Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/24/2009

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ JUDr. I. K., bývajúceho

v B., 2/ JUDr. I. Č., bývajúceho v H., oboch zastúpených JUDr. M. H., advokátom v B., proti

žalovaným 1/ Mgr. I. B., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. J. G., advokátom v B., 2/ V.,

s.r.o., B., 3/ P. V., bývajúcemu v S., žalovaní 2/, 3/ zastúpení JUDr. M. P., advokátom v B.,

4/ JUDr. A. M., bývajúcemu vo V., zastúpenému JUDr. Š. S., advokátom v Ž., o ochranu

osobnosti, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. , o vylúčení

sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

pod sp.zn. , takto

rozhodol:

Predsedníčka senátu 14 Co Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Mária Podhorová

a sudcovia tohto senátu JUDr. Peter Priehoda a Mgr. Ema Novodomcová n i e s ú

v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej

Bystrici pod sp.zn. .

O d ô v o d n e n i e

Podaním z 10. septembra 2009, doručeným súdu 11. septembra 2009, žalobca 1/

uplatnil námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Márii

Podhorovej, JUDr. Petrovi Priehodovi a Mgr. Eme Novodomcovej, ktorí majú vec podľa

rozvrhu práce označeného súdu prejednať a rozhodnúť v odvolacom konaní. Navrhol, aby súd

príslušný rozhodnúť o námietke zaujatosti, menovaných sudcov vylúčil z prejednávania

a rozhodovania veci. Na odôvodnenie námietky uviedol, že po predložení veci súdom prvého

stupňa na rozhodnutie o odvolaní žalobcov, menovaní sudcovia uviedli, že sa cítia byť zaujatí

z dôvodu ich vzťahu k žalovanému 4/, sudcovi Krajského súdu v Banskej Bystrici. Najvyšší

súd Slovenskej republiky, ako súd príslušný na rozhodnutie o tomto oznámení sudcov podľa

, uznesením z 30. apríla 2009 sp.zn. rozhodol tak, že

menovaní sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Podľa žalobcu 1/ je

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozpore so závermi Európskeho súdu

pre ľudské práva prezentovanými v jeho rozhodnutiach, podľa ktorých právo na nestranný súd

je zachované iba pri súčasnom splnení subjektívnej i objektívnej nestrannosti sudcu

a absencia ktorejkoľvek z uvedených dvoch rovín nestrannosti má za následok porušenie

práva na nestranný súd. V námietke žalobca 1/ tvrdí, že v prípade menovaných sudcov nie je

splnená ani požiadavka ich subjektívnej nestrannosti a ani požiadavka ich objektívnej

nestrannosti. Podľa žalobcu 1/ subjektívna nestrannosť sudcu ja zachovaná v prípade, že

sudca nemá žiadnu osobnú zaujatosť a ani žiadny predsudok. Takáto subjektívna nestrannosť

sa predpokladá dovtedy, kým neexistuje dôkaz opaku. Tvrdí, že menovaní sudcovia „nie sú

subjektívne nestranní, pretože majú osobnú zaujatosť prameniacu z kolegiálneho vzťahu

k jednému z účastníkov tohto súdneho konania“. Dôkazom o neexistencii subjektívnej

nestrannosti každého z vyššie uvedených sudcov sú ich výslovné vyjadrenia o ich osobnom

vzťahu k jednému z účastníkov konania. Menovaní sudcovia nie sú naostatok ani objektívne

nestranní, pretože „neposkytujú dostatočnú záruku na vylúčenie legitímnej pochybnosti

a svojej nezaujatosti“. Podľa žalobcu 1/ základom záveru o tom, že sudcovia nie sú ani

objektívne nestranní, je skutočnosť, že sa sami cítia byť zaujatí, čo by pri ich nevylúčení malo

za následok, že v konaní by rozhodovali sudcovia, ktorí sa považujú za zaujatých

a vylúčených. „Rozhodovanie veci sudcami, ktorí sa cítia byť zaujatí a túto skutočnosť aj

písomne vyhlásia, nemožno považovať za objektívne nestranné a súčasne treba považovať

za neprípustné vzhľadom na existenciu objektívnej pochybnosti o ich nezaujatosti na základe

príslušnými sudcami vnímanej neexistencie subjektívnej nestrannosti“. Žalobca 1/ tvrdí, že je

právne úplne bezvýznamné, či subjektívne pocity príslušných sudcov sú správne alebo

nesprávne, pretože samotná skutočnosť, že sa sudcovia považujú za zaujatých, neposkytuje

dostatočnú záruku na vylúčenie legitímnej pochybnosti o tom, že príslušní sudcovia budú

pri prejednávaní a rozhodovaní veci v skutočnosti nestranní a nezaujatí. „Teda možno

objektívne pochybovať, že subjektívne zaujatí sudcovia rozhodnú vec objektívne nezaujato.“

Podľa žalobcu 1/ „rozhodovanie veci sudcami, ktorí sa cítia zaujatí a túto skutočnosť aj

písomne vyhlásia, nie je poskytovaním spravodlivosti a nemožno za poskytovanie

spravodlivosti ani považovať, a už vôbec sa dané rozhodovanie nemôže javiť, že poskytuje

(účastníkom konania) spravodlivosť“.

35

Namietaní sudcovia sa k námietke uplatnenej žalobcom 1/ osobitne nevyjadrili.

Poukázali na svoje vyjadrenia, na základe ktorých bola vec predložená postupom podľa § 15

ods. 1 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej

Bystrici ( ), posudzoval opodstatnenosť tvrdenia žalobcu 1/ o zaujatosti

sudcov uvedeného súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia ,

v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom

na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti. Dospel k záveru, že tu nie sú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie

iného záveru než prijatého v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla

2009 sp.zn. . S dôvodmi uvedenými v predmetnom rozhodnutí, ktoré viedli

k záveru, že sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Mária Podhorová,

JUDr. Peter Priehoda a Mgr. Ema Novodomcová nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania predmetnej právnej veci, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje

a iba dodáva nasledovné:

Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej

nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi ( prvá veta Slovenskej

republiky). Vzhľadom na uvedené, možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

iba výnimočne a iba z dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom,

nestranne a spravodlivo. Rozhodovanie o predpojatosti sudcu spočíva v zisťovaní, či existuje

taký jeho vzťah k veci, o ktorej má rozhodnúť, k účastníkovi konania alebo jeho právnemu

zástupcovi, ktorý by mohol založiť objektívne pochybnosti o jeho nezaujatosti. Otázka

zaujatosti sudcu nikdy nemôže byť postavená celkom naisto; nie je možné vychádzať len

zo subjektívnych pochybností osôb zúčastnených na konaní, ale aj z právneho rozboru

skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam vedú.

Ako už bolo uvedené vo vyššie uvedenom rozhodnutí, judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva vychádza z dvojakého testu nestrannosti sudcu; subjektívny test je založený

na základe osobného presvedčenia sudcu (personal conviction of a particular judge) v danej

veci, objektívny test sleduje existenciu dostatočných záruk, že je možné z tohto aspektu

vylúčiť akúkoľvek legitimnú pochybnosť (guarantees sufficient to exclude any legitimate

45

doubt in this respekt). Nestrannosť sudcu je predovšetkým subjektívnou psychickou

kategóriou vyjadrujúcou vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci v širšom

zmysle (zahrňuje vzťah k predmetu konania, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom,

atď.), o ktorých je schopný (relatívne presne) vypovedať len sudca sám. Iba takto úzko

chápaná kategória nestrannosti sudcu by sa však v praxi iba ťažko uplatnila vzhľadom

na obťažnú objektívnu preskúmateľnosť vnútorného rozpoloženia sudcu. Kategóriu

nestrannosti treba preto vnímať širšie, aj v rovine objektívnej. Za objektívne pravda nemožno

považovať to, ako sa nestrannosť sudcu (iba) subjektívne javí vonkajšiemu pozorovateľovi

(účastníkovi konania), ale to, či reálne neexistujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť

k legitimným pochybnostiam o tom, že sudca disponuje k veci určitým vzťahom. Inak

povedané, nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý

mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to,

či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom

prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu.

Vychádzajúc z uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje

so záverom zaujatým v uznesení tohto súdu z 30. apríla 2009 sp.zn. , že

skutočnosť, že sudca sa zo svojich subjektívnych hľadísk „cíti zaujatý“, nezakladá

bez ďalšieho dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, ak povaha

okolností, z ktorých vyvodzuje možnosť vzniku pochybností o svojej nezaujatosti, nemôže

z objektívneho hľadiska viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho

rozhodovania. Tento záver sa opiera a vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 30. apríla 2009 sp.zn. , ktoré o bčianskoprávne kolégium Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí konanom 28.-29. mája 2009 schválilo

na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky.

Naostatok treba pripomenúť, ako sa namietaní sudcovia vyjadrili k otázke svojej

zaujatosti.

JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, v svojom oznámení zo 14. apríla 2009

uviedla: „Pri študovaní spisu som zistila, že na strane žalovaného 4/ je označený sudca

Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. A. M.. V rokoch 1992 až 2004 som bola sudkyňou

55

krajského súdu na obchodnom oddelení, s JUDr. M. som bola v častom kolegiálnom kontakte.

Určité obdobie sme pravidelne cestovali do zamestnania aj zo zamestnania rovnakým vlakom,

rozprávali sme sa a v tom období náš vzťah možno hodnotiť aj ako kamarátsky. V súčasnom

období sa stretávame len náhodne (buď v budove súdu alebo „na ulici“), zdravíme sa, občas

sa chvíľku porozprávame. Tykáme si. Domnievam sa, že z uvedených dôvodov môžu

vzniknúť pochybnosti o mojej nezaujatosti pri rozhodovaní danej veci a preto vec predkladám

na rozhodnutie podľa o mojom vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto

veci.“

Člen senátu JUDr. Peter Priehoda uviedol: „Žaloba smeruje aj proti žalovanému

v 4. rade, ktorý je sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Je to môj kolega, cítim sa

zaujatý. Mohli by totiž vzniknúť pochybnosti o objektívnom rozhodnutí veci. Okrem toho

žalobcu 1. osobne poznám.“

Členka senátu Mgr. Ema Novodomcová sa vyjadrila takto: „Pretože žalovaný 4/ je

sudcom KS v B. Bystrici a som s ním v kolegiálnom vzťahu, cítim sa zaujatá vo veci konať

a rozhodovať.“

V zmysle (viď tiež zákona č.

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sú totiž

sudcovia pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom. Ich vzájomné vzťahy a ich

vzťahy k iných právnickým profesiám vykazujú vo všeobecnosti znaky čisto profesionálnosti

a kolegiality, ktoré ešte v ničom nezakladajú možnosť vzniku pochybností o ich nezaujatosti

alebo neobjektívnosti. Až v prípade, že by takýto vzťah prerástol cez takto chápaný

profesionálny rámec a nadobudol by charakter bližšieho osobného vzťahu, mohla by takáto

okolnosť byť dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Ničím však

nebolo preukázané, že by vzťah namietaných sudcov prerástol rámec čisto profesionálneho

vzťahu.

Majúc na zreteli uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že tu

nie sú okolnosti, ktoré by mohli byť považované za relevantné z hľadiska

a preto nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu

v Banskej Bystrici uvedení vo výroku tohto uznesenia nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. septembra 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková