Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obdo/17/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: PharmDr. M.K., T.,

S.T., IČO: X., zastúpenej advokátom Mgr. M., Advokátska kancelária B., s.r.o., J.M. proti

žalovanej: V., a.s., B.M., IČO: X., o zaplatenie 4 970,26 Eur, vedenej na Okresnom súde

Bratislava V v Bratislave pod spisovou značkou , na dovolanie žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. januára 2009, č. k. -89, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 29. januára 2009, č. k. -89 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Žalobkyňa si 12. apríla 2007 uplatnila voči žalovanej právo na zaplatenie istiny

149 733,94 Sk ako nezaplatenej časti poplatku z omeškania vo výške 0,1% za každý deň

omeškania v zmysle , a to za omeškanie so zaplatením

piatich faktúr (faktúry č. 10303038, 10304054, 10305066, 10308100 a 10308101) za výkony

zdravotníckej starostlivosti (výdaj liekov pre jej poistencov).

Okresný súd Bratislava V v Bratislave rozsudkom z 15. februára 2008, č. k.

-59 zamietol žalobu a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania

súd posúdil ako vzťah občianskoprávny, keď vychádzal z charakteru právneho postavenia

účastníkov konania, účelu a predmetu činnosti účastníkov, spočívajúcom v poskytovaní

zdravotníckej starostlivosti a vykonávaní zdravotného poistenia. Písomnú zmluvu podľa

žalobkyňa a žalovaná neuzavreli. Súd z vykonaného

dokazovania zistil, že došlo k porušeniu záväzkového vzťahu, a to porušením povinnosti

zaplatiť fakturované sumy v lehote splatnosti. Nárok žalobkyne na platenie sankcie

za porušenie povinnosti zaplatiť faktúry včas, upravoval v čase vzniku záväzku osobitný

predpis, ust. , a to vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý

kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu. Žalovaná nenamietala

fakturované sumy, ani výpočet dní omeškania so zaplatením faktúr, avšak vzniesla námietku

premlčania pohľadávok vzniknutých titulom poplatku z omeškania u predmetných faktúr.

Prvostupňový súd posudzoval premlčanie nároku na zaplatenie poplatku z omeškania

z jednotlivých faktúr samostatne a dospel k záveru, že došlo k premlčaniu nároku pri všetkých

faktúrach, a preto žalobu zamietol.

Ďalej prvostupňový súd do odôvodnenia zahrnul aj skutočnosť, ktorá spočívala v tom,

že návrhom zo dňa 13. decembra 2004, doručeným Okresnému súdu v Martine, sa žalobkyňa

domáhala zaplatenia sankcie za omeškanie zo zaplatením 83-och faktúr podľa ust. § 517

ods. 2 vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS, vyhlásenej

ku dňu vzniku omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr. Sankcia spočívala v úroku

z omeškania v celkovej výške 1 041 402,42 Sk. Okresný súd v Martine rozsudkom

pre uznanie zo dňa 7. marca 2005 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

1 012 737,58 Sk. Tento súd priznal úrok z omeškania so zaplatením faktúr, ktoré sú

aj predmetom tohto konania (faktúry č. 10303038, 10304054, 10305066, 10308100

a 1038101).

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142

ods. 1

Na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) uznesením z 29. januára 2009

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. d/ a ods. 2

zrušil a konanie vo veci zastavil. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím došlo k res iudicata

v zmysle Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní pred Okresným súdom

v Martine, sp. zn. , bola uložená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu

1 012 737,58 Sk a táto suma predstavovala úrok z omeškania za oneskorenú úhradu

aj uvedených piatich faktúr. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je uplatnenie si

rozdielu medzi priznaným úrokom z omeškania a poplatkom z omeškania vo výške 0,1%

denne podľa ust. V prejednávanej veci sa teda žalobkyňa

domáha zaplatenia časti poplatku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr splatných v roku

2003 tiež v zmysle , t. j. vo výške 0,1% denne,

a to napriek tomu, že v skôr začatom konaní na Okresnom súde v Martine už predmetnú

sankciu si za uvedené obdobie voči žalovanej uplatnila a táto jej bola priznaná. Uplatnený

nárok žalobkyne vyplýva z rovnakých skutkových i právnych okolností, ako v uvedenom

konaní. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa s tým, že úspešnej

žalovanej nepriznal trovy konania, nakoľko si žiadne neuplatnila.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dovolanie s poukazom na dovolací dôvod

uvedený v Namietala, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu

záveru o tom, že sa jedná o prekážku veci rozhodnutej. Uviedla, že v tomto konaní

sa nedomáha nároku, ktorý by bol právoplatne priznaný, alebo ktorý by bol právoplatne

zamietnutý. Domáha sa tej časti nároku na poplatok z omeškania, ktorý doteraz nebol

žalovaným dobrovoľne zaplatený. Preto súd mal skúmať, či v čase omeškania zdravotnej

poisťovne vznikol žalobkyni nárok na poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 zákona

Poukázala na súdnu prax (najmä v dôsledku publikovania zjednocujúceho

stanoviska Ústavného súdu SR č. PL.z.), kde zdravotníckym zariadeniam prináleží

nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne aj v prípadoch, ak k omeškaniu

zdravotnej poisťovne došlo v čase, kedy bolo platné a účinné ustanovenie § 38 ods. 4

cit. zákona v znení upravujúcom poplatok z omeškania vo výške 0,01%, nakoľko dotknuté

ustanovenie v takomto znení stratilo z dôvodu rozporu s SR účinnosť a neskôr

i platnosť. Zo zjednocujúceho stanoviska Ústavného súdu SR pritom vyplýva, že zdravotnícke

zariadenie jednoznačne malo a doteraz má za dotknuté obdobie omeškania zdravotnej

poisťovne s úhradou splatných faktúr za poskytnutie zdravotníckej starostlivosti nárok

na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne. Zo strany žalobkyne pritom nikdy nedošlo

k právnemu úkonu „vzdania sa práva na poplatok z omeškania“. Pod tento inštitút nemožno

podradiť ani to, že v inom súdnom konaní sa žalobkyňa domáhala nároku z právneho titulu

úroku z omeškania. Podľa názoru žalobkyne súd má každú vec posudzovať samostatne,

bez ohľadu na to, aká právna argumentácia bola iným súdom v inom súdnom konaní zaujatá,

t. j. ako už bolo uvedené vyššie, v prvom rade posúdiť tú skutkovú a právnu otázku, či má

žalobkyňa za omeškanie s úhradou dotknutých faktúr nárok na poplatok z omeškania

vo výške 0,1% denne. Zo zákonného vymedzenia úloh V., a.s. zabezpečovala verejné potreby

v oblasti zdravotníckej starostlivosti. Má za to, že prijatie záveru, že dotknutá jej činnosť v r.

2003 nespadá pod pojem „zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky“, by

bol v rozpore so znením a výkladom a ustálenej súdnej

praxe. Z tohto dôvodu považuje námietku premlčania za neopodstatnenú, pretože na

záväzkový vzťah účastníkov konania je nutné aplikovať ustanovenia o premlčaní

v . Žiadala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) prejednal

dovolanie bez nariadenia pojednávania v zmysle

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon

pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho

súdu upravuje ustanovenie

V prejednávanej veci žalobkyňa podala dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušený bez toho,

aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania.

Dovolací súd nezistil podmienky, za ktorých ustanovenie pripúšťa

dovolanie.

Dovolanie je vždy prípustné, ak ide o prípady závažných vád konania uvedených

v ustanovení , a to aj vtedy, keď nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania

uvedené v a

Žalobkyňa v dovolaní poukázala na prípustnosť dovolania podľa ,

t. j. ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uvedené

ustanovenie ochraňuje práva účastníka konania, ak súd nerešpektuje jeho procesné práva

a vynesie rozhodnutie. Ide o prípady, ak súd napr. účastníka riadne nepredvolá

na pojednávanie, aj keď bolo potrebné ho predvolať, ak nebola dodržaná lehota na prípravu

na pojednávanie, prípadne ak súd o uplatnenom návrhu bezdôvodne nerozhodne.

Podľa obsahu spisu žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila právo na poplatok

z omeškania, a to na časť istiny, ktorá nebola priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného

súdu Martin v konaní vedenom pod spisovou značkou . Je nepochybné,

že v uvedenom konaní bolo žalobkyni priznané právo na úrok z omeškania vo výške

1 012 737,58 Sk za omeškanie s úhradou faktúr z roku 2002, 2003 a 2004. V zmysle § 38

ods. 4 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovni a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných poisťovní môže zdravotnícke zariadenie voči

príslušnej zdravotnej poisťovni uplatniť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy

za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu. Žalobkyňa

v žalobe uvádza, že za omeškanie s úhradou faktúr za rok 2003 poplatok z omeškania činil

229 143,07 Sk. V konaní na Okresnom súde v Martine jej bol priznaný

poplatok z omeškania v sume 79 409,13 Sk, ktorá predstavuje časť poplatku z omeškania.

Žalobkyňa si preto uplatnila v tomto konaní doplatenie zvyšku vyúčtovaného poplatku

z omeškania, ktorý predstavuje sumu 149 733,94 Sk.

Podľa názoru dovolacieho súdu je podstatné, že súd v prejednávanej veci rozhoduje

o nároku na peňažné plnenie. Pritom je irelevantné, z akého právneho dôvodu je tento

peňažný nárok uplatnený. Súd totiž predovšetkým pri posudzovaní jeho dôvodnosti vychádza

zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke, a to bez

ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného peňažného plnenia je nesprávne

uvedený alebo vôbec nie je uvedený. Preto ak súd právoplatne rozhodol len o časti

uplatňovaného peňažného nároku, jeho zvyšok môže účastník uplatňovať, pričom mu nehrozí

nebezpečenstvo, že sa mu nárok odmietne z dôvodu už rozsúdenej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že rozhodnutie vydané v konaní vedenom pred

Okresným súdom Martin pod sp. zn. nezakladá prekážku rozhodnutej veci

pre konanie, ktoré je predmetom dovolania. Peňažné plnenie, ktoré bolo žalobkyni priznané,

predstavuje časť poplatku z omeškania podľa Žalobkyňa

sa teda v konaní nedomáha duplicitného peňažného plnenia, resp. nároku, ktorý jej už bol

právoplatne priznaný, ale len tej časti poplatku z omeškania, ktorý jej žalovaná dobrovoľne

nezaplatila.

Preto ak odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

a zároveň konanie zastavil, odmietol tým rozhodnúť o tom, či je dôvodná uplatnená časť

peňažného nároku z titulu poplatku z omeškania. Dovolací súd preto dospel k záveru,

že rozhodnutím odvolacieho súdu sa porušilo voči žalobkyni právo rozhodnúť o veci,

čím sa jej odňala možnosť konať pred súdom ( ).

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolaním

napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 2 ).

Krajský súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. V novom rozhodnutí

rozhodne o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa z 15. februára 2008

a súčasne znova rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. septembra 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.