Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f84/375640.a0a4e1.pdf
PDF · 103.97 KB
No categories available
6Obdo/17/2009
Najvyšší súd 6 Obdo 17/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: PharmDr. M.K., T.,
S.T., IČO: X., zastúpenej advokátom Mgr. M., Advokátska kancelária B., s.r.o., J.M. proti
žalovanej: V., a.s., B.M., IČO: X., o zaplatenie 4 970,26 Eur, vedenej na Okresnom súde
Bratislava V v Bratislave pod spisovou značkou 39C 271/2007, na dovolanie žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. januára 2009, č. k. 1 Cob 94/2008-89, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 29. januára 2009, č. k. 1 Cob 94/2008-89 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Žalobkyňa si 12. apríla 2007 uplatnila voči žalovanej právo na zaplatenie istiny
149 733,94 Sk ako nezaplatenej časti poplatku z omeškania vo výške 0,1% za každý deň
omeškania v zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z., a to za omeškanie so zaplatením
piatich faktúr (faktúry č. 10303038, 10304054, 10305066, 10308100 a 10308101) za výkony
zdravotníckej starostlivosti (výdaj liekov pre jej poistencov).
Okresný súd Bratislava V v Bratislave rozsudkom z 15. februára 2008, č. k.
39C 271/2007-59 zamietol žalobu a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania
súd posúdil ako vzťah občianskoprávny, keď vychádzal z charakteru právneho postavenia
účastníkov konania, účelu a predmetu činnosti účastníkov, spočívajúcom v poskytovaní
zdravotníckej starostlivosti a vykonávaní zdravotného poistenia. Písomnú zmluvu podľa
§ 262 Obchodného zákonníka žalobkyňa a žalovaná neuzavreli. Súd z vykonaného
dokazovania zistil, že došlo k porušeniu záväzkového vzťahu, a to porušením povinnosti
zaplatiť fakturované sumy v lehote splatnosti. Nárok žalobkyne na platenie sankcie
za porušenie povinnosti zaplatiť faktúry včas, upravoval v čase vzniku záväzku osobitný
predpis, ust. § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z., a to vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý
kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu. Žalovaná nenamietala
fakturované sumy, ani výpočet dní omeškania so zaplatením faktúr, avšak vzniesla námietku
premlčania pohľadávok vzniknutých titulom poplatku z omeškania u predmetných faktúr.
Prvostupňový súd posudzoval premlčanie nároku na zaplatenie poplatku z omeškania
z jednotlivých faktúr samostatne a dospel k záveru, že došlo k premlčaniu nároku pri všetkých
faktúrach, a preto žalobu zamietol.
Ďalej prvostupňový súd do odôvodnenia zahrnul aj skutočnosť, ktorá spočívala v tom,
že návrhom zo dňa 13. decembra 2004, doručeným Okresnému súdu v Martine, sa žalobkyňa
domáhala zaplatenia sankcie za omeškanie zo zaplatením 83-och faktúr podľa ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS, vyhlásenej
ku dňu vzniku omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr. Sankcia spočívala v úroku
z omeškania v celkovej výške 1 041 402,42 Sk. Okresný súd v Martine rozsudkom
pre uznanie zo dňa 7. marca 2005 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1 012 737,58 Sk. Tento súd priznal úrok z omeškania so zaplatením faktúr, ktoré sú
aj predmetom tohto konania (faktúry č. 10303038, 10304054, 10305066, 10308100
a 1038101).
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142
ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) uznesením z 29. januára 2009
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. d/ a ods. 2
O.s.p. zrušil a konanie vo veci zastavil. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím došlo k res iudicata
v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní pred Okresným súdom
v Martine, sp. zn. 6C 215/2004, bola uložená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu
1 012 737,58 Sk a táto suma predstavovala úrok z omeškania za oneskorenú úhradu
aj uvedených piatich faktúr. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je uplatnenie si
rozdielu medzi priznaným úrokom z omeškania a poplatkom z omeškania vo výške 0,1%
denne podľa ust. § 38 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z. z. V prejednávanej veci sa teda žalobkyňa
domáha zaplatenia časti poplatku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr splatných v roku
2003 tiež v zmysle § 38 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z. z., t. j. vo výške 0,1% denne,
a to napriek tomu, že v skôr začatom konaní na Okresnom súde v Martine už predmetnú
sankciu si za uvedené obdobie voči žalovanej uplatnila a táto jej bola priznaná. Uplatnený
nárok žalobkyne vyplýva z rovnakých skutkových i právnych okolností, ako v uvedenom
konaní. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnej
žalovanej nepriznal trovy konania, nakoľko si žiadne neuplatnila.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dovolanie s poukazom na dovolací dôvod
uvedený v § 237 písm. f/ O.s.p. Namietala, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu
záveru o tom, že sa jedná o prekážku veci rozhodnutej. Uviedla, že v tomto konaní
sa nedomáha nároku, ktorý by bol právoplatne priznaný, alebo ktorý by bol právoplatne
zamietnutý. Domáha sa tej časti nároku na poplatok z omeškania, ktorý doteraz nebol
žalovaným dobrovoľne zaplatený. Preto súd mal skúmať, či v čase omeškania zdravotnej
poisťovne vznikol žalobkyni nárok na poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 zákona
273/1994 Z. z. Poukázala na súdnu prax (najmä v dôsledku publikovania zjednocujúceho
stanoviska Ústavného súdu SR č. PL.z.ÚS 1/06), kde zdravotníckym zariadeniam prináleží
nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne aj v prípadoch, ak k omeškaniu
zdravotnej poisťovne došlo v čase, kedy bolo platné a účinné ustanovenie § 38 ods. 4
cit. zákona v znení upravujúcom poplatok z omeškania vo výške 0,01%, nakoľko dotknuté
ustanovenie v takomto znení stratilo z dôvodu rozporu s Ústavou SR účinnosť a neskôr
i platnosť. Zo zjednocujúceho stanoviska Ústavného súdu SR pritom vyplýva, že zdravotnícke
zariadenie jednoznačne malo a doteraz má za dotknuté obdobie omeškania zdravotnej
poisťovne s úhradou splatných faktúr za poskytnutie zdravotníckej starostlivosti nárok
na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne. Zo strany žalobkyne pritom nikdy nedošlo
k právnemu úkonu „vzdania sa práva na poplatok z omeškania“. Pod tento inštitút nemožno
podradiť ani to, že v inom súdnom konaní sa žalobkyňa domáhala nároku z právneho titulu
úroku z omeškania. Podľa názoru žalobkyne súd má každú vec posudzovať samostatne,
bez ohľadu na to, aká právna argumentácia bola iným súdom v inom súdnom konaní zaujatá,
t. j. ako už bolo uvedené vyššie, v prvom rade posúdiť tú skutkovú a právnu otázku, či má
žalobkyňa za omeškanie s úhradou dotknutých faktúr nárok na poplatok z omeškania
vo výške 0,1% denne. Zo zákonného vymedzenia úloh V., a.s. zabezpečovala verejné potreby
v oblasti zdravotníckej starostlivosti. Má za to, že prijatie záveru, že dotknutá jej činnosť v r.
2003 nespadá pod pojem „zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky“, by
bol v rozpore so znením a výkladom § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a ustálenej súdnej
praxe. Z tohto dôvodu považuje námietku premlčania za neopodstatnenú, pretože na
záväzkový vzťah účastníkov konania je nutné aplikovať ustanovenia o premlčaní
v Obchodnom zákonníku. Žiadala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal
dovolanie bez nariadenia pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 O.s.p.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho
súdu upravuje ustanovenie § 239 O.s.p.
V prejednávanej veci žalobkyňa podala dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušený bez toho,
aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania.
Dovolací súd nezistil podmienky, za ktorých ustanovenie § 239 O.s.p. pripúšťa
dovolanie.
Dovolanie je vždy prípustné, ak ide o prípady závažných vád konania uvedených
v ustanovení § 237 O.s.p., a to aj vtedy, keď nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania
uvedené v § 238 a § 239 O.s.p.
Žalobkyňa v dovolaní poukázala na prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,
t. j. ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uvedené
ustanovenie ochraňuje práva účastníka konania, ak súd nerešpektuje jeho procesné práva
a vynesie rozhodnutie. Ide o prípady, ak súd napr. účastníka riadne nepredvolá
na pojednávanie, aj keď bolo potrebné ho predvolať, ak nebola dodržaná lehota na prípravu
na pojednávanie, prípadne ak súd o uplatnenom návrhu bezdôvodne nerozhodne.
Podľa obsahu spisu žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila právo na poplatok
z omeškania, a to na časť istiny, ktorá nebola priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného
súdu Martin v konaní vedenom pod spisovou značkou 6C 215/2004. Je nepochybné,
že v uvedenom konaní bolo žalobkyni priznané právo na úrok z omeškania vo výške
1 012 737,58 Sk za omeškanie s úhradou faktúr z roku 2002, 2003 a 2004. V zmysle § 38
ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovni a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní môže zdravotnícke zariadenie voči
príslušnej zdravotnej poisťovni uplatniť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy
za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu. Žalobkyňa
v žalobe uvádza, že za omeškanie s úhradou faktúr za rok 2003 poplatok z omeškania činil
229 143,07 Sk. V konaní na Okresnom súde v Martine 6C 215/2004 jej bol priznaný
poplatok z omeškania v sume 79 409,13 Sk, ktorá predstavuje časť poplatku z omeškania.
Žalobkyňa si preto uplatnila v tomto konaní doplatenie zvyšku vyúčtovaného poplatku
z omeškania, ktorý predstavuje sumu 149 733,94 Sk.
Podľa názoru dovolacieho súdu je podstatné, že súd v prejednávanej veci rozhoduje
o nároku na peňažné plnenie. Pritom je irelevantné, z akého právneho dôvodu je tento
peňažný nárok uplatnený. Súd totiž predovšetkým pri posudzovaní jeho dôvodnosti vychádza
zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke, a to bez
ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného peňažného plnenia je nesprávne
uvedený alebo vôbec nie je uvedený. Preto ak súd právoplatne rozhodol len o časti
uplatňovaného peňažného nároku, jeho zvyšok môže účastník uplatňovať, pričom mu nehrozí
nebezpečenstvo, že sa mu nárok odmietne z dôvodu už rozsúdenej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že rozhodnutie vydané v konaní vedenom pred
Okresným súdom Martin pod sp. zn. 6C 215/04 nezakladá prekážku rozhodnutej veci
pre konanie, ktoré je predmetom dovolania. Peňažné plnenie, ktoré bolo žalobkyni priznané,
predstavuje časť poplatku z omeškania podľa § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. Žalobkyňa
sa teda v konaní nedomáha duplicitného peňažného plnenia, resp. nároku, ktorý jej už bol
právoplatne priznaný, ale len tej časti poplatku z omeškania, ktorý jej žalovaná dobrovoľne
nezaplatila.
Preto ak odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
a zároveň konanie zastavil, odmietol tým rozhodnúť o tom, či je dôvodná uplatnená časť
peňažného nároku z titulu poplatku z omeškania. Dovolací súd preto dospel k záveru,
že rozhodnutím odvolacieho súdu sa porušilo voči žalobkyni právo rozhodnúť o veci,
čím sa jej odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolaním
napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 2 O.s.p.).
Krajský súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. V novom rozhodnutí
rozhodne o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa z 15. februára 2008
a súčasne znova rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. septembra 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.