Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3fb/369932.762fda.pdf
PDF · 105.21 KB
No categories available
4Cdo/318/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 318/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ K. F., bývajúceho
v Ľ., 2/ E. O., bývajúcej v P., 3/ J. F., bývajúceho v P., 4/ L. K., bývajúcej v Ľ., proti
žalovanému S., s.r.o., so sídlom v Ľ., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Z. B.,
advokátkou, advokátska kancelária so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 11 C 12/99, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 7. mája 2008 sp.zn. 1 Co 252/04,
takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 24. septembra 2004 č.k. 11 C 12/99-281 určil, že
pôvodná žalobkyňa 1/ Z. F. (v priebehu odvolacieho konania zomrela) je podielovou
2
spoluvlastníčkou k parcele KN X. – ornej pôde o výmere X. mkatastrálne územie Ľ.,
vzniknutej z časti parcely KN X. zapísanej na LV č. X. kat. úz. Ľ. znázornenej na
geometrickom pláne Ing. J. B. č. X. zo dňa 22.11.2000 a to v podiele X. a zároveň určil, že
podiel X. tej istej parcely patrí do dedičstva po M. F., zomrelom X. a rozhodol o trovách
konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ Z. F. a jej nebohý manžel M. F. nadobudli
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním podľa zákona č. 141/1950 Zb., keď
vydržacia doba uplynula dňom 1.1.1962. Návrhu žalobcov preto v celom rozsahu vyhovel.
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 7. mája 2008 sp.zn. 1 Co 252/04 pripustil zmenu
žaloby v zmysle písomných podaní žalobcov (dôvodom bola smrť žalobkyne 1/
a prečíslovanie parciel) a rozsudok okresného súdu zmenil tak, že určil, že do dedičstva
2
po nebohej Z. F., rod. H., zomr. X. patrí podiel X. parcely KN X. – orná pôda o výmere X. m
kat. úz. Ľ. vzniknutej z časti parcely KN X. zapísanej na LV č. X. kat. úz. Ľ., znázornenej na
geometrickom pláne Ing. J. B. č. X. z 12.6.2007, zároveň určil, že podiel X. tej istej parcely
patrí do dedičstva po M. F., zomrelom X. a rozhodol o trovách konania. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že v súvislosti so smrťou žalobkyne 1/, a vzhľadom na
prečíslovanie parciel v katastri nehnuteľností, pripustil žalobcami požadovanú zmenu žaloby.
Po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Uviedol, že
záver okresného súdu, podľa ktorého právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke
právo k nehnuteľnosti vydržaním podľa zákona č. 141/1950 Zb. k 1.1.1962, má oporu vo
vykonanom dokazovaní. Právni predchodcovia žalobcov boli teda vlastníkmi nehnuteľnosti
v čase ich smrti každý v X. Rozsudok okresného súdu považoval preto za vecne správny (jeho
čiastočná zmena bola vyvolaná len z dôvodu vyššie uvedených skutočností). V odôvodnení
rozhodnutia okrem iného zdôraznil, že novo vyhotovený geometrický plán č. X.
z 12.6.2007 znalcom Ing. J. B. nemení nijakým spôsobom identifikáciu spornej nehnuteľnosti
oproti predchádzajúcemu stavu, ale len zohľadňuje aktuálne popisné údaje uvedené
v súčasnosti na LV č. X. kat. úz. Ľ..
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný. Navrhol
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že o tomto
nároku žalobcov, ako nároku reštitučnom, bol oprávnený rozhodovať Pozemkový úrad
v Prešove (§ 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb.), ktorý aj právoplatne rozhodol vo veci tak, že
žalobcom vlastnícke právo k spornému pozemku nepriznal. Žalobcov odkázal s ich nárokom
na náhradu na Slovenský pozemkový fond v zmysle § 14 a nasl. zákona č. 229/1991 Zb.
Z uvedeného vyvodil, že v tomto konaní sa rozhodlo o veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov. Konanie je tak postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm.a/ O.s.p. Dovolanie odôvodnil
tiež tým, že rozsudok krajského súdu, ktorý považoval za zmeňujúci, spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. V tejto súvislosti uviedol, že ten istý nárok upravený v reštitučných
zákonoch ako právnych predpisoch zvláštnych, nie je možné s úspechom uplatňovať podľa
predpisov všeobecných upravujúcich ochranu vlastníckeho práva, a to ani formou žaloby
o určenie vlastníckeho práva podľa § 80 písm.c/ O.s.p. tak, ako sa to stalo v danom prípade.
Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Českej republiky.
Namietal tiež, že geometrický plán č. X. znalca Ing. B. vychádza z nesprávnej identifikácie
súčasnej parcely KN X. s časťou pôvodnej parcely mpč. X., pridelenej právnym
predchodcom žalobcov výmerom č. X..
Žalobcovia vyjadrenie k dovolaniu nepodali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom
k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto
ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku upravujú ustanovenia
Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Žalovaný prípustnosť dovolania vyvodzoval, okrem iného, z ustanovenia § 238 ods. 1
O.s.p., keďže bol toho názoru, že odvolacím súdom bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej zmenený (odvolací súd výslovne uviedol, že „mení rozsudok a určuje...).
Súdna prax už opakovane konštatovala, že prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu je založená na zásade diformity (rozdielnosti). O rozdielnosť
rozhodnutí ide vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci
odlišne. To znamená, že ide o rozdielne konštituovanie alebo deklarovanie práv a povinností
v právnych vzťahoch účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho
súdu nie je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku, (či ho
formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne
ako v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých pri
rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa § 219 O.s.p. alebo § 220 O.s.p.).
Podľa názoru dovolacieho súdu v danom prípade nejde rozsudok, ktorým by odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa.
Z porovnania rozsudkov okresného a krajského súdu totiž nevyplývajú žiadne
obsahové odlišnosti z hľadiska deklarovania práv a povinností účastníkov právneho vzťahu.
Zmena výroku rozsudku odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa pôvodnej žalobkyne 1/ bola
vyvolaná len tým, že žalobkyňa 1/ v priebehu odvolacieho konania zomrela. Vo vzťahu k nej
nebolo preto možné určiť, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ale že
táto nehnuteľnosť v zodpovedajúcom podiele patrí do dedičstva po nej. Týmto výrokom,
oproti výroku rozsudku okresného súdu, sa však v deklarovaní práv a povinností účastníkov
právneho vzťahu nič nezmenilo. Podstatou tohto určenia bolo totiž rovnako zistenie
vlastníctva pôvodnej žalobkyne 1/ k predmetu sporu ku dňu jej smrti. Výrok odvolacieho
súdu, ktorým rozhodoval o vlastníctve k predmetu sporu vo vzťahu k neb. M. F., zostal
v porovnaní s rozsudkom okresného súdu úplne rovnaký. Pokiaľ ide o odlišnosti
v označení nehnuteľnosti parcelnými číslami, tieto zohľadňujú len aktuálne popisné údaje
uvedené v súčasnosti na LV č. X. kat. úz. Ľ. (geometrický plán č. X. z 12.6.2007
znalcom Ing. J. B. nemení nijakým spôsobom identifikáciu spornej nehnuteľnosti oproti
predchádzajúcemu stavu). Vecná zhoda oboch rozsudkov napokon vyplýva aj z ich
odôvodnenia.
So zreteľom na uvedené dovolací súd nepovažoval rozsudok krajského súdu
napadnutý dovolaním z hľadiska ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. za zmeňujúci (proti ktorému
by bolo dovolanie bez ďalšieho prípustné), ale za rozsudok, ktorým bolo rozhodnutie súdu
prvého stupňa potvrdené. Podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku
preto skúmal v zmysle § 238 ods. 2 a 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O.s.p. preto
neprichádza do úvahy. Zároveň sa nejedná ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by
odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Dovolanie preto nie je prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich.
Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
Tvrdenie dovolateľa spočívajúce v tom, že konanie pred odvolacím súdom je
postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm.a/ O.s.p., podľa ktorého, dovolanie je prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, nie je ničím podložené. V posudzovanej veci sa žalobcovia domáhali určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ide o spor, ktorý nepochybne vyplýva
z občianskoprávnych vzťahov, o ktorom podľa zákona nerozhoduje iný orgán. Prejednať
a rozhodnúť takýto spor patrí do právomoci súdu (§ 7 ods. 1 O.s.p.). Na tom nič nemení ani
skutočnosť, že o nároku žalobcov, ako nároku reštitučnom, právoplatne rozhodol podľa § 9
ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. Pozemkový úrad v Prešove. Žalovaný preto neopodstatnene
namietal, že sa rozhodlo o veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť,
že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietka účastníka
konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba považovať
za dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., ktorý však sám osebe prípustnosť
dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom
právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto
prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovaného smerovalo
proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3
O.s.p.) a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť
rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová