Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/21/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a členov sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Piovartsyho

na verejnom zasadnutí v Bratislave 7. októbra 2009 v trestnej veci obvinenej

V. J. pre zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. vedenej na Okresnom súde v Trenčíne

pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 12. apríla 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky

sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne z 31. januára 2007, sp. zn. ,

obvinená V. J. bola uznaná a vinnú zo spáchania zločinu vraždy poľa § 145 ods. 1 Tr. zák.

v podstate na tom skutkovom základe, že

v obci V. 15. apríla 2006 v noci po udretí do tváre D. C. tohto ovplyvnená požitými

alkoholickými nápojmi dvakrát pichla bodákom dlhým 46 cm do oblasti hrudníka a spôsobiac

mu tak zranenia, na následky ktorých D. C. zomrel.

Okresný súd za to obvinenú podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. i/,

písm. j/ a § 38 ods. 3 Tr. zák. potrestal trestom odňatia slobody na 15 rokov, na jeho výkon

túto podľa § 48 ods. 3 Tr. zák. zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia; podľa § 76

ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. jej uložil ochranný dohľad na jeden rok a podľa § 287 ods. 1

jej uložil povinnosť nahradiť poškodenej E. C. 11 142 Sk a poškodenej V., sumu

840 Sk.

Obvinená podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, na základe ktorého

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 12. apríla 2007, sp. zn. , podľa § 321

ods. 1 písm. e/, ods. 3 bol rozsudok okresného súdu zrušený vo výroku o treste

a spôsobe jeho výkonu a na základe bola obvinená podľa

Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., odsúdená na trest odňatia slobody

na osem rokov a šesť mesiacov; podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. na výkon trestu bola zaradená

do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Minister spravodlivosti (na podnet Generálnej prokuratúry) podal proti rozsudku

krajského súdu dovolanie, ktorým sa domáhal, aby Najvyšší súd vyslovil, že uvedeným

napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v ustanovení § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b/, § 48

ods. 4 Tr. zák. a v prospech obvinenej, aby ďalej napadnutý

rozsudok a nadväzujúce rozhodnutia zrušil, rozhodol o väzbe obvinenej a prikázal Krajskému

súdu v Trenčíne vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

Minister spravodlivosti ako dovolateľ argumentoval tým, že okolnosti prípadu, resp.

pomery páchateľky neodôvodňovali použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom

znížení trestu pod zákonnú trestnú sadzbu a že okolnosti prípadu bolo potrebné posúdiť len

ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. i/ Tr. zák. (ako rozhodol okresný súd);

argumentácia ohľadne tvrdeného porušenia zákona rozhodnutím krajského súdu

v ustanoveniach Tr. zák. a odvolateľom nebola

prednesená.

Odvolateľ však napokon svoje argumenty uzavrel tým, že sú splnené podmienky

na podanie dovolania podľa

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) primárne riešil otázku,

či v rozhodovanej veci je dovolanie prípustné, resp. či sú splnené jeho podmienky v zmysle

Podľa tohto zákonného ustanovenia oprávnené osoby (napr. obvinený

a prokurátor) môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny

opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté; toto obmedzenie sa netýka ministra

spravodlivosti ako dovolateľa. Už v minulosti sa vyskytli prípady, v rámci ktorých osoba

oprávnená (prokurátor) nevyužila svoje oprávnenie podať riadny opravný prostriedok

(odvolanie) a keďže nebola spokojná s výsledkom právoplatne skončeného trestného stíhania

(zvyčajne ide o rozhodnutie súdu rozhodujúceho o odvolaní), podala podnet na podanie

mimoriadneho opravného prostriedku ministrovi spravodlivosti, ktorý tomuto podnetu

vyhovel a dovolanie podal. Najvyšší súd v takých veciach zaujal stanovisko, že opomenutím

podať riadny opravný prostriedok a následným vyvolaním podania dovolania na základe

podnetu ministrovi spravodlivosti, sa obchádza zámer sledovaný zákonom pri tomto

mimoriadnom opravnom prostriedku, a preto dovolaniu ministra nie je možné vyhovieť

a bude odmietnuté.

Najvyšší súd v posudzovanej veci obvinenej Jandíkovej však neuplatnil spomenutý

princíp rozhodovania; prokurátor vzhľadom na rozhodnutie okresného súdu nemal rozumný

dôvod na podanie odvolania a k zmene postavenia obvinenej došlo až v konaní o odvolaní,

ktoré bolo podané ňou samou a vo svoj vlastný prospech.

Najvyšší súd však napriek už uvedenému rezultátu dospel k záveru, že dovolaniu nie

je možné vyhovieť a toto odmieta, lebo je zrejmé nesplnenie jeho dôvodov podľa § 371

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú

v ňom uvedené. Minister spravodlivosti rezultoval, že dovolaním napadnutý rozsudok

krajského súdu je založený na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia,

a to § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu a následne malo dôjsť k nesprávnemu

procesnému postupu, teda že dôvodom podaného dovolania je ustanovenie § 371 ods. 1

písm. i/

Súd rozhodujúci v merite veci podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. v podstate na základe svojej

logickej úvahy môže uložiť trest aj pod spodnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom

za posudzovaný delikt, ak považuje uloženie trestu v rámci sadzby za neprimerane prísne

pre páchateľa. Voľnosť úvahy rozhodujúceho súdu vyplýva z textu zákona (ak súd má za to),

pričom logika jeho stanoviska musí vychádzať z dvoch pohľadov: aké sú okolnosti prípadu

a aké sú pomery páchateľa. Len po zistení, že sú tu splnené podmienky na mimoriadne

zníženie trestu, musí súd skúmať aj poslednú legálnu podmienku takého rozhodnutia, že totiž

na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Krajský súd (ako vyplýva z odôvodnenia písomného vyhotovenia jeho rozsudku)

podľa uvedených zásad aj hodnotil zistený skutkový stav a vyvodil z neho zodpovedajúce

právne závery. Svoje rozhodnutie ja patrične odvolací súd odôvodnil, dovolací súd sa s jeho

závermi stotožňuje, a preto v podrobnostiach na tieto aj poukazuje.

Dovolateľ vytýkal krajskému súdu, že do popredia postavil len okolnosti vyznievajúce

v prospech obvinenej; verzii ministra spravodlivosti pritom je možné vytýkať presne opačný

princíp – zvýrazňovanie len negatív v konaní obvinenej či v jej osobe.

Rezultát krajského súdu však nie je možné označiť za výslovne jednostranný, lebo

logicky poukázal na všetky rozhodné okolnosti a jeho rozhodnutie o použití ustanovenia § 39

ods. 1 Tr. zák. je výsledkom voľnej úvahy uplatnenej v rámci legálnej kompetencie.

Napadnutý rozsudok svojim spôsobom hodnotí zistený skutkový stav, pričom je potrebné

vziať do úvahy aj ustanovenie že totiž dovolací súd správnosť

a úplnosť zisteného skutku (rovnako aj jednotlivých dôkazov, na základe ktorých je skutok

ustálený) neskúma a nemení.

Dovolací súd teda tiež rezultuje, že logicky správnym riešením a legálnym záverom je

aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. v rozhodovanej veci. vzhľadom na to nie je možné

mať za to, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití (iného = určitého)

hmotnoprávneho ustanovenia; tým nie sú splnené podmienky stanovené v § 371 ods. 1

písm. i/ , a preto Najvyšší súd dovolanie podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 7. októbra 2009

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová