Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdo/4/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

1 M

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci mimoriadneho dovolania

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava,

10. septembra 2008 pod č. VI/2 Pz 515/08 – 10, proti opatreniu Krajského súdu

v Košiciach z 13. septembra 2007 č. k. – 1354, v konkurznej veci úpadcu: R.,

spol. s r. o. ul. P. č. X. Prešov, IČO: X. prejednávanej na Krajskom súde v Košiciach, pod

sp. zn. , o žiadosti bývalej správkyne konkurznej podstaty JUDr. D. H. ul. Ž. č.

X. o poskytnutie zálohy na odmenu vo výške 2 088 564 Sk (69327,62 €), takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky opatrenie Krajského súdu v Košiciach z

13. septembra 2007 č. k. – 1354 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím (opatrením) prvostupňový (konkurzný) súd poskytol

bývalej správkyni konkurznej podstaty JUDr. D. H. Ž. X. Košice, zálohu na odmenu vo

výške 2 088 564 Sk.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 04. 03. 200X. č. k.: 5K

56/02-45 súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a za správcu konkurznej podstaty

ustanovil JUDr. D. H. Uznesením č. k.: -351 z 21. 12. 2004 ustanovil do funkcie

novej správkyne konkurznej podstaty JUDr. S. G. na základe rozhodnutia schôdze

veriteľov.

21 M

Podaním zo dňa 16. 09. 2005 JUDr. D. H. požiadala súd o poskytnutie zálohy na

odmenu vo výške 8 768 654 Sk. Poukázala pritom na skutočnosť, že pri prevádzkovaní

podniku úpadcu za obdobie do 21. 12. 2004 dosiahla výnosy z prevádzky 217 291 942 Sk.

Za ďalšie obdobie do 31. 08. 2005 získala ďalšie príjmy 71 514 000 Sk a 7 867 010 Sk,

teda spolu 296 672 952 Sk. Z toho si uplatňuje zálohu 4 950 088 Sk, s 19% DPH, to

predstavuje sumu 5 890 605 Sk. Žiadala túto odmenu navýšiť o 100% z dôvodu

prevádzkovania podniku úpadcu na 11 781 210 Sk. Keďže jej už bola poskytnutá záloha vo

výške 3 012 556 Sk, rozdiel 5 768 654 Sk žiadala priznať ako ďalšiu zálohu na odmenu

a náklady spojené so správou 150 000 Sk. v zmysle ustanovenia vyhl. č.

v znení neskorších predpisov konkurzná odmena je pri dosiahnutí základu na určenie

odmeny uvedenej v § 6 písm. a) do 100 000 Sk od 100 000 Sk do 10 000 000 Sk, 25 000

Sk a 150 Sk za každých začatých 1 000 Sk, od 10 000 000 Sk do 600 000 000 Sk..., 1 510

000 Sk a 120 Sk za každých začatých 10 000 Sk od 600 000 000 Sk.... 8 590 000 Sk

a 100 Sk za každých začatých 100 000 Sk, najviac však 10 000 000 Sk.

Po preskúmaní žiadosti bývalej správkyne, vzhľadom na rozsah čistých

výnosov z prevádzky podniku úpadcu vo výške 217 291 942 Sk do dňa 21. 12. 2004,

dokedy JUDr. D. H. vykonávala funkciu správkyne konkurznej podstaty, je výška odmeny

3 997 480 Sk zo základu 217 291 942 Sk. Túto sumu 3 997 480 Sk súd podľa § 7 ods. 3/

ZKV zvýšil v tomto štádiu konania za prevádzkovanie podniku úpadcu o 50 % teda

o 1 998 740 Sk. Odmena teda spolu predstavuje 5 996 220 Sk. Po odpočítaní zálohy

3 012 556 Sk, ktorá už bola JUDr. D. H. priznaná opatrením č. k.: zo dňa

04. 02. 2004 je rozdiel 2 983 664 Sk. Z toho jej súd priznal 70%, teda 2 088 564 Sk.

Súd nepriznal bývalej správkyni konkurznej podstaty zálohu na odmenu za ďalšie

obdobie od 21. 12. 2004 do 31. 08. 2005, pretože v tomto období už JUDr. D. H. nebola

správkyňou konkurznej podstaty. Taktiež súd nepriznal bývalej správkyni konkurznej

podstaty náhradu hotových výdavkov, pretože tieto neboli vyčíslené a o ich výške neboli

súdu predložené listinné dôkazy.

Účastník konania V. so sídlom K. E. X. P. N. Cyprus, zastúpený advokátkou Mgr.

D. S. podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti tomuto opatreniu, ktorý

podnet Generálny prokurátor SR akceptoval a podal proti tomuto opatreniu mimoriadne

dovolanie, pretože podľa jeho názoru týmto rozhodnutím súdu bol porušený zákon.

31 M

Poukázal na ustanovenie vyhlášky , ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov, základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola

v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie

veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu.

Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky za sumu, ktorá bola v konkurze získaná speňažením

konkurznej podstaty (odsek 1 písm. a), sa nepovažuje suma získaná odplatným prevodom

tovaru alebo odplatným poskytnutím služby v rámci prevádzkovania podniku úpadcu

správcom počas konkurzu.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky konkurzná odmena je pri dosiahnutí základu na určenie

odmeny uvedeného v § 6 ods. 1 vo výške tam uvedenej.

Podľa § 9 vyhlášky ak v konkurznom alebo vyrovnávacom konaní bolo činných

niekoľko správcov, patrí každému z nich podiel konkurznej odmeny zodpovedajúci

rozsahu a dĺžke doby jeho činnosti.

Týmito ustanoveniami zákonov sa súd dôsledne neriadil.

Schôdza konkurzných veriteľov, konaná 21. decembra 2004, ustanovila do funkcie

novú správkyňu konkurznej podstaty JUDr. S. G. Funkcia správkyne konkurznej podstaty

JUDr. D. H. zanikla tým istým dňom. JUDr. D. H. podaním zo 16. septembra 2005

požiadala súd o vyplatenie v poradí druhej zálohy na odmenu správcu.

Konajúci súd priznal zálohu na odmenu správcu zo základu 217 291 942 Sk, do

21. decembra 2004, dokedy JUDr. D. H. reálne vykonávala funkciu správkyne konkurznej

podstaty a túto sumu podľa § 7 ods. 3 vyhlášky (účinnej do 1. júla 2005) zvýšil o 50 %, t. j.

o 1 998 740 Sk.

Odmena podľa rozhodnutia súdu spolu predstavuje 5 996 220 Sk. Po odpočítaní

zálohy 3 012 556 Sk, ktorá už bola JUDr. D. H. priznaná opatrením zo 4.

februára 2004 č. k. -479, je rozdiel 2 983 664 Sk. Z toho jej súd priznal 70 %,

teda 2 088 564 Sk.

Súd nepriznal bývalej správkyni odmenu za ďalšie obdobie od 21. decembra 2004

do 31. augusta 2005, pretože JUDr. D. H. už nebola správkyňou konkurznej podstaty.

Taktiež súd nepriznal bývalej správkyni konkurznej podstaty náhradu hotových výdavkov,

pretože tieto neboli vyčíslené a o ich výške neboli súdu predložené listinné dôkazy.

41 M

Generálny prokurátor zastáva názor, že takéto rozhodnutie súdu nie je v súlade

s platnými právnymi predpismi. V prvom rade platná právna úprava neupravuje možnosť

vyplatenia predbežnej odmeny správcovi konkurznej podstaty. Ustanovenie § 66b ZKV je

svojim charakterom ustanovením procesnej povahy.

Odmena a výdavky správcu sú pohľadávkou proti podstate, ktorú je možné uspokojiť

kedykoľvek počas konkurzného konania. Konečnú správu, vyúčtovanie odmeny

a výdavkov správcu súd schvaľuje uznesením na pojednávaní (§ 29 ods. 4 ZKV). Až po

tomto období je možné uspokojiť odmenu správcu. Aj keď súdy podľa ustanovenia § 66b

ZKV rozhodujú o predbežnej odmene správcu, zákon ani yykonávacia vyhláška

predbežnú odmenu, resp. nárok na jej vyplatenie neupravujú (absentuje hmotnoprávne

ustanovenie). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. (ZSP 8/2006) a sp. zn. 1M Obdo V 3/2005 (ZSP

54/2007), z ktorých vyplýva, že po speňažení majetku z podstaty predloží správca súdu

konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov.

V danom konkrétnom prípade súd rozhodol opatrením zo 4. februára 2004 o zálohe

na odmenu správkyne vo výške 3 012 556 Sk a napadnutým opatrením rozhodol

o poskytnutí v poradí druhej zálohy vo výške 2 088 564 Sk, pričom od 29. septembra

2001 bola vyhl. č. upravená maximálna výška odmeny správcu na

10 000 000 Sk.

Podľa § 9 vyhlášky ak v konkurznom konaní alebo vyrovnacom konaní bolo

činných niekoľko správcov, patrí každému z nich podiel konkurznej odmeny

zodpovedajúci rozsahu a dĺžke doby jeho činnosti. JUDr. D. H. vykonávala funkciu

správkyne konkurznej podstaty od 4. marca 2003 do 21. decembra 2004 a bola jej

poskytnutá záloha na odmenu viac ako 50 %.

Od 21. decembra 2004 doposiaľ vykonáva funkciu správkyne konkurznej podstaty

JUDr. G. a doposiaľ ešte nedošlo k speňažovaniu majetku úpadcu, ide o nepomerne dlhší

čas výkonu funkcie správcu. Vzhľadom na uvedené priznanie ďalšej zálohy na odmenu

bývalej správkyni konkurznej podstaty v danom štádiu konkurzného konania ako aj na

existujúci právny stav nebol konformný s platnými právnymi predpismi a o uplatnenom

nároku mal súd rozhodnúť až v rámci konečnej správy a rozvrhového uznesenia.

Ďalším pochybením súdu bola aplikácia ustanovenia vyhlášky, ktorá v čase

rozhodovania bola vypustená. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

51 M

č. . ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, nadobudla účinnosť 1. júla 2005.

Citovanou novelou bolo ustanovenie § 7 ods. 3 nahradené novým znením. Pôvodné

znenie umožňujúce zvýšenie odmeny správcu o 100 % bolo vypustené. Vzhľadom k tomu,

že v novele vyhlášky absentujú prechodné a záverečné aplikovať vyhlášku v znení novely,

teda už aj na konanie začaté pred jej účinnosťou. Považoval opatrenie súdu za

nepreskúmateľné, nakoľko základ odmeny súd vyčíslil nesprávne.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky konkurzná odmena je pri dosiahnutí základu na určenie

odmeny uvedeného v § 6 ods. 1 písm. a/ od 10 000 Sk do 600 000 000 Sk, 1 510 000 Sk

a 120 Sk za každých začatých 10 000 Sk.

Súd v odôvodnení výroku rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na rozsah čistých

výnosov z prevádzky podniku úpadcu vo výške 217 291 942 Sk do dňa 21. decembra

2004, dokedy JUDr. D. H. vykonávala funkciu správkyne konkurznej podstaty, je výška

odmeny zo základu 217 291 942 Sk, 3 997 480 Sk a túto navýšil o 50 % z dôvodu

zachovania prevádzky podniku, pričom nie je zrejmé, akým výpočtom súd k tejto sume

došiel a z akých dôvodov. U správkyni konkurznej podstaty sa nenachádzajú podklady

svedčiace o tom, že základom výpočtu odmeny bol len zisk z prevádzky podniku (čistý

výnos). Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správna výška výpočtu

je suma 1 510 000 Sk + 120 x 217 291 942 Sk.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na

súdnu ochranu podľa . Ak pri odôvodnení

rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza

nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich

nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym

obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu

a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. marca 2003 sp. zn. ). Taktiež

súčasťou práva na spravodlivý proces je nevyhnutná nadväznosť a právnymi závermi na

strane druhej, ktorá sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia spôsobom zakotveným

61 M

v , ak tento vzťah z odôvodnenia nevyplýva, ide vo svojich dôsledkoch

o rozhodnutie nepreskúmateľné ods. 1 písm. b) (ZSP 5/2006, ZSP 5/2007).

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na

zistené skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil. Konajúci súd tým, že pri vydávaní napadnutého opatrenia neaplikoval

vyhlášku účinnú od 1. júla 2005, vec nesprávne právne posúdil, čím je daný dovolací

dôvod podľa .

Mimoriadne dovolanie v konkrétnom prípade smeruje proti opatreniu, ktoré je

formou rozhodnutia upravené len v procesnom režime ZKV. Opatrenie je formou súdneho

rozhodnutia, nakoľko ide o procesný úkon súdu v konkurznom konaní. ukladajú sa ním

povinnosti a rozhoduje sa ním o právach, má náležitosti ako iné súdne rozhodnutia,

doručuje sa a na opatrenie sa primerane použijú ustanovenia o uznesení.

Dovolací súd doručil mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

zainteresovaným účastníkom na vyjadrenie (/ ).

Bývalá správkyňa konkurznej podstaty, ktorej sa mimoriadne dovolanie priamo

dotýka, JUDr. D. H. vo svojom vyjadrení uviedla, že v zmysle ustanovenia § 6 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní: „Základ pre určenie odmeny správcu

konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej

podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie

správcu.“

Plne v súlade s predmetným ustanovením Krajský súd v Košiciach vychádzal pri

výpočte zálohy na odmenu správkyne zo základu 217 291 942 Sk, ktorý bol výnosom

z prevádzky podniku. V čase, v ktorom JUDr. D. H. vykonávala funkciu správkyne

konkurznej podstaty vyhláška neobsahovala ustanovenie § 6 odseku 2, podľa ktorého: „Za

sumu, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty sa nepovažuje suma

získaná odplatným prevodom tovaru alebo odplatným poskytnutím služby v rámci

prevádzkovania podniku úpadcu správcom počas konkurzu“. Nie je preto možné viazať

výšku základu pre určenie odmeny správkyne na právne predpisy účinné v období,

v ktorom už JUDr. D. H. nevykonávala reálne funkciu správkyne konkurznej podstaty. To

71 M

isté sa vzťahuje aj na navýšenie výšky odmeny správkyne JUDr. D. H. o 50 %

z dôvodu zachovania prevádzky podniku.

K argumentu, že odmenu správcu je možné uspokojiť až po schválení konečnej

správy považujem za potrebné poukázať na ustanovenie

o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého odmena správcu je pohľadávkou proti podstate

a uspokojuje sa v priebehu konkurzného konania. V zmysle ustanovenia § 32 citovaného

zákona sa táto uspokojí v rozvrhu len ak nebola uspokojená v priebehu konkurzného

konania. Poukázala aj na fakt, že v danom prípade sa jedná len o zálohu na odmenu a táto

navyše nebola JUDr. D. H. doteraz vyplatená.

Nesúhlasila s názorom generálneho prokurátora, že súd neaplikoval správny právny

predpis aplikovaním vyhlášky účinnej do 1. júla 2005, nakoľko súd aplikoval vyhlášku

účinnú v čase, v ktorom JUDr. D. H. reálne vykonávala funkciu správkyne konkurznej

podstaty. Aplikáciou ustanovenia účinného po 1. júli 2005 na nároky vzniknuté z právnych

vzťahov pred týmto obdobím by došlo k neprípustnej retroaktivite.

Čo sa týka odôvodnenia napadnutého opatrenia krajského súdu, toto považovala za

dostatočné a zrozumiteľné, nakoľko objasňuje tak skutočnosti, ktoré súd bral do úvahy pri

posúdení nároku správkyne konkurznej podstaty JUDr. D. H. na odmenu, ako aj pri určení

výšky predmetnej odmeny.

Vo veci údajného obmedzenia nároku na odmenu JUDr. S. G. poukázala na

uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k.: zo dňa 25. apríla 1007, v ktorom sa

konštatuje, že ťažko odôvodniť postup konkurzného súdu, ktorým je v tomto prípade

Krajský súd v Košiciach, ktorý nepostupoval v súlade s § 8 odsek 1 ZKV, keď menoval za

novú správkyňu konkurznej podstaty JUDr. S. G. vyčiarknutú dňom 1. apríl 2005 zo

zoznamu správcov konkurznej podstaty vedeného pre konkurzy pri Krajskom súde

v Košiciach.

Na schôdzi konkurzných veriteľov zo dňa 21. december 2004 nebol podaný žiaden

návrh ani úpadcu ani správcu na zbavenie funkcie správcu v zmysle § 8 ods. 5 ZKV.

Okrem toho, že JUDr. S. G. prestala dňom 1. apríla 2005 spĺňať podmienky pre

výkon funkcie správkyne konkurznej podstaty úpadcu, neboli teda naplnené ani dôvody

pre zbavenie JUDr. D. H. funkcie správkyne konkurznej podstaty úpadcu.

81 M

Odvolávajúc sa na ustanovenie uviedla, že neboli naplnené podmienky

pre podanie mimoriadneho dovolania preto, že v danom prípade priznaním zálohy na

odmenu správkyni konkurznej podstaty JUDr. D. H.:

- nedošlo k porušeniu zákona,

- V. so sídlom K. E. X. P. N. Cyprus vo svojom podnete na podanie mimoriadneho

dovolania nenamieta porušenie svojich práv ale údajné porušenie práv JUDr. S. G.

na jej odmenu, keď podľa podávateľa podnetu vyplatením zálohy na odmenu

JUDr. D. H. by bol zostatok odmeny určený pre JUDr. S. G. príliš malý vzhľadom

k jej činnosti. Podávateľ podnetu teda výslovne ráta s odmenou správcu vo výške

10 000 000 Sk a tým sa necíti ukrátený na svojich právach. Cíti sa ukrátený na

svojich právach rozdelením tejto odmeny medzi JUDr. S. G. a JUDr. D. H. čo je

situácia mimoriadne neštandardná vzhľadom na to, že uspokojenie jeho

pohľadávky to nijakým spôsobom neovplyvní. Je potrebné taktiež poukázať na to,

že jej nie je známe, že by samotná JUDr. S. G. podala podnet na podanie

mimoriadneho dovolania z dôvodu ukrátenia jej práv.

Na základe toho navrhla prejednávajúcemu súdu dovolanie zamietnuť.

K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadrila aj terajšia

správkyňa konkurznej podstaty JUDr. S. G.. Vo svojom vyjadrení uviedla, že zo svojej

správcovskej funkcie sa k mimoriadnemu dovolaniu sa bez ďalšieho pripája, nemá voči

nemu žiadne výhrady a navrhuje predmetné opatrenie zrušiť, pretože je od samého

začiatku nezákonné. Zastáva názor, že nie je dôvodné a ani nie je v súlade so zákonom,

aby bola bývalej správkyni konkurznej podstaty JUDr. D. H. vyplatená ako záloha väčšia

suma, než na akú jej môže vzniknúť nárok v zmysle právnych predpisov, preto bývalá

správkyňa konkurznej podstaty v skutočnosti prevádzkovala podnik úpadcu do 21. 12.

2004. Hoci prvostupňový súd vo svojom opatrení správne uviedol, že funkcia JUDr. D. H.

zanikla už dňa 21. 12. 2004 a preto sú jej vyčíslenia odmeny od 21. 04. 2004 do 31. 08.

2005 neoprávnené. Ďalej správne uvádza i tú skutočnosť, že bývalej správkyni konkurznej

podstaty nepriznal náhradu hotových výdavkov, pretože neboli vyčíslené a o ich výške

neboli súdu predložené listinné dôkazy. Aj táto skutočnosť potvrdzuje, že žiadosť bývalej

správkyne konkurznej podstaty vykazuje zásadné nedostatky. Pre úplnosť uviedla, že

bývalej správkyni konkurznej podstaty JUDr. D. H. na základe opatrenia konajúceho súdu

zo dňa 4. februára 2004 bola zálohovo na odmenu správkyne vyplatená finančná čiastka

91 M

vo výške 3 012 556 Sk. Pri tom upriamila pozornosť na tú skutočnosť, že odo dňa 21.

decembra 2004 do súčasnej doby vykonáva funkciu správkyne konkurznej podstaty, ako

novoustanovená správkyňa konkurznej podstaty.

Vzhľadom na vyššie uvedené priznanie ďalšej zálohy na odmenu bývalej správkyni

nebolo v súlade s platnými právnymi predpismi. Domnieva sa, že súd vydaním

predmetného opatrenia bezdôvodne a nezákonne zvýhodnil bývalú správkyňu konkurznej

podstaty aj bez toho, aby zvážil jej predchádzajúce konanie, ktorým bránila riadnemu

pokračovaniu v konkurznom konaní, pričom jej už raz časť odmeny vyplatil. Bez ďalšieho

považuje napadnuté opatrenie, ktorým bola priznaná druhá zálohová odmena vo výške

2 088 564 Sk za nezákonné.

Ide tu o ochranu právom chránených záujmov nielen veriteľov, ale aj samotnej

novej správkyne konkurznej podstaty JUDr. S. G.. Konštatovala, že podnik úpadcu

prevádzkuje viac ako 5 rokov, pričom ak by bola bývalej správkyni úpadcu JUDr. D. H.

vyplatená druhá záloha na odmenu, získala by viac ako 50 % z celkovej výšky maximálnej

odmeny, čím by nastala absurdná situácia v tom, že odo dňa jej zbavenia funkcie celú

správu vykonáva nová správkyňa a bola by ukrátená na finančnej odmene, ktorá jej

právom patrí a má na ňu zákonný nárok. Bývalá správkyňa konkurznej podstaty ako

podklad pre výpočet základu odmeny správcu uvádza výnosy z prevádzky do 21.

12. 2004 vo výške 217 291 942 Sk, z týchto príjmov si bývalá správkyňa uplatňuje zálohu

v čiastke 4 952 088 Sk plus príslušnú DPH plus navýšenie za prevádzkovanie podniku

o 100 % požadovanej zálohy. Tu konštatovala, že musí uviesť na pravú mieru, že nie je

vôbec evidentné, akým spôsobom sa bývalá správkyňa dopracovala k vyššie uvedeným

položkám, ňou uvádzané čísla pokladám za nepreukázané, nepodložené a hlavne nesprávne

interpretované.

V tejto súvislosti poukázala, že sumu výnosov z prevádzky v čiastke

217 291 942 Sk v žiadnom prípade nie je možné použiť ako základ pre výpočet odmeny,

pretože za základ pre výpočet odmeny je možné považovať len zisk z prevádzky podniku

(nie výnos). Uviedla, že bývalá správkyňa konkurznej podstaty vo svojej žiadosti

o priznanie odmeny túto okrem iného nesprávne vyčíslila, čo sa týka matematických

úkonov, nesprávne ju vyrátala. Okrem toho v žiadnom prípade nie je možné hovoriť

o čistom výnose, pretože z tejto čiastky neboli odrátané prevádzkové a iné náklady

súvisiace sprevádzkovaním podniku. Ja ako nová správkyňa konkurznej podstaty sa cítim

dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch predmetným opatrením, ktoré

101 M

je bez ďalšieho nezákonné. Pretože ako už uviedla dňom 21. 12. 2004 prevádzkuje podnik

do dnešného dňa, pričom už došlo k speňažovaniu majetku úpadcu, došlo k predaju časti

podniku, avšak nemôže vypracovať konečnú správu ani pristúpiť k rozvrhovému uzneseniu

z dôvodu, že v súčasnej dobe predávam ešte byty a mám neskončené dve incidenčné

žaloby. Nevidí preto žiaden minimálne validný dôvod, aby bývalej správkyni bola

vyplatená záloha na druhú odmenu vo výške 2 088 564 Sk, keďže celé konkurzné konanie

až do jeho speňaženia, ktoré realizovala vedie od doby 21. 12. 2004, kedy nastúpila do

tejto funkcie.

Spoločnosti V. k mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadrila tak, že v plnom rozsahu sa

stotožňuje s podaním mimoriadneho dovolania, jeho odôvodnením ako aj s argumentáciou

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorú si dovoľujeme doplniť o nasledovné

stanovisko.

Konkurzné konanie je súdnym konaním, v ktorom je procesný postup upravený

odlišne od postupu v súdnych konaniach upravených podľa . Špecifiká procesného

postupu v konkurzných konaniach odráža aj ust. § 66b ZKV, ktorý upravuje použitie

opatrenia ako osobitnej formy rozhodovania, charakteristickej len pre konkurzné konania.

Zastáva názor, že rozhodnutie súdu formou opatrenia nemôže mať za následok zníženie

ochrany práv účastníkov konania tým, že sa im odníme možnosť preskúmania rozhodnutia

súdu v prípade, ak takéto rozhodnutie má, resp. môže mať na práva účastníkov konania

zásadný vplyv.

Ustanovenie § 66b ods. 3 ZKV hovorí: Proti opatreniam v dohliadacej činnosti

súdu a opatreniam, ktorými súd dáva súhlas s výnimkou súhlasu podľa § 28, nie je

prípustný opravný prostriedok. Je toho názoru, že opatrenie, ktorým súd rozhoduje

o vyplatení predbežnej odmeny správcu (zálohy na odmenu správcu), nie je opatrením,

ktoré je možné chápať v zmysle ust. § 66b ods. 3 ZKV, aj keď súdy pri rozhodovaní

o zálohe na odmenu správcu často aplikujú slovné spojenie „súd dáva súhlas „. V opatrení

napadnutom mimoriadnym dovolaním súd použil slovné spojenie „ (súd) poskytuje zálohu

na odmenu“. Rozhodnutie o predbežnej odmene správcu by sa v žiadnom prípade nemalo

chápať ako udelenie súhlasu v zmysle ust. § 66b ods. 3 ZKV, voči ktorému nie je prípustný

opravný prostriedok, ale ako forma rozhodnutia, na ktorú sa aplikuje ust. § 66b ods. 5

prvá veta. Práve nesprávnou aplikáciou býva často konkurzným veriteľom, ako

účastníkom konania odňatá možnosť opravného prostriedku. Základné právo účastníka

konania na opravný prostriedok v súdnom konaní je v takomto prípade odňaté aj napriek

111 M

tomu, že rozhodnutie súdu, ktorým prizná správcovi zálohu na odmenu počas konkurzného

konania pred schválením konečnej správy, má významný vplyv na mieru uspokojenia

konkurzných veriteľov z konkurznej podstaty. Navrhol preto mimoriadnemu dovolaniu

vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (10 ods. 2, ), po zistení,

že podmienky, pre podanie mimoriadneho dovolania boli splnené, prejednal napadnuté

rozhodnutie (opatrenie) v rozsahu v ktorom bol výrok napadnutý (§ 242 ods. 1 v spojení

s ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je právom podané, preto

rozhodnutie konkurzného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1,

v spojení s ).

Právne dôvody generálneho súdu, ako sú uvedené v mimoriadnom dovolaní

a zopakované v tomto rozhodnutí si dovolací súd osvojuje.

Teoretické úvahy generálneho prokurátora, ale aj spoločnosti V., ktorá podnet na

podanie mimoriadneho dovolania v súvislosti s procesným pokrytím podania

mimoriadneho dovolania napadnutého opatrenia, ako formy rozhodnutia, nepovažuje

dovolací súd za potrebné rozvádzať. Poukazuje na to, že už v konaní v inej veci vedenej

pod č. k. , v ktorom prejednal mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora proti opatreniu Krajského súdu v Košiciach z 27. marca 2006 č. k.

– 197, vyslovil názor, že opatrenie vydané v rámci

o konkurze a vyrovnaní je takým rozhodnutím, ktoré týmto mimoriadnym opravným

prostriedkom možno napadnúť keďže riadnym opravným prostriedkom ho napadnúť

nemožno.

Predmetná konkurzná vec napadla na konkurzný súd ešte v roku 2002 a doposiaľ

ukončená nebola. Dovolaciemu súdu je známa z úradnej činnosti v dôsledku rôznych

obštrukcií a využívania opravných prostriedkov, hlavne zo strany konateľa úpadcu (MUDr.

H.), ale v tom treba vidieť aj nedôsledný postup konkurzného súdu. V mimoriadnom

dovolaní generálny prokurátor uviedol dôvody nesprávneho postupu konkurzného súdu

správne. Dovolací súd ešte aj zohľadnením vyjadrení odvolanej správkyne konkurznej

podstaty JUDr. D. H. a terajšej správkyne JUDr. S. G., ale aj s prihliadnutím

na napadnuté opatrenie konštatuje, že v ich postupe sa javí účelom konkurzu nie to

čo je uvedené v § 1 ZKV ale predovšetkým odmena a výška odmeny správcu konkurznej

podstaty, bez ohľadu na zdĺhavý postup v konkurznom konaní, o čom sa v svojich

121 M

vyjadreniach zaoberajú. Konkurzní veritelia pohľadávky voči úpadcovi mali skôr ako

správcovia konkurznej podstaty voči podstate. Stráca sa aj záujem u samotných správcov,

keď ich nároky sa predbežne uspokojujú. K výške odmeny sa dovolací súd nevyjadruje.

O tom, akú činnosť úpadca R. s. r. o., vykonáva a ako ju prevádzkuje alebo môže

prevádzkovať správca podstaty sa ani napadnuté opatrenie ani vyjadrenia správkyň

nezaoberajú a vôbec či tu odmena prináleží. Ak konkurzný súd nemá tieto otázky ujasnené,

nemá dôvod sa týmito otázkami pred skončením konkurzu zaoberať. V konečnej správe

a v rozvrhovom uznesení konkurzný súd sa s tým bude musieť vyporiadať pod dohľadom

zainteresovaných, teda správkyň podstaty ale aj konkurzných veriteľov a rozhodnutia budú

môcť napadnúť, ak ich práva budú dotknuté.

Správne generálny prokurátor urobil aj výklad príslušnej vyhlášky, keď konštatuje,

že vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa

mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov, nadobudla účinnosť 1. júla 2005. Citovanou novelou bolo

ustanovenie § 7 ods. 3 nahradené novým znením. Pôvodné znenie umožňujúce zvýšenie

odmeny správcu o 100 % bolo vypustené. Vzhľadom k tomu, že v novele vyhlášky

absentujú prechodné a záverečné ustanovenia, aplikovať vyhlášku v znení novely, teda už

aj na konanie začaté pred jej účinnosťou. Opatrenie súdu preto je nepreskúmateľné,

nakoľko základ odmeny súd vyčíslil nesprávne.

Správca konkurznej podstaty spravidla vykonáva túto správcovskú činnosť popri

výkone svojej advokátskej činnosti. Aj napriek tomu, že konkurzné konanie je

spravidla časovo veľmi naliehavé, je zdĺhavé aj vďaka vytváraným obštrukciám

počnúc konkurznými veriteľmi, správcami podstaty ale aj konkurznými súdmi. A súdená

vec je toho príkladom. Právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí

je pre ďalší postup prvostupňového súdu záväzný, ( 243d ods. 1, v spojení s § 243i ods. 2

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. septembra 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

131 M

Za správnosť vyhotovenia: M. N.