Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/129/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : M., H., zastúpené

H., V., proti žalovanej : O., zastúpená JUDr. D. M., advokátom v P., o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 6. septembra 2006 sp. zn.

,

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 6. septembra 2006 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Kežmarok rozsudkom z 13. októbra 2004 č.k. -182 zamietol

žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia vlastníctva k stavbe súpisné č. X., nachádzajúcej

2

sa na pozemku zastavaná plocha parcelné č. X. o výmere X. m, k.ú. Ľ., zapísanej na LV č. 1

KN vedeného Správnou katastra K.. Zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania žalovanému.

Prvostupňový súd mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by spornú nehnuteľnosť

zhotovil a že by vlastníctvo k týmto budovám získal iným spôsobom.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 6. septembra 2006

č.k. -310 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že žalobca je

výlučným vlastníkom stavby súpisné č. X. nachádzajúcej sa na parcele č. X. zastavaná plocha

2

o výmere X. mv katastrálnom území Ľ. zapísanej na LV č. 1 katastra nehnuteľností

vedeného Správnou katastra K.. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy konania. Uviedol,

že pre nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto veci je rozhodujúce ustanovenie § 15f ods. 1

v znení účinnom od 1.1.2004 a skutočnosť, že na žiaden subjekt

neprešlo dňom 1.1.2004 vlastnícke právo k predmetnej stavbe. Podľa tohto ustanovenia

rozostavané stavby a dokončené stavby ku ktorým prešla investorská funkcia na obec podľa

osobitného zákona ( ), prechádzajú dňom

1.1.2004 do vlastníctva obce, ktorá je k 31.12.2003 ich investorom. Dňa 26.7.1991 došlo

k podpísaniu protokolu o odovzdaní a prevzatí práv a povinností odberateľa – investora S.,

na preberajúci Mestský úrad K.. Predmetom tejto delimitácie boli stavby komplexnej bytovej

výstavby, včítane stavby J. – K.. S účinkami od 1.1.1991 sa potom žalobca stal investorom

tejto nedokončenej stavby a ako taký platil všetky náklady spojené s jej dokončením a to aj

potom, čo dňa 1.9.1992 vznikla žalovaná O.. Žalobca je označený ako stavebník vo všetkých

kolaudačných rozhodnutiach týkajúcich sa tejto stavby. Ako správca nehnuteľného majetku

štátu žalobca uzavrel v roku 1992 s R. nájomnú zmluvu o prenajatí objektu Z.. Podľa

Zriaďovacej listiny zo dňa 4.6.1992 jedná sa o cirkevnú školu, ktorej zriaďovateľom je R..

Žalovaná sa nestala vlastníkom tejto stavby ani na základe ustanovenia § 2b ods. 1 písm. a/

o majetku obcí v znení účinnom od 1.1.2002. Netvrdila to ani v čase,

keď žiadala o zápis svojho vlastníckeho práva na základe rozhodnutia o pridelení súpisného

čísla. Podľa tohto ustanovenia do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej

republiky veci v správe právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na

obec podľa osobitných zákonov, konkrétne aj podľa o štátnej správe,

školstve a školskej samospráve. Nevzťahuje sa však toto ustanovenie na tie základné školy,

v ktorých je zriaďovateľ iný subjekt, napr. cirkev. Spornú stavbu od jej kolaudácie užíva

cirkevná Z., ktorej zriaďovateľom je R., avšak len ako nájomca, nie ako správca majetku

štátu. Vlastnícke právo k tejto dokončenej stavbe nadobudol priamo zo zákona dňom 1.1.2004

žalobca a to podľa v znení účinnom od 1.1.2004. jedná sa

o stavbu dokončenú postupne v rokoch 1992 – 2001, kde investorská funkcia na M. prešla

podľa osobitného zákona zo S.. Nadobudnutie vlastníckeho práva prechodom vlastníckeho

práva zo štátu ku dňu 1.1.2004 nie je v citovanom § 15f ods. 1 podmienené tým, že

dokončená stavba sa musí nachádzať na území nadobúdateľa.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal s poukazom na ustanovenie § 238

ods. 1 dovolanie žalovaný, ktorý ho navrhoval zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu

v Prešove na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodňoval tým, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ),

keď záver odvolacieho súdu, že prvostupňový súd si nesplnil poučovaciu povinnosť podľa

, odporuje obsahu spisu aj zákonu, odvolateľ (žalobca) takúto vadu

v odvolaní ani nenamietal a ani odvolací súd pri skončení pojednávania nepoučil účastníkov

podľa , a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), keď otázku prechodu investorskej funkcie S.

na obec rieši až ustanovenie , pričom účinnosťou zákona

č. od 1.1.2002 vlastníctvo predmetnej školy prešlo do majetku obce Ľ.;

rozhodujúce kritérium je aj na území ktorej obce sa nehnuteľnosť nachádza.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhol dovolanie žalovaného

zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je podané

opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerané

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

dôkazom, ktoré sa vykonali.

Podľa za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav

veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka, výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo

samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí,

ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu (samosudca) na pojednávaní (pokiaľ

ho nariadi) listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah (§ 129 ods. 1). Oznámenie

obsahu listiny sa uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine

vyžadovala neprimerane dlhý čas na vykonanie dôkazov pri čítaní listiny, resp. ak to vo

vzťahu k dokazovaným skutočnostiam postačuje. Spôsob vykonania dôkazu listinou musí

vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. Listinu je potrebné predložiť účastníkom, aby sa mohli

vyjadriť k jej pravosti, prípadne namietať iné dôležité skutočnosti. Vyjadrenia účastníkov súd

musí zaznamenať v zápisnici o pojednávaní. V občianskom súdnom konaní má účastník

nielen procesné právo (zároveň povinnosť) označiť dôkazné prostriedky na preukázanie ním

tvrdených skutočností (viď a ), ale tiež právo vyjadriť

sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (viď ). Právo

účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že predseda

senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa

k nemu bezprostredne vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu

považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe

ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Právo vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom nemožno zamieňať s možnosťou účastníkov na záver pojednávania zhrnúť svoje

návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 3), pretože obsah

a účel týchto procesných práv účastníka je rozdielny. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa

k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej

veci, pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti

postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci

dokazovania. Naopak procesnú možnosť zhrnúť návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu k právnej

stránke veci je súd v zmysle povinný vytvoriť účastníkovi až na záver

pojednávania („v záverečnej reči“ môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy, vyjadrujú svoj názor

na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti, môžu v nej tiež vyjadriť svoj

názor, z akých skutkových a právnych záverov by mal súd vychádzať a ako by mal vec po

právnej stránke posúdiť).

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd na pojednávaní dňa 29. marca 2006 (č.l. 212 spisu),

na pojednávaní dňa 22. mája 2006 (č.l. 262 spisu) a na pojednávaní 6. septembra 2006

(č.l. 308 spisu) oboznámil obsah viacerých listín, vrátane zriaďovacej listiny zo dňa 4.6.1992

(jedná sa o nový dôkaz, ktorý sa vykonával v odvolacom konaní). Z označených častí spisu

ale nevyplýva, že by odvolací súd dôkaz listinou vykonával tak, ako to uvádza ustanovenie

a že na pojednávaniach po vykonaní dokazovania vytvoril žalovanej

procesnú možnosť vyjadriť sa k jednotlivým vykonaným dôkazom v zmysle

Na základe toho dospel dovolací súd k záveru, že postupom odvolacieho súdu bola žalovanej

v prejednávanej veci odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

Predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu

prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť,

že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Podľa súd je povinný okrem veci podľa odseku 2 poučiť

účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie

(§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti

predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú

odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Systém neúplnej apelácie, ktorou je ovládané odvolacie konanie v sporových veciach,

predpokladá, že skutková stránka veci sa objasní na súde prvého stupňa. Účastník musí preto

všetky dôkazy, ktorými preukazuje svoje tvrdenia, predložiť alebo označiť pred súdom

prvého stupňa, a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo

veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia

vo veci samej. Na dôkazy predložené alebo označené neskôr súd v odvolacom konaní nemôže

prihliadnuť. Výnimočne ich možno použiť iba za podmienok uvedených v ustanovení § 205a.

Zákon súčasne tieto procesné následky viaže na vedomosť účastníka a ukladá súdu,

aby každému účastníkovi, teda aj zastúpenému, poskytol poučenie. Poučenie súdu má

rozhodujúci vplyv na možnosť napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom, pretože

výrazne obmedzuje účastníka v možnosti predkladať a navrhovať dôkazy v ďalšom konaní.

Z tohto dôvodu je nevyhnuté, aby si súd poučovaciu povinnosť splnil kvalifikovane. Poučenie

musí teda plne zodpovedať zneniu ustanovenia § 120 ods. 4. Skutočnosť, že predseda senátu

splnil voči účastníkom predmetnú poučovaciu povinnosť, musí vyplývať zo zápisnice

o pojednávaní, teda že účastníci boli poučení v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 a že tomuto

poučeniu porozumeli.

Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa nepoučil účastníkov konania podľa

v znení platnom do 31.8.2005. Nepostačuje výzva konajúceho sudcu

prítomným právnym zástupcom, či navrhujú ďalšie dôkazy. Z ustanovenia

vyplýva, že súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky

dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, v ktorom sa končí

dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pričom druhá časť tohto poučenia (ustanovenia)

znie „pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada“.

Táto dovolacia námietka žalovaného teda neobstojí, keďže je v rozpore s príslušnými

ustanoveniami .

Odvolací súd si nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle ako aj vykonanie nových dôkazov a preto sú jeho

skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha

v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadou konania,

uvedenou v ( ) ako aj inou vadou majúcou za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K týmto vadám bol dovolací súd

povinný prihliadnuť, i keď by neboli uplatnené ako dôvod prípustného dovolania (§ 242

ods. 1 druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: