Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/246/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, právnej veci navrhovateľa: Hlavné

mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, proti odporcovi: Obvodný

pozemkový úrad v Bratislave, K., za účasti: oprávnených osôb: 1/ J., rod. O., bytom Z., 2/

A., bytom R., 3/ Ing. Arch. J., rod. L., bytom O., 4/ Ing. V., bytom G., 5/ V., rod. H., bytom

T., 6/ Ing. Ľ., bytom L., 7/ A., rod. L., bytom C., právne zast. JUDr. M., advokátom, K., 8/ P.,

rod. L., bytom N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. R-67/92/IHO-I zo dňa

19.01.2007, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -34 zo dňa 5. septembra 2007, takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -34 zo dňa 5. septembra 2007 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie

č. R-67/92/IHO-I zo dňa 19.01.2007, ktorým odporca rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

v znení neskorších predpisov vo veci reštitučného nároku Ing. A. a spol. v bode 1/ tak, že

oprávnené osoby: J., rod. O.. A., Ing. Arch. J., rod. L., Ing. V., V., rod. H., Ing. Ľ., A., rod. L.

a P., rod. L. spĺňajú podmienky .

V bode 2/ rozhodnutia odporca rozhodol, že oprávneným osobám sa priznáva

vlastnícke právo na nehnuteľnosť: časť PK parc. č. X., X., X. obnovená podľa GP č. 35/2005,

KÚ D., overený pod č. 751/05 zo dňa 8.11.2005 vyznačené ako: parc. č. X. druh pozemku

ostatná plocha o výmere 927 m2, podiel 1/1, parc. č. X., druh pozemku ostatná plocha

o výmere 118 m2, podiel 1/1.

V bode 3/ rozhodnutia odporca rozhodol, že dňom vydania nehnuteľnosti je deň, keď

toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť .

V bode 4/ rozhodnutia, odporca rozhodol, že Správa katastra pre hl. mesto SR

Bratislava na základe právoplatného rozhodnutia zapíše uvedené nehnuteľnosti do ich

vlastníctva pre vlastníkov - oprávnené osoby 1/ až 8/ .

V bode 5/ rozhodnutia odporca rozhodol, že oprávneným osobám sa nepriznáva

vlastnícke právo na nehnuteľnosť: LV. č. X., parc. č. X., druh pozemku - záhrada o výmere

703 m2 podiel 1/1, KÚ D., lebo pozemky v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona nie je možné

vydať.

V bode 6/ rozhodnutia odporca rozhodol, že oprávnené osoby sú povinné vrátiť

alikvotnú časť kúpnej ceny za nehnuteľnosť podľa svojho vlastníckeho podielu spolu v sume

10 488,- Sk na účet MF SR do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.

Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že uvedené nehnuteľnosti

prešli do vlastníctva štátu na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi A., F. rod. L., A., rod. L.

a P., rod. L. ako predávajúcimi a kupujúcim - Čsl. Štát, zast. Investingom zo dňa 3.8.1978 za

sumu 130 101,65 Kčs. Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri podpise zmluvy boli

zdokumentované zápisnicami z pojednávaní na súde a výpoveďami z ústnych konaní, ktoré

prebiehali na bývalom OÚ Bratislava IV. V znaleckom posudku zo dňa 1.7.1978, ktorý

vypracoval Ing. I. bola chybne uvedená cena pozemkov podľa vyhlášky č. 47/69 Zb., čo

spôsobilo nápadne nevýhodné podmienky a cenovú ujmu pri podpise kúpnej zmluvy. Podľa

krajského súdu odporca správne rozhodol po preskúmaní všetkých dokladov o navrátení

k časti pôvodných pozemkov podľa vypracovaného geometrického plánu. Voľné časti

pôvodných pozemkov sú riadne zdokladované ohliadkou v teréne s fotodokumentáciou, nie sú

zastavané a žiadne stavby nebránia ich vydaniu. Preto krajský súd rozhodnutie odporcu

potvrdil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom (§6 ods. 1 písm. k/ zákona č.

).

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal nesprávne

posúdenie veci súdom. Podľa navrhovateľa krajský súd v odôvodnení rozsudku uvádza,

že tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri podpise zmluvy boli zdokumentované

zápisnicami z pojednávaní na súde a výpoveďami z ústnych konaní, ktoré prebiehali

na bývalom OÚ Bratislava IV. Tvrdil, že v znaleckom posudku zo dňa 1.7.1978, ktorý

vypracoval Ing. R. bola chybne uvedená cena pozemkov podľa vyhlášky č. čo

spôsobilo nápadne nevýhodné podmienky a cenovú ujmu pri podpise kúpnej zmluvy.

Krajský súd sa na pojednávaní ani v uvedenom rozsudku vôbec nezaoberal splnením

druhej zo zákonom stanovených podmienok, a to preukázaním tiesne pri podpise kúpnej

zmluvy, ktorá bola tiež napadnutá návrhom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu

podaným navrhovateľom.

Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že v predmetnom prípade nie sú splnené

podmienky uvedené v v znení neskorších

predpisov, t. j. že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v tiesni a za nápadne nevýhodných

podmienok. Poukázal na to, že podmienka tiesne a nápadne nevýhodných podmienok je

v tomto ustanovení zákona vyjadrená kumulatívne, t. j. pre naplnenie nároku je potrebné

v konaní preukázať jednak skutočnosti, ktoré dostatočne odôvodňujú tieseň a súčasne

preukázať skutočnosti, ktoré dostatočne odôvodňujú nápadne nevýhodné podmienky.

Kúpna zmluva zo dňa 3.8.1978 na Pk pozemky v KÚ D. parc. č. X., parc. č. X. a parc.

č. X. bola riadne podpísaná, vykazuje všetky znaky platného právneho úkonu a je teda platná

a účinná, pričom dohodnutá kúpna cena vo výške 130 101,65 Kčs bola určená na základe

znaleckého posudku zo dňa 1.7.1978, vypracovaného znalcom Ing. R. v súlade s vtedy

platnou vyhláškou Slovenského cenového úradu MF SSR č. a bola oprávneným

osobám aj riadne vyplatená. V súlade s § 14 ods. 1 písm. a/ bola kúpna cena za m2 pozemku

v zastavanej časti obce stanovená vo výške 6 Kčs s prihliadnutím na polohu, prípadne kvalitu

pozemku v miestnych podmienkach.

Navrhovateľ poukázal na to, že v tom istom roku boli vykupované aj pozemky rodiny

T. v KÚ D., ktoré bezprostredne susedia s pozemkami reštituentov v danom prípade, pričom

tieto pozemky boli ocenené vo výške 6 Kčs/m2, to znamená v rovnakej výške ako pozemky

rodiny L.. Predávajúci A. a spol. neboli teda znevýhodnení voči iným predávajúcim v tejto

lokalite a v tom čase neutrpeli teda cenovú ujmu, ako sa uvádza v napadnutom rozsudku.

Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že v danom prípade nebolo možné hovoriť

o nápadne nevýhodných podmienkach v zmysle § 6 ods. 1 písm. k/ zákona, keďže cena bola

určená jediným možným spôsobom, ktorý prichádzal do úvahy pre zmluvnú stranu, ktorou

bol štát, t.j. odvodením zo znaleckého posudku podľa predpisu platného v čase uzavretia

kúpnej zmluvy a bola preto legálna.

Výpovede svedkov nepotvrdili existenciu ani tiesne a ani nápadne nevýhodných

podmienok pri podpise kúpnej zmluvy. Podmienky a okolnosti, za ktorých bola zmluva

podpísaná, vôbec neuvádzajú, ich výpovede sú podľa navrhovateľa len všeobecné.

Dôvodom na neplatnosť kúpnej zmluvy a uznanie nápadne nevýhodných podmienok

nie je podľa navrhovateľa ani to, že na uvedenom pozemku, ktorý má byť podľa rozhodnutia

Obvodného pozemkového úradu oprávneným osobám vydaný, nestojí priamo žiadna budova,

pretože splnenie účelu, na ktorý bol pozemok vykúpený, nie je podmienkou platnosti kúpnej

zmluvy a je právne irelevantné, či bol účel naplnený.

Podľa navrhovateľa za preukázanie tiesne nie je možné považovať ani tvrdenie,

že dôjde k vyvlastneniu nehnuteľnosti, ak nebude uzatvorená kúpna zmluva.

Keďže nebola existencia tiesne a ani existencia nápadne nevýhodných podmienok

v konaní pred krajským súdom a obvodným pozemkovým úradom dostatočne preukázaná,

navrhovateľ navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa trval na dôvodoch uvedených

vo svojom rozhodnutí a napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť. Tieseň

a nápadne nevýhodné podmienky pri podpise kúpnej zmluvy boli podľa odporcu

zdokumentované zápisnicami z pojednávaní na súde a výpoveďami z ústnych konaní, ktoré

prebiehali na bývalom Obvodnom úrade Bratislava IV. Nápadne nevýhodné podmienky

spočívajú v zle vypracovanom znaleckom posudku podľa vyhlášky č. , kde malo

byť použité ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a/. „Za pozemky alebo ich časti v zastavanej časti

obce patrí s prihliadnutím na polohu, prípadne kvalitu pozemku v miestnych podmienkach

náhrada za 1 m2 až do výmery 3000 m2 najviac 15 Kčs v mestách nad 100 000 obyvateľov“.

V znaleckom posudku zo dňa 1.7.1978 bola uvedená cena pozemkov podľa vyhlášky

č. 6,- Kčs v obciach od 2000 do 10 000 obyvateľov, čo spôsobilo nápadne

nevýhodné podmienky a cenovú ujmu pri podpise kúpnej zmluvy, nakoľko D. bola pričlenená

k Bratislave do 1.1.1972.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu

navrhovateľa aj A., ktorá sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa nestotožnila a navrhla

napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že otázka preukázania tiesne bola

podrobne riešená už v samotnom rozhodnutí odporcu. Poukázala na to, že z výpovedí

oprávnených osôb vyplynulo, že k predaju predmetných pozemkov došlo z dôvodu, že bol na

nich vyvíjaný zo strany štátnych orgánov neustály nátlak, ktorý zle pôsobil na ich psychiku.

Ak by totiž nepristúpili k tzv. dobrovoľnému uzavretiu kúpnej zmluvy, boli by nútení

postavené nehnuteľnosti na vlastné náklady zbúrať, pričom pozemky by boli vyvlastnené.

Uzavretiu kúpnych zmlúv nepredchádzalo žiadne dohadovacie konanie, ktoré by malo

znaky slobodného rozhodovania, neexistovala reálna možnosť zmeny štátom navrhovaných

podmienok kúpnej zmluvy (predovšetkým v časti kúpnej ceny), naopak v prípade

nepristúpenia na štátom stanovené podmienky by došlo k vyvlastneniu, pričom oprávnené

osoby by boli v pozícii osôb nespolupracujúcich s politickým režimom, čo by malo dopad

na ich ďalší osobný a profesijný život.

Ohľadne existencie konsenzu a akceptácie znalcom stanovenej ceny sa v plnom

rozsahu pridržiava podaní, ktorými preukazovala existenciu tiesne pričom zdôraznila,

že formálna akceptácia nebola dôsledkom realizácie slobodnej vôle oprávnenej osoby,

ale dôsledkom neexistencie možnosti prijať v dôsledku nedostatku zákonnej úpravy iné

rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu

je potrebné zrušiť.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu č. R-67/92/IHO-I

zo dňa 19.01.2007, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o splnení podmienok § 6 ods. 1 písm. k/ zákona

č. oprávnenými osobami dôkaznou situáciou, za ktorú považoval zápisnice

z pojednávaní na obvodnom súdu Bratislava IV a ústneho pojednávania zo dňa 4.6.2002

na Okresnom úrade Bratislava IV ako aj výpovede svedkov, z ktorých podľa odporcu

vyplynulo, že rodina sa bránila výkupu, organizovala petície proti výstavbe, písali sťažnosti

a navyše v roku 1973 dostali súhlas na rekonštrukciu domu, ku ktorej už mali nachystaný

materiál. Nakoľko bol na nich vyvíjaný sústavný nátlak, ktorý zle pôsobil na psychiku

aj celkové zdravie, rezignovali a z obavy, aby nakoniec neboli donútení sami na vlastné

náklady dom zbúrať a odpratať, pod týmto tlakom v tiesni zmluvu podpísali. Odporca

v rozhodnutí uviedol, že z predložených listinných dôkazov pripojených k uplatnenému

nároku dospel k záveru, že sú naplnené podmienky zákona, bola preukázaná tieseň ako aj

nápadne nevýhodné podmienky pri podpise kúpnej zmluvy a nakoľko časť pozemku

vyznačená geometrickým plánom je voľná, nezastavaná a žiadne stavby nebránia vydaniu,

správny orgán rozhodol tak, že ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Navrhovateľ napadol rozhodnutie odporcu opravným prostriedkom, v ktorom

namietal, že v predmetnom konaní uviedol, že v predmetnom konaní neboli splnené

podmienky Uviedol, že podmienka tiesne

a nápadne nevýhodných podmienok je predmetnom ustanovení zákona vyjadrená

kumulatívne, t. j. pre naplnenie nároku je potrebné v konaní preukázať jednak skutočnosti,

ktoré dostatočne odôvodňujú tieseň a súčasne preukázať skutočnosti, ktoré dostatočne

odôvodňujú nápadne nevýhodné podmienky.

Navrhovateľ uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 3.8.1978 na PK pozemky v KÚ D. parc.

č. X., parc. č. X. a parc. č. X. bola riadne podpísaná, vykazuje všetky znaky platného

právneho úkonu a je teda platná a účinná, pričom dohodnutá kúpna cena vo výške 130 101,65

Kčs bola určená na základe znaleckého posudku zo dňa 1.7.1978, vypracovaného znalcom

Ing. R. v súlade s vtedy platnou vyhláškou Slovenského cenového úradu MF SSR č. 47/1969

Zb. a bola oprávneným osobám aj riadne vyplatená. V súlade s § 14 ods. 1 písm. a/ bola

kúpna cena za m2 pozemku v zastavanej časti obce stanovená vo výške 6 Kčs s prihliadnutím

na polohu, prípadne kvalitu pozemku v miestnych podmienkach.

Uvedený znalecký posudok slúžil na vypracovanie cenovej ponuky zo strany štátu,

ktorú vzhľadom na charakter kúpnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, pri ktorom

zmluvná sloboda nebola obmedzená, mohli oprávnené osoby akceptovať alebo odmietnuť.

Na základe uvedeného navrhovateľ dospel k záveru, že v danom prípade sa nemôže jednať

o nápadne nevýhodné podmienky pri kúpnej zmluve, keďže iná možnosť na určenie kúpnej

ceny zo strany štátu ako formou znaleckého posudku v tom čase neexistovala a táto forma

bola v danom prípade aj dodržaná

Navrhovateľ v opravnom prostriedku poukázal na to, že predávajúcim podľa

znaleckého posudku bola vyplatená kúpna cena nie len za pozemky, ale aj za dom, drobné

stavby, stodolu, ploty, vonkajšie úpravy a za porasty rastúce na uvedených pozemkoch.

Takisto nebolo preukázané ich tvrdenie, že by sa v čase predaja pozemkov v intraviláne

predávali súkromným osobám podobné nehnuteľnosti za inú, vyššiu kúpnu cenu, ktorú

ani nekonkretizovali a žiadnym dôkazom nepodložili.

Podľa navrhovateľa výpovede svedkov nepotvrdili existenciu tiesne a nápadne

nevýhodných podmienok pri podpise kúpnej zmluvy.

Dôvodom na neplatnosť kúpnej zmluvy a uznanie nápadne nevýhodných podmienok

nie je podľa navrhovateľa ani to, že na uvedenom pozemku, ktorý má byť podľa rozhodnutia

Obvodného pozemkového úradu oprávneným osobám vydaný, nestojí priamo žiadna budova,

pretože splnenie účelu, na ktorý bol pozemok vykúpený, nie je podmienkou platnosti kúpnej

zmluvy a je právne irelevantné, či bol účel naplnený.

Podľa navrhovateľa za preukázanie tiesne nie je možné považovať ani tvrdenie,

že dôjde k vyvlastneniu nehnuteľnosti, ak nebude uzatvorená kúpna zmluva.

Vzhľadom na uvedené dôvody, navrhovateľ navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať

dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Úlohou krajského súdu bolo v danej veci preskúmať rozhodnutie odporcu v rozsahu

dôvodov uvedených v opravnom prostriedku (§250j ods. 1OSP). Konanie v správnom

súdnictve je totiž ovládané dispozičnou zásadou, znamenajúcou, že súd preskúmava

napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom v opravnom prostriedku.

Z opravného prostriedku musí byť zrejmé v ktorých častiach a z akej stránky má súd

napadnuté rozhodnutie skúmať, a to aj s poukazom na konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona ( procesného, resp. hmotného).

Z ustanovenia (použitie ktorého v konaní podľa 3. hlavy vyplýva

z ust. l ods. 2 ) vyplýva, že navrhovateľ je povinný ním videné dôvody

nezákonnosti napadnutého rozhodnutia explicitne v opravnom prostriedku uviesť a vymedziť

tak rozsah súdnej kontroly rozhodnutia správneho orgánu. Tieto jednotlivé tvrdenia tvoria

vlastnú podstatu bodov opravného prostriedku, ktorými je súd viazaný.

Z opravného prostriedku navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ jasne a zrozumiteľne

uviedol, v čom vidí nesprávnosť a z toho plynúcu nezákonnosť rozhodnutia odporcu.

Poukázal na nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia odporcu s poukazom na to, že v danom

prípade nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov k vydaniu nehnuteľnosti podľa § 6

ods. písm. k/ , keďže nedošlo k súčasnému splneniu podmienky tiesne

a zároveň nápadne nevýhodných podmienok.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd považoval skutkové

zistenia správneho orgánu za správne vrátane právneho názoru odporcu o splnení podmienok

podľa Z rozhodnutia krajského súdu nie je však

zrejmé, ako k takémuto záveru dospel.

V rozhodnutí krajského súdu je uvedený výpočet dôkazov ktoré majú potvrdzovať

správnosť záverov odporcu o splnení podmienok § 6 ods. 1 písm. k / zákona, v rozhodnutí

krajského súdu však absentuje vyhodnotenie dôkazov ktoré mali viesť k takémuto záveru

o splnení podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy

ako aj úvaha súdu, na základe ktorej dospel k takémuto záveru. Týmito nedostatkami trpí

aj rozhodnutie odporcu a hoci navrhovateľ na tieto nedostatky v opravnom prostriedku

poukazoval zo strany krajského súdu zostali nepovšimnuté.

Navrhovateľ namietal, že odporca sa nedostatočne zaoberal splnením oboch

podmienok, ako základných predpokladov pre vydanie nehnuteľností podľa § 6 ods. 1

písm. k/

Uvedenou námietkou sa krajský súd nezaoberal, prevzal argumentáciu odporcu, ktorej

tiež chýba posúdenie a vyhodnotenie každej z týchto podmienok, pričom odvolací súd dáva

do pozornosti, že každý z obidvoch pojmov, t. j. tieseň a nápadne nevýhodné podmienky,

je potrebné posudzovať oddelene, hoci vecne a skutkovo spolu často úzko súvisia,

ako dva predpoklady bez splnenia ktorých v čase právneho úkonu nemožno dôvodne

uplatňovať právo podľa uvedených ustanovení zákona.

Odvolací súd považuje však za dôležité tiež uviesť, že tieseň musí mať základ

v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave a súčasne sa musí stať pohnútkou

pre prejav konajúcej dotknutej osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Tieseň

ako objektívny stav má právne následky i vtedy, ak ju druhý účastník zmluvy

nespôsobil, ani ju nevyvolal a dokonca aj vtedy, ak o nej nevedel. Preto sa so zreteľom

na záujmy druhej strany i pre vznik reštitučného nároku sa na viac kumulatívne

vyžaduje, aby kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok.

Rozsudok krajského súdu tak nereagoval na podstatné námietky navrhovateľa pričom

nie je z jeho odôvodnenia zrejmé, ako sa s námietkami navrhovateľa vysporiadal

a ako dospel k záveru o zákonnosti a správnosti napadnutého rozhodnutia odporcu, preto je

rozhodnutie krajského súdu nielenže nepresvedčivé, ale z pohľadu prieskumu rozsudku

krajského súdu nepreskúmateľné.

Uvedený záver totiž nevypovedá nič o správnosti postupu krajského súdu pri jeho

hodnotení dostatočnosti skutkových podkladov najmä s poukazom na vznesené námietky

navrhovateľa, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu zostali zo strany krajského súdu

nepovšimnuté.

Krajský súd bol totiž viazaný rozsahom dôvodov, ktoré navrhovateľ uplatnil

v opravnom prostriedku a nič mu nebránilo v tom, aby aproboval skutkové zistenia, z ktorých

vychádzal odporca. Z ustanovenia síce nevyplýva povinnosť súdu vykonať

navrhované dôkazy, z rozhodnutia súdu však musí byť zrejmé, ako sa s takýmto návrhom

účastníka konania na vykonanie dôkazov vysporiadal a prečo vykonanie navrhovaného

dôkazu nepovažoval za potrebné.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť

obmedzovaný v skutkových otázkach len tým, čo zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu

vykonaných dôkazov, ani ich obsahu najmä z hľadiska závažnosti, zákonnosti a pravdivosti.

Súd teda celkom samostatne hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení učinených

správnym orgánom a ak pri tom zistí skutkové či procesné právne nedostatky, môže reagovať

jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie či doplnenie, resp. zváži,

či tak učiní sám.

Týmto požiadavkám, však postup krajského súdu v predmetnej veci

nezodpovedá.

V danom prípade bol krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi opravného

prostriedku, a pri dodržaní tejto zákonnej zásady sa mal týmito dôvodmi zaoberať

a zaujať k nim stanovisko, najmä z toho pohľadu, či uvedené námietky sú

spôsobilé vyvolať pochybnosti o správnosti skutkových zistení a z toho plynúcu

namietanú nezákonnosť rozhodnutia odporcu.

V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného

súdu SR č. -55 zo dňa 16.12.2008, v ktorom ústavný súd uviedol,

že v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých

odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom

na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ).

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu

vo vykonanom dokazovaní.

Pretože napadnuté rozhodnutie krajského súdu nedáva odpoveď na otázky nastolené

navrhovateľom, a to na namietané nesprávne posúdenie splnenia oboch podmienok súčasne,

a to tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, na viac nie je dostatočne odôvodnené

na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, pričom odvolací súd nie je

oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať, pretože takýmto postupom

súdu by sa odňala možnosť konať pred súdom, dospel odvolací súd k potrebe

zrušenia rozsudku krajského súdu .

Podľa na vady konania pred súdom prvého stupňa

prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa

zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd sa námietkami navrhovateľa uplatnenými

v opravnom prostriedku nezaoberal, odňal navrhovateľovi možnosť konať o uplatnených

námietkach pred súdom.

Na základe uvedeného odvolací súd podľa citovaných ustanovení § 221

ods. 1 písm. f/ napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, s tým, že úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude

sa týmito námietkami podrobne zaoberať.

O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol,

pretože o trovách odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvého stupňa

v novom rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné ( ).

V Bratislave 8. októbra 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová