Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/130/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. JUDr. Ing. D. Ď.,

bytom M., Česká republika, 2. Akad. mal. a soch. M. T., bytom P. v dovolacom konaní

zastúpení JUDr. J. H., advokát, T., proti žalovaným: 1. JUDr. J. J., V., správcovi konkurznej

podstaty úpadcu Ž. v konkurze, so sídlom Š., IČO: X., 2. Ž. v konkurze, so sídlom Š., IČO:

X., 3. Ľ. F., bytom Z., 4. V. F., bytom Z., 5. L. s.r.o. so sídlom C., IČO: X., o určenie, že

nehnuteľnosti a hnuteľné veci patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov, vedenej na

Okresnom súde Trnave pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave zo 14. apríla 2009 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 19.3.2008 č.k. -776 zamietol žalobu

žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti a hnuteľné veci (stavby súp.č. X. na

parc.č. X. súp.č. X. na parc.č. X., zapísané na LV č. X. Trnava, stavby súp.č. X. na parc.č. X.

plechový sklad, súp.č. X. na parc.č. X. prevádzková budova, zapísané na LV č. X., k.ú.

Trnava, zariadenie stolárskej dielne: brúska pásová č. X., cinkovačka, dlabačka VPO č. X.,

pásová píla č. X., zrovnávačka č. X., fréza č. X., cirkulár, hobľovačka kombinovaná č. X.,

cirkulár kombinovaný č. X., brúska na hobľovacie nože č. X., brúska na píly, brúska stolová,

dlabačka, stojanová vŕtačka, teplovzdušné kúrenie, odsávanie so silom umiestneným mimo

budovy č. X., kotol na tuhé palivo, sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, a to každého

v polovici. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcom uložil zaplatiť žalovaným

1. až 4. náhradu trov konania v sume 52.966,75 Sk k rukám právneho zástupcu do 15-ich dní

od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. a ods.

3, a a nasl. , keď na základe vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania

mal súd preukázané, že zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992 Federálny fond

národného majetku ČSFR ako predávajúci previedol na stavebno-obchodnú firmu A., G., H.,

zastúpenú riaditeľom JUDr. Ing. D. Ď. ako kupujúceho vlastnícke právo ku všetkým veciam,

všetky iné práva a majetkové hodnoty, ktoré slúžili k prevádzkovaniu privatizovanej jednotky

Ž. Bratislava, špecifikované v článku II. a III. zmluvy, ktoré boli obsiahnuté v prílohe č. 2 a

kupujúci prebral všetky záväzky predávajúceho súvisiace s predávaným podnikom a zaviazal

sa zaplatiť kúpnu cenu. Žalobca 1. dňa 23.7.1992 za účasti žalobkyne 2. a ďalších dvoch

spoločníkov založili novú obchodnú spoločnosť pod obchodným názvom Ž. spol. s r.o., so

sídlom Š., B.. V ten istý deň žalobca 1. uzavrel so S., a.s., Bratislava, úverovú zmluvu na

sumu 454.000.000,- Kčs, pričom banka úverovú zmluvu realizovala v ten istý deň a kúpnu

cenu zaplatila FFNM. Dodatkom č. 1 zo dňa 23.11.1992 a dodatkom č. 3 zo dňa 14.12.1992

sa spoločenská zmluva o založení spoločnosti Ž. spol. s r.o., zmenila tak, že spoločník

stavebno-obchodná firma A., H., zmenil obchodné meno na JUDr. Ing. D. Ď. -stavebno-

obchodná firma, A. Š., B., pričom tento spoločník v súlade s § 59 a § 102 ods. 3 Obchodného

zákonníka vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti časť podniku Ž. so sídlom v

Bratislave, Š., v rozsahu, ktorý nadobudol na základe zmluvy o predaji podniku z 30.4.1992 a

jej príloh, ako aj zápisu o odovzdaní a prevzatí veci podľa ust. s

výnimkou nehnuteľnosti v S. - lodenice, kat.úz. S. LV č. X. parc.č. X. o výmere X. m2.

Štátne notárstvo Bratislava I. dňa 28.12.1992 zaregistrovalo zmenu spoločenskej zmluvy o

založení spoločnosti záznamom č. R. Týmto dňom sa zmena spoločenskej zmluvy stala

právoplatnou, právne účinnou, teda i vkladu schopnou listinou, pretože registráciou zmluvy

štátnym notárstvom sa splnila zákonná požiadavka v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v roku 1992. Súd dospel k záveru, že vnesenie majetku do

vlastníctva úpadcu Ž., A. spol. s r.o., sa realizovalo v súlade s § 59 ods. 3 a § 109 ods. 3

za primeraného použitia a nasl. a tento

majetok bol v čase vyhlásenia konkurzu majetkom žalovaného 2. Súd vychádzal i z

rozhodnutí senátov Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14.5.1997 a sp. zn. 6

Obo 62/03 zo dňa 24.9.2003, v ktorých boli vyslovené právne stanoviská, že žalobca

nepreukázal, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam nepatrí úpadcovi Ž., A. spol. s r.o.. V rozsudku

sp. zn. Najvyšší súd SR určil, že JUDr. Ing. D. Ď. -stavebno-obchodná firma A.

B., zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 o založení spoločnosti vniesol majetok v

rozsahu podľa či. IV. bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy, a preto nie je možné s úspechom sa

domáhať určenia opaku, že tento majetok patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcov s

nepodloženým tvrdením, že tento majetok do spoločnosti vnesený nebol. Rozsudkom sp. zn. 6

Obo 62/03 Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 81 Cb

80/97-859 zo dňa 9.12.2002, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu JUDr. Ing. D. Ď. -

stavebno-obchodná firma, ktorou žalobca uplatnil nárok na vylúčenie veci z konkurznej

podstaty úpadcu Ž., A. spol. s r.o.. Podľa názoru súdu žalobca ako nepeňažný vklad vniesol

do spoločnosti Ž., A. spol. s r.o. časť podniku Ž. Bratislava v rozsahu, ktorý nadobudol na

základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.4.1992 a jej príloh, čiže vniesol všetky hnuteľné

veci, ktoré sa nachádzali v tej časti podniku, ktorý navrhovateľ sprivatizoval. Podľa súdu

žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že sporné nehnuteľnosti a hnuteľné

veci patria do ich podielového spoluvlastníctva.

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcov ro zsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti vo veci samej potvrdil a v časti trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. V potvrdzujúcej časť rozsudku sa plne stotožnil so skutkovým

a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia. Navrhli napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, s tým že v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 237 písm f), konanie je postihnuté inou vadou ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), ako i to že došlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci, ( ). Za odňatie možnosti konať pred

súdom považujú dovolatelia tú skutočnosť že odvolací súd nevyhodnotil všetky ich návrhy na

dokazovanie a v dôsledku toho nezistil, kto je vlastníkom vecí . Namietali že nezistením

podstatných skutočností dospel odvolací súd k nesprávnemu právnemu názoru. Napokon

poukázali i na skutočnosť že až po obdržaní rozsudku odvolacieho súdu zistili, že im bol

odňatý zákonný sudca resp. že rozhodoval nesprávne obsadený súd ( ).

Žalovaní 3. a 4. navrhli dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal bez nariadenie dovolacieho pojednávania ( )

najskôr či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom. Pokiaľ dovolanie smeruje proti

rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1

), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu ( ).

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky ani

jedného z rozsudkov uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie. Nejde o zmeňujúci

rozsudok v zmysle , dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval a teda ani

nevyslovil svoj právny názor ( ) a odvolací súd vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné ( ).

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ktoré ukladá

dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale

sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

až g/ , teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne

obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola

v konaní zistená.

S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané

nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť krajský súd, dovolací súd sa osobitne zameral na

otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola žalobcom odňatá možnosť pred súdom konať

( ).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť

pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O procesnú vadu v zmysle tohoto

ustanovenia ide len vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva

priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť, či

doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k

vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom

predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na

záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 3,

, , , , ).

K námietkam žalobcov uvedených v dovolaní, že odvolací súd nesprávne postupoval

tým, že sa nevyporiadal s navrhovanými dôkazmi, pri hodnotení dôkazov nevysvetlili čo bolo

preukázané a z akého dôvodu, teda súd nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného

dokazovania treba uviesť, že zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a

to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne

nesprávne. Zároveň treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným

dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm.

a/ až c/ a táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle §

237

Podľa názoru dovolateľov, odvolací súd im odňal možnosť pred súdom aj tým, že vec

nesprávne právne posúdil. Treba preto uviesť, že ustanovenie odňatie

možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie

s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením

veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený

skutkový stav vyjadreným v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť

uplatnenia jeho procesných práv v zmysle citovaného ustanovenia (viď R 43/2003 a

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v

časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v

rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky síce všeobecne považované za

relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď

), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo o sebe nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia a procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. ).

K dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm. g/ resp. k vyjadreniu dovolateľov, že im

bol odňatý zákonný sudca najvyšší súd uvádza. V zmysle citovaného ustanovenia dôvodom prípustnosti dovolania je aj to, že súd nebol správne obsadený, pričom súd nie je správne obsadený, ak vo veci nerozhoduje zákonný sudca. Právo na zákonného sudcu zaručuje v , podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre každého účastníka konania rovnako cennú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy, a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely

- výber súdov a sudcov „ad hoc". Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli, je súčasťou základného práva na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte ( ). Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce ( ). V zmysle a rozvrh práce obsahuje, okrem iného, zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov a určenie spôsobu zastupovania sudcov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v

prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi vykonať jednotlivé úkony. Rozvrh práce musí byť v týchto otázkach pre účastníkov predvídateľný a transparentný. Pokiaľ príslušný senát, stanovený rozvrhom práce, prejedná a rozhodne vec v inom, než určenom zložení, môže sa tak stať iba vtedy, ak je absencia rozvrhom práce určených sudcov dôvodná. Za takú treba považovať najmä vylúčenie sudcu z dôvodu zaujatosti a jeho odôvodnenú neprítomnosť (v dôsledku choroby, dovolenky, pracovnej cesty a pod.). Zloženie senátu, ktorý vec prejednal a rozhodol, bolo určené v súlade s platným rozvrhom práce a dodatkom č. 3 k rozvrhu práce Krajského súdu Trnava zapísaného pod spisovou značkou zo dňa 24.03.2009 na strane č.2 rímska III. nakoľko od 01.04.2009 bol sudca Fedor Benka vymenovaný do vyššej sudcovskej funkcie – predseda senátu a táto zmena sa premietla aj do tabuľky na strane 25 rozvrhu práce kde sú ako predsedovia senátu uvedený JUDr. Katarína Slováčeková, Mgr. Dušan Čimo, Mgr. Fedor Benka a členovia senátu JUDr. Katarína Slováčeková, Mgr. Dušan Čimo, Mgr. Fedor Benka, odvolacie konanie tak nebolo zaťažené vadou podľa , spočívajúcou v nesprávnom obsadení súdu.

Dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je dovolanie v zmysle

procesne neprípustné a že prípustnosť dovolania žalobcov nemožno vyvodiť ani z § 237

Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

žalobcov podľa v spojení ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Náhradu trov dovolacieho konania odporcom nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnili.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 28. augusta 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Marta Hrčková