Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/37/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. V.K., bytom E.K.

proti žalovanej: JUDr. I.S., H.K., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu K. spol. s r.o., N.K.,

o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalobcovi proti rozsudku Krajského súdu

Košice, č. k. -65 z 12. decembra 2003, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu Košice z 12. decembra 2003, č. k.

65 sa z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 13. decembra 2003, č. k. -65 žalobu

žalobcu zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal žiadnymi konkrétnymi dôkazmi

oprávnenosť uplatneného nároku. Dohody o poskytovaní pôžičky aj s ich dodatkami uzatváral

žalovaný akoby sám so sebou, pretože na jednej strane zmluvného vzťahu bol žalobca ako

štatutárny zástupca úpadcu - dlžníka a na strane druhej vystupoval ako fyzická osoba

- veriteľ, ktorý poskytoval spoločnosti - úpadcovi pôžičku. Aj keď uzatváranie takýchto

vzťahov je právne povolené, malo by sa však prejaviť v účtovníctve. Listinné dôkazy

z účtovníctva úpadcu na preukázanie tvrdených skutočností žalobcom absentujú. Nesprávne

vedenie účtovníctva štatutárnym orgánom úpadcu vyplýva ako z audítorskej zmluvy

z 22. januára 2002, vypracovanej audítorkou Ing. E.F., tak aj z rozhodnutia Daňového úradu

K. zo 6. decembra 1999. Súd prvého stupňa za týchto okolností pokladal za nehospodárne

a nadbytočné vykonať žalobcom navrhované dôkazy svedeckými výpoveďami.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Namietal, že k prihláške predložil

chronologický priebeh právneho vzťahu medzi ním a úpadcom za obdobie od 1. januára 1997

do 2. augusta 1998 s tým, že zostatok pohľadávky žalobcu v sume 99 436,77 Sk bol úpadcom

potvrdený. Predložil súdu prvého stupňa doklady vystavované úpadcom o prijatí súm

v celkovej výške cca 600 000 Sk, z ktorej si uplatnil žalobca len sumu 99 436 Sk. Namietol

aj nesprávne hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, keďže má žalobca za to, že nárok

na peňažnú pohľadávku voči úpadcovi preukázal riadnymi účtovnými dokladmi s tým,

že žalovaná žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepreukázala opak.

Otázku prípadného vadného vedenia účtovníctva úpadcom a následnú neschopnosť

žalovanej argumentovať úpadcovými účtovnými dokladmi nie je možné považovať

za neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ale práve naopak jeho neunesenie žalovanou.

Toto tvrdenie žalobca odvodzuje z audítorskej správy z roku 2002 a protokolu o daňovej

kontrole z roku 1999. Žalobca ďalej uviedol, že konateľ úpadcu odovzdal celý účtovný archív

žalovanej ešte v roku 1998 a táto následne v roku 1999 začala speňažovať majetok úpadcu.

Na prieskumnom pojednávaní 11. septembra 2000 žalovaná poprela pohľadávku

žalobcu z dôvodu nedoloženia podkladov. Išlo o nedoloženie pokladničných dokladov, ktoré

ale žalobca predložil na pojednávaní 12. decembra 2003.

Napriek tomu súd prvého stupňa naďalej deklaroval ako jediný dôvod popretia

pohľadávky uvádzaním dôvodu popretia prihlásenej pohľadávky na prieskumnom

pojednávaní. Žalobca v tom vidí porušenie princípu rovnosti pred zákonom a pochybenie

súdu pri hodnotení dôkazov. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil, žalobe vyhovel a priznal

mu náhradu trov celého konania.

Dňa 24. januára 2006 žalobca sa ospravedlnil za neúčasť na pojednávaní na deň

26. januára 2005 a zároveň doplnil svoje odvolanie o dva listinné dôkazy - časť uznesenia

vyšetrovateľa PZ zo 6. septembra 2005 o zastavení trestného stíhania žalobcu a oznámenie

Slovenskej komory audítorov o prijatí žalobcovho podnetu na preskúmanie hodnovernosti

audítorskej správy, predloženej súdu žalovanou, na ďalšie šetrenie.

Dňa 29. júna 2007 Najvyšší súd SR obdržal písomné ospravedlnenie neúčasti žalobcu

na pojednávaní 12. júla 2007, ktorého sa chce zúčastniť, ale nie je to možné z finančných

dôvodov a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho návrhu uvedenom v odvolaní.

Zrušením napadnutého rozsudku a vrátením veci prvostupňovému súdu bude zachované jeho

právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom a vyjadreniam žalovanej, keďže

pojednávania v K. sa vie zúčastniť. Ak Najvyšší súd SR tomuto návrhu nevyhovie, navrhol,

aby žalobcu Najvyšší súd SR nechal vypočuť k vyjasneniu prípadných sporných otázok

prostredníctvom košického súdu a aby mu v takomto prípade doručil na vyjadrenie všetky

podania žalovanej, uskutočnené v rámci tohto odvolacieho konania.

Žalovaná sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalobcu a uviedla, že žalobca bol konateľom

úpadcu a v dôsledku trestnoprávneho konania ostali niekoľko-miliónové pohľadávky voči

úpadcovi nevysporiadané pre nemajetnosť spoločnosti. Daňová kontrola prebehla na podnet

SKP, pretože žalobca ako konateľ neodovzdal SKP prakticky žiadne účtovné doklady.

Ani k svojej prihláške nepredložil žiadne doklady o tom, že úpadcovi poskytol pôžičku.

Príjmové doklady vyhotovil dodatočne v snahe dosiahnuť uznanie svojej pohľadávky.

Žalobca mal spoľahlivo preukázať svoje pohľadávky dokladmi, riadne zaevidovanými

v príslušných účtovných knihách úpadcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 12. júla 2007, č. k. -185

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanej nepriznal trovy odvolacieho

konania, keď dospel k názoru, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy o tom, že je

veriteľom úpadcu v rozsahu prihlásenej pohľadávky, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa podľa ust. potvrdil.

Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie, keď dôvodil, že postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Dovolací súd poukázal na podanie žalobcu z 29. júna 2007, ktorým žalobca ospravedlnil

svoju neúčasť na pojednávaní (nepriaznivá finančná situácia) s návrhom, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu

zachovania jeho práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom a vyjadreniam žalovanej,

resp. aby ho odvolací súd nechal vypočuť k vyjasneniu prípadných sporných otázok

prostredníctvom dožiadaného súdu a aby mu pre tento prípad doručil na vyjadrenie všetky

vyjadrenia žalovanej.

Dovolací súd poukázal v uznesení z 26. januára 2009, sp. zn. ,

že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza prakticky len z obsahu rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

K dôvodom odvolania sa odvolací súd vyjadril len veľmi stručne.

Dovolací súd preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

keď konštatoval naplnenie ust.

Najvyšší súd Slovenskej republiky súd odvolací ( ) preskúmal

odvolanie žalobcu podľa ust. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.

v spojitosti s uznesením dovolacieho súdu z 26. februára 2009, sp. zn.

a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba

zrušiť.

Je nesporné, že žalobca predložil príjmové pokladničné doklady, ktoré majú preukázať

jeho tvrdenie o poskytnutí pôžičky úpadcovi (dlžníkovi) v zmysle Dohody o poskytnutí

pôžičky.

Rovnako z doterajšieho vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nepredložil

dôkazy o zaevidovaní pôžičiek, resp., že v účtovníctve úpadcu sa nachádzajú doklady, ktoré

by osvedčili realizáciu pôžičiek žalobcu úpadcovi (dlžníkovi).

Žalobca navrhol vykonať dôkazy svedeckými výpoveďami, ktoré súd prvého stupňa

považoval za nadbytočné a nehospodárne.

Odvolací súd je však názoru, vzhľadom na skutočnosť tvrdenú žalovanou o tom,

že žalobca ako štatutár úpadcu doposiaľ nepredložil úplný súpis aktív a pasív a kompletnú

obchodnú knihu, že jedným z možných dôkazov je práve svedecká výpoveď svedkov, a to

svedkov navrhovaných žalobcom, ako i svedkov, ktorých by smela navrhnúť aj žalovaná.

Prvostupňový súd sa v novom konaní musí vysporiadať aj s námietkami žalobcu,

týkajúcimi sa audítorskej správy audítorky Ing. E.F., keďže táto nie je predmetom sporu

a nebola vypracovaná pre potreby súdu, a to dôkazom - znaleckým dokazovaním znalcom

z odboru účtovníctvo k otázke vedenia účtovníctva a kompletnosti podkladov pre účtovníctvo

úpadcu.

Následne súd prvého stupňa vyhodnotí vykonané dokazovanie a vo veci znova

rozhodne, a to i trovách dovolacieho i odvolacieho konania (§ 243b ods. 5, § 224 ods. 3

).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 20. augusta 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.