Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)390/378414.2101d6.pdf
PDF · 105.27 KB
No categories available
2Cdo/215/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej
veci žalobcu I.v likvidácii so sídlom P., zastúpená likvidátorom J. F., advokátom, B., proti
žalovaným 1/ P., K., 2/ A., K., 3/ C., K., o určenie neplatnosti dražby, vedenej
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 20 C 34/2005, o dovolaní likvidátora žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 17. januára 2007 sp. zn. 2 Co 260/2006, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 17. januára 2007 sp. zn.
2 Co 260/2006 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I uznesením z 26. mája 2006, č.k. 20 C 34/2005-91 zastavil
konanie o určenie neplatnosti dražby a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe zistenia, že žalobca ku dňu 5.2.2004, teda
už ku dňu podania návrhu nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
Na odvolanie likvidátora žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením zo 17. januára
2007 sp. zn. 2 Co 260/2006 odmietol odvolanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že likvidátor v dodatočnej likvidácii nebol
oprávnený na podanie odvolania v predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu odvolanie
likvidátora odmietol, ako osoby, ktorá nebola oprávnená podať tento opravný prostriedok
(§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie likvidátor žalobcu. Žiadal
zrušiť uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Tým, že odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie likvidátora ako podané
neoprávnenou osobou, odňal mu možnosť konať pred súdom podľa ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa a poukázal na to, že žalobca má
právnu subjektivitu, nakoľko po výmaze spoločnosti z obchodného registra bola v súvislosti
s objavením nového majetku nariadená dodatočná likvidácia majetku žalobcu a bol opätovne
zapísaný do obchodného registra. S obchodným menom I. v dodatočnej likvidácii a za
likvidátora bol vymenovaný konateľ J.. Keďže likvidátor uskutočňuje činnosť štatutárneho
orgánu s obmedzeniami podľa § 72 Obchodného zákonníka, podanie opravného prostriedku
proti uzneseniu okresného súdu bolo úkonom, na ktorý bol likvidátor spoločnosti oprávnený,
keďže smeroval k ochrane vlastníctva majetku žalobcu a tým k ochrane práv žalobcových
veriteľov.
Žalovaní sa k dovolaniu likvidátora nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (likvidátor žalobcu) skúmal najskôr bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento mimoriadny opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd
z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti
uzneseniu, je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo
potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 2
O.s.p.) ak a) odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej
stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie
výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo c) ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení (ide o uznesenie o odmietnutí odvolania),
a preto prípustnosť dovolania z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nemožno vyvodiť. Vzhľadom na to
by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát (§ 237 O.s.p.).
S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané
nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne
zameral na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť pred
súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku
subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa, ale
zohľadňuje len vecný aspekt tohto opravného prostriedku, t.j. či smeruje proti rozhodnutiu
vykazujúcemu znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.). Na
rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho
odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný
dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím
súdu prvého stupňa bol odvolateľ výlučne po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu
spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.
V danej veci je nepochybné, že spoločnosť I. v dodatočnej likvidácii, v mene ktorej
konal JUDr. J. ako likvidátor, bola účastníkom konania na súde prvého stupňa na strane
žalobcu. Rozhodnutím súdu utrpela ujmu na svojich právach (konanie o jej návrhu bolo
okresným súdom zastavené). Z týchto skutočností vyplýva, že žalobca a v jeho mene
likvidátor, bol osobou oprávnenou (subjektívne) napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním.
Je otázkou hmotnoprávneho posúdenia, či likvidátor, ktorý podpísal odvolanie
žalobcu, je osobou oprávnenou na konanie za žalobcu, resp. je osobou oprávnenou na podanie
odvolania (či tento úkon možno podradiť pod úkony, na ktoré je likvidátor oprávnený zo
zákona). Pri posúdení prípustnosti odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa však
posudzuje výlučne aspekt procesnoprávny (účastníctvo v konaní, ujma na právach).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd nesprávne postupoval, keď odvolanie
likvidátora, ktorý konal v mene žalobcu, odmietol ako podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 75a Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. z.“ ak bola spoločnosť
vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na
návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa,
dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti
a vymenuje likvidátora. Na vymenovanie likvidátora sa nepoužijú ustanovenia § 71 ods. 1.
Po právoplatnosti rozhodnutia súd zapíše likvidátora do obchodného registra. Na dodatočnú
likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré
nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného
registra, sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť
v rozsahu, v akom neboli uspokojené.
Podľa § 72 ods. 1 Obch. z. likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce
k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje
pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera
zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavrieť len
v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.
Likvidátor je orgánom spoločnosti. Môže však robiť len tie úkony, ktoré smerujú
k rýchlemu, hospodárnemu a efektívnemu speňaženiu majetku likvidovanej spoločnosti.
Výpočet jeho aktivít je demonštratívny a má dvojaký význam. Na jednej strane určuje
pôsobnosť likvidátora (t.j. rozsah jeho konateľského oprávnenia), na druhej strane vymedzuje
povinnosti likvidátora v rámci vykonávania likvidácie. Likvidátor je oprávnený a súčasne
povinný: a) plniť záväzky spoločnosti, b) uplatňovať pohľadávky a prijímať plnenia v mene
spoločnosti, c) zastupovať spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, d) uzavrieť v mene
spoločnosti zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov, e) uzavierať v mene
spoločnosti nové zmluvy iba v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na ukončenie nevybavených
obchodov. Celá činnosť likvidátora však jednoznačne smeruje k hospodárnemu využitiu
a rýchlemu speňaženiu majetku likvidovanej spoločnosti. Pokiaľ ide o účel podania žaloby
žalobcu bol tým vymedzený aj charakter a povaha úkonov likvidátora.
Odvolací súd napokon nespochybnil skutočnosť, že žalobca bol ako spoločnosť
zapísaný opätovne do obchodného registra, t.j. na rozdiel od názoru okresného súdu,
považoval žalobcu za subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti, má právnu
subjektivitu. Dôvodom pre ktorý odmietol odvolanie likvidátora je skutočnosť, že nepokladal
podanie opravného prostriedku likvidátorom za taký úkon, ktorý by smeroval k likvidácii
majetku žalobcu.
Po preskúmaní predmetnej veci s poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel
k záveru, že likvidátor bol osobou oprávnenou podať odvolanie a osobou oprávnenou konať
v mene žalobcu. Postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
a realizovať tak tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany
jeho práv a oprávnených záujmov priznáva.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,
je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale je tiež okolnosťou, pre ktorú
musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou vadou nemôže byť považované za správne.
S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho
súdu zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. januára 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: