Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/65/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v H.,

zastúpeného JUDr. M., advokátkou so sídlom v R., proti žalovaným 1/ E., bývajúcej v H., 2/

I., bývajúcej v H., 3/ I., bývajúcemu v H., všetci zastúpení JUDr. J., advokátom so sídlom

v H., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva, vedenej na

Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. septembra 2008, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ trovy dovolacieho konania 177,57 €

k rukám JUDr. J., advokáta so sídlom v H., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 30. júna 2008 č.k. -85

v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 2. júla 2008, č.k. -86 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal a/ určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 14. januára 2002

medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej

bola rozostavaná záhradkárska chata postavená podľa stavebného povolenia

č. X. z 22. apríla 1998, b/ určenia, že stavba - záhradkárska chata súp. č. X., postavená na

parcele č. X. a vedená na liste vlastníctva č. X., kat. územie H., patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 1/. Žalobcovi uložil povinnosť žalovaným 1/ až 3/

nahradiť trovy konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pokiaľ ide o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy súd žalobu zamietol v dôsledku nepreukázania naliehavého

právneho záujmu v zmysle na požadovanom určení a tiež z dôvodu

premlčania práva žalobcu na určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. V časti o určenie, že

záhradkárska chata patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 1/ bolo pre

zamietnutie žaloby rozhodujúce zistenie, že záhradkársku chatu nenadobudli do

bezpodielového spoluvlastníctva žalobca a žalovaná 1/ ako manželia. Úspešným žalovaným

1/ až 3/ súd podľa priznal náhradu trov konania.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 10. septembra

2008 č.k. potvrdil rozsudok prvostupňového súdu a žalobcu zaviazal

nahradiť žalovaným 1/ až 3/ trovy odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy považoval pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu za vecne správny, vychádzajúc

z toho, že žalovaní 2/ a 3/ nadobudli vlastníctvo k predmetnej záhradkárskej chatke na základe

kolaudačného rozhodnutia Mesta H. č. X. z 29. augusta 2004, v ktorom žalovaní 2/ a 3/

vystupovali ako stavebníci, určením neplatnosti kúpnej zmluvy zo 14. januára 2002 by

nedošlo k zmene právneho postavenia žalobcu k tejto stavbe. Neopodstatnenosť žaloby

o určenie, že záhradkárska chata patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej

1/, odvolací súd odôvodnil na rozdiel od súdu prvého stupňa právnym záverom, podľa

ktorého dotknutú nehnuteľnosť nadobudla do výlučného vlastníctva iba žalovaná 1/. Za vecne

správny považoval odvolací súd aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. O náhrade

trov odvolacieho konania rozhodol na základe zásady úspechu žalovaných 1/ až 3/ podľa

v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd

zrušil rozsudok odvolacieho súdu. Rozhodnutiu odvolacieho vyčítal nesprávne zistený

skutkový stav pokiaľ ide o nadobudnutie chaty žalovanými 2/ a 3/ a trval na tom, že títo len

obstarali kolaudáciu stavby, ktorú postavili žalobca a žalovaná1/ ako manželia z vlastných

prostriedkov. Mal za to, že ohľadne vlastníctva chaty žalovanými 2/ a 3/ absentuje právny

titul nadobudnutia vlastníckeho práva, nakoľko titul nadobudnutia vlastníckeho práva

záznamovou listinou, tak ako uvádza odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia,

nepozná. Považoval za nesprávny aj právny záver odvolacieho súdu

o nadobudnutí záhradkárskej chaty do výlučného vlastníctva žalovanej 1/, bol toho názoru, že

kúpna zmluva zo 14. januára 2002 je neplatná, pretože pozemok pod chatou bol v čase jej

uzavretia vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu. Uviedol, že žalovaná 1/ v konaní

pred OR PZ v Rimavskej Sobote č. O. potvrdila, že chatu kúpila v roku 2000 do výlučného

vlastníctva manželov, kúpnou zmluvou zo 14. januára 2002 túto predala sama, bez vedomia a

súhlasu M. (žalobcu). Z uvedenej výpovede žalobca dedukuje, že hoci chata bola kúpená

z výlučných prostriedkov žalovanej 1/, jej úmyslom bolo polovicu chaty darovať manželovi

(žalobcovi). Nesúhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu ani v časti o trovách prvostupňového

konania. Vzhľadom na svoju osobnú a finančnú situáciu mal za to, že pri rozhodovaní

o náhrade trov konania mal odvolací súd správne aplikovať ustanovenie

Žalovaní 1/ až 3/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedli, že v danej veci nie je

dovolanie prípustné, preto navrhli dovolanie odmietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho

konania 319,42 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Podľa je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa

preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je pritom významný subjektívny názor

účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných

vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle až g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ súdom nižších stupňov vytýka, že z vykonaných dôkazov dospeli

k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

K uvedenej námietke žalobcu treba dodať (i keď dovolateľ vadu konania v zmysle § 237

písm. f/ v dovolaní netvrdil), že súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať

ani tým, že (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie

môže byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo o sebe nevedie k zmätočnosti

rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle Pokiaľ

dovolateľ namieta, že súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových zistení, ide po

stránke obsahovej o námietku, že v konaní došlo k tzv. inej (než v vymenovanej)

procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľom

tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola síce relevantným dovolacím dôvodom

( ), sama o sebe by ale nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle

Vychádzajúc z obsahu dovolania žalobca v dovolaní namietal, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu

odmietol podľa v spojení s , lebo smerovalo

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným 1/ až 3/ vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd im priznal náhradu trov dovolacieho

konania spočívajúcu v odmene advokátovi (ktorý ich zastupoval už v konaní pred súdmi

nižších stupňov) za l úkon právnej služby, ktorú im poskytol vypracovaním vyjadrenia

k dovolaniu zo 16. marca 2009 [ ods. l písm. c/ vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 31. mája 2009 (ďalej len

„vyhláška“)]. Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. l, § 13 ods. 3 vyhlášky vo výške

128,37 € Sk, čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 20,85 €

(3 x 6,95 €)] a 19 % DPH [§ 18 ods. 3 vyhlášky, (t.j. 28,35 €)] predstavuje spolu 177,57 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. septembra 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková