Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a4e/370230.f71dc1.pdf
PDF · 93.86 KB
No categories available
2Cdo/321/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 321/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., s.r.o. P.
v likvidácii, T., P., zastúpenej likvidátorom JUDr. J. F., advokátom, Š., proti žalovaným
1/ P., s.r.o., K., 2/ A., a.s., K., 3/ C., s.r.o., K., o určenie neplatnosti dražby, vedenej
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 20 C 34/2005, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 23. septembra 2008 sp. zn. 2 Co 172/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I uznesením z 26. mája 2006 č.k. 20 C 34/05-91 zastavil
konanie o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. Vychádzal
zo zistenia, že z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov odd. Sro,
vložka X. vyplýva, že žalobca, t.j. spoločnosť I., s.r.o., P., so sídlom v P.,
bola dňa 5.2.2004 vymazaná z obchodného registra, ktorým výmazom zanikla ako subjekt
práv a povinností. Keďže žalobca dňom výmazu z obchodného registra stratil spôsobilosť mať
práva a povinnosti, ktorej nedostatok je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania,
neostalo súdu iné, ako konanie o návrhu žalobcu, ktorý bol podaný na súd 17. júna 2005,
t.j. po výmaze z obchodného registra, zastaviť.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 23. septembra 2008 sp. zn. 2 Co 172/2008,
po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia zo 17. januára 2007 sp. zn. 2 Co 260/2006,
Najvyšším súdom Slovenskej republiky (rozsudok 2 Cdo 215/2007), potvrdil uznesenie
okresného súdu a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Stotožnil sa
s názorom okresného súdu, že v čase podania žaloby na súd prvého stupňa 17.6.2005, bol
už žalobca z obchodného registra vymazaný bez právneho nástupcu, t.j. došlo k jeho zániku
ako právnickej osoby. Zánikom právnickej osoby táto stráca aj spôsobilosť byť účastníkom
konania. Keďže k tomuto zániku došlo pred podaním žaloby, správne súd prvého stupňa
zastavil konanie.
Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie likvidátor žalobcu a žiadal ho zrušiť
a ako aj zrušiť rozhodnutie okresného súdu a vrátiť vec na ďalšie konanie. Ako dôvod
dovolateľ uviedol nerešpektovanie právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo strany krajského súdu v tom, že konštatoval nedostatok právnej subjektivity dovolateľa,
hoci Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil spôsobenie ujmy žalobcovi predchádzajúcim
rozhodnutím krajského súdu, ktorým odmietol jeho opravný prostriedok, z čoho dovolateľ
vyvodil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pokladal žalobcu za subjekt práv a povinností.
Ďalej dovolateľ uviedol, že oba súdy porušili jeho práva zaručené Ústavou Slovenskej
republiky na ochranu majetku („Kto by mohol chrániť majetok likvidovanej spoločnosti
získaný protiprávnym konaním, ak nie likvidátor spoločnosti“), keď nastolili právny stav,
v ktorom dodatočne zistený majetok zrušenej spoločnosti by ostal bez akejkoľvek právnej
ochrany.
Žalovaní 1/ až 3/ sa k dovolaniu likvidátora žalobcu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
dovolaním.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie
proti nemu v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie
nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
V danom prípade smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania. Keďže napadnutým je
uznesenie, ktoré nie je uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť proti nemu
smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.
a tiež so zreteľom na námietku dovolateľky sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní
nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj
uzneseniu), pokiaľ a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ existenciu vád v zmysle § 237 O.s.p. netvrdil a dovolací súd ani ich
existenciu nezistil.
K námietke dovolateľa o nerešpektovaní právneho názoru dovolacieho súdu zo strany
krajského súdu treba uviesť, že nie je pravdou, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozsudku z 29. januára 2009 sp. zn. 2 Cdo 215/2007 vyslovil záväzný právny názor,
ktorým sa mal v následnom konaní krajský súd pridržiavať. Dovolací súd len uviedol, že pri
posudzovaní prípustnosti odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa posudzuje rýdzo
procesnoprávny aspekt, t.j. účastníctvo v konaní a likvidátor žalobcu bol osobou subjektívne
oprávnenou na podanie odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu, nakoľko tým, že okresný
súd zastavil konanie o veci, mu spôsobil ujmu na jeho právach.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
že v prejednávanej veci je dovolanie dovolateľa procesne neprípustné. So zreteľom na to
dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Dovolací súd nepriznal žalovaným náhradu trov dovolacieho konania, lebo títo
účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: