Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
79a/375632.7f7c30.pdf
PDF · 117.1 KB
No categories available
6Obo/34/2009
Najvyšší súd 6 Obo 34/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej
v právnej veci žalobcu: T., spol. s r.o., K.K., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. I.L.,
K.K. proti žalovanému: S.K.B., IČO: X., zastúpenému advokátkou JUDr. G.J., K.L.,
o zaplatenie 9 687,78 Eur (291 854,07 Sk) s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 30. januára 2009, č. k. 8 Cb 8/04-592,takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30. januára 2009, č. k. 8 Cb 8/04-592
sa v napadnutej časti, ktorou bolo žalovanému uložené zaplatiť istinu 8 282,34 Eur, m e n í
tak, že žaloba sa z a m i e t a.
V časti, ktorou bolo žalovanému uložené zaplatiť z istiny 8 282,34 Eur 0,05% denný
úrok od 14. marca 1999 až do zaplatenia a v časti trov konania, sa p o t v r d z u j e.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet zástupcu náhradu trov odvolacieho
konania.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 8 282,34 Eur s 0,05% úrokom od 14. marca 1999 až do zaplatenia. V časti
o zaplatenie 1 405,44 Eur žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu
na účet vedený v štátnej pokladnici Bratislava v sume 1 957,45 Eur. Žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť trovy štátu na účet vedený v Štátnej pokladnici Bratislava v sume 331,96
Eur. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet zástupcu 8 987,13 Eur náhrady
trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že účastníci uzavreli v roku 1996 kúpnu zmluvu
o dodávke a odbere tepla a teplej úžitkovej vody, množstvo bolo špecifikované objednávkou
z roku 1997. Vzhľadom na obranu žalovaného bolo úlohou súdu zistiť, či žalobca dodal tovar
podľa fakturácie č. 1300/1999 a keďže na toto zistenie boli potrebné odborné znalosti, bol
ustanovený vo veci znalec.
Pokiaľ ide o jednotlivé odberné stanice, dospel súd k nasledovným záverom:
Zo zhodných prednesov žalobcu a žalovaného nesporne vyplýva, že pri OS 2611
a OS 2781 ide o spor o množstvo dodanej úžitkovej vody, ktorú žalobca žalovanému
refakturoval podľa množstva dodávaného VVaS.
Pokiaľ ide o OS č. 2611, znalecký ústav sa v znaleckom posudku nevyjadril
k správnosti fakturácie, pretože nemali k dispozícii požadované doklady, na pojednávaní
2. decembra 2008 znalci uviedli, že akceptujú faktúry žalobcu, pokiaľ ide o OS č. 2611,
o studenú úžitkovú vodu a o spotrebu tepla, len poukazujú na zápis pracovného rokovania
medzi žalobcom a žalovaným zo 17.6.1998, kde sa uvádza, že sa vypúšťa dohodnuté zníženie
400 GJ a 1 352 m3. Konajúci súd považoval za rozhodujúce listinné dôkazy - listy obchodnej
spoločnosti VVaS z 21.11.2007 a 27.2.2008, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobcovi
bola fakturovaná dodávka vody faktúrou č. 0203448697 za obdobie od 30.10.1997
do 28.11.1997. Počiatočný stav vodomera k 30.10.1997 bol 18 005 a konečný stav v deň
odpočtu 28.11.1998 bol 22 085. Ďalšia fakturácia vodného a stočného pre odberné miesto
OS č. 2611 bola realizovaná až faktúrou 0200453898, a to za obdobie od 28.11.1997
do 30.1.1998. Z uvedeného vyplýva, že fakturácia vodného a stočného za mesiac december
1997 pre toto odberné miesto bola obsiahnutá vo faktúre 0200453898, ktorá bola vystavená
31.1.1998. Vo faktúre č. 0203702297, v ktorej sa fakturovalo vodné a stočné pre odberné
miesto žalobcu za obdobie od 28.11.1997 do 30.12.1997, nebola vykonaná fakturácia
za vodné a stočné za odberné miesto K.D.. Tento dôkaz vyvracia tvrdenie žalovaného
o duplicitnej fakturácii vodného a stočného za mesiac december 1997. Pokiaľ ide o záznam zo
17.6.1998 a o zníženie vody v množstve 1 352 m3, v tejto súvislosti súd dospel k záveru, že
zníženie bolo vykonané za odberné miesto č. 2611, keďže z titulu úniku bola znížená
fakturácia o 3 067,83 m3 zo strany žalobcu. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že
fakturácia sumy 141 345,78 Sk, týkajúca sa OS č. 2611, je správna, teda žalobca dodal tovar
aj v množstve zodpovedajúcom tejto čiastke, preto nie je správny postup žalovaného, ktorý
odmietol zaplatiť túto sumu z dôvodu nedodania tovaru.
Na OS č. 2781 žiadal žalovaný znížiť fakturáciu spotreby tepla na ohrev TÚV
vo výške 36 863,50 Sk z dôvodu, že došlo k úniku vody v dôsledku havárie a následného
zníženia objemu tepla na prípravu TÚV. Žalovaný pri určení množstva dodaného tovaru
vychádza z údajov nameraných bytovými, t. j. pomerovými vodomermi, ktoré namerali
po sčítaní 3 367 m3 a toto množstvo vody odrátal od žalobcom fakturovaného objemu
4 028,14 m3, čo predstavuje 661,14 m3. Z tohto objemu vody dospel k spotrebe tepla
v objeme 175,64 GJ, čo predstavuje sumu 36 863,50 Sk. Takýto postup žalovaného je však
v rozpore s ust. Čl. 3 bodu 3 zmluvy 1300/1996, kde je výslovne uvedené, že spotreba vody
pre prípravu TÚV je meraná centrálne v odovzdávajúcej stanici fakturačným meradlom
prevádzkovaným VVaK, teda nie pomerovými vodomermi nachádzajúcimi sa v bytoch.
Súd poukázal na smernicu č. 1/1998, vydanú na základe zákona č. 18/1996 Z. z., ktorá v bode
4 upravuje odber vody nameranej fakturačným meradlom o koeficient, ktorý sa určí
ako podiel nameranej spotreby vody v mieste prípravy TÚV a súčtu vody nameranej
u všetkých spotrebiteľov. Koeficient sa môže uplatniť do maximálnej výšky 1,2. Z toho
vyplýva, že ak sa vydelí žalobcom fakturačným meradlom nameraný a fakturovaný objem
vody 4 028,14 m3 s objemom vody 3 367, ktorý bol nameraný pomerovými vodomermi,
dospeje sa k výsledku 1,196, teda koeficient, ktorý uplatnil žalobca pri fakturácii.
Pre OS č. 1115 žalobca vyfakturoval cenu 18 360,30 Sk, žalovaný neuznáva dodávku
v sume 9 793 Sk a podľa znaleckého posudku výpočet mal byť nižší o 9 369,04 Sk.
V súvislosti s tvrdením žalobcu, že došlo k poruchám na meradlách v objemoch žalovaného,
a preto bolo potrebné zvýšiť spotrebu o 87,48 GJ, súd uviedol, že existencia porúch nebola
vierohodným spôsobom preukázaná a argumentácia - porovnávanie výpočtov za rok 1997
a 1998 bola vyvrátená znalcami, ktorí uviedli, že v predloženom porovnaní chýbajú
dennostupne za rok 1997. Podľa znalcov tento výpočet nemôže obstáť, poukázali pritom
na čl. 8 bod 10b kúpnej zmluvy, podľa ktorého sa vypočítava len priemerná denná spotreba,
to znamená GJ/deň a nie ako tvrdí žalobca a ako to uvádza v predloženej tabuľke na č. l. 69.
Vzhľadom na to, že žalovaný žiadal znížiť fakturovanú sumu o 9 793 Sk a podľa posudku
mala byť znížená o 9 369,04 Sk, súd tento čiastočný nárok žalobcovi priznal len v sume
423,96 Sk (9 793-9 369,04=423,96 Sk).
Pri OS č. 2632 je rozpor medzi účastníkmi v spotrebe tepla v mesiacoch november
a december 1998. Žalobca argumentoval tým, že v mesiaci november boli vonkajšie teploty
+ 1,5°C a v mesiaci december -5,56°C, z čoho dospel k záveru, že merač nemohol merať a ani
nemeral správne. Žalobca nepreukázal poruchu meračov v mesiacoch november a december.
V dvoch dokladoch predložených žalobcom z toho istého dňa z 13.1.1999 sa uvádza:
„Nebola zistená závada na vodomere, resp. vyšší prietok vody zaregulovať“. Znalci
na pojednávaní k tvrdeniu žalobcu uviedli, že pre porovnanie nestačí porovnať dva stavebné
objekty, že existuje viacero faktorov, ktoré majú vplyv na spotrebu a aj nedokurovanie alebo
prekurovanie. Znalci by museli poznať kubatúru všetkých bytových a nebytových priestorov
stavebných objektov. Ďalej uviedli, že záznam: vyšší prietok vody zaregulovať - neznamená,
žeby merač tepla bol porušený. Z uvedených skutočností súd ustálil, že žalobca nepreukázal
existenciu poruchy merača tepla, a preto akceptoval závery znaleckého posudku. Žalovaný
žiadal znížiť fakturovanú sumu o 16 045,33 Sk, podľa znaleckého posudku by mala byť
znížená o 15 797,67 Sk, preto súd priznal nárok žalobcovi v sume 247,66 Sk (16 045,33-
15 797,67=247,66 Sk).
Pri OS č. 2642 žalovaný žiadal znížiť fakturáciu o 128 173,72 Sk, spotrebu tepla
žiadal znížiť o 610,70 GJ. Znalecký posudok neuznal návrh na zníženie spotreby tepla.
Považuje žalobcove vyúčtovanie, po dobropísaní sumy 57 242,67 Sk, za správne. Dokonca
podľa výpočtu znaleckého posudku žalobca naviac uhradil 5 748,55 Sk. Znalecký posudok
akceptuje zníženie spotreby tepla z dôvodu poruchy. Vzhľadom na obsah znaleckého
posudku, ako aj vykonané dokazovanie, súd priznal žalobcovi celú sumu 128 041,49 Sk.
V súlade so skutkovými zisteniami súd priznal žalobcovi 249 513,69 Sk, t. j. 8 282,34
Eur.
Poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a právoplatne
skončené konanie na Krajskom súde v Košiciach, sp.zn. 16 Cb 379/2000, súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania 0,05% denne od 14.3.1999.
Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozsudok v napadnutej časti
zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.
Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
v časti, ktorou žalobe vyhovel. Namietal voči fakturácii vody, trvá na svojich námietkach,
ktoré produkoval na súde prvého stupňa. Je toho názoru, že žalobca na prehodnotenie
skutočne fakturovaného množstva vody za rok 1997 mal dostatočný časový priestor
a fakturáciu ukončil k 31.12.1997. V mesiacoch 11/1997 až 1/1998 došlo na sekundárnych
rozvodoch žalobcu k havárii, t. j. k silnému úniku TÚV, za uvedené obdobie žalobca bol
povinný odrátať žalovanému uniknutú TÚV z fakturácie za obdobie 08-12/1997 a 1/1998.
Za obdobie od 1.1.1998 do 31.1.1998 bolo vzájomne dohodnuté zníženie vody o 1 352 m3
a množstvo tepla 400 GJ. Výška zníženia za obdobie úniku TÚV 11/1997-12/1997 nebola
dohodnutá a žalobca nemal právo vyfakturovať takto uniknutú TÚV žalovanému vo fakturácii
za rok 1998. Podrobne rozpísal spotrebu vody za rok 1997 na jednotlivých odberných
miestach. Opätovne poukázal na skutočnosť, že fakturované množstvo studenej vody pre
prípravu TÚV nie je predmetom reklamácie, lebo žalobca uznal žalovanému reklamované
množstvo vody v objeme 4 861 m3. Podľa jeho názoru, ak sa od fakturácie vody za rok 1998
odráta fakturované množstvo vody za 12/1997, potom fakturované množstvo vody za rok
1998 je 20 400 m3. K množstvu vody 20 400 m3 dodávateľ vyfakturoval 6 793,46 GJ, čo je
merná spotreba 0,333 GJ/m3. Maximálna merná spotreba GJ/m3, ktorú žalobca v roku 1998
fakturoval, bola 0,3 GJ/m3. Uvedená skutočnosť podľa odvolateľa dokazuje, že naviac
fakturovaných GJ zo strany žalobcu bolo 673,46 GJ. Na základe uvedeného jeho požadované
zníženie považuje za správne a súd mal žalobu zamietnuť.
K odberným staniciam č. 2781, 1115, 2632 a 2642 zopakoval svoje námietky
a nesúhlasí so skutkovým vyhodnotením týchto námietok súdom prvého stupňa.
Žalobca vo vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Považoval
za potrebné poznamenať, že uplatnený nárok predstavuje nezaplatenú časť náhrady za teplo,
vynaložené na prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV). Potreba a cena spotrebovaného tepla
sa určuje násobkom objemu spotrebovanej studenej vody a množstvom tepla, potrebného
na ohrev 1m3 studenej vody v úradne stanovenej cene. Spojitosť medzi spotrebovanou
studenou vodou, spotrebou tepla na prípravu TÚV a stanovením ceny množstva
spotrebovaného tepla je zrejmá. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi, faktúrami
od vodárenskej spoločnosti preukázal, že nedošlo k duplicitnej fakturácii studenej vody, ktorú
reklamoval žalovaný. Nemenej za dôležitú považuje skutočnosť, že žalobca prezentoval,
že ide o objem vody nameraný pomerovými meračmi žalovaného, ktoré žalovaný sám
nahlásil. V súvislosti s tým prípadný únik vody v systéme žalobcu v akomkoľvek množstve
nijako nemôže ovplyvniť množstvo vody nameranej pomerovými meradlami žalovaného.
Množstvo vody namerané pomerovými meradlami žalovaného, vynásobené
koeficientom 1,19825 dáva fakturovaný objem vody a na toto množstvo sa viaže potreba tepla
na jeho ohrev, t. j. stanovené množstvo vody je v súlade so smernicou. Ďalej uviedol,
že pokiaľ by bolo dané za pravdu žalovanému, ktorý žiada určiť spotrebu tepla z objemu
20 400 m3 studenej vody, je toto množstvo ešte nižšie ako množstvo sám nahlásil,
resp. spotrebovali koneční spotrebitelia, t. j. 21 081,6 m3.
Po rozhodnutí súdu prvého stupňa žalobca podaním, ktoré došlo súdu 9. apríla 2009,
vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie istiny 8 282,34 Eur s odôvodnením,
že žalovaný dobrovoľne 3. apríla 2009 uvedenú istinu zaplatil. O zaplatení doložil do spisu
výpis z účtu z 3.4.2009.
Žalovaný podaním zo 7. Júla 2009 nesúhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby.
Poukázal na uzatvorenú kúpnu zmluvu a uviedol, že pred podaním žaloby bolo potrebné
podľa kúpnej zmluvy spracovať znalecký posudok a až jeho nerešpektovaním by sa žalovaný
dostal do omeškania. Znalecký posudok bol spracovaný až v konaní na návrh žalovaného.
Z ustanovení kúpnej zmluvy vyplýva, že nárok na úhradu tovaru vzniká až na základe
písomného odsúhlasenia a v rozporných prípadoch po objednaní znaleckého posudku. Ak by
sa konanie zastavilo, súd by nezistil, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Žalovaný zaplatil
dlžnú sumu 2.4.2009 a žalobcovi oznámil, že uhradenú sumu neuznáva, k zaplateniu žalovaný
pristúpil len preto, lebo mu hrozí neprimerane vysoké príslušenstvo po dobu trvania sporu.
Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd
prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne
o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí.
V prejednávanej veci žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasil, preto
odvolací súd späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 8 282,34 Eur nepripustil a vo veci
nariadil pojednávanie.
Odvolacieho pojednávania sa nezúčastnil žalobca, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal
vec prejednať bez jeho účasti. Odvolací súd podľa ust. § 101 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2
O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní rozhodnutia v napadnutej časti. ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
Zo zhodného prejavu účastníkov konania vyplýva, že istina v sume 8 282,34 Eur
po rozhodnutí súdu prvého stupňa 3. apríla 2009 zanikla zaplatením. Zaplatením istiny v plnej
výške odpadol dôvod sporu v tejto časti a žaloba sa v časti o zaplatenie istiny 8 282,34 Eur
stala nedôvodná. Žalobca na novú skutočnosť reagoval čiastočným späťvzatím žaloby, avšak
po nesúhlase druhého účastníka, odvolací súd postupoval podľa ustanovenia § 208 druhej
vety O.s.p., nepripustil čiastočné späťvzatie žaloby. Žalobu ako nedôvodnú v časti zaplatenia
istiny 8 282,34 Eur bolo potrebné zamietnuť, preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol (§ 220 O.s.p.).
Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol
o zaplatení 0,05% z istiny 8 282,34 Eur od 14. marca 1999, ani tejto námietke odvolací súd
nevyhovel.
Podľa článku č. 6 bodu 3 kúpnej zmluvy č. 1300/1996, uzavretej medzi účastníkmi 26.
januára 1995, kupujúci - žalovaný sa zaviazal skutočný nedoplatok uhradiť dodávateľovi
- žalobcovi do 15 dní od doručenia faktúry za dodávku ÚK a TÚV.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že faktúra č. 1300/1999 bola žalovanému
doručená 24. februára 1999. Podľa citovaného zmluvného dojednania, žalovaný mal
nedoplatok uhradiť do 11. marca 1999. Žalobca si uplatnil zaplatenie úroku z omeškania
od 14. marca 1999, teda za obdobie, ktoré je v súlade so zmluvným dojednaním. Sadzba
úroku z omeškania 0,05% denne je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného
zákonníka. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie
úroku z omeškania vecne správne a odvolací súd v tejto časti napadnuté rozhodnutie podľa
V odvolacom konaní síce odvolací súd v časti o zaplatenie istiny 8 282,34 Eur
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, rozhodol však tak potom,
ako žalovaný nesúhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Preto žalobcovi vznikli trovy, ktoré
zavinil žalovaný a ktoré by mu inak nevznikli. Odvolací súd z uvedeného dôvodu priznal
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania podľa § 147 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p., ktoré pozostávajú z odmeny advokátovi za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie
k odvolaniu) v sume 253,94 Eur a paušálnej náhrady za jeden úkon v sume 6,3 Eur, spolu
260,24 Eur.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. septembra 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.