Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
aee/367923.1cf6ea.pdf
PDF · 121.22 KB
No categories available
3Obo/158/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obo/158/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Beaty Miničovej a členov JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej
v právnej veci žalobcu J., D., Í., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. I. M. s. r. o., L.
B., proti žalovanému Fond národného majetku Slovenskej republiky, D.
X. B., IČO: X. zastúpenému JUDr. Š. D. advokátom
so sídlom v B., S. o zaplatenie 98 976 Sk, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k 17 Cb 17/03-211 zo dňa 28. augusta 2008, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy odvolacieho
konania vo výške 196 Eur.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v časti na zaplatenie 6 941 Sk
konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 92 035 Sk a 27 007 Sk
na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že predmet sporu predstavuje súčet úrokov z omeškania
s plnením peňažných záväzkov, ktoré mal žalovaný voči osobám oprávneným na vyplatenie
menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov, ktoré boli emitované FNM SR
podľa § 24 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na iné osoby, v znení neskorších predpisov. Žalobca ako postupník nadobudol
na základe zmlúv o postúpení pohľadávok od postupcov – bývalých vlastníkov dlhopisov
FNM SR – ISIN: X., vydaných v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 zákona
č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby - pohľadávky voči
žalovanému. Každá pohľadávka predstavuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka z titulu omeškania dlžníka s vyplatením menovitej
hodnoty a výnosu dlhopisu FNM, splatného podľa § 24 ods. 6 zákona č. 92/1991 Zb.
dňa 31. decembra 2000. Uplatnený úrok z omeškania je v zmysle nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z. 17,6% ročne, počnúc 01. 01. 2001 zo sumy 13 740 Sk, čo predstavuje
menovitú hodnotu a výnos dlhopisu. Účastníci konania zhodne prehlásili, že nespornými
skutočnosťami v tomto konaní sú zoznamy veriteľov vlastniacich FNM ku dňu 31. 12. 2000
a spôsob výpočtu úroku z omeškania, t. j. výška úrokovej sadzby a doba trvania omeškania.
Týmto prehlásením boli odstránené výhrady žalovaného k aktívnej legitimácii postupcov
na podpísanie zmlúv o postúpení pohľadávok, ako aj výške uplatnených nárokov. V rozsahu,
v ktorom zmluvy o postúpení pohľadávok a výška žalobcom uplatneného nároku
neboli zhodné s údajmi žalovaného, žalobca zobral svoj návrh so súhlasom žalovaného späť.
Je nesporné, že hodnota dlhopisov, vrátane výnosu po odpočítaní príslušných
poplatkov, bola menovaným osobám vyplatená. Žalovaný svoj zákonný záväzok vyplatiť
menovité hodnoty a výnosy dotknutým osobám, ktoré svoje pohľadávky previedli na žalobcu,
splnil v priebehu roku 2001. Žalovaný namietal, že oprávnený neposkytli
dostatočnú súčinnosť žalovanému k tomu, aby mohol previesť úhradu im prináležiaceho
nároku, t. j., vyplatenie dlhopisu. Žalovaný mal však relatívne dostatočnú lehotu
na to, aby sa „technicky“ pripravil na plnenie povinností, ktoré mu vyplývajú z § 24 zákona
č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Dôkazom toho je zmluva o poskytnutí osobitnej
služby pre emitenta cenných papierov, ktorú žalovaný uzatvoril s R. S., a. s. B. 04. mája 2000.
Žalovaný súdu oznámil, že ak súd uzná skutočnosť,
že došlo k omeškaniu zo strany žalovaného, v takom prípade nenamieta výšku úrokov,
ani spôsob ich výpočtu. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 8/1995
sp. zn. PL.ÚS 13/97 z 19. júna 1998, zverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,
v čiastke 84 pod číslom 221/1998, dlhopis FNM SR v zmysle § 24 ods. 6 zákona
č. 92/1991 Zb. sa stal splatným dňom 31. decembra 2000, a nie v lehote do 31. decembra
2001, ako to tvrdí žalovaný. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný svoj záväzok
na vyplatenie hodnoty a výnosov dlhopisov dotknutým osobám, ich bývalým majiteľom,
nesplnil riadne a včas v zákonnej lehote do 31. decembra 2000. Počnúc dňom
01. januára 2001 sa žalovaný dostal do omeškania v zmysle ustanovenia § 24 ods. 6 zákona
č. 92/1991 Zb., pretože pohľadávky veriteľov nadobudli novú kvalitu. Uvedeným dňom
splatenie dlhopisu už bolo žalovateľné, a to aj s úrokmi z omeškania. Na základe podkladov
žalovaného žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 6 941 Sk späť. Súd v súlade
s ust. § 96 ods. 1 a 3 O. s. p. konanie v tejto časti zastavil. Na základe takto zisteného
skutkového a právneho stavu súd uznal nárok žalobcu za oprávnený a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 92 035 Sk z titulu úrokov z omeškania za oneskorené vyplatenie dlhopisov
a ich výnosov splatných do 31. decembra 2000. O náhrade trov konania súd rozhodol
s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. Nakoľko žalobca mal vo veci neúspech
v pomerne nepatrnej časti, súd mu priznal plnú náhradu trov konania, celkom vo výške
27 007 Sk.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
písm. f/ O. s. p. ). Uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia použitie nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. 8/1995 sp. zn. PL.ÚS. 13/97 z 19. júna 1998 nie je na mieste, lebo
v uvedenom konaní sa ústavný súd nezaoberal otázkou splácania dlhopisov fondu
a k problematike času stanoveného na splatenie dlhopisov fondu sa nevyjadril. Ďalej namietal,
že v rozhodnutí nebola zohľadnená námietka neposkytnutia nevyhnutnej súčinnosti veriteľmi
na splnenie záväzku so splatením dlhopisov fondu. Osoby oprávnené na splatenie dlhopisov
fondu ako veritelia sa dňa 31. decembra 2000 nedostavili do sídla žalovaného ako dlžníka
s poukazom na ustanovenie § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani neposkytli údaje
umožňujúce doručenie plnenia a neposkytli tak žalovanému súčinnosť potrebnú na splatenie
dlhopisov fondu v mieste plnenia. Dotknutým veriteľom neodňal právo domáhať sa splatenia
dlhopisov v sídle žalovaného, ako v zákonnom mieste plnenia už 31. decembra 2000.
Žiaden z veriteľov, ktorí mali na žalobcu postúpiť nároky uplatnené v konaní, neuplatnil
právo na splatenie dlhopisov fondu pred 01. januárom 2001 alebo neskôr, bez námietok
akceptovali doručovanie príslušných výplat dlhopisov fondu prostredníctvom spoločnosti R.
S., a. s. a pobočiek S. a. s. Ďalej poukázal na to,
že so splácaním dlhopisov počas celého roku 2001, teda od splatnosti dňa 31. decembra 2000,
počítali usmernenia a pokyny upravujúce zdanenie nakladania s uvedenými dlhopismi,
ktoré vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky ešte pred 31. decembrom 2000.
Za uvedeného stavu pokladal žalovaný uplatňovanie nárokov na úroky z omeškania
za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby odvolací súd žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Nesúhlasil s námietkou žalovaného o omeškaní veriteľov s prevzatím plnenia
záväzkov žalovaného. Uviedol, že žalovaný pred splatnosťou dlhopisov,
t. j. pred 31. decembrom 2000 zverejnil spôsob vyplácania dlhopisu FNM, konkrétne
prostredníctvom R. S., a. s. s tým, že na základe výzvy budú výplatným miestom pobočky S.
a. s. B. Žalovaný nemal nikdy v úmysle a ani nebol pripravený na vyplácanie dlhopisov
v hotovosti vo svojom sídle k 31. decembru 2000. Za rozpor s dobrými mravmi pokladal
konanie žalovaného, ktorý na jednej strane verejne z pozície štátnej moci prezentuje, ako, kde
a kedy je ochotný a schopný plniť svoje záväzky voči veriteľom, občanom a na strane druhej
mu takáto verejná prezentácia a prísľub
nie je prekážkou k tomu, aby veriteľov účelovo označil za osoby, ktoré sú v omeškaní
vo vzťahu k nemu. Uviedol, že otázky splatnosti dlhopisov sa Ústavný súd SR dotkol v náleze
č. 8/95 sp. zn PL.ÚS 13/97 z 19. júna 1998, v ktorom uviedol, že majiteľ dlhopisu má právo
na výplatu menovitej hodnoty a výnosu dlhopisu v zákonnom stanovenej dobe splatnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ) prejednal
odvolanie žalovaného v súlade s § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či sa žalovaný dostal do omeškania
s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov FNM SR voči svojim veriteľom,
vlastníkom dlhopisov. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaný zaplatil
oprávneným osobám dlhopis, vrátane ich výnosov do 31. decembra 2001. Sporným zostala
skutočnosť, či žalovaný ich mal splatiť do 31. decembra 2000, ako tvrdí žalobca,
alebo do 31. decembra 2001, ako tvrdí žalovaný. Obaja poukázali na splatnosť dlhopisu
stanovenú zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,
v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 6 zákona č. 92/1991 Zb. splatnosť menovitej hodnoty dlhopisov fondu
a ich výnosov je 31. decembra 2000. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze
53 Obo/158/2008
sp. zn. ÚS 235/08-21 ( KP8/09-5 ) zo 17. decembra 2008 vyslovil svoje stanovisko
k predmetnej veci. Stotožnil sa s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovením
v rozsudku sp. zn. 1 Obdo V 103/2005, podľa ktorého dovolací súd dospel k záveru,
že základnú otázku splatnosti dlhopisov s dôsledkom aj vzniku povinnosti týmto dňom
dlhopisy vyplatiť, rieši citované ustanovenie § 24 ods. 6 zákona č. 92/1991 Zb. v jeho
platnom znení. Ak otázka splatnosti ( zročnosti ) s týmto obvyklým legislatívnym obsahom,
ako to v dovolaní správne naznačuje a prezentuje žalobca, je vyriešená v tomto ustanovení,
potom je logické, že zákon túto otázku nemôže riešiť a ani nerieši iným spôsobom v ďalšom
ustanovení, a to v § 24 ods. 11 cit. zákona. Teda ak je v tomto ustanovení ( t. j. § 24 ods. 6
zákona č. 92/1991 Zb. ) uvedené, že dlhopis je splatný 31. decembra 2000, potom skutočne
zákonodarca takto určil deň, ku ktorému musia byť dlhopisy aj vyplatené, čo potvrdzuje
aj znenie § 24 ods. 10 cit. zákona, podľa ktorého žalovaný mohol dlhopisy splatiť
aj pred uvedenou dobou splatnosti, t. j. pred 31. decembrom 2000. Teda ak k tomuto dňu
bolo zákonom ustanovené, že dlhopisy sú splatné, potom nemohli byť zároveň aj nesplatné.
Konštatoval, že v tomto zmysle pojem „splatnosť“ je vykladaný už dlhodobo, ide o pojem
ustálený a teóriou a aj praxou takto chápaný.
Ústavný súd v uvedenom náleze napokon vyslovil záver, že podľa § 24 ods. 6 zákona
č. 92/1991 Zb. dlhopis fondu bol splatný 31. decembra 2000. Preto ak fond splatil menovitú
hodnotu a výnosy dlhopisov až po uplynutí tejto lehoty, počnúc 01. januárom 2001 sa dostal
do omeškania s plnením peňažného dlhu a veriteľom vzniklo právo na úrok z omeškania.
Uložením povinnosti fondu splatiť dlhopis najneskôr do konca roku 2001 ( § 24 ods. 11
cit. zákona ) zákonodarca iba vymedzil dobu trvania tejto formy privatizácie.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dlhopis fondu ako záväzok žalovaného
bol splatný 31. decembra 2000. Žalovanému ako dlžníkovi vznikla povinnosť
31. decembra 2000 splatiť svoj peňažný záväzok voči veriteľom a majiteľom dlhopisu vzniklo
právo požadovať splnenie záväzku. V prípade porušenia tejto povinnosti dlžníkom vznikne
potom veriteľovi právo na majetkové sankcie ( § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Žalovaný nespochybnil v prejednávanej veci uplatnenú výšku ani spôsob výpočtu úroku
z omeškania. Namietal, že nebol v omeškaní s plnením peňažného dlhu z dôvodu na strane
veriteľov, ktorí mu neposkytli potrebnú súčinnosť, aby svoj záväzok mohol splniť včas.
Podľa vety prvej § 520 Občianskeho zákonníka k omeškaniu dlžníka nedôjde,
ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť
potrebnú na splnenie dlhu. V uvedenom ustanovení sú upravené prípady, kedy nedochádza
k omeškaniu dlžníka. Veriteľovi potom nevzniká právo požadovať od dlžníka úroky, prípadne
poplatok z omeškania. K tomu, aby nedošlo k omeškaniu dlžníka, plnenie musí
byť ponúknuté riadne a včas t. j., v čase splatnosti, prípadne aj skôr, ak je dlžník oprávnený
plniť predčasne. Žalovaný nepreukázal, že v dobe splatnosti svojho záväzku bol pripravený
plniť, t. j., že mal dostatok peňažných prostriedkov, aby svoj záväzok k 31. decembru 2000
splnil. Tiež nepreukázal, že každému z veriteľov, ktorí postúpili svoje práva dlhopisu
žalobcovi, peňažné plnenie riadne a včas ponúkol. Preto ani odvolací súd na uvedenú
námietku žalovaného v zmysle § 520 Občianskeho zákonníka nemohol prihliadnuť.
Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného, že osoby oprávnené
na splatenie dlhopisov fondu ako veritelia sa dňa 31. 12. 2000 nedostavil do sídla žalovaného
ako dlžníka a neposkytli tak žalovanému súčinnosť potrebnú na splatenie dlhopisov fondu
v zákonnom mieste plnenia v zmysle § 567 ods. 1 OZ. Podľa tohto ustanovenia dlh sa plní
na mieste určenom dohodou účastníkov a ak miesto plnenia nie je takto určené,
je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ešte pred
splatnosťou dlhopisov, t. j. pred 31. 12. 2000 zverejnil spôsob, akým budú dlhopisy fondu
vyplácané. Tým, že veritelia tento spôsob akceptovali, možno žalovaným určené miesto
plnenia považovať za dohodnuté, v dôsledku čoho sa miestom plnenia nestalo sídlo
žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, má preto právo
na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 196 Eur / dva úkony právnej
služby advokáta žalobcu – vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 03. novembra 2008, účasť
na pojednávaní – vyhlásenie rozsudku, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, ods. 4,
§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. /.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 10. septembra 2009
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: L. B.