Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7c1/377128.078c56.pdf
PDF · 114.64 KB
No categories available
2MObdo/6/2009
Najvyšší súd 2 M Obdo 6/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci mimoriadneho dovolania
Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava
zo 16. novembra 2009 pod č. VI/2 Pz 633/09-4 proti opatreniu Krajského súdu v Košiciach
z 27. novembra 2008, č. k. 5K 56/02-1575 v konkurznej veci úpadcu: R., spol.s r.o., P., P.,
IČO: X., prejednávanej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5K 56/02, o žiadosti
správkyne konkurznej podstaty JUDr. S.G., advokátky, Advokátska kancelária, L.,K.,
o poskytnutie zálohy
na odmenu vo výške 3 965 120 Sk (131 617,87 Eur), takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky opatrenie Krajského súdu v Košiciach
z 27. novembra 2008, č. k. 5K 56/2002-1575 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozhodnutím (opatrením) prvostupňový (konkurzný) súd rozhodol
o poskytnutí zálohy na odmenu správkyni konkurznej podstaty úpadcu vo výške
3 965 120 Sk, a to v poradí druhej, JUDr. S.G..
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 4.3.2003, č. k. 5K 56/02-45
súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil
JUDr. D.H.. Uznesením, č. k. 5K 56/02-351 z 21.12.2004 ustanovil do funkcie novej
správkyne konkurznej podstaty JUDr. S.G. na základe rozhodnutia schôdze veriteľov.
22 M Obdo 6/2009
Podaním zo dňa 18. 11. 2008 JUDr. S.G. požiadala konkurzný súd o poskytnutie
zálohy na odmenu vo výške 3 965 120 Sk (131 617,87 Eur), pretože jej vznikol nárok na
zvýšenie vyrátanej konkurznej odmeny o 100% z dôvodu prevádzkovania podniku za plnej
prevádzky. Poukázala pritom na skutočnosť, že pri prevádzkovaní podniku úpadcu pri výkone
správy majetku úpadcu od 1. 6. 2007 do 31. 10. 2008 získala finančné prostriedky, čistý
výnos v sume 49 380 000 Sk.
Konkurzný súd konštatoval, že celková odmena za speňažovanie konkurznej podstaty
úpadcu predstavuje sumu 1 982 560 Sk (65 808,94 Eur). V zmysle § 7 ods. 3
Vyhl. č. 493/1991 sudca konkurzného a vyrovnávacieho súdu môže konkurznú odmenu
vypočítanú podľa odseku 1 zvýšiť až o 100% bez ohľadu na obmedzenia, ak správca zachoval
prevádzku podniku. Po preskúmaní žiadosti k poskytnutiu zálohy dal súhlas.
Účastník konania V.H.L., so sídlom K.,E.,A.,N., C., zastúpený advokátkou Mgr. D.S.,
podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti tomuto opatreniu, ktorý podnet
Generálny prokurátor SR akceptoval a podal proti tomuto opatreniu mimoriadne dovolanie,
pretože podľa jeho názoru týmto rozhodnutím súdu bol porušený zákon.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov správca má nárok na náhradu výdavkov a odmenu. Dohody správcu s úpadcom
(§ 13 ods. 5) alebo veriteľmi o odmene sú neplatné. Ďalej poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1
písm. a) vyhlášky 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, základ pre určenie odmeny správcu
konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej
podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie
správcu.
Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky za sumu, ktorá bola v konkurze získaná speňažením
konkurznej podstaty (odsek 1 písm. a/) sa nepovažuje suma získaná odplatným prevodom
tovaru alebo odplatným poskytnutím služby v rámci prevádzkovania podniku úpadcu
správcom počas konkurzu.
Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky konkurzná odmena je pri dosiahnutí základu na určenie
odmeny uvedeného v § 6 ods. 1 vo výške tam uvedenej.
32 M Obdo 6/2009
Podľa § 9 vyhlášky ak v konkurznom alebo vyrovnávacom konaní bolo činných
niekoľko správcov, patrí každému z nich podiel konkurznej odmeny zodpovedajúci rozsahu
a dĺžke doby jeho činnosti.
Týmito ustanoveniami zákonov sa súd dôsledne neriadil.
Schôdza konkurzných veriteľov, konaná 21. decembra 2004 ustanovila do funkcie
novú správkyňu konkurznej podstaty JUDr. S.G. Funkcia predchádzajúcej správkyne
konkurznej podstaty JUDr. D.H. zanikla tým istým dňom.
Konajúci súd opatrením z 27. novembra 2008 priznal zálohu na odmenu správcu
vo výške 3 965 120 Sk zo základu 49 380 000 Sk, pričom odmenu vo výške 1 982 560 Sk
podľa § 7 ods. 3 vyhlášky účinnej do 1. júla 2005 až o 100%.
Podľa názoru Generálneho prokurátora SR nie je toto opatrenie v súlade s platnými
právnymi predpismi. Platná právna úprava síce neupravuje možnosť vyplatenia zálohy
na odmenu správcovi konkurznej podstaty; je však možné postupovať podľa § 66b ods. 1
ZKV, ktorý však používa pojem „predbežná odmena správcu“ a je svojim charakterom podľa
jeho názoru ustanovením procesnej povahy.
Odmena a výdavky správcu sú pohľadávkou proti podstate, ktorú je možné uspokojiť
kedykoľvek počas konkurzného konania, v prvom poradí, ak by výťažok z konkurznej
podstaty nestačil na uspokojenie tých pohľadávok, ktoré je možné uspokojiť kedykoľvek
počas konkurzného konania. Konečnú správu, vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu súd
schvaľuje uznesením na pojednávaní (§ 29 ods. 4 ZKV).
Vážnym pochybením súdu bola aplikácia ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky, ktoré
v čase rozhodovania už bolo vypustené z platnej právnej úpravy.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 292/2005 Z. z., ktorou
sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov, nadobudla účinnosť 1. júla 2005.
Citovanou novelou bolo ustanovenie § 7 ods. 3 nahradené novým znením. Pôvodné
znenie, umožňujúce zvýšenie odmeny správcu o 100%, bolo vypustené vzhľadom k tomu,
42 M Obdo 6/2009
že v novele vyhlášky absentujú prechodné a záverečné ustanovenia, súd pri vydávaní
napadnutého opatrenia mal aplikovať vyhlášku v znení novely.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, konajúci súd tým, že pri vydávaní napadnutého
opatrenia neaplikoval vyhlášku účinnú od 1. júla 2005, vec nesprávne právne posúdil, čím je
daný dovolací dôvod.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva
na zistené skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil.
Generálny prokurátor zastáva názor, že takéto rozhodnutie súdu nie je v súlade
s platnými právnymi predpismi. V prvom rade platná právna úprava neupravuje možnosť
vyplatenia predbežnej odmeny správcovi konkurznej podstaty. Ustanovenie § 66b ZKV
je svojim charakterom ustanovením procesnej povahy. Odmena a výdavky správcu
sú pohľadávkou proti podstate, ktorú je možné uspokojiť kedykoľvek počas konkurzného
konania. Konečnú správu, vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu súd schvaľuje
uznesením na pojednávaní (§ 29 ods. 4 ZKV). Až po tomto období je možné uspokojiť
odmenu správcu. Aj keď súdy podľa ustanovenia § 66b ZKV rozhodujú o predbežnej odmene
správcu, zákon ani vykonávacia vyhláška predbežnú odmenu, resp. nárok na jej vyplatenie
neupravujú (absentuje hmotnoprávne ustanovenie). Po speňažení majetku z podstaty predloží
správca súdu konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov. V danom
konkrétnom prípade súd rozhodol opatrením z 27. novembra 2008 o zálohe na odmenu
správkyne vo výške 3 965 120 Sk.
Podľa § 9 vyhlášky, ak v konkurznom konaní alebo vyrovnacom konaní bolo činných
niekoľko správcov, patrí každému z nich podiel konkurznej odmeny zodpovedajúci rozsahu
a dĺžke doby jeho činnosti. Doposiaľ ešte nedošlo k speňažovaniu majetku úpadcu.
O uplatnenom nároku mal súd rozhodnúť až v rámci konečnej správy a rozvrhového
uznesenia.
Mimoriadne dovolanie v konkrétnom prípade smeruje proti opatreniu, ktoré je formou
rozhodnutia upravené len v procesnom režime ZKV. Opatrenie je formou súdneho
rozhodnutia, nakoľko ide o procesný úkon súdu v konkurznom konaní. Ukladajú sa ním
52 M Obdo 6/2009
povinnosti a rozhoduje sa ním o právach, má náležitosti ako iné súdne rozhodnutia, doručuje
sa a na opatrenie sa primerane použijú ustanovenia o uznesení.
Mimoriadne dovolanie dovolací súd doručil navrhovateľovi (spoločnosti V.) aj
dotknutej správkyni konkurznej podstaty JUDr. S.G.
Navrhovateľ opakovane zdôraznil, že mimoriadnym dovolaním napadnuté opatrenie
Krajského súdu v Košiciach je nepreskúmateľné. Zo samotného napadnutého opatrenia
ani z podkladov - zo žiadosti správkyne konkurznej podstaty - nie je preukázané, akým
spôsobom bol určený základ pre stanovenie odmeny správcu. Zároveň rovnako s generálnym
prokurátorom konštatoval, že zvýšenie priznanej odmeny o 100% z titulu prevádzkovania
podniku, nakoľko takéto ustanovenie bolo z Vyhlášky MS SR č. 493/1991 Zb., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov vypustené a teda, že konajúci súd na predmetnú vec nesprávne aplikoval právo
a vec nesprávne právne posúdil.
Navrhovateľ ešte pripomenul, že v konkurznom konaní, vedenom na majetok úpadcu
R., spol. s r.o. uznesením, č. k. 1 M Obdo/4/2008, Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti už
skôr vydanému opatreniu, ktorým v tom istom konkurznom konaní ten istý zákonný sudca
poskytol zálohu na odmenu bývalej správkyni konkurznej podstaty, predmetné opatrenie
zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Z týchto dôvodov navrhol mimoriadnemu
dovolaniu vyhovieť.
Dotknutá správkyňa konkurznej podstaty svoje vyjadrenie založila na tom, že súhlas
konkurzného súdu, vydaný opatrením zo dňa 27. novembra 2008, č. k. 5K 56/02-1575
na poskytnutie zálohy na odmenu správkyni konkurznej podstaty JUDr. S.G.
vo výške 131 617,87 Eur (3 965 120 Sk) bol daný v súlade so zákonom.
Podľa § 66e ods. 1 ZKV na konkurz sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku, ak ZKV neustanovuje inak.
Zákon o konkurze a vyrovnaní je zákonom nielen procesným, ale aj zákonom
hmotnoprávnym. V prejednávanej veci treba upriamiť pozornosť na odlišnú úpravu
od ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v dvoch prípadoch:
62 M Obdo 6/2009
Platná právna úprava upravuje možnosť poskytnutia odmeny (zálohovej) správcovi
konkurznej podstaty i počas konkurzného konania. V tejto súvislosti poukázala na § 31
zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení. Podľa tohto ustanovenia
odmena správcu je pohľadávkou proti podstate a uspokojuje sa v priebehu konkurzného
konania.
Podľa ustanovenia § 32 vyššie citovaného zákona sa táto uspokojí v rozvrhu, len ak
nebola uspokojená v priebehu konkurzného konania. Konajúci súd vydal napadnuté
rozhodnutie podľa § 66b ods. 3 ZKV, ktorý je nad akúkoľvek pochybnosť ustanovením
svojim charakterom nielen procesným, ale aj hmotnoprávnym.
Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 4. marca 2003 pod č. k. 5K 56/02-45.
Aplikáciou ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 292/2005 Zb., ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2005, by došlo k neprípustnej retroaktivite.
Vyvodiť záver, že na zvýšenú odmenu správcu o 100% podľa ustanovenia § 7 ods. 3
Vyhlášky č. 493/1991 Zb. nie je nárok iba z konštatácie, že znenie vyhlášky umožňujúce
zvýšenie odmeny správcu o 100% bolo vypustené, pretože v novele tejto vyhlášky absentujú
prechodné a záverečné ustanovenia, nemá oporu ani v gramatickom ani v logickom výklade.
Konkurzná podstata bola speňažená v zmysle § 27 ods. 10 písm. b) ZKV dňa 12.5.2009
ako časť podniku. Z uvedeného dôvodu pri udelení súhlasu, resp. schválení odmeny
(zálohovej) správkyni konkurznej podstaty nie je možné aplikovať ustanovenie § 1, § 2 a § 3
O.s.p., keď naviac výklad týchto ustanovení v podaní generálneho prokurátora nemá žiadnu
oporu v logike veci. Pokiaľ teda generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní uvádza,
že súd je v konkurznom konaní povinný v zmysle § 1, § 2 a § 3 O.s.p. urobiť všetko preto,
aby nedochádzalo k tomu, aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb, potom takýto záver
nemá oporu jednak v samotných ustanoveniach, ale hlavne tieto ustanovenia tak, ako ich síce
mylne vykladá generálny prokurátor nemožno použiť vôbec, pretože ustanovenie § 66 ods. 1
ZKV to vylučuje. Je tomu tak práve preto, že ZKV ako lex specialis vo vzťahu k O.s.p.
ako lex generalis komplexne upravuje poskytnutie odmeny správcovi konkurznej podstaty
zo speňaženia konkurznej podstaty. Ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy upravené aj týmto zákonom sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú,
ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona (§ 66e ods. 2 ZKV). Z uvedeného
dôvodu nemohol pri vydávaní opatrenia konkurzného súdu, ktorým dal konkurzný súd súhlas
72 M Obdo 6/2009
na vyplatenie odmeny správkyni konkurznej podstaty nastať rozpor s ustanoveniami § 1, § 2
a § 3 OSP a § 31 ods. 6 písm. a) ZKV, ako sa mylne generálny prokurátor domnieva.
Podľa správkyne konkurznej podstaty nebola generálnym prokurátorom správne
zhodnotená prípustnosť opravného prostriedku. Ustanovenie § 243f ods. 2 písm. a), b), c)
O.s.p. obsahuje výpočet prípadov, keď na konkurz sa primerane použijú ustanovenia O.s.p.,
ak ZKV neustanovuje inak (§ 66e ods. 1 ZKV). Inak ustanovuje § 66b ods. 3 ZKV, podľa
ktorého proti opatreniam dohliadacej činnosti súdu a opatreniam, ktorými súd dáva súhlas,
s výnimkou súhlasu podľa § 28 ZKV, nie je prípustný opravný prostriedok. V prejednávanej
veci mimoriadne dovolanie smeruje proti opatreniu konkurzného súdu vydaného podľa § 31
ods. 6 písm. a) ZKV, ktorým súd schválil poskytnutie odmeny. Proti opatreniu, ktorým súd
dáva súhlas, s výnimkou súhlasu podľa § 28 ZKV, opravný prostriedok nie je prípustný.
Z uvedeného vyplýva, že generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu
súdu, proti ktorému opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v konaní
o mimoriadnom dovolaní platia primerane ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242
až § 243c O.s.p.), ak ZKV neustanovuje niečo iné. Podľa § 243b ods. 4 O.s.p., ustanovenia
§ 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. V zmysle
vyššie uvedených skutočností preto navrhla, aby dovolací súd vo veci s poukazom
na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
proti opatreniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. novembra 2008, č. k. 5K 56/02 -1575,
odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (10 ods. 2 O.s.p.) po zistení,
že podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania boli splnené, prejednal napadnuté
rozhodnutie (opatrenie) v rozsahu, v ktorom bol výrok napadnutý (§ 242 ods. 1 v spojení
s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je právom podané, preto
rozhodnutie konkurzného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1
v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Právne dôvody generálneho prokurátora, ako sú uvedené v mimoriadnom dovolaní
a zopakované v tomto rozhodnutí, si dovolací súd osvojuje.
Teoretické úvahy generálneho prokurátora, ale aj spoločnosti V., ktorá podnet na
podanie mimoriadneho dovolania v súvislosti s procesným pokrytím podania mimoriadneho
dovolania napadnutého opatrenia, ako formy rozhodnutia, ako aj námietky o neprípustnosti
82 M Obdo 6/2009
mimoriadneho dovolania, vznesenej správkyňou konkurznej podstaty JUDr. S.G., nepovažuje
dovolací súd za potrebné rozvádzať. Poukazuje na to, že už v konaní v inej veci, vedenej pod
č. k. 2M Obdo 2/2007, v ktorom prejednal mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
proti opatreniu Krajského súdu v Košiciach z 27. marca 2006, č. k. 3K 165/2002-197
a následne ešte uznesením z 9. septembra 2009, č. k. 1M Obdo 4/2008 vyslovil názor, že
opatrenie vydané v rámci zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní je takým
rozhodnutím, ktoré týmto mimoriadnym opravným prostriedkom možno napadnúť, keďže
riadnym opravným prostriedkom ho napadnúť nemožno.
Predmetná konkurzná vec napadla na konkurzný súd ešte v roku 2002 a doposiaľ
ukončená nebola. Dovolaciemu súdu je známa z úradnej činnosti v dôsledku rôznych
obštrukcií a využívania opravných prostriedkov, hlavne zo strany konateľa úpadcu
(MUDr. H.), ale v tom treba vidieť aj nedôsledný postup konkurzného súdu. V mimoriadnom
dovolaní generálny prokurátor uviedol dôvody nesprávneho postupu konkurzného súdu
správne. Dovolací súd ešte aj zohľadnením vyjadrení správkyne
JUDr. S.G., ale aj s prihliadnutím na napadnuté opatrenie konštatuje, že v ich postupe sa javí
účelom konkurzu nie to, čo je uvedené v § 1 ZKV, ale predovšetkým odmena a výška odmeny
správcu konkurznej podstaty a čas vyplatenia, bez ohľadu na zdĺhavý postup v konkurznom
konaní, o čom sa vo svojich vyjadreniach nezaoberajú. Konkurzní veritelia pohľadávky voči
úpadcovi mali skôr ako správcovia konkurznej podstaty voči podstate. Stráca sa aj záujem
u samotných správcov, keď ich nároky sa predbežne uspokojujú. K výške odmeny sa dovolací
súd nevyjadruje. O tom, akú činnosť úpadca R., s.r.o. vykonáva a ako ju prevádzkuje alebo
môže prevádzkovať správca podstaty sa ani napadnuté opatrenie ani vyjadrenia správkyň
nezaoberajú a vôbec, či tu odmena prináleží. Ak konkurzný súd nemá tieto otázky ujasnené,
nemá dôvod sa týmito otázkami pred skončením konkurzu zaoberať. V konečnej správe
a v rozvrhovom uznesení konkurzný súd sa s tým bude musieť vyporiadať pod dohľadom
zainteresovaných, teda správkyň podstaty, ale aj konkurzných veriteľov a rozhodnutia budú
môcť napadnúť, ak ich práva budú dotknuté.
Správne generálny prokurátor urobil aj výklad príslušnej vyhlášky, keď konštatuje,
že vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 292/2005 Z. z., ktorou
sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov, nadobudla účinnosť 1. júla 2005. Citovanou novelou bolo ustanovenie § 7 ods. 3
92 M Obdo 6/2009
nahradené novým znením. Pôvodné znenie umožňujúce zvýšenie odmeny správcu o 100%
bolo vypustené. Vzhľadom k tomu, že v novele vyhlášky absentujú prechodné a záverečné
ustanovenia aplikovať vyhlášku v znení novely, teda už aj na konanie začaté pred jej
účinnosťou. Opatrenie súdu preto je nepreskúmateľné, nakoľko základ odmeny súd vyčíslil
nesprávne.
Ani mimoriadne dovolanie, ale ani konkurzný súd sa nevyporiadal v rozhodnutí
s uplatneným a napadnutým rozhodnutím priznaním uplatneného nároku. Uplatneným
nárokom bolo poskytnutie zálohy na odmenu správcovi konkurznej podstaty. Teda nie
čiastočnej odmeny ani celkovej odmeny a v tom je rozdiel. Správca konkurznej podstaty
spravidla vykonáva túto správcovskú činnosť popri výkone svojej advokátskej činnosti.
Aj napriek tomu, že konkurzné konanie je spravidla časovo veľmi náročné, je zdĺhavé
aj vďaka vytváraným obštrukciám, počnúc konkurznými veriteľmi, správcami podstaty, ale aj
konkurznými súdmi. A súdená vec je toho príkladom. Je spravodlivé, aby správcovi boli
zálohované náklady, ktoré má s konkurzným konaním, ale nemožno mu priznávať odmenu
(ani zálohovo) za činnosť, za ktorú sa odmeňuje po jej vykonaní.
Právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je pre ďalší postup
prvostupňového súdu záväzný (243d ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. januára 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová