Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4e2/369983.754842.pdf
PDF · 97.85 KB
No categories available
4Cdo/218/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 218/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. B., bývajúceho v I.,
zastúpeného JUDr. M. K., advokátom so sídlom v N., proti žalovaným 1/ M. S., bývajúcej
v I., 2/ M. K., bývajúcej v I., 3/ D. K., bývajúcej v I., 4/ Z. K., bývajúcej v I., a 5/ P. K.,
bývajúcej v I., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na
Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 25 C 113/2002, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2009 sp.zn. 7 Co 245/2008 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2009
sp.zn. 7 Co 245/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra
z 10. júla 2007 č.k. 25 C 113/2002-185, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti – pozemku – nachádzajúcemu sa
v I. a zapísanému v katastri nehnuteľností pre kat. úz. I. na liste vlastníctva č. X. ako parcela
2
č. X. – záhrada o výmere X. m, a ktorým bolo rozhodnuté aj o trovách konania štátu
a účastníkov. Potvrdenie rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so
závermi súdu prvého stupňa o reálnej nedeliteľnosti pozemku majúceho povahu priľahlého
pozemku k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba bytového domu s bytmi vo vlastníctve
účastníkov. Na doplnenie uviedol, že na daný prípad bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, ktorý vylučuje možnosť zrušenia spoluvlastníctva k pozemku majúcemu povahu
priľahlého pozemku k pozemku zastavanému stavbou bytového domu s bytmi vo vlastníctve
jednotlivých vlastníkov.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca.
Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok prvostupňového súdu zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym
posúdením veci odvolacím súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).
V prejednávanej veci je konanie pred odvolacím súdom takouto vadou postihnuté.
Odvolací súd totiž rozhodol bez prejednania odvolania na pojednávaní, čím znemožnil
žalobcovi realizáciu jeho procesného práva zúčastniť sa prejednania veci vo svojej
prítomnosti.
I keď Občiansky súdny poriadok v znení platnom od 15.10.2008, t.j. od účinnosti
novely vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z., umožňuje odvolaciemu súdu (s výnimkou
taxatívne určených prípadov) rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania, je podľa
názoru dovolacieho súdu potrebné v odvolacom konaní začatom do účinnosti uvedenej
novely, pokiaľ ide o otázku spôsobu prejednania odvolania, použiť dovtedy platnú právnu
úpravu.
K základným princípom právneho štátu patrí právna istota a dôvera občanov v platné
právo. Všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro non agit). Aj keď
z ustanovenia § 372p ods. 1 O.s.p. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra
2008) vyplýva, že na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú právne predpisy
účinné od 15. októbra 2008, pri výklade tohto zákonného ustanovenia nemožno vychádzať
z jeho doslovného znenia, ale je potrebné uplatniť výklad ústavne súladný, ktorý ako
generálne výkladové pravidlo vyžaduje čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa
názoru dovolacieho súdu je ústavne súladným výkladom § 372p ods. 1 O.s.p. taký výklad,
podľa ktorého sa síce nová procesná úprava použije aj na konania začaté pred jej účinnosťou,
no s výnimkou takých procesných situácií, v ktorých by jej použitie bolo porušením princípu
právnej istoty a v rámci neho porušením zásady dôvery v platné právo a zásady zákazu tzv.
pravej retroaktivity. Z povahy procesného práva plynie, že zmeny, ktoré prináša procesné
právo nové, môžu pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre
konania, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou (zásada nepravej spätnej účinnosti novej
úpravy). Všeobecne platný zákaz pravej retroaktivity však vyžaduje, aby tie účinky, ktoré
doterajšia procesná úprava spájala s určitými procesnými úkonmi zostali zachované aj
naďalej. Negatívne vyjadrenie tejto zásady vyznieva v záver, že ak s určitými úkonmi
doterajšie procesné právo žiadne účinky nespájalo, potom zostáva aj takýto účinok
zachovaný, to znamená, že účinky, ktoré určitému procesnému úkonu prisudzuje až nová
úprava, nastanú len za predpokladu, že úkon bol urobený za účinnosti novej úpravy.
V súvislosti so spôsobom prejednania odvolania to potom znamená, že ak odvolanie bolo
podané pred účinnosťou novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorá tento spôsob zásadne
zmenila, mal sa odvolací súd v tejto otázke riadiť dovtedy platnou právnou úpravou, t.j.
ustanovením § 214 ods. 1 O.s.p. v znení do 14.10.2008. Na prejednanie odvolania bol preto
povinný nariadiť pojednávanie (ak neboli splnené podmienky podľa odseku 2 alebo 3
uvedeného ustanovenia pre možnosť prejednania odvolania bez pojednávania). Aj keď
povinnosť odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie nebola priamym
účinkom tohto opravného prostriedku (s podaním odvolania spája procesné právo tzv.
suspenzívny a devolutívny účinok), existencia tejto povinnosti zaručovala účastníkovi
odvolacieho konania právo na prejednanie odvolania v jeho prítomnosti, ktoré ako základné
právo na spravodlivé súdne konanie je chránené aj čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Rešpektujúc zásadu ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcu z princípu dôvery v platné
právo, nemôže byť účastník odvolacieho konania v dôsledku účinnosti novej právnej úpravy
zbavený práva na prejednanie veci vo svojej prítomnosti, resp. možnosť realizácie tohto práva
nemôže byť závislá od náhodilej udalosti, teda od toho, či odvolací súd odvolanie prejednal
do účinnosti novej úpravy, alebo či tak urobil až potom.
Z preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobca podal proti rozsudku súdu
prvého stupňa odvolanie 20.8.2007. Odvolací súd o odvolaní rozhodol bez nariadenia
pojednávania rozsudkom z 30. apríla 2009.
Vzhľadom na vyššie uvedený výklad odvolací súd tým, že na prejednanie odvolania
nenariadil pojednávanie, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Pretože odňatie
možnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces
(ku ktorému je dovolací súd povinný prihliadať z úradnej moci), zakladá nielen prípustnosť
dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. augusta 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová