Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
df3/368830.c17acd.pdf
PDF · 125.72 KB
No categories available
8Sžo/246/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 8Sžo/246/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, právnej veci navrhovateľa: Hlavné
mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, proti odporcovi: Obvodný
pozemkový úrad v Bratislave, K., za účasti: oprávnených osôb: 1/ J., rod. O., bytom Z., 2/
A., bytom R., 3/ Ing. Arch. J., rod. L., bytom O., 4/ Ing. V., bytom G., 5/ V., rod. H., bytom
T., 6/ Ing. Ľ., bytom L., 7/ A., rod. L., bytom C., právne zast. JUDr. M., advokátom, K., 8/ P.,
rod. L., bytom N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. R-67/92/IHO-I zo dňa
19.01.2007, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3Sp 18/2007-34 zo dňa 5. septembra 2007, takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3Sp 18/2007-34 zo dňa 5. septembra 2007 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie
č. R-67/92/IHO-I zo dňa 19.01.2007, ktorým odporca rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
v znení neskorších predpisov vo veci reštitučného nároku Ing. A. a spol. v bode 1/ tak, že
oprávnené osoby: J., rod. O.. A., Ing. Arch. J., rod. L., Ing. V., V., rod. H., Ing. Ľ., A., rod. L.
a P., rod. L. spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb..
V bode 2/ rozhodnutia odporca rozhodol, že oprávneným osobám sa priznáva
vlastnícke právo na nehnuteľnosť: časť PK parc. č. X., X., X. obnovená podľa GP č. 35/2005,
KÚ D., overený pod č. 751/05 zo dňa 8.11.2005 vyznačené ako: parc. č. X. druh pozemku
ostatná plocha o výmere 927 m2, podiel 1/1, parc. č. X., druh pozemku ostatná plocha
o výmere 118 m2, podiel 1/1.
V bode 3/ rozhodnutia odporca rozhodol, že dňom vydania nehnuteľnosti je deň, keď
toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť .
V bode 4/ rozhodnutia, odporca rozhodol, že Správa katastra pre hl. mesto SR
Bratislava na základe právoplatného rozhodnutia zapíše uvedené nehnuteľnosti do ich
vlastníctva pre vlastníkov - oprávnené osoby 1/ až 8/ .
V bode 5/ rozhodnutia odporca rozhodol, že oprávneným osobám sa nepriznáva
vlastnícke právo na nehnuteľnosť: LV. č. X., parc. č. X., druh pozemku - záhrada o výmere
703 m2 podiel 1/1, KÚ D., lebo pozemky v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona nie je možné
vydať.
V bode 6/ rozhodnutia odporca rozhodol, že oprávnené osoby sú povinné vrátiť
alikvotnú časť kúpnej ceny za nehnuteľnosť podľa svojho vlastníckeho podielu spolu v sume
10 488,- Sk na účet MF SR do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.
Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že uvedené nehnuteľnosti
prešli do vlastníctva štátu na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi A., F. rod. L., A., rod. L.
a P., rod. L. ako predávajúcimi a kupujúcim - Čsl. Štát, zast. Investingom zo dňa 3.8.1978 za
sumu 130 101,65 Kčs. Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri podpise zmluvy boli
zdokumentované zápisnicami z pojednávaní na súde a výpoveďami z ústnych konaní, ktoré
prebiehali na bývalom OÚ Bratislava IV. V znaleckom posudku zo dňa 1.7.1978, ktorý
vypracoval Ing. I. bola chybne uvedená cena pozemkov podľa vyhlášky č. 47/69 Zb., čo
spôsobilo nápadne nevýhodné podmienky a cenovú ujmu pri podpise kúpnej zmluvy. Podľa
krajského súdu odporca správne rozhodol po preskúmaní všetkých dokladov o navrátení
k časti pôvodných pozemkov podľa vypracovaného geometrického plánu. Voľné časti
pôvodných pozemkov sú riadne zdokladované ohliadkou v teréne s fotodokumentáciou, nie sú
zastavané a žiadne stavby nebránia ich vydaniu. Preto krajský súd rozhodnutie odporcu
potvrdil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom (§6 ods. 1 písm. k/ zákona č.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal nesprávne
posúdenie veci súdom. Podľa navrhovateľa krajský súd v odôvodnení rozsudku uvádza,
že tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri podpise zmluvy boli zdokumentované
zápisnicami z pojednávaní na súde a výpoveďami z ústnych konaní, ktoré prebiehali
na bývalom OÚ Bratislava IV. Tvrdil, že v znaleckom posudku zo dňa 1.7.1978, ktorý
vypracoval Ing. R. bola chybne uvedená cena pozemkov podľa vyhlášky č. 47/1969 Zb. čo
spôsobilo nápadne nevýhodné podmienky a cenovú ujmu pri podpise kúpnej zmluvy.
Krajský súd sa na pojednávaní ani v uvedenom rozsudku vôbec nezaoberal splnením
druhej zo zákonom stanovených podmienok, a to preukázaním tiesne pri podpise kúpnej
zmluvy, ktorá bola tiež napadnutá návrhom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
podaným navrhovateľom.
Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že v predmetnom prípade nie sú splnené
podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov, t. j. že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok. Poukázal na to, že podmienka tiesne a nápadne nevýhodných podmienok je
v tomto ustanovení zákona vyjadrená kumulatívne, t. j. pre naplnenie nároku je potrebné
v konaní preukázať jednak skutočnosti, ktoré dostatočne odôvodňujú tieseň a súčasne
preukázať skutočnosti, ktoré dostatočne odôvodňujú nápadne nevýhodné podmienky.
Kúpna zmluva zo dňa 3.8.1978 na Pk pozemky v KÚ D. parc. č. X., parc. č. X. a parc.
č. X. bola riadne podpísaná, vykazuje všetky znaky platného právneho úkonu a je teda platná
a účinná, pričom dohodnutá kúpna cena vo výške 130 101,65 Kčs bola určená na základe
znaleckého posudku zo dňa 1.7.1978, vypracovaného znalcom Ing. R. v súlade s vtedy
platnou vyhláškou Slovenského cenového úradu MF SSR č. 47/1969 Zb. a bola oprávneným
osobám aj riadne vyplatená. V súlade s § 14 ods. 1 písm. a/ bola kúpna cena za m2 pozemku
v zastavanej časti obce stanovená vo výške 6 Kčs s prihliadnutím na polohu, prípadne kvalitu
pozemku v miestnych podmienkach.
Navrhovateľ poukázal na to, že v tom istom roku boli vykupované aj pozemky rodiny
T. v KÚ D., ktoré bezprostredne susedia s pozemkami reštituentov v danom prípade, pričom
tieto pozemky boli ocenené vo výške 6 Kčs/m2, to znamená v rovnakej výške ako pozemky
rodiny L.. Predávajúci A. a spol. neboli teda znevýhodnení voči iným predávajúcim v tejto
lokalite a v tom čase neutrpeli teda cenovú ujmu, ako sa uvádza v napadnutom rozsudku.
Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že v danom prípade nebolo možné hovoriť
o nápadne nevýhodných podmienkach v zmysle § 6 ods. 1 písm. k/ zákona, keďže cena bola
určená jediným možným spôsobom, ktorý prichádzal do úvahy pre zmluvnú stranu, ktorou
bol štát, t.j. odvodením zo znaleckého posudku podľa predpisu platného v čase uzavretia
kúpnej zmluvy a bola preto legálna.
Výpovede svedkov nepotvrdili existenciu ani tiesne a ani nápadne nevýhodných
podmienok pri podpise kúpnej zmluvy. Podmienky a okolnosti, za ktorých bola zmluva
podpísaná, vôbec neuvádzajú, ich výpovede sú podľa navrhovateľa len všeobecné.
Dôvodom na neplatnosť kúpnej zmluvy a uznanie nápadne nevýhodných podmienok
nie je podľa navrhovateľa ani to, že na uvedenom pozemku, ktorý má byť podľa rozhodnutia
Obvodného pozemkového úradu oprávneným osobám vydaný, nestojí priamo žiadna budova,
pretože splnenie účelu, na ktorý bol pozemok vykúpený, nie je podmienkou platnosti kúpnej
zmluvy a je právne irelevantné, či bol účel naplnený.
Podľa navrhovateľa za preukázanie tiesne nie je možné považovať ani tvrdenie,
že dôjde k vyvlastneniu nehnuteľnosti, ak nebude uzatvorená kúpna zmluva.
Keďže nebola existencia tiesne a ani existencia nápadne nevýhodných podmienok
v konaní pred krajským súdom a obvodným pozemkovým úradom dostatočne preukázaná,
navrhovateľ navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa trval na dôvodoch uvedených
vo svojom rozhodnutí a napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť. Tieseň
a nápadne nevýhodné podmienky pri podpise kúpnej zmluvy boli podľa odporcu
zdokumentované zápisnicami z pojednávaní na súde a výpoveďami z ústnych konaní, ktoré
prebiehali na bývalom Obvodnom úrade Bratislava IV. Nápadne nevýhodné podmienky
spočívajú v zle vypracovanom znaleckom posudku podľa vyhlášky č. 47/1969 Zb., kde malo
byť použité ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a/. „Za pozemky alebo ich časti v zastavanej časti
obce patrí s prihliadnutím na polohu, prípadne kvalitu pozemku v miestnych podmienkach
náhrada za 1 m2 až do výmery 3000 m2 najviac 15 Kčs v mestách nad 100 000 obyvateľov“.
V znaleckom posudku zo dňa 1.7.1978 bola uvedená cena pozemkov podľa vyhlášky
č. 47/1969 Zb. 6,- Kčs v obciach od 2000 do 10 000 obyvateľov, čo spôsobilo nápadne
nevýhodné podmienky a cenovú ujmu pri podpise kúpnej zmluvy, nakoľko D. bola pričlenená
k Bratislave do 1.1.1972.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu
navrhovateľa aj A., ktorá sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa nestotožnila a navrhla
napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že otázka preukázania tiesne bola
podrobne riešená už v samotnom rozhodnutí odporcu. Poukázala na to, že z výpovedí
oprávnených osôb vyplynulo, že k predaju predmetných pozemkov došlo z dôvodu, že bol na
nich vyvíjaný zo strany štátnych orgánov neustály nátlak, ktorý zle pôsobil na ich psychiku.
Ak by totiž nepristúpili k tzv. dobrovoľnému uzavretiu kúpnej zmluvy, boli by nútení
postavené nehnuteľnosti na vlastné náklady zbúrať, pričom pozemky by boli vyvlastnené.
Uzavretiu kúpnych zmlúv nepredchádzalo žiadne dohadovacie konanie, ktoré by malo
znaky slobodného rozhodovania, neexistovala reálna možnosť zmeny štátom navrhovaných
podmienok kúpnej zmluvy (predovšetkým v časti kúpnej ceny), naopak v prípade
nepristúpenia na štátom stanovené podmienky by došlo k vyvlastneniu, pričom oprávnené
osoby by boli v pozícii osôb nespolupracujúcich s politickým režimom, čo by malo dopad
na ich ďalší osobný a profesijný život.
Ohľadne existencie konsenzu a akceptácie znalcom stanovenej ceny sa v plnom
rozsahu pridržiava podaní, ktorými preukazovala existenciu tiesne pričom zdôraznila,
že formálna akceptácia nebola dôsledkom realizácie slobodnej vôle oprávnenej osoby,
ale dôsledkom neexistencie možnosti prijať v dôsledku nedostatku zákonnej úpravy iné
rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu
je potrebné zrušiť.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu č. R-67/92/IHO-I
zo dňa 19.01.2007, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom
prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o splnení podmienok § 6 ods. 1 písm. k/ zákona
č. 229/1991 Zb. oprávnenými osobami dôkaznou situáciou, za ktorú považoval zápisnice
z pojednávaní na obvodnom súdu Bratislava IV a ústneho pojednávania zo dňa 4.6.2002
na Okresnom úrade Bratislava IV ako aj výpovede svedkov, z ktorých podľa odporcu
vyplynulo, že rodina sa bránila výkupu, organizovala petície proti výstavbe, písali sťažnosti
a navyše v roku 1973 dostali súhlas na rekonštrukciu domu, ku ktorej už mali nachystaný
materiál. Nakoľko bol na nich vyvíjaný sústavný nátlak, ktorý zle pôsobil na psychiku
aj celkové zdravie, rezignovali a z obavy, aby nakoniec neboli donútení sami na vlastné
náklady dom zbúrať a odpratať, pod týmto tlakom v tiesni zmluvu podpísali. Odporca
v rozhodnutí uviedol, že z predložených listinných dôkazov pripojených k uplatnenému
nároku dospel k záveru, že sú naplnené podmienky zákona, bola preukázaná tieseň ako aj
nápadne nevýhodné podmienky pri podpise kúpnej zmluvy a nakoľko časť pozemku
vyznačená geometrickým plánom je voľná, nezastavaná a žiadne stavby nebránia vydaniu,
správny orgán rozhodol tak, že ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Navrhovateľ napadol rozhodnutie odporcu opravným prostriedkom, v ktorom
namietal, že v predmetnom konaní uviedol, že v predmetnom konaní neboli splnené
podmienky § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. Uviedol, že podmienka tiesne
a nápadne nevýhodných podmienok je predmetnom ustanovení zákona vyjadrená
kumulatívne, t. j. pre naplnenie nároku je potrebné v konaní preukázať jednak skutočnosti,
ktoré dostatočne odôvodňujú tieseň a súčasne preukázať skutočnosti, ktoré dostatočne
odôvodňujú nápadne nevýhodné podmienky.
Navrhovateľ uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 3.8.1978 na PK pozemky v KÚ D. parc.
č. X., parc. č. X. a parc. č. X. bola riadne podpísaná, vykazuje všetky znaky platného
právneho úkonu a je teda platná a účinná, pričom dohodnutá kúpna cena vo výške 130 101,65
Kčs bola určená na základe znaleckého posudku zo dňa 1.7.1978, vypracovaného znalcom
Ing. R. v súlade s vtedy platnou vyhláškou Slovenského cenového úradu MF SSR č. 47/1969
Zb. a bola oprávneným osobám aj riadne vyplatená. V súlade s § 14 ods. 1 písm. a/ bola
kúpna cena za m2 pozemku v zastavanej časti obce stanovená vo výške 6 Kčs s prihliadnutím
na polohu, prípadne kvalitu pozemku v miestnych podmienkach.
Uvedený znalecký posudok slúžil na vypracovanie cenovej ponuky zo strany štátu,
ktorú vzhľadom na charakter kúpnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, pri ktorom
zmluvná sloboda nebola obmedzená, mohli oprávnené osoby akceptovať alebo odmietnuť.
Na základe uvedeného navrhovateľ dospel k záveru, že v danom prípade sa nemôže jednať
o nápadne nevýhodné podmienky pri kúpnej zmluve, keďže iná možnosť na určenie kúpnej
ceny zo strany štátu ako formou znaleckého posudku v tom čase neexistovala a táto forma
bola v danom prípade aj dodržaná
Navrhovateľ v opravnom prostriedku poukázal na to, že predávajúcim podľa
znaleckého posudku bola vyplatená kúpna cena nie len za pozemky, ale aj za dom, drobné
stavby, stodolu, ploty, vonkajšie úpravy a za porasty rastúce na uvedených pozemkoch.
Takisto nebolo preukázané ich tvrdenie, že by sa v čase predaja pozemkov v intraviláne
predávali súkromným osobám podobné nehnuteľnosti za inú, vyššiu kúpnu cenu, ktorú
ani nekonkretizovali a žiadnym dôkazom nepodložili.
Podľa navrhovateľa výpovede svedkov nepotvrdili existenciu tiesne a nápadne
nevýhodných podmienok pri podpise kúpnej zmluvy.
Dôvodom na neplatnosť kúpnej zmluvy a uznanie nápadne nevýhodných podmienok
nie je podľa navrhovateľa ani to, že na uvedenom pozemku, ktorý má byť podľa rozhodnutia
Obvodného pozemkového úradu oprávneným osobám vydaný, nestojí priamo žiadna budova,
pretože splnenie účelu, na ktorý bol pozemok vykúpený, nie je podmienkou platnosti kúpnej
zmluvy a je právne irelevantné, či bol účel naplnený.
Podľa navrhovateľa za preukázanie tiesne nie je možné považovať ani tvrdenie,
že dôjde k vyvlastneniu nehnuteľnosti, ak nebude uzatvorená kúpna zmluva.
Vzhľadom na uvedené dôvody, navrhovateľ navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Úlohou krajského súdu bolo v danej veci preskúmať rozhodnutie odporcu v rozsahu
dôvodov uvedených v opravnom prostriedku (§250j ods. 1OSP). Konanie v správnom
súdnictve je totiž ovládané dispozičnou zásadou, znamenajúcou, že súd preskúmava
napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom v opravnom prostriedku.
Z opravného prostriedku musí byť zrejmé v ktorých častiach a z akej stránky má súd
napadnuté rozhodnutie skúmať, a to aj s poukazom na konkrétne skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona ( procesného, resp. hmotného).
Z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP (použitie ktorého v konaní podľa 3. hlavy vyplýva
z ust. § 250 l ods. 2 OSP) vyplýva, že navrhovateľ je povinný ním videné dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia explicitne v opravnom prostriedku uviesť a vymedziť
tak rozsah súdnej kontroly rozhodnutia správneho orgánu. Tieto jednotlivé tvrdenia tvoria
vlastnú podstatu bodov opravného prostriedku, ktorými je súd viazaný.
Z opravného prostriedku navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ jasne a zrozumiteľne
uviedol, v čom vidí nesprávnosť a z toho plynúcu nezákonnosť rozhodnutia odporcu.
Poukázal na nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia odporcu s poukazom na to, že v danom
prípade nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov k vydaniu nehnuteľnosti podľa § 6
ods. písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb., keďže nedošlo k súčasnému splneniu podmienky tiesne
a zároveň nápadne nevýhodných podmienok.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd považoval skutkové
zistenia správneho orgánu za správne vrátane právneho názoru odporcu o splnení podmienok
podľa § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. Z rozhodnutia krajského súdu nie je však
zrejmé, ako k takémuto záveru dospel.
V rozhodnutí krajského súdu je uvedený výpočet dôkazov ktoré majú potvrdzovať
správnosť záverov odporcu o splnení podmienok § 6 ods. 1 písm. k / zákona, v rozhodnutí
krajského súdu však absentuje vyhodnotenie dôkazov ktoré mali viesť k takémuto záveru
o splnení podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy
ako aj úvaha súdu, na základe ktorej dospel k takémuto záveru. Týmito nedostatkami trpí
aj rozhodnutie odporcu a hoci navrhovateľ na tieto nedostatky v opravnom prostriedku
poukazoval zo strany krajského súdu zostali nepovšimnuté.
Navrhovateľ namietal, že odporca sa nedostatočne zaoberal splnením oboch
podmienok, ako základných predpokladov pre vydanie nehnuteľností podľa § 6 ods. 1
písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb.
Uvedenou námietkou sa krajský súd nezaoberal, prevzal argumentáciu odporcu, ktorej
tiež chýba posúdenie a vyhodnotenie každej z týchto podmienok, pričom odvolací súd dáva
do pozornosti, že každý z obidvoch pojmov, t. j. tieseň a nápadne nevýhodné podmienky,
je potrebné posudzovať oddelene, hoci vecne a skutkovo spolu často úzko súvisia,
ako dva predpoklady bez splnenia ktorých v čase právneho úkonu nemožno dôvodne
uplatňovať právo podľa uvedených ustanovení zákona.
Odvolací súd považuje však za dôležité tiež uviesť, že tieseň musí mať základ
v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave a súčasne sa musí stať pohnútkou
pre prejav konajúcej dotknutej osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Tieseň
ako objektívny stav má právne následky i vtedy, ak ju druhý účastník zmluvy
nespôsobil, ani ju nevyvolal a dokonca aj vtedy, ak o nej nevedel. Preto sa so zreteľom
na záujmy druhej strany i pre vznik reštitučného nároku sa na viac kumulatívne
vyžaduje, aby kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok.
Rozsudok krajského súdu tak nereagoval na podstatné námietky navrhovateľa pričom
nie je z jeho odôvodnenia zrejmé, ako sa s námietkami navrhovateľa vysporiadal
a ako dospel k záveru o zákonnosti a správnosti napadnutého rozhodnutia odporcu, preto je
rozhodnutie krajského súdu nielenže nepresvedčivé, ale z pohľadu prieskumu rozsudku
krajského súdu nepreskúmateľné.
Uvedený záver totiž nevypovedá nič o správnosti postupu krajského súdu pri jeho
hodnotení dostatočnosti skutkových podkladov najmä s poukazom na vznesené námietky
navrhovateľa, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu zostali zo strany krajského súdu
nepovšimnuté.
Krajský súd bol totiž viazaný rozsahom dôvodov, ktoré navrhovateľ uplatnil
v opravnom prostriedku a nič mu nebránilo v tom, aby aproboval skutkové zistenia, z ktorých
vychádzal odporca. Z ustanovenia § 250i ods. 1 OSP síce nevyplýva povinnosť súdu vykonať
navrhované dôkazy, z rozhodnutia súdu však musí byť zrejmé, ako sa s takýmto návrhom
účastníka konania na vykonanie dôkazov vysporiadal a prečo vykonanie navrhovaného
dôkazu nepovažoval za potrebné.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť
obmedzovaný v skutkových otázkach len tým, čo zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu
vykonaných dôkazov, ani ich obsahu najmä z hľadiska závažnosti, zákonnosti a pravdivosti.
Súd teda celkom samostatne hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení učinených
správnym orgánom a ak pri tom zistí skutkové či procesné právne nedostatky, môže reagovať
jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie či doplnenie, resp. zváži,
či tak učiní sám.
Týmto požiadavkám, však postup krajského súdu v predmetnej veci
nezodpovedá.
V danom prípade bol krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi opravného
prostriedku, a pri dodržaní tejto zákonnej zásady sa mal týmito dôvodmi zaoberať
a zaujať k nim stanovisko, najmä z toho pohľadu, či uvedené námietky sú
spôsobilé vyvolať pochybnosti o správnosti skutkových zistení a z toho plynúcu
namietanú nezákonnosť rozhodnutia odporcu.
V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného
súdu SR č. IV.ÚS 378/08-55 zo dňa 16.12.2008, v ktorom ústavný súd uviedol,
že v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých
odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom
na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo
účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery
napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní.
Pretože napadnuté rozhodnutie krajského súdu nedáva odpoveď na otázky nastolené
navrhovateľom, a to na namietané nesprávne posúdenie splnenia oboch podmienok súčasne,
a to tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, na viac nie je dostatočne odôvodnené
na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, pričom odvolací súd nie je
oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať, pretože takýmto postupom
súdu by sa odňala možnosť konať pred súdom, dospel odvolací súd k potrebe
zrušenia rozsudku krajského súdu .
Podľa § 212 ods. 3 OSP na vady konania pred súdom prvého stupňa
prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 212 ods. 4 OSP odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom k tomu, že krajský súd sa námietkami navrhovateľa uplatnenými
v opravnom prostriedku nezaoberal, odňal navrhovateľovi možnosť konať o uplatnených
námietkach pred súdom.
Na základe uvedeného odvolací súd podľa citovaných ustanovení § 221
ods. 1 písm. f/ OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, s tým, že úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude
sa týmito námietkami podrobne zaoberať.
O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol,
pretože o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 OSP rozhodne súd prvého stupňa
v novom rozhodnutí o veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 246c O.s.p.).
V Bratislave 8. októbra 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová