Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dd7/370358.06434e.pdf
PDF · 122.9 KB
No categories available
5Nc/24/2009
Najvyšší súd 5 Nc 24/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ JUDr. I. K., bývajúceho
v B., 2/ JUDr. I. Č., bývajúceho v H., oboch zastúpených JUDr. M. H., advokátom v B., proti
žalovaným 1/ Mgr. I. B., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. J. G., advokátom v B., 2/ V.,
s.r.o., B., 3/ P. V., bývajúcemu v S., žalovaní 2/, 3/ zastúpení JUDr. M. P., advokátom v B.,
4/ JUDr. A. M., bývajúcemu vo V., zastúpenému JUDr. Š. S., advokátom v Ž., o ochranu
osobnosti, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 12 C 41/2003, o vylúčení
sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
pod sp.zn. 14 Co 52/2009, takto
rozhodol:
Predsedníčka senátu 14 Co Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Mária Podhorová
a sudcovia tohto senátu JUDr. Peter Priehoda a Mgr. Ema Novodomcová n i e s ú
v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp.zn. 14 Co 52/2009.
O d ô v o d n e n i e
Podaním z 10. septembra 2009, doručeným súdu 11. septembra 2009, žalobca 1/
uplatnil námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Márii
Podhorovej, JUDr. Petrovi Priehodovi a Mgr. Eme Novodomcovej, ktorí majú vec podľa
rozvrhu práce označeného súdu prejednať a rozhodnúť v odvolacom konaní. Navrhol, aby súd
príslušný rozhodnúť o námietke zaujatosti, menovaných sudcov vylúčil z prejednávania
a rozhodovania veci. Na odôvodnenie námietky uviedol, že po predložení veci súdom prvého
stupňa na rozhodnutie o odvolaní žalobcov, menovaní sudcovia uviedli, že sa cítia byť zaujatí
z dôvodu ich vzťahu k žalovanému 4/, sudcovi Krajského súdu v Banskej Bystrici. Najvyšší
súd Slovenskej republiky, ako súd príslušný na rozhodnutie o tomto oznámení sudcov podľa
§ 15 ods. 1 O.s.p., uznesením z 30. apríla 2009 sp.zn. 1 Ndc 11/2009 rozhodol tak, že
menovaní sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Podľa žalobcu 1/ je
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozpore so závermi Európskeho súdu
pre ľudské práva prezentovanými v jeho rozhodnutiach, podľa ktorých právo na nestranný súd
je zachované iba pri súčasnom splnení subjektívnej i objektívnej nestrannosti sudcu
a absencia ktorejkoľvek z uvedených dvoch rovín nestrannosti má za následok porušenie
práva na nestranný súd. V námietke žalobca 1/ tvrdí, že v prípade menovaných sudcov nie je
splnená ani požiadavka ich subjektívnej nestrannosti a ani požiadavka ich objektívnej
nestrannosti. Podľa žalobcu 1/ subjektívna nestrannosť sudcu ja zachovaná v prípade, že
sudca nemá žiadnu osobnú zaujatosť a ani žiadny predsudok. Takáto subjektívna nestrannosť
sa predpokladá dovtedy, kým neexistuje dôkaz opaku. Tvrdí, že menovaní sudcovia „nie sú
subjektívne nestranní, pretože majú osobnú zaujatosť prameniacu z kolegiálneho vzťahu
k jednému z účastníkov tohto súdneho konania“. Dôkazom o neexistencii subjektívnej
nestrannosti každého z vyššie uvedených sudcov sú ich výslovné vyjadrenia o ich osobnom
vzťahu k jednému z účastníkov konania. Menovaní sudcovia nie sú naostatok ani objektívne
nestranní, pretože „neposkytujú dostatočnú záruku na vylúčenie legitímnej pochybnosti
a svojej nezaujatosti“. Podľa žalobcu 1/ základom záveru o tom, že sudcovia nie sú ani
objektívne nestranní, je skutočnosť, že sa sami cítia byť zaujatí, čo by pri ich nevylúčení malo
za následok, že v konaní by rozhodovali sudcovia, ktorí sa považujú za zaujatých
a vylúčených. „Rozhodovanie veci sudcami, ktorí sa cítia byť zaujatí a túto skutočnosť aj
písomne vyhlásia, nemožno považovať za objektívne nestranné a súčasne treba považovať
za neprípustné vzhľadom na existenciu objektívnej pochybnosti o ich nezaujatosti na základe
príslušnými sudcami vnímanej neexistencie subjektívnej nestrannosti“. Žalobca 1/ tvrdí, že je
právne úplne bezvýznamné, či subjektívne pocity príslušných sudcov sú správne alebo
nesprávne, pretože samotná skutočnosť, že sa sudcovia považujú za zaujatých, neposkytuje
dostatočnú záruku na vylúčenie legitímnej pochybnosti o tom, že príslušní sudcovia budú
pri prejednávaní a rozhodovaní veci v skutočnosti nestranní a nezaujatí. „Teda možno
objektívne pochybovať, že subjektívne zaujatí sudcovia rozhodnú vec objektívne nezaujato.“
Podľa žalobcu 1/ „rozhodovanie veci sudcami, ktorí sa cítia zaujatí a túto skutočnosť aj
písomne vyhlásia, nie je poskytovaním spravodlivosti a nemožno za poskytovanie
spravodlivosti ani považovať, a už vôbec sa dané rozhodovanie nemôže javiť, že poskytuje
(účastníkom konania) spravodlivosť“.
35 Nc 24/2009
Namietaní sudcovia sa k námietke uplatnenej žalobcom 1/ osobitne nevyjadrili.
Poukázali na svoje vyjadrenia, na základe ktorých bola vec predložená postupom podľa § 15
ods. 1 O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 16 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej
Bystrici (§ 16 ods. 1 O.s.p.), posudzoval opodstatnenosť tvrdenia žalobcu 1/ o zaujatosti
sudcov uvedeného súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p.,
v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich
nezaujatosti. Dospel k záveru, že tu nie sú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie
iného záveru než prijatého v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla
2009 sp.zn. 1 Ndc 11/2009. S dôvodmi uvedenými v predmetnom rozhodnutí, ktoré viedli
k záveru, že sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Mária Podhorová,
JUDr. Peter Priehoda a Mgr. Ema Novodomcová nie sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania predmetnej právnej veci, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje
a iba dodáva nasledovné:
Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej
nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej
republiky). Vzhľadom na uvedené, možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
iba výnimočne a iba z dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom,
nestranne a spravodlivo. Rozhodovanie o predpojatosti sudcu spočíva v zisťovaní, či existuje
taký jeho vzťah k veci, o ktorej má rozhodnúť, k účastníkovi konania alebo jeho právnemu
zástupcovi, ktorý by mohol založiť objektívne pochybnosti o jeho nezaujatosti. Otázka
zaujatosti sudcu nikdy nemôže byť postavená celkom naisto; nie je možné vychádzať len
zo subjektívnych pochybností osôb zúčastnených na konaní, ale aj z právneho rozboru
skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam vedú.
Ako už bolo uvedené vo vyššie uvedenom rozhodnutí, judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva vychádza z dvojakého testu nestrannosti sudcu; subjektívny test je založený
na základe osobného presvedčenia sudcu (personal conviction of a particular judge) v danej
veci, objektívny test sleduje existenciu dostatočných záruk, že je možné z tohto aspektu
vylúčiť akúkoľvek legitimnú pochybnosť (guarantees sufficient to exclude any legitimate
45 Nc 24/2009
doubt in this respekt). Nestrannosť sudcu je predovšetkým subjektívnou psychickou
kategóriou vyjadrujúcou vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci v širšom
zmysle (zahrňuje vzťah k predmetu konania, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom,
atď.), o ktorých je schopný (relatívne presne) vypovedať len sudca sám. Iba takto úzko
chápaná kategória nestrannosti sudcu by sa však v praxi iba ťažko uplatnila vzhľadom
na obťažnú objektívnu preskúmateľnosť vnútorného rozpoloženia sudcu. Kategóriu
nestrannosti treba preto vnímať širšie, aj v rovine objektívnej. Za objektívne pravda nemožno
považovať to, ako sa nestrannosť sudcu (iba) subjektívne javí vonkajšiemu pozorovateľovi
(účastníkovi konania), ale to, či reálne neexistujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť
k legitimným pochybnostiam o tom, že sudca disponuje k veci určitým vzťahom. Inak
povedané, nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,
resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý
mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to,
či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom
prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu.
Vychádzajúc z uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje
so záverom zaujatým v uznesení tohto súdu z 30. apríla 2009 sp.zn. 1 Ndc 11/2009, že
skutočnosť, že sudca sa zo svojich subjektívnych hľadísk „cíti zaujatý“, nezakladá
bez ďalšieho dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, ak povaha
okolností, z ktorých vyvodzuje možnosť vzniku pochybností o svojej nezaujatosti, nemôže
z objektívneho hľadiska viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho
rozhodovania. Tento záver sa opiera a vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30. apríla 2009 sp.zn. 3 Nc 13/2009, ktoré o bčianskoprávne kolégium Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí konanom 28.-29. mája 2009 schválilo
na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky.
Naostatok treba pripomenúť, ako sa namietaní sudcovia vyjadrili k otázke svojej
zaujatosti.
JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, v svojom oznámení zo 14. apríla 2009
uviedla: „Pri študovaní spisu som zistila, že na strane žalovaného 4/ je označený sudca
Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. A. M.. V rokoch 1992 až 2004 som bola sudkyňou
55 Nc 24/2009
krajského súdu na obchodnom oddelení, s JUDr. M. som bola v častom kolegiálnom kontakte.
Určité obdobie sme pravidelne cestovali do zamestnania aj zo zamestnania rovnakým vlakom,
rozprávali sme sa a v tom období náš vzťah možno hodnotiť aj ako kamarátsky. V súčasnom
období sa stretávame len náhodne (buď v budove súdu alebo „na ulici“), zdravíme sa, občas
sa chvíľku porozprávame. Tykáme si. Domnievam sa, že z uvedených dôvodov môžu
vzniknúť pochybnosti o mojej nezaujatosti pri rozhodovaní danej veci a preto vec predkladám
na rozhodnutie podľa § 15 O.s.p. o mojom vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto
veci.“
Člen senátu JUDr. Peter Priehoda uviedol: „Žaloba smeruje aj proti žalovanému
v 4. rade, ktorý je sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Je to môj kolega, cítim sa
zaujatý. Mohli by totiž vzniknúť pochybnosti o objektívnom rozhodnutí veci. Okrem toho
žalobcu 1. osobne poznám.“
Členka senátu Mgr. Ema Novodomcová sa vyjadrila takto: „Pretože žalovaný 4/ je
sudcom KS v B. Bystrici a som s ním v kolegiálnom vzťahu, cítim sa zaujatá vo veci konať
a rozhodovať.“
V zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (viď tiež § 2 ods. 2 zákona č.
385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sú totiž
sudcovia pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom. Ich vzájomné vzťahy a ich
vzťahy k iných právnickým profesiám vykazujú vo všeobecnosti znaky čisto profesionálnosti
a kolegiality, ktoré ešte v ničom nezakladajú možnosť vzniku pochybností o ich nezaujatosti
alebo neobjektívnosti. Až v prípade, že by takýto vzťah prerástol cez takto chápaný
profesionálny rámec a nadobudol by charakter bližšieho osobného vzťahu, mohla by takáto
okolnosť byť dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Ničím však
nebolo preukázané, že by vzťah namietaných sudcov prerástol rámec čisto profesionálneho
vzťahu.
Majúc na zreteli uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že tu
nie sú okolnosti, ktoré by mohli byť považované za relevantné z hľadiska § 14 ods.1 O.s.p.
a preto nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol tak, že sudcovia Krajského súdu
v Banskej Bystrici uvedení vo výroku tohto uznesenia nie sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania tejto veci.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. septembra 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková