Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/318/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ K. F., bývajúceho

v Ľ., 2/ E. O., bývajúcej v P., 3/ J. F., bývajúceho v P., 4/ L. K., bývajúcej v Ľ., proti

žalovanému S., s.r.o., so sídlom v Ľ., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Z. B.,

advokátkou, advokátska kancelária so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 7. mája 2008 sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 24. septembra 2004 č.k. -281 určil, že

pôvodná žalobkyňa 1/ Z. F. (v priebehu odvolacieho konania zomrela) je podielovou

2

spoluvlastníčkou k parcele KN X. – ornej pôde o výmere X. mkatastrálne územie Ľ.,

vzniknutej z časti parcely KN X. zapísanej na LV č. X. kat. úz. Ľ. znázornenej na

geometrickom pláne Ing. J. B. č. X. zo dňa 22.11.2000 a to v podiele X. a zároveň určil, že

podiel X. tej istej parcely patrí do dedičstva po M. F., zomrelom X. a rozhodol o trovách

konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe výsledkov vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ Z. F. a jej nebohý manžel M. F. nadobudli

vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním podľa , keď

vydržacia doba uplynula dňom 1.1.1962. Návrhu žalobcov preto v celom rozsahu vyhovel.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 7. mája 2008 sp.zn. pripustil zmenu

žaloby v zmysle písomných podaní žalobcov (dôvodom bola smrť žalobkyne 1/

a prečíslovanie parciel) a rozsudok okresného súdu zmenil tak, že určil, že do dedičstva

2

po nebohej Z. F., rod. H., zomr. X. patrí podiel X. parcely KN X. – orná pôda o výmere X. m

kat. úz. Ľ. vzniknutej z časti parcely KN X. zapísanej na LV č. X. kat. úz. Ľ., znázornenej na

geometrickom pláne Ing. J. B. č. X. z 12.6.2007, zároveň určil, že podiel X. tej istej parcely

patrí do dedičstva po M. F., zomrelom X. a rozhodol o trovách konania. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že v súvislosti so smrťou žalobkyne 1/, a vzhľadom na

prečíslovanie parciel v katastri nehnuteľností, pripustil žalobcami požadovanú zmenu žaloby.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Uviedol, že

záver okresného súdu, podľa ktorého právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke

právo k nehnuteľnosti vydržaním podľa k 1.1.1962, má oporu vo

vykonanom dokazovaní. Právni predchodcovia žalobcov boli teda vlastníkmi nehnuteľnosti

v čase ich smrti každý v X. Rozsudok okresného súdu považoval preto za vecne správny (jeho

čiastočná zmena bola vyvolaná len z dôvodu vyššie uvedených skutočností). V odôvodnení

rozhodnutia okrem iného zdôraznil, že novo vyhotovený geometrický plán č. X.

z 12.6.2007 znalcom Ing. J. B. nemení nijakým spôsobom identifikáciu spornej nehnuteľnosti

oproti predchádzajúcemu stavu, ale len zohľadňuje aktuálne popisné údaje uvedené

v súčasnosti na LV č. X. kat. úz. Ľ..

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný. Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že o tomto

nároku žalobcov, ako nároku reštitučnom, bol oprávnený rozhodovať Pozemkový úrad

v Prešove ( ), ktorý aj právoplatne rozhodol vo veci tak, že

žalobcom vlastnícke právo k spornému pozemku nepriznal. Žalobcov odkázal s ich nárokom

na náhradu na Slovenský pozemkový fond v zmysle a nasl.

Z uvedeného vyvodil, že v tomto konaní sa rozhodlo o veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov. Konanie je tak postihnuté vadou uvedenou v Dovolanie odôvodnil

tiež tým, že rozsudok krajského súdu, ktorý považoval za zmeňujúci, spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. V tejto súvislosti uviedol, že ten istý nárok upravený v reštitučných

zákonoch ako právnych predpisoch zvláštnych, nie je možné s úspechom uplatňovať podľa

predpisov všeobecných upravujúcich ochranu vlastníckeho práva, a to ani formou žaloby

o určenie vlastníckeho práva podľa tak, ako sa to stalo v danom prípade.

Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Českej republiky.

Namietal tiež, že geometrický plán č. X. znalca Ing. B. vychádza z nesprávnej identifikácie

súčasnej parcely KN X. s časťou pôvodnej parcely mpč. X., pridelenej právnym

predchodcom žalobcov výmerom č. X..

Žalobcovia vyjadrenie k dovolaniu nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto

ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku upravujú ustanovenia

Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ).

Žalovaný prípustnosť dovolania vyvodzoval, okrem iného, z ustanovenia § 238 ods. 1

, keďže bol toho názoru, že odvolacím súdom bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej zmenený (odvolací súd výslovne uviedol, že „mení rozsudok a určuje...).

Súdna prax už opakovane konštatovala, že prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu je založená na zásade diformity (rozdielnosti). O rozdielnosť

rozhodnutí ide vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci

odlišne. To znamená, že ide o rozdielne konštituovanie alebo deklarovanie práv a povinností

v právnych vzťahoch účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu nie je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku, (či ho

formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne

ako v dôvodoch označil ustanovenia , podľa ktorých pri

rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa alebo ).

Podľa názoru dovolacieho súdu v danom prípade nejde rozsudok, ktorým by odvolací

súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa.

Z porovnania rozsudkov okresného a krajského súdu totiž nevyplývajú žiadne

obsahové odlišnosti z hľadiska deklarovania práv a povinností účastníkov právneho vzťahu.

Zmena výroku rozsudku odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa pôvodnej žalobkyne 1/ bola

vyvolaná len tým, že žalobkyňa 1/ v priebehu odvolacieho konania zomrela. Vo vzťahu k nej

nebolo preto možné určiť, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ale že

táto nehnuteľnosť v zodpovedajúcom podiele patrí do dedičstva po nej. Týmto výrokom,

oproti výroku rozsudku okresného súdu, sa však v deklarovaní práv a povinností účastníkov

právneho vzťahu nič nezmenilo. Podstatou tohto určenia bolo totiž rovnako zistenie

vlastníctva pôvodnej žalobkyne 1/ k predmetu sporu ku dňu jej smrti. Výrok odvolacieho

súdu, ktorým rozhodoval o vlastníctve k predmetu sporu vo vzťahu k neb. M. F., zostal

v porovnaní s rozsudkom okresného súdu úplne rovnaký. Pokiaľ ide o odlišnosti

v označení nehnuteľnosti parcelnými číslami, tieto zohľadňujú len aktuálne popisné údaje

uvedené v súčasnosti na LV č. X. kat. úz. Ľ. (geometrický plán č. X. z 12.6.2007

znalcom Ing. J. B. nemení nijakým spôsobom identifikáciu spornej nehnuteľnosti oproti

predchádzajúcemu stavu). Vecná zhoda oboch rozsudkov napokon vyplýva aj z ich

odôvodnenia.

So zreteľom na uvedené dovolací súd nepovažoval rozsudok krajského súdu

napadnutý dovolaním z hľadiska ustanovenia za zmeňujúci (proti ktorému

by bolo dovolanie bez ďalšieho prípustné), ale za rozsudok, ktorým bolo rozhodnutie súdu

prvého stupňa potvrdené. Podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku

preto skúmal v zmysle a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Prípustnosť dovolania podľa preto

neprichádza do úvahy. Zároveň sa nejedná ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by

odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu. Dovolanie preto nie je prípustné ani podľa

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich.

Dovolanie v tejto veci preto ani podľa prípustné nie je.

Tvrdenie dovolateľa spočívajúce v tom, že konanie pred odvolacím súdom je

postihnuté vadou uvedenou v , podľa ktorého, dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, nie je ničím podložené. V posudzovanej veci sa žalobcovia domáhali určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ide o spor, ktorý nepochybne vyplýva

z občianskoprávnych vzťahov, o ktorom podľa zákona nerozhoduje iný orgán. Prejednať

a rozhodnúť takýto spor patrí do právomoci súdu ( ). Na tom nič nemení ani

skutočnosť, že o nároku žalobcov, ako nároku reštitučnom, právoplatne rozhodol podľa § 9

ods. 4 Pozemkový úrad v Prešove. Žalovaný preto neopodstatnene

namietal, že sa rozhodlo o veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, treba uviesť,

že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle Námietka účastníka

konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba považovať

za dovolací dôvod podľa , ktorý však sám osebe prípustnosť

dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom

právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto

prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovaného smerovalo

proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3

) a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť

rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová