Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
eb5/370259.9fd49a.pdf
PDF · 117.5 KB
No categories available
3Cdo/65/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 65/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v H.,
zastúpeného JUDr. M., advokátkou so sídlom v R., proti žalovaným 1/ E., bývajúcej v H., 2/
I., bývajúcej v H., 3/ I., bývajúcemu v H., všetci zastúpení JUDr. J., advokátom so sídlom
v H., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva, vedenej na
Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 15 C 17/2008, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. septembra 2008, sp. zn. 17 Co 234/2008,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ trovy dovolacieho konania 177,57 €
k rukám JUDr. J., advokáta so sídlom v H., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 30. júna 2008 č.k. 15 C 17/2008-85
v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 2. júla 2008, č.k. 15 C 17/2008-86 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal a/ určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 14. januára 2002
medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej
bola rozostavaná záhradkárska chata postavená podľa stavebného povolenia
č. X. z 22. apríla 1998, b/ určenia, že stavba - záhradkárska chata súp. č. X., postavená na
parcele č. X. a vedená na liste vlastníctva č. X., kat. územie H., patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 1/. Žalobcovi uložil povinnosť žalovaným 1/ až 3/
nahradiť trovy konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pokiaľ ide o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy súd žalobu zamietol v dôsledku nepreukázania naliehavého
právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. na požadovanom určení a tiež z dôvodu
premlčania práva žalobcu na určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. V časti o určenie, že
záhradkárska chata patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 1/ bolo pre
zamietnutie žaloby rozhodujúce zistenie, že záhradkársku chatu nenadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobca a žalovaná 1/ ako manželia. Úspešným žalovaným
1/ až 3/ súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. priznal náhradu trov konania.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 10. septembra
2008 č.k. 17 Co 234/2008 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu a žalobcu zaviazal
nahradiť žalovaným 1/ až 3/ trovy odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy považoval pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu za vecne správny, vychádzajúc
z toho, že žalovaní 2/ a 3/ nadobudli vlastníctvo k predmetnej záhradkárskej chatke na základe
kolaudačného rozhodnutia Mesta H. č. X. z 29. augusta 2004, v ktorom žalovaní 2/ a 3/
vystupovali ako stavebníci, určením neplatnosti kúpnej zmluvy zo 14. januára 2002 by
nedošlo k zmene právneho postavenia žalobcu k tejto stavbe. Neopodstatnenosť žaloby
o určenie, že záhradkárska chata patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej
1/, odvolací súd odôvodnil na rozdiel od súdu prvého stupňa právnym záverom, podľa
ktorého dotknutú nehnuteľnosť nadobudla do výlučného vlastníctva iba žalovaná 1/. Za vecne
správny považoval odvolací súd aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. O náhrade
trov odvolacieho konania rozhodol na základe zásady úspechu žalovaných 1/ až 3/ podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd
zrušil rozsudok odvolacieho súdu. Rozhodnutiu odvolacieho vyčítal nesprávne zistený
skutkový stav pokiaľ ide o nadobudnutie chaty žalovanými 2/ a 3/ a trval na tom, že títo len
obstarali kolaudáciu stavby, ktorú postavili žalobca a žalovaná1/ ako manželia z vlastných
prostriedkov. Mal za to, že ohľadne vlastníctva chaty žalovanými 2/ a 3/ absentuje právny
titul nadobudnutia vlastníckeho práva, nakoľko titul nadobudnutia vlastníckeho práva
záznamovou listinou, tak ako uvádza odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia,
Občiansky zákonník nepozná. Považoval za nesprávny aj právny záver odvolacieho súdu
o nadobudnutí záhradkárskej chaty do výlučného vlastníctva žalovanej 1/, bol toho názoru, že
kúpna zmluva zo 14. januára 2002 je neplatná, pretože pozemok pod chatou bol v čase jej
uzavretia vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu. Uviedol, že žalovaná 1/ v konaní
pred OR PZ v Rimavskej Sobote č. O. potvrdila, že chatu kúpila v roku 2000 do výlučného
vlastníctva manželov, kúpnou zmluvou zo 14. januára 2002 túto predala sama, bez vedomia a
súhlasu M. (žalobcu). Z uvedenej výpovede žalobca dedukuje, že hoci chata bola kúpená
z výlučných prostriedkov žalovanej 1/, jej úmyslom bolo polovicu chaty darovať manželovi
(žalobcovi). Nesúhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu ani v časti o trovách prvostupňového
konania. Vzhľadom na svoju osobnú a finančnú situáciu mal za to, že pri rozhodovaní
o náhrade trov konania mal odvolací súd správne aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p.
Žalovaní 1/ až 3/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedli, že v danej veci nie je
dovolanie prípustné, preto navrhli dovolanie odmietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho
konania 319,42 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je
dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti
rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak
smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd
vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu.
V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu
nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, bolo postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené
niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa
preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal
tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až
g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako
dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je pritom významný subjektívny názor
účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti
vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných
vád.
Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ súdom nižších stupňov vytýka, že z vykonaných dôkazov dospeli
k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
K uvedenej námietke žalobcu treba dodať (i keď dovolateľ vadu konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. v dovolaní netvrdil), že súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať
ani tým, že (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie
môže byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo o sebe nevedie k zmätočnosti
rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ
dovolateľ namieta, že súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových zistení, ide po
stránke obsahovej o námietku, že v konaní došlo k tzv. inej (než v § 237 O.s.p. vymenovanej)
procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľom
tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola síce relevantným dovolacím dôvodom
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), sama o sebe by ale nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle
Vychádzajúc z obsahu dovolania žalobca v dovolaní namietal, že rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods.1 písm. c/ O.s.p., lebo smerovalo
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho
vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným 1/ až 3/ vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im priznal náhradu trov dovolacieho
konania spočívajúcu v odmene advokátovi (ktorý ich zastupoval už v konaní pred súdmi
nižších stupňov) za l úkon právnej služby, ktorú im poskytol vypracovaním vyjadrenia
k dovolaniu zo 16. marca 2009 [§ 14 ods. l písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 31. mája 2009 (ďalej len
„vyhláška“)]. Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. l, § 13 ods. 3 vyhlášky vo výške
128,37 € Sk, čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 20,85 €
(3 x 6,95 €)] a 19 % DPH [§ 18 ods. 3 vyhlášky, (t.j. 28,35 €)] predstavuje spolu 177,57 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. septembra 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková