho realizáciu a „naplnenie" určenia prostriedkov len predstieral,

nepoužil ich na ten účel, na naplnenie ktorého mu boli zverené. Tieto mu však napriek tomu

boli z oboch zdrojov vyplatené. Tieto prostriedky sú presne účelovo určené a tento účel

konaním obvineného P. S. naplnený nebol. Preto je zrejmé, že finančné prostriedky

z Európskeho sociálneho fondu boli použité v rozpore s ich určením. Finančným

prostriedkom z Európskeho sociálneho fondu nie je poskytovaná ochrana prostredníctvom

ustanovenia .

Nie je pritom rozhodujúce, že v technike poskytovania týchto finančných prostriedkov

išlo o refundáciu už vynaložených nákladov, čo je spôsobené podmienkami poskytovania

prostriedkov z fondov Európskych spoločenstiev priamo v Slovenskej republike cez ich

prerozdelenie prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa však

nestávajú vlastníkom, ale ostávajú správcom takýchto prostriedkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je z týchto dôvodov toho názoru, že jednočinný

súbeh zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 Tr. zák. a prečinu poškodzovania

finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Tr. zák. je možný v zásade preto,

že každý z uvedených trestných činov chráni iný objekt.

Na záver je nevyhnutné dodať, že obvinený P. S. z oboch dohôd uvedených v skutku

obžaloby (založených na číslach listov 340 – 351 a 670 – 676 spisu) vedel, že prostriedky,

ktoré mu mali byť poskytované a z väčšej sčasti i boli vyplatené na zriadenie chránenej dielne

alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie a prostriedky na činnosť pracovného

asistenta pre občanov so zdravotným postihnutím, pochádzali zo štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky a Európskeho sociálneho fondu.

Z týchto dôvodov niet pochýb o tom, že právna kvalifikácia skutkov uvedených

v obžalobe prokurátorkou Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky je správna a v súlade so zákonom, a tým je v súlade s ustanovením § 567f ods. 2

a contrario (účinného od 17. júla 2009) daná príslušnosť Špecializovaného trestného

súdu s poukázaním na ustanovenie účinného do 17. júla 2009.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. augusta 2009

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.,

predseda senátu

Vypracoval sudca: JUDr. Peter Paluda

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová